Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-14-2023.pdf
PDF · 140.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: SPR Vojka, a. s., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 14, Bratislava, IČO: 35 765 771, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: A.. Y. P., E.. XX.XX.XXXX, S. Z. X. XX, I., zastúpenej: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, o zaplatenie 651,74 eura spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1. júna 2022, č. k. 15C/74/2011 - 287, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1. júna 2022, č.k. 15C/74/2011 - 287, nepripustil späťvzatie žaloby zo dňa 24.05.2022 (zamietol návrh žalobcu zo dňa 24.05.2022 na späťvzatie žaloby), konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zastavil, vo zvyšku žalobu o zaplatenie dlžných preddavkov na dodávky a služby spojené s vykonávaním správy rekreačného územia zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V prvom rade treba poukázať na to, že pokiaľ ide o žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu, žalobca podaním zo dňa 07.02.2022 zobral svoju žalobu v tejto časti späť s odôvodnením, že v záujme prejavenia dobrej vôle sa tohto nároku vzdáva, a nakoľko žalovaná voči uvedenému čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila nesúhlas, prvoinštančný súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.
3. Žalobca v ďalšom priebehu konania podaním zo dňa 24.5.2022 vzal žalobu späť aj vo zvyšnej časti, čo odôvodnil tým, že hoci považoval svoj nárok za dôvodný, vzhľadom na výšku uplatneného nároku a nákladov, ktoré mu doposiaľ vznikli, považoval zotrvanie v tomto spore za neúčelné a nehospodárne, pričom mal taktiež za to, že žalovaná procesne spoluzavinila vývoj a najmä trvanie tohto súdneho sporu svojim návrhom na prerušenie konania, a preto žiadal, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. S týmto späťvzatím žaloby žalovaná nesúhlasila a požadovala, aby súd vo veci ďalej konal a meritórne rozhodol, pretože ako spotrebiteľ požaduje na ochranu svojich správ jednoznačný rozsudok súdu o tom, že uzatvorená zmluva o výkone správa je neplatná, pričom mala za to, že žalobca v roku 2011 inicioval nezmyselný spor o zaplatenie preddavkov za služby, ktoré nikdy neposkytol, a preto podľa žalovanej neexistoval jediný dôvod, prečo by žalobca mal byť oslobodený od povinnosti platiť trovy konania. Súd prvej inštancie preto posúdil nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na štádium, v akom sa toto súdne konanie nachádza
(t.j. v štádiu záverečných rečí a pred skončením dokazovania), množstvo predložených a navrhnutých dôkazov, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie súdu, ktorým by sa mohol založiť stav právnej a skutkovej istoty medzi stranami sporu, ako aj záujem žalovanej na meritórnom vyriešení sporu, nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby za vážny, na základe čoho návrh žalobcu zo dňa 24.05.2022, ktorým zobral svoju žalobu späť ako nedôvodný zamietol.
4. Pre účely rozhodnutia vo veci samej mal prvoinštančný súd preukázané, že Komposesorát Vojka
- pozemkové spoločenstvo ako vlastník pozemku parc. č. XXX/XXX patriaceho do predmetného pozemkového spoločenstva a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 22.08.2006 nájomnú zmluvu č. 158/B/2006, predmetom ktorej bol prenájom uvedeného pozemku žalovanej a zároveň aj povinnosť žalovanej, pod hrozbou hrubého porušenia tejto zmluvy, podpísať zmluvu o výkone správy do 14 dní po tom, ako jej bude predložený návrh takejto zmluvy, pričom v prípade, ak by žalovaná takúto zmluvu v stanovenej lehote nepodpísala, pozemkové spoločenstvo ako prenajímateľ bolo oprávnené vypovedať nájomnú zmluvu. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti obstarávania služieb spojených s údržbou a prevádzkou nehnuteľností a ako splnomocnenec spoločenstva vlastníkov pozemkov Komposesorát Vojka - pozemkové spoločenstvo (nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vojka nad Dunajom, obec Vojka nad Dunajom, okres Dunajská streda) a žalovaná ako fyzická osoba
