Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-52-2023.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/52/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvii Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., zastúpenej: Advokátska kancelária Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, proti manželovi: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, D., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. júla 2022, č.k. 44Pc/5/2021-54, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 20.09.1984, zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru v Bratislave I, vo zväzku 46, roč. 1986, na str. 260, pod por. č. XXX, rozviedol a o trovách konaniach rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 Zákona o rodine, vecne tým, že zákonné podmienky rozvodu manželstva v danom prípade boli splnené. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva účastníkov na tom skutkovom základe, že účastníci sú manželmi, v súčasnosti je však už manželstvo nefunkčné. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a bez vážnejších problémov, narodili sa im dve, toho času už plnoleté deti. Vzhľadom k tomu, že manžel začal počas manželstva vykonávať podnikateľskú činnosť, preto súd na návrh navrhovateľky zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania rozsudkom zo dňa 21.03.2011 č. k. 22C/290/2010 -15. Manželstvo účastníkov je vyše roka nefunkčné tak po citovej, sociálnej aj intímnej stránke, manželia žijú oddelene, majú svojich partnerov a ani v budúcnosti nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Manželia spolu nehospodária, nezdieľajú spoločnú domácnosť a nemajú žiadne spoločné aktivity. Navzájom sa odcudzili a nemožno ani v budúcnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dôvodom rozvratu je strata záujmu manželov o spoločný život a nájdenie si nových partnerov. Keďže manželstvo si dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a ide o rozvrat trvalý, preto navrhovateľka žiadala o jeho rozvod. Súd doručil návrh na rozvod manželovi, tento sa však k návrhu sa nevyjadril, ani sa nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Navrhovateľka zotrvávala na podanom návrhu a uviedla, že manželia dva roky spolu nežijú a každý má už iného partnera. Vykonaným dokazovaním tak súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov toho času neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia spolu nežijú a nehospodária, nemajú záujem na zachovaní manželstva. Za tejto situácie súd uzavrel, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené a preto návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý namietal príslušnosť súdu, ktorý vo veci rozhodoval dôvodiac tým, že ani jeden z manželov nemá a nikdy nemal v obvode Okresného súdu Bratislava III bydlisko, a to ani spoločné, ani samostatné. Odvolateľovi nie je známe, ako súd ustálil, že je príslušný vo veci rozhodnúť, keď navrhovateľka má trvalé bydlisko v obvode D. A., jej manžel je trvale bytom v obvode D. A. a zdržiava sa v spoločnom rodinnom dome účastníkov v D.. Posledné spoločné trvalé bydlisko mali manželia v obvode D. A. a poslednú domácnosť mali vo svojom poslednom spoločnom bývaní v D., okres Senec predtým, než spoločnú domácnosť navrhovateľka naposledy opustila. Tento úkon (odvolanie), ktorým manžel namieta príslušnosť súdu, je prvým úkonom, ktorý vo veci vykonáva, keďže po podaní návrhu, v ktorom sa uvádzajú niektoré nepravdivé tvrdenia, sa po doručení návrhu zo strany súdu stretol s navrhovateľkou v záujme manželstvo zachrániť a dohodli sa, že navrhovateľka vezme svoj návrh na rozvod manželstva späť, preto sa manžel k návrhu na výzvu súdu nevyjadril. Ďalej odvolateľ uviedol, že v dňoch 01.06.2022 až 05.07.2022 bol na dovolenke mimo svojho bydliska, ako vyplýva z potvrdenia, ktoré zasiela v prílohe, nedozvedel sa, že ho súd predvolal na pojednávanie na deň 11.07.2022, na ktorom súd v jeho neprítomnosti rozhodol a manželstvo rozviedol na základe polopravdivých tvrdení navrhovateľky bez toho, aby mu dal možnosť sa k veci vyjadriť a takýmto unáhleným postupom súdu bolo odvolateľovi odopreté jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Podľa neho súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav a porušil aj svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 96 ods. 1 CMP a na základe týchto pochybení napokon nesprávne vo veci rozhodol.
