Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-34-2011.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/34/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K., A. č. XXX/ XX a otca: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, okres P., toho času G., J. č. XXX, Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. októbra 2011 č. k. 20P/168/2010- 42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16Nc/307/2001 zo dňa 16.05.2002 tak, že výživné zvýšil otcovi zo sumy 35 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne počnúc dňom 01.11.2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine a § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16Nc/307/01 zo dňa 16.05.2002, právoplatným dňa 03.06.2002, uplynulo viac ako 5 rokov. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý štyri roky, ešte nenavštevoval základnú školu, jeho matka pracovala a nemala okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého sa však znovu vydala, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, od mája 2009 je na materskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Jej manžel pracuje vo firme Papo a nateraz je jediným živiteľom rodiny, podieľa sa na nákladoch spojených s úhradou za bývanie a hradením hypotekárneho úveru. Otec maloletého je naďalej rozvedený, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 13.058 Kč. Z tejto sumy uhrádza náklady na bývanie, skutočnosť, že by proti nemu bolo vedené exekučné konanie nepreukázal. Maloletý má trinásť rokov, je vekovo starší, vyspelejší a je žiakom 8. ročníka Základnej školy K. M.. Keďže ide o futbalovú triedu, náklady na štúdium v šk. r. 2010/11 podľa potvrdenia základnej školy predstavovali sumu 205,65 eura, na rozdiel od šk. r. 2009/10, kedy predstavovali len sumu 63,71 eura. Maloletý sa venuje športovej činnosti, pričom futbalová športová trieda FC Spartak Trnava celkovo vyčíslila tieto náklady na sumu 790,20 eura. Otec na maloletého nad rámec výživného nijako neprispieva. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že je potrebné zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého. Náklady maloletého v súvislosti s jeho fyzickým vekom a vyspelosťou sa zákonite zvýšili, predovšetkým ide o náklady spojené s výživou,
ošatením a náklady spojené s nákupom školských potrieb. Suma 33,19 eura, ktorá je takmer na hranici minimálneho výživného, nepostačuje na úhradu týchto nákladov. Treba brať do úvahy aj náklady spojené so športovou činnosťou maloletého a skutočnosť, že otec sa s maloletým vôbec nekontaktuje a na nákladoch maloletého sa okrem bežného výživného nepodieľa. Súd prvého stupňa preto návrh matky na zvýšenie výživného, tak ako žiadala v návrhu zmenenom na pojednávaní dňa 17.10.2011 považoval za opodstatnený, pričom požadovanú sumu 80 eur mesačne považoval za dostatočnú na úhradu nákladov spojených s maloletým, pričom otcovi maloletého po zaplatení takéhoto zvýšeného výživného zostane dosť finančných prostriedkov na úhradu ďalších jeho nákladov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého M.. Nesúhlasil so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti na maloletého M. na sumu 80 eur mesačne. Uviedol, že nastali nové skutočnosti ohľadom jeho príjmu, ktorý je v súčasnosti necelých 9.000 Kč. Otec maloletého je už vyše dvoch mesiacov práceneschopný a t. č. po operácii s podozrením na nádorové ochorenie. Čaká ho náročná liečba spojená s cestovaním a výdavkami na lieky.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedol, že odporúča napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko náklady na maloletého sa podstatne zvýšili a od poslednej úpravy výživného prešlo viac ako päť rokov.
Matka maloletého sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila a uviedla, že na zvýšení výživného na sumu 80 eur trvá. Maloletý má už 14 rokov, pričom otec o maloletého od jeho 3 rokov neprejavil žiadny záujem, nezaujímal sa o jeho potreby, nekontaktoval ho, nezaujímal sa o jeho zdravotný stav. Po celú dobu platil výživné len v sume 35 eur, ktoré matka musela vymáhať aj exekučne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil na návrh matky vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. zo sumy 35 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne počnúc dňom 01.11.2011. Otec sa v odvolacom konaní domáha zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko nesúhlasí so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, čo odôvodňuje svojim zdravotným stavom.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní bolo zistiť, či súd prvého stupňa postupoval skutkovo a právne správne, keď vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zvýšil zo sumy 35 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov(2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona(3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy, nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatné zvýšenie zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, podstatný nárast či pokles zárobku, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Úlohou súdu v konaní o zmenu posledného rozhodnutia o výživnom je zistiť úplne a spoľahlivo skutkový stav, teda najmä aktuálne osobné, rodinné a majetkové pomery rodičov i dieťaťa, tieto porovnať a zhodnotiť zmenu, ktorá v týchto pomeroch nastala oproti poslednému rozhodnutiu a z tohto porovnania vyvodiť záver o možnosti a potrebe novej úpravy vyživovacej povinnosti rodiča voči odkázanému dieťaťu.
Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
V súdenom prípade bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane maloletého. Od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16Nc/307/01 zo dňa 16.05.2002 uplynula pomerne dlhá doba, maloletý má v súčasnosti 14 rokov a je žiakom 8. ročníka športovej triedy Základnej školy K. M. v Trnave, s čím sú nevyhnutne spojené
zvýšené výdavky jednak na učebné pomôcky, cestovné do školy, ako i na športovú činnosť maloletého. S ohľadom na vek a štúdium na základnej škole teda pochopiteľne vzrástli odôvodnené potreby maloletého vo všetkých oblastiach života. Maloletý je zdravý, venuje sa futbalu, a preto má aj osobitné náklady, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s týmto jeho záujmom, ako vyplýva i z potvrdenia futbalovej športovej triedy, podľa ktorého celkové náklady za rok 2009/2010 boli 790,20 eura. Oproti stavu v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý nechodí do základnej školy v mieste svojho bydliska, ale denne cestuje do Trnavy, matka na neho vynakladá bežné náklady spojené so živobytím, primerané dieťaťu jeho veku, ako i ďalšie náklady spojené s jeho športovými aktivitami. Otec s maloletým neudržiava osobný kontakt, v minulosti musela matka výživné vymáhať aj súdnou cestou, v súčasnosti nad rámec určeného výživného maloletému príležitostne nič nekupuje.
Došlo tiež k zmenám v zárobkových možnostiach a schopnostiach na strane oboch rodičov maloletého M..
Matka maloletého uzavrela nové manželstvo, z ktorého pochádza maloletá G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým dieťaťom je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok v sume 256 eur a rodinné prídavky na obe deti v sume 43 eur. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v spoločnosti PCA Slovakia, s. r. o. v Trnave s priemerným mesačným zárobkom 500 eur mesačne. Jej terajší manžel je zamestnaný vo firme PAPO, s.r.o., spoločne splácajú hypotéku v sume 230 eur mesačne.
Otec maloletého žije sám, okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v prenajatom byte, na ktorý mesačné náklady predstavujú 5.000,- Kč. Zamestnaný je vo firme Greiner PURtec CZ spol. s r. o. s priemerným mesačným zárobkom za obdobie január až máj 2011 v sume 13.058 Kč. Iné osobitné výdavky otec maloletého nepreukázal. V odvolaní však otec maloletého uviedol, že je toho času práceneschopný, po operácii hrubého čreva s podozrením na nádorové ochorenie. Jeho mesačný príjem je necelých 9.000 Kč, čaká ho náročná liečba spojená s cestovaním.
Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému správne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému M. podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. Zvýšené výživné otcovi na sumu 80 eur mesačne od 01.11.2011, tak ako vo svojom zmenenom návrhu žiadala matka maloletého, je vzhľadom na jeho vek, aktuálne životné náklady a tendenciu ďalšieho zvyšovania vyživovacej povinnosti v budúcnosti primerané. Otec maloletého v odvolaní síce poukazuje na svoje závažné zdravotné problémy, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, svoje odvolanie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Preto treba vychádzať z jeho súčasnej situácie a pomerov, z toho, že zvýšené výživné tak, ako bolo určené, je naďalej primerané jeho zárobkovým možnostiam. Pritom výživné v sume 80 eur mesačne, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého a osobných i zárobkových pomerov otca, prípadne jeho zhoršeného zdravotného stavu je stále sumou, ktorá zodpovedá zákonným kritériám pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca a ktorá je stále sumou primeranou jeho možnostiam a schopnostiam prispievať takto na výživu svojho jediného dieťaťa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP s použitím § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.