- nepodnikateľ a zároveň ako nájomca pozemku parc. č. XXX/XXX patriaceho do predmetného pozemkového spoločenstva, uzatvorili dňa 08.08.2008 zmluvu o výkone správy č. 593158 (ďalej len "zmluva o výkone správy"), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako správcu zabezpečiť komplexnú správu rekreačného územia (nazývaného ako "Rekreačná zóna Vojkanské jazero"), v ktorom sa nachádzal prenajatý pozemok žalovanej. Za tým účelom bol žalobca povinný vykonávať nasledovné činnosti, a to: a) údržbu pozemkov predmetného rekreačného územia; b) zabezpečiť dodávku elektrickej energie na prevádzku verejného osvetlenia a obslužných čerpadiel; c) zabezpečiť odvoz a likvidáciu odpadu; d) zabezpečiť strážnu službu; e) zabezpečiť údržbu brehov jazera, vodnej plochy, oplotenia, kamerového systému a vstupných brán; f) zabezpečiť dodávku pitnej vody, odvádzanie odpadovej vody a ďalšie služby, pričom pri obstarávaní uvedených činností bol povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky. Žalobca bol povinný za činnosti uvedené v bodoch a) až e) vyúčtovať náklady formou paušálneho mesačného preddavku, a to rovnakým dielom každému nájomcovi, pričom za činnosti podľa bodu f) bol povinný každému nájomcovi vyúčtovať sumu vychádzajúcu zo skutočnej spotreby vody, a to na základe meraču spotreby vody, ktorého zriadenie žalovanou bolo podmienkou pre poskytovanie uvedenej činnosti žalobcom (t.j. dodávky pitnej vody), pričom odpočet spotreby sa zaviazal vykonávať žalobca prostredníctvom pracovníka, resp. povereného prevádzkovateľa 2x ročne. Následne bol žalobca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku zabezpečiť vyúčtovanie nákladov za poskytnuté plnenia (t.j. vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov). Zmluva o výkone správy (čl. III bod 4) zároveň oprávňovala žalobcu meniť výšku mesačných preddavkov na základe zmeny objemu, taríf poskytovaných služieb, rastu ročnej miery jadrovej inflácie, pričom pre potrebu úpravy mesačného preddavku nebolo zo strany žalobcu potrebné osobitné potvrdenie príslušného úradu s tým, že žalovaná sa zaviazala tieto zmeny mesačného predpisu prijať. Na základe uvedeného vystavil žalobca dňa 01.06.2009 žalovanej predpis mesačných preddavkov, podľa ktorého žalovaná mala mesačne uhrádzať celkovo sumu 116,54 eura, konkrétne: sumu 24,97 eura za náklady správcu; sumu 9,72 eura za odmenu správcovi; sumu 9,47 eura za údržbu komunikácii a úpravu spoločných priestorov; sumu 2,05 eura za údržbu vodnej plochy jazera; sumu 3,87 eura za osvetlenie spoločných priestranstiev; sumu 9,80 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu; sumu 56,65 eura za strážnu službu. V prípade omeškania s platením mesačných preddavkov mal podľa zmluvy o výkone správy žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania s platením príslušnej sumy. Zmluva o výkon správy bola uzatvorená na dobu určitú, a to do zániku platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy (t.j. do platnosti a účinnosti nájomného vzťahu medzi žalovanou ako nájomcom a spoločenstvom vlastníkov pozemkov Komposesorát Vojka - pozemkové spoločenstvo ako prenajímateľom), pričom pred uplynutím dojednanej doby mohol podľa čl. VII tejto zmluvy, zmluvný vzťah ukončiť výpoveďou len žalobca, a to napr. z dôvodu, že žalovaná aj napriek výzve nezaplatila viac ako dva za sebou idúce preddavky na energie a služby v súlade s touto zmluvou. Výpovedná doba bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom bola doručená nájomcovi výpoveď. Žalovaná spolu s ostatnými nájomcami podali dňa 24.06.2009 na Okresný súd Dunajská Streda žalobu, predmetom ktorej (okrem iného) bolo aj určenie neplatnosti uzatvorenej zmluvy o správe medzi žalovanou a žalobcom, pričom súd žalobu v časti o určenie neplatnosti uzatvorenej zmluvy o správe medzi žalobcom a žalovanou zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keďže predmetná zmluva bola vypovedaná. Žalobca dňa 23.10.2009 vypovedal