4. Okrem uvedených dôvodov odvolateľ namietal tvrdenia navrhovateľky, že by manželstvo bolo natoľko rozvrátené a nefunkčné, že by nebolo možné ho zachrániť a citlivým prístupom súdu rozpory medzi manželmi odstrániť. Poukázal na to, že on v tomto smere mal vždy úprimnú snahu, keďže manželstvo si prešlo niekoľkými krízami, ktoré vďaka svojej snahe vyriešil. Túto snahu mal aj teraz, aj keď vie, že si navrhovateľka hľadala, alebo už aj našla nového partnera počas ich manželstva, preto s ňou viackrát komunikoval, keď sa dozvedel o podanom návrhu na súde a snažil sa manželstvo zachrániť, čo napokon viedlo k jej prísľubu späťvzatia návrhu, čo sa však nestalo. Vzhľadom k okolnostiam, za akých bolo manželstvo rozvedené bez jeho účasti, má odvolateľ podozrenie, že išlo o naplánovaný proces, aby sa k návrhu nemohol vyjadriť. Tieto dôvodné pochybnosti v ňom vzbudzuje skutočnosť, že vec rieši nepríslušný súd, navrhovateľka odporcovi ľsťou zabránila, aby sa k veci vyjadril a napokon súd vytýčil pojednávanie v čase dovoleniek, a hneď na prvom pojednávaní, hoci vedel, že druhý manžel sa o termíne pojednávania nedozvedel, súd vo veci rozhodol. Zo všetkých uvedených dôvodov a najmä z dôvodu, že odvolateľ mal záujem na zachovaní manželstva, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci. K odvolaniu doložil čestné prehlásenie C. G., bytom C. X, H. C., ktorý prehlásil, že E. C. sa od 01.06. do 05.07.2022 zdržiaval u neho na dovolenke a zároveň mu pomáhal v H. C. pri prerábaní chalupy.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala odvolanie za účelové, špekulatívne a zavádzajúce. V súvislosti s namietanou príslušnosťou Okresného súdu Bratislava III poukázala na ust. § 92 CMP s tým, že pre Obec D., čo bolo posledné spoločné bydlisko manželov, pričom jej manžel sa tam aj zdržiava, čo sám aj potvrdil, je miestne príslušný práve konajúci súd. Rovnako nie je dôvodné tvrdenie, že by súd svojim príliš unáhleným a nesprávnym procesným postupom odoprel manželovi jeho ústavné právo na prístup k súdu a spravodlivosti, keďže súd sa všetkými prostriedkami snažil manželovi návrh doručiť, čo sa mu nakoniec podarilo dňa 12.03.2022, ale on sa k návrhu nevyjadril. Je klamlivé jeho tvrdenie, že sa dohodol s navrhovateľkou na späťvzatí návrhu, rovnako ako jeho tvrdenia, že nevedel o súdnych pojednávaniach. Tvrdenie, že okolnosti, za akých bolo manželstvo rozvedené, sú výsledkom naplánovaného procesu, aby sa k návrhu nemohol vyjadriť, považuje navrhovateľka za scestné a rozporné s obsahom súdneho spisu, z ktorého vyplýva opakovaná a trpezlivá snaha súdu o doručovanie listín protistrane, ktorý proces zjavne úmyselne maril. Navrhovateľka sa s ním stretávala predovšetkým v súvislosti s predajom spoločnej nehnuteľnosti, ale nikdy neuviedla, že návrh na rozvod zoberie späť. Dôvody rozvodu naďalej trvajú, obaja manželia žijú oddelene a každý v novom vzťahu. V žiadnom prípade nemohlo byť zmarené ani právo jej manžela na spravodlivý proces, nakoľko ho telefonicky informovala o súdnom pojednávaní, ktoré sa bude konať dňa 11.07.2022, aby sa dostavil. K tvrdeniu, že v čase od 01.06.2022 do 05.07.2022 bol jej manžel na dovolenke u p. G. a nemohol si vyzdvihnúť zásielku s predvolaním na súdne pojednávanie, navrhovateľka uvádza, že v termínoch 03.06.2022 o 17.00 hod. a 10.06.2022 o 14.00 hod. boli obhliadky nehnuteľnosti na ul. F., kde okrem oboch manželov bola aj realitná maklérka, ktorá vie potvrdiť, že odvolateľ sa tam nachádzal. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, o čo odvolateľovi ide, nakoľko spoločný život s ním už nie je možný, obaja
manželia bývajú dva roky oddelene, v súčasnosti nemajú žiadny spoločný majetok a majú nových partnerov. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávneným subjektom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Ako prvé odvolací súd skúmal, či postup súdu vykazuje procesné vady, ktoré odvolateľ videl jednak v tom, že vo veci podľa neho konal nepríslušný súd a jednak v tom, že súd vytýčil pojednávanie v čase dovoleniek a hneď na prvom pojednávaní, hoci vedel, že manžel sa o termíne pojednávania nedozvedel, rozhodol v predmetnej veci.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 36 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný (ods. 1). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (ods. 2).
10. Podľa § 3 ods. 1 CMP, na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.
11. Podľa § 5 CMP, súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
12. Podľa § 6 ods. 1 CMP, ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.
13. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorom obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
14. Z ustanovenia § 3 ods. 1 CMP vyplýva, že miestna príslušnosť v režime Civilného mimosporového poriadku je prioritne nastavená ako osobitá výlučná miestna príslušnosť, ktorá znamená, že žiaden iný súd ako ten, ktorý je v zákone určený na konanie, nie je príslušný. Súd skúma miestnu príslušnosť z úradnej moci počas celého konania a ak súd dospeje k záveru, že na konanie nie je príslušný, postúpi vec príslušnému súdu bez toho, aby vydával rozhodnutie o miestnej príslušnosti. V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že manželia mali posledné spoločné bydlisko v rodinnom dome na adrese F. XX, D., kde mal zároveň manžel navrhovateľky v čase začatia konania bydlisko. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen z obsahu návrhu navrhovateľky, ale aj z obsahu odvolania podaného jej manželom. Je potrebné zdôrazniť, že bydliskom na účely určenia miestnej príslušnosti sa rozumie miesto, na ktorom sa osoba zdržiava s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať bez ohľadu na miesto hláseného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Nie je teda dôležitý trvalý pobyt (ide iba o údaj evidenčného charakteru), ale reálne bydlisko účastníka. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je teda zrejmé, že ich posledné spoločné bydlisko bolo v D., okres Senec predtým, než spoločnú domácnosť navrhovateľka naposledy opustila a jej manžel tam zostal bývať. Ako vyplýva zo zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, v znení účinnom v čase začatia tohto konania, t.j. ku dňu 06.04.2021, sídlom Okresného súdu Bratislava III je Bratislava-mestská časť okresu Bratislava III; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava III a územný obvod okresu Senec. Pokiaľ teda rozhodoval vo veci Okresný súd Bratislava III, rozhodoval súd miestne príslušný.
15. Nedôvodné sú aj ostatné výhrady odvolateľa, spochybňujúce správnosť postupu konajúceho súdu, ktorý podľa odvolateľa postupoval príliš unáhleným spôsobom, rozhodol na základe polopravdivých tvrdení navrhovateľky a bez toho, aby dal druhému manželovi možnosť sa k veci vyjadriť, vytýčil pojednávanie v čase dovoleniek a hneď na prvom pojednávaní, hoci vedel, že manžel sa o termíne pojednávania nedozvedel, rozhodol v predmetnej veci.
16. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd žiadne pochybenie v postupe prvoinštančného súdu nezistil. Návrh bol na súd podaný dňa 06.04.2021, následne súd po vykonaní prvotných úkonov ( vyrubenie súdneho poplatku z návrhu) zaslal protistrane návrh s prílohami a poučením o procesných právach účastníka spolu s výzvou, aby sa v súdom určenej lehote k návrhu vyjadril a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Zásielka bola manželovi doručovaná 02.09.2021 na adresu trvalého pobytu I. XX, D., kde si ju adresát neprevzal v odbernej lehote, dňa 01.12.2021 súd manželovi opätovne zásielku doručoval aj na adresu pre doručovanie F. XX, D., kde si ju rovnako adresát neprevzal v odbernej lehote. Následne súd vykonával cestou príslušných oddelení OO PZ šetrenia za účelom preverenia, na akej adrese sa adresát zdržiava a zistil, že sa zdržiava na adrese F. XX, D., kam mu teda opätovne (tentoraz cestou OO PZ Bernolákovo) doručoval návrh spolu s prílohami a výzvou na vyjadreni a takto mu boli písomnosti doručené do vlastných rúk dňa 12.03.2022. Manžel však na výzvu súdu nereagoval a k veci sa nevyjadril (odvolací súd pritom konštatuje, že tvrdenia odvolateľa o tom, že by mu navrhovateľka ľsťou zabránila, aby sa k veci vyjadril, táto dôrazne poprela a z jeho strany neboli ničím preukázané). Súd vo veci vytýčil pojednávanie, manželovi navrhovateľky doručoval predvolanie na obe adresy, tento však opäť zásielku súdu neprevzal v odbernej lehote, preto súd správne prejednal a aj rozhodol vec za jeho neprítomnosti, konštatujúc, že doručenie predvolania mala protistrana vykázané z adresy trvalého pobytu dňom 04.07.2022. Tento postup súdu prvej inštancie bol plne v súlade so zákonom, vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP (podľa ktorého ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca) v spojení s § 111 ods. 3 CSP (podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie).
17. V danom prípade nemôže preto obstáť argumentácia odvolateľa, že v dňoch 01.06.2022 až 05.07.2022 bol na dovolenke mimo bydliska a o predvolaní sa nedozvedel. Pre naplnenie fikcie doručenia podľa vyššie citovaných ustanovení sa vyžaduje základná podmienka, a to nemožnosť doručenia písomnosti na adresu podľa § 106 CSP, čo znamená, že súd vyčerpal možnosť doručiť na inú adresu ako adresu evidovanú v registri obyvateľov pri fyzickej osobe, ktorú mal súd k dispozícii (v tomto prípade adresa F. XX, D.) a následne sa nepodarilo doručiť adresátovi písomnosť ani na adresu podľa § 106 ods. 1 CSP (teda adresa trvalého pobytu I. XX, D.). Rovnako aj námietka, že súd pochybil, keď vytýčil pojednávanie v čase dovoleniek a hneď na prvom pojednávaní aj rozhodol, je nedôvodná. Zákon neurčuje, kedy má súd nariadiť pojednávanie a nevylučuje ani obdobie dovoleniek, zároveň ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd postup okresného súdu za správny a zákonný.
18. Odvolateľ ďalej namietal nedostatky v skutkových zisteniach súdu, ktorý mal podľa jeho názoru lepšie overiť hĺbku a závažnosť manželskej krízy a mal citlivým prístupom rozpory medzi manželmi odstrániť. Odvolací súd však aj túto argumentáciu považoval za neopodstatnenú, keď zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že výsledky vykonaného dokazovania postačujú pre prijatie záveru o naplnení zákonných dôvodov pre rozvod manželstva. Tento záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, keďže je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom. Táto situácia sa nezmenila ani po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, aktuálne manželia už vyše dvoch rokov spolu nežijú, nehospodária, nezdieľajú spoločnú domácnosť, v súčasnosti nevlastnia žiadny spoločný majetok a majú nových partnerov.
19. Ak sa odvolateľ aj napriek tomu domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd mu nedal za pravdu. Nie je totiž zrejmé, ako by odvolateľ za uvedenej situácie chcel dosiahnuť obnovenie fungujúceho manželstva, keď navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia absolútne vylučuje a je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Hoci nezhody či pretrvávajúca kríza samé osebe nemusia byť dôvodom na rozvod manželstva, avšak len za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať v manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločne uspokojujú potreby rodiny a vytvárajú podľa možností zdravé rodinné prostredie. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo.
20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
21. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať.
23. Vedený týmito úvahami, odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).