uzatvorenú zmluvu o výkone správy z dôvodu, že žalovaná neuhradila štyri po sebe idúce platby za výkon správy a následne dňa 04.11.2009 žalobca zamedzil žalovanej vstup do predmetného areálu. Zmluva o výkone správy zanikla uplynutím dňa 31.01.2010, pričom ako splnomocnenec Komposesorátu Vojka - pozemkové spoločenstvo vypovedal aj nájomnú zmluvu, ktorú mala žalovaná uzatvorenú s predmetným pozemkovým spoločenstvom, a to pre hrubé porušenie zmluvy o výkone správy. Následne spoločnosť CRESCO Water park s.r.o. vyzvala žalovanú dňa 05.02.2010 a dňa 19.03.2010 na odstránenie rozostavanej stavby žalovanej nachádzajúcej sa pozemku, ktorý bol predmetom nájmu žalovanej. Žalobca dňa 30.04.2010 vystavil žalovanej vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov za obdobie od 01.06.2019 do 31.12.2009 v celkovej sume 558,67 eura, ktorá pozostávala zo: sumy 146,86 eura za náklady na správu; sumy 57,19 eura za odmenu správcovi; sumy 48,72 eura za čistenie a úpravu spoločného priestoru - kosenie, postreky; sumy 13,51 eura za osvetlenie spoločných priestorov; sumy 3,50 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu; sumy 283,64 eura za strážnu službu a sumy 5,25 za iné služby (upratovanie, vodné, stočné a pod.). Následne žalobca dňa 28.05.2011 vystavil žalovanej vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 v celkovej sume 93,07 eura, ktorá pozostávala zo: sumy 20,98 eura za náklady na správu; sumy 8,17 eura za odmenu správcovi; sumy 20,55 eura za čistenie a úpravu spoločných priestorov - kosenie, postreky; sumy 3,31 eura za osvetlenie spoločných priestorov; sumy 1,08 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu a sumy 39,98 eura za strážnu službu.
5. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa § 51, § 52 a nasl., § 489 a nasl., § 544 a § 559 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vo veci samej je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podstatou predmetného občianskoprávneho záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou bol záväzok žalobcu poskytovať činnosti a zabezpečovať rôzne služby týkajúce sa údržby a prevádzky predmetného rekreačného areálu nie len pre žalovanú ale aj ostatných nájomcov a na druhej strane záväzok žalovanej uhradiť skutočné náklady za žalobcom poskytované plnenia žalobcom, t.j. za ním poskytované a zabezpečované činnosti, služby a dodávky. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že záväzok žalovanej mal byť plnený formou paušálnych mesačných preddavkov reflektujúcich predpokladané mesačné náklady za žalobcom poskytnuté činnosti služby a dodávky, pričom skutočne vynaložené náklady mali byť žalobcom vyúčtovaní vždy najneskôr do 31.05. nasledujúceho kalendárneho roka s tým, že podľa vykonaného vyúčtovania skutočných nákladov buď vznikla žalobcovi povinnosti vrátiť žalovanej preplatok alebo povinnosť žalovanej uhradiť nedoplatok. Bez ohľadu na dohodnutý spôsob úhrady žalovanej za žalobcom poskytované činnosti, služby a dodávky, záväzok žalovanej sa výlučne týkal len úhrady skutočných nákladov za poskytované plnenia, čo vyplývalo z jazykového výkladu čl. IV ods. 1 zmluvy o výkone správy, kde sa vyslovene uvádzalo, že "skutočné náklady za poskytované plnenia spojené s užívaním rekreačného objektu....". Nakoniec aj žalobcom uplatnený peňažný nárok voči žalovanej sa týkal výlučne len skutočne vynaložených nákladov, čo vyplývalo z vyúčtovania zo dňa 30.04.2010 a dňa 27.05.2011 za obdobie od 01.06.2009 až 31.01.2010. Ak teda povinnosťou žalovanej bolo uhradiť skutočne vzniknuté náklady za činnosti, služby a dodávky zabezpečené/vykonané žalobcom, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že činnosti, služby a dodávky, za ktoré vyúčtoval žalovanej celkovo na sumu 651,74 eura, žalobca v skutočnosti zabezpečil a vykonal, pretože až ich skutočným vykonaním a zabezpečením vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi skutočné náklady za poskytované plnenia. Aj samotná žalovaná totiž namietala, že žalobca si uplatňuje nároku za služby, ktoré neboli poskytované. To znamená, že ak žalobca vyúčtoval žalovanej ako skutočné náklady, náklady týkajúce sa čistenia a úpravy spol. priestorov, osvetlenia spoločných priestranstiev, odvozu a likvidácie odpadu, strážnej služby a iných činností, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalobca uvedené činnosti, služby a dodávky, z ktorými mali vzniknúť náklady, skutočne vykonal/ zabezpečil. Z obsahu zmluvy o výkone správy totiž jednoznačne vyplývalo aké činnosti, služby a dodávky mal žalobca poskytovať a zabezpečovať (čl. III body 2.1 až 2.3) a rovnako tiež z obsahu zmluvy vyplývalo, že žalovaná bola povinná uhradiť len skutočné náklady za žalobcom poskytnuté činnosti, služby a dodávky (čl. IV bod 1). V tejto súvislosti však žalobca predložil len predmetné vyúčtovania skutočných nákladov zo dňa 30.04.2010 a dňa 27.05.2011, ktoré nemožno považovať za dôkaz preukazujúci splnenie jeho záväzkov z predmetnej zmluvy vyplývajúcich z čl. III bodov 2.1 až 2.3. ani za dôkaz preukazujúci základ a výšku skutočne vzniknutých nákladov spojených so splnením jeho záväzkov zo zmluvy. Uvedené vyúčtovania predstavujú len výzvu na zaplatenie určitej sumy. Navyše z tvrdení žalovanej vyplývalo, že odvoz a likvidáciu odpadu zabezpečovala samotná obec Vojka nad Dunajom, ktorej za tieto činnosti aj platili. Obdobne to bolo aj v rámci dodávky pitnej vody. Taktiež zdôraznil, že pri spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí,
že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané. To znamená, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami, teda takými, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sa vzťahuje len na tie spotrebiteľské zmluvy, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ pred ich uzatvorením ovplyvniť/zmeniť. Skutočnosť, či spotrebiteľ mal možnosť pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť jej obsah, a teda skutočnosť, že zmluva bola individuálne dojednaná, musí preukázať podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ. V opačnom prípade bude mať súd za to, že jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy neboli individuálne dojednané, čo zakladá možnosť súdu pre skúmanie ich neprijateľnosti. Jednotlivé neprijateľné podmienky Občiansky zákonník demonštratívne vymenováva v ustanovení § 53 ods. 4. V danom prípade zo žalovanou tvrdených skutočností vyplývalo, že sa snažila so žalobcom dohodnúť na zmluvných podmienkach, avšak bezúspešne, pričom žalobca v rámci skutkových tvrdení netvrdil a ani nepreukázal, že by uzatvorená zmluva o výkone správy bola individuálne dojednaná, na základe čoho mal súd za to, že podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o výkone správy neobsahovala individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, čo umožňovalo súdu skúmať ich neprijateľnosť. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka patrí taký nárok dodávateľa na zaplatenie plnenia, o ktorom spotrebiteľ nebol pred uzatvorením zmluvy preukázateľné informovaný alebo ktorého úhrada nebola v zmluve upravená. V tejto súvislosti musel súd poukázať na to, že žalobca medzi skutočné náklady zaradil aj náklady na správu a odmenu správcovi, ktorých právny základ, a tým pádom ani ich výška zo zmluvy absolútne nevyplývala. Inak povedané, žalobca ako dodávateľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa plnenie, ktoré v zmluve nebolo dohodnuté (upravené), čo podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj také ustanovenie zmluvy, ktoré podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tejto súvislosti súd poukázal na dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute upravenej v čl. IV bode 4 zmluvy o výkone správy, podľa ktorej žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne v prípade porušenia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úhradu skutočných nákladov. Vo všeobecnosti možno mať za to, že funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovej ujmy pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok (čo i len z časti), pričom jej účelom je donútiť dlžníka pod touto hrozbou k riadnemu splneniu svojho záväzku. Hoci je výška zmluvnej pokuty vecou vzájomnej dohody zmluvných strán, neznamená to, že pri určení jej výšky nie sú stanovené žiadne hranice. Tieto hranice sú určené jej primeranosťou k jej účelu. V danom prípade sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty vzťahovala k celej žalobcom uplatnenej istine, t.j. k sume 651,74 eura, to znamenalo, že istina v sume 651,74 eura bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške cca 182 % ročne, čo znamená, že porušenia povinnosti žalovanej bolo zabezpečené sankciou, ktorá v prípade ročného omeškania s platením navýšila dlžnú sumu o takmer trojnásobok. Na základe uvedeného považoval ustanovenie zmluvy o výkone správy (čl. IV bod 4) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože výška dojednanej zmluvnej pokuty ako sankcia za porušenie povinnosti žalovanej zaplatiť skutočné náklady za žalobcom poskytnuté činnosti, služby a plnenia bola neprimerané vysoká. Za neprimerané zmluvné dojednanie nakoniec vyhodnotil aj čl. III bod 4 zmluvy o výkone správy, ktorý oprávňoval žalobcu jednostranne meniť výšku mesačných preddavkoch bez potreby osobitného potvrdenia a bez možnosti žalovanej odstúpiť od zmluvy, čo podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobca nepreukázal splnenie svojho záväzku zo zmluvy o výkone správy (čl. III bod 2.1 až 2.3) a teda nepreukázal vznik a výšku skutočných nákladov vynaložených na údržbu areálu Rekreačná zóna Vojkanské jazera a dodávku ostatných služieb (bod 2.2 a 2.3 zmluvy) mal za to, že žalovanej nevznikla povinnosť úhrady žalobcom vyčíslených nákladov v celkovej sume 651,74 eura a keďže zo strany žalovanej nedošlo tým pádom ani k porušeniu jej povinnosti zaplatiť skutočné náklady, nevznikol žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. IV bodu 4 zmluvy o výkone (ktorý však žalobca zobral späť), ktorý navyše súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pričom za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd aj dojednanie o nároku žalobcu na náklady na správu a odmenu v zmysle vyúčtovaní zo dňa 30.04.2010 a 27.05.2011 podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka a taktiež aj zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. III bod 4 zmluvy o výkone správne, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej a súvisiaceho výroku o trovách konania odvolanie žalobca, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a v tejto časti žalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež tým, že došlo k vážnemu porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že v napadnutej časti s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za nesprávny a nezákonný. Poukázal na to, že uzatvoril so žalovanou dňa 08.08.2008 Zmluvu o výkone správy č. 593158, predmetom ktorej bolo komplexné zabezpečenie správy rekreačného územia označeného ako rekreačná zóna Vojkanské jazero v katastrálnom území Vojka nad Dunajom, obec Vojka nad Dunajom, okres Dunajská Streda (ďalej len "Zmluva o výkone správy"). Podstatou predmetného občianskoprávneho záväzkového vzťahu medzi nimi, ako uviedol aj súd v napadnutom rozhodnutí, bol jeho záväzok poskytovať činnosti a zabezpečovať rôzne služby týkajúce sa údržby a prevádzky predmetného rekreačného areálu pre všetkých nájomcov a na druhej strane záväzok žalovanej uhradiť skutočné náklady za ním poskytované plnenia. Záväzok žalovanej mal byť plnený formou paušálnych mesačných preddavkov, pričom skutočne vynaložené náklady mal vyúčtovať najneskôr do 31.05. nasledujúceho kalendárneho roka, na základe čoho by mu vznikla povinnosť vrátiť žalovanej preplatok alebo povinnosť žalovanej uhradiť nedoplatok. Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy, pričom sa dostala do omeškania s platením mesačných preddavkov. Z uvedeného dôvodu podal žalobu na súd, prostredníctvom ktorej žiadal od žalovanej úhradu nákladov za vykonané činnosti spolu so zákonným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že predložené vyúčtovania skutočných nákladov nemožno považovať za dôkazy preukazujúce splnenie záväzkov žalobcu vyplývajúcich z čl. III bodov 2.1. až 2.3. Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi ním a žalovanou. Podľa jeho názoru je však tento záver súdu neodôvodnený, nakoľko v predmetnej zmluve nebola ustanovená jeho povinnosť predložiť jednotlivé doklady o úhrade činností, ktoré sú predmetom vyúčtovania žalovanej, a preto predložené dôkazy považuje za dostatočné. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná nenamietala spôsob predloženého vyúčtovania, ani nežiadala o bližšie preukázanie skutočne vynaložených nákladov, ktoré boli predmetom vyúčtovania. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež skonštatoval, že uzatvorená Zmluva o výkone správy č. 593158 zo dňa 08.08.2008 mala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Súd má za to, že neprijateľná zmluvná podmienka v Zmluve o výkone správy podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka spočívala v tom, že medzi skutočné náklady zaradil aj náklady na správu a odmenu správcovi, ktorých právny základ, a tým pádom ani ich výška zo zmluvy absolútne nevyplývala, a teda požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa plnenie, ktoré v Zmluve o výkone správy nebolo dohodnuté. Náklady na správu a odmenu správcovi vychádzajú najmä z vykonaných činností správcu, ktoré sú uvedené v čl. III, bode 2.2. Zmluvy o výkone správy, ktorými sa zabezpečovalo plnenie predmetu Zmluvy o výkone správy. Nemožno tvrdiť, že náklady na správu nie sú skutočnými nákladmi za poskytované plnenia spojené s užívaním rekreačného objektu a pozemku, a teda že by nemali byť predmetom vyúčtovania. Vzhľadom na uvedené má za to, že uvedené nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zdôraznil, že v čase uzavretia Zmluvy o výkone správy, t. j. 08.08.2008, platné a účinné znenie Občianskeho zákonníka neobsahovalo ustanovenie § 53 ods. 4 písm. v), na ktoré sa súd odvoláva v napadnutom rozhodnutí. Predmetná Zmluva o výkone správy vznikla v roku 2008 a zanikla v roku 2010. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. v) bolo do Občianskeho zákonníka zavedené až v roku 2014, a preto, vzhľadom na základný ústavný princíp právnej istoty a s tým spojený princíp zákazu retroaktivity nie je možné na základe tohto ustanovenia vysloviť, že dané zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na to, že súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o výkone správy aj dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute upravenú v čl. IV bode 4 tejto Zmluvy, namieta, že okrem toho, že žalovaná bola oboznámená a uzrozumená so všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre ňu, ako zmluvnú stranu, zo Zmluvy o výkone správy vyplývajú, nie je zrejmé, čo viedlo súd k skúmaniu ostatných zmluvných dojednaní, teda aj dojednania o zmluvnej pokute, ktoré nie sú predmetom tohto konania. V časti zmluvnej pokuty totiž zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť. Takýto postup súdu prvej inštancie, keď predmet sporu vymedzil len v rozsahu istiny (odplaty za dodané služby) a zákonného úroku z omeškania, bolo posudzovanie ďalších ustanovení zmluvy v rozsahu ďalších dojednaných práv a povinností strán nad rámec právomoci súdu. Pokiaľ
súd vyhodnotil za neprijateľné zmluvné dojednanie aj čl. III bod 4. Zmluvy o výkone správy, ktorý ho oprávňoval jednostranne meniť výšku mesačných preddavkov bez potreby osobitného potvrdenia a bez možnosti žalovanej odstúpiť od Zmluvy o výkone správy, v tomto smere vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového a právneho stavu. Ani jedna strana si totiž na základe tohto zmluvného ustanovenia v konaní neuplatňovala žiadny nárok. Vzhľadom na ustanovenie § 216 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého je súd viazaný žalobou nesprávnym postupom súdu došlo k vážnemu porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o preddavky, tieto sú skutočne len preddavkami a konečná cena poskytovaných služieb vyplýva vždy až z ročného vyúčtovania, ktoré vyhotovuje a doručuje v zmysle Zmluvy o výkone správy. Preddavky teda nie sú odplatou za poskytované služby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky nemôže spôsobovať ani výška mesačných preddavkov. Neobstojí totiž úvaha o určovaní výšky preddavkov zo strany žalobcu. Aj tu je potrebné pripomenúť, že Zmluva o výkone správy už zanikla a do budúcna na jej základe nemôžu byť účtované žiadne preddavky. Jeho konanie v minulosti preukázalo, že nikdy nezneužil oprávnenie stanovovať výšku preddavkov a žalovanej neúčtoval neprimerane vysoké preddavky. Dôkazom o tom je aj čiastočné späťvzatie žaloby na základe ročného vyúčtovania, nakoľko žalovanej by bol pri riadnom plnení jej zmluvných povinností vznikol preplatok. Navyše v zmysle Zmluvy o výkone správy bol povinný v pravidelných intervaloch predkladať žalovanej ročné vyúčtovanie a až toto ročné vyúčtovanie je konečné a smerodajné pre určenie výšky skutočných nákladov. Vzhľadom na fakt, že súd napadnutým rozhodnutím nerozhodol o neplatnosti Zmluvy o výkone správy, vyjadril aj vzhľadom na to, že hlavný predmet zmluvy a primeranosť ceny sú vyňaté z prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, presvedčenie, že neexistuje žiaden relevantný dôvod, ktorým by súd zamietol žalobu v celom rozsahu, keď navyše platí, že v konaní neuplatňoval žiaden nárok, ktorý by mohol vyplývať z neprijateľnej zmluvnej podmienky. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila sa aj k jednotlivým tvrdeniam v odvolaní. K okolnostiam, za ktorých bola donútená podpísať Zmluvu o výkone správy zo dňa 08.08.2008 so žalobcom, spoločnosťou SPR Vojka a.s. ako aj k obsahu tejto Zmluvy sa vyjadrila v doterajšom priebehu konania, pričom podstatná je skutočnosť, že žiadne služby poskytované správcom areálu neužívala a k podpisu Zmluvy bola prinútená v dôsledku agresívnych nekalých praktík žalobcu v tiesni, pod nátlakom. Žalovaná a ostatní nájomníci sa niekoľkonásobne snažili dohodnúť so správcom SPR Vojka a.s. na zmluvných podmienkach, ale vždy bezúspešne. Zmluvu považovali od počiatku za neprijateľnú a neplatnú práve pre jej veľmi nevýhodné podmienky. Správca reagoval vyhrážaním sa o nevpúšťaní do areálu, odpojením od médií, a nemožnosťou dostavať rozostavané stavby v prípade jej nepodpísania. Ihneď po zahájení správy areálu v júni 2009 podali nájomníci, aj ona, na súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o výkone správy. Následnou reakciou správcu bolo od októbra 2009 nevpúšťanie do areálu všetkých nájomníkov, vrátane jej osoby, ktorí Zmluvu napadli na súde ako aj vypovedanie nájomnej zmluvy i Zmluvy o výkone správy. Nájomníci podali aj podnet na Komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktík predávajúcich zriadenú pri Ministerstve spravodlivosti SR na preskúmanie obidvoch zmlúv vo viere získania objektívneho a kvalifikovaného posúdenia veci. Pokiaľ ide o poskytovanie služieb, žalobca jej neposkytoval žiadne služby. Ním deklarované poskytnuté služby ani nepotrebovala vzhľadom na to, že mala deväť rokov znemožnený vstup do areálu, nemala možnosť dokončiť a skolaudovať stavbu, užívať ju a užívať spoločné priestory areálu, a teda neužívala ani žiadne služby správcu. Dodávku energetických médií (elektrina, voda) mala a má zabezpečené zmluvným vzťahom priamo s dodávateľom. Platby za nájomné platí riadne Komposesorátu - Vojka, p.z., dane z nehnuteľností obci Vojka n/Dunajom. Z uvedeného dôvodu považuje akékoľvek finančné nároky žalobcu voči nej za nedôvodné, keďže tento pre ňu žiadne služby z dôvodu jeho protiprávneho konania, obmedzovania slobody pobytu na tomto území, neposkytoval. Nie je pravdou, že by nepožadovala vyúčtovanie údajne poskytnutých služieb. K uvedenému tvrdeniu poukazuje na predošlé písomné podania, kde opakovane požadovala poskytnutie vyúčtovania preddavkov. Žalobca ani v roku 2022, t.j. do dnešného dňa neposkytol žiadne vyúčtovanie, ktoré by odôvodňovalo jeho nárok za údajne poskytnuté služby. Zdôraznila, že neposkytol žiadne podklady, nepredložil žiadne kalkulácie, výpočty, rozpisy výdavkov, dôvodnosť a zmysel ich poskytnutia pre jej osobu, skrátka nepreukázal poskytnutie akýchkoľvek služieb, ktorými by osvedčil svoj nárok na plnenie. Je priam absurdné, že žalobca sa v roku 2022 domáha preddavkov za údajne poskytnuté služby v roku 2009 a 2010 a argumentuje tým, že nemusí zdokladovať poskytnutie akejkoľvek služby, keďže sa jedná iba o preddavky, a navyše v zmluve podpísanej v tiesni, pod nátlakom, odporujúcej elementárnym právam spotrebiteľa, nebolo uvedené, že by mal povinnosť niečo zdokladovať. Najneskôr do 31.05.2010/2011 bol žalobca povinný vyhotoviť
vyúčtovanie. A pokiaľ by aj existoval nejaký nárok na zaplatenie, tak neuhradené preddavky by mal započítať so skutočnými nákladmi - ak by nejaké služby poskytol a náklady by vedel preukázať - a tak logicky sa následne domáhať zaplatenia skutočne vynaložených nákladov, od ktorých by eventuálne odpočítal poskytnuté preddavky. Namiesto rešpektovania elementárnych účtovných a logických pravidiel sa žalobca domáha zaplatenia preddavkov za služby, ktorých poskytnutie nevie preukázať s tvrdením, že to je jeho právo. Rovnako považuje až za scestné argumentovať tvrdením, že žalobca nikdy nezneužil oprávnenie stanovovať preddavky. Celé konanie dostatočne preukázalo skutočnosť, že žalobca hrubým nátlakom prinútil nájomcov podpísať zmluvy pod hrozbou bránenia užívania ich majetku, nanútil im veľmi nevýhodné a jednostranné zmluvné podmienky na služby, ktorých poskytnutie nevie nijakým spôsobom preukázať a následne žiada zaplatiť preddavky za služby, o ktorých ani len netvrdí, že ich poskytol. Celá argumentácia odvolania je v rozpore s elementárnou logikou, obsahuje tvrdenia, ktoré sú obsahom spisu vyvrátené.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca v napadnutej časti domáha úhrady nedoplatkov za služby na základe zmluvy o výkone správy č. 593158 zo dňa 08.08.2008 (ďalej len "zmluva o výkone správy"), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako správcu zabezpečiť komplexnú správu rekreačného územia (nazývaného ako "Rekreačná zóna Vojkanské jazero"), v ktorom sa nachádzal prenajatý pozemok žalovanej. Správne súd prvej inštancie ustálil obsah predmetnej zmluvy o výkone správy, z ktorej žalobcovi okrem výkonu v zmluve určených činností v rámci výkonu správy vyplývala tiež povinnosť náklady za ním vykonávané činnosti vyúčtovať formou paušálneho mesačného preddavku, a to rovnakým dielom každému nájomcovi, pričom za činnosti podľa bodu f) bol povinný každému nájomcovi vyúčtovať sumu vychádzajúcu zo skutočnej spotreby vody, a to na základe meraču spotreby vody, ktorého zriadenie žalovanou bolo podmienkou pre poskytovanie uvedenej činnosti žalobcom (t.j. dodávky pitnej vody) a následne bol žalobca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku zabezpečiť vyúčtovanie nákladov za poskytnuté plnenia (t.j. vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov). Rovnako súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca v konaní predložil iba predpis mesačných preddavkov žalovanej zo dňa 01.06.2009, podľa ktorého mala žalovaná mesačne uhrádzať celkovo sumu 116,54 eura, konkrétne: sumu 24,97 eura za náklady správcu; sumu 9,72 eura za odmenu správcovi; sumu 9,47 eura za údržbu komunikácii a úpravu spoločných priestorov; sumu 2,05 eura za údržbu vodnej plochy jazera; sumu 3,87 eura za osvetlenie spoločných priestranstiev; sumu 9,80 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu; sumu 56,65 eura za strážnu službu a následne dňa 30.04.2010 vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov za obdobie od 01.06.2019 do 31.12.2009 v celkovej sume 558,67 eura, (pozostávajúcej zo sumy 146,86 eura za náklady na správu, sumy 57,19 eura za odmenu správcovi, sumy 48,72 eura za čistenie a úpravu spoločného priestoru - kosenie, postreky, sumy 13,51 eura za osvetlenie spoločných priestorov, sumy 3,50 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, sumy 283,64 eura za strážnu službu a sumy 5,25 za iné služby (upratovanie, vodné, stočné a pod.), ako aj vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov zo dňa 28.05.2011 za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 v celkovej sume 93,07 eura (pozostávajúcej zo sumy 20,98 eura za náklady na správu, sumy 8,17 eura za odmenu správcovi, sumy 20,55 eura za čistenie a úpravu spoločných priestorov - kosenie, postreky, sumy 3,31 eura za osvetlenie spoločných priestorov, sumy 1,08 eura za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu a sumy 39,98 eura za strážnu službu. Žiadne ďalšie dôkazy vo vzťahu k vynaloženým nákladom žalobca v konaní nepredložil. Skutkový stav veci v tomto smere pre účely rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil dostatočne a správne, keď jednotlivé skutkové zistenia v plnej miere vychádzajú z obsahu vykonaných dôkazov a ich správneho vyhodnotenia, a preto v súlade s ust. § 383 C.s.p. z takto ustáleného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd.
10. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca síce v odvolaní (hoci len všeobecne) namieta aj nesprávne ustálenie skutkového stavu veci, avšak nakoľko nenamieta nesprávnosť žiadnych konkrétnych skutkových záverov súdu prvej inštancie významných pre rozhodnutie v merite veci, táto jeho odvolacia námietka je bez právneho významu a nedôvodná.
11. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne posúdil spor aj po právnej stránke, keď žalobu v merite považoval za nedôvodnú, nakoľko podľa Zmluvy o výkone správy (čl. IV. Zmluvy) mal žalobca právo od žalovanej požadovať iba "skutočné náklady za poskytované plnenia spojené s užívaním rekreačného objektu a pozemku", pričom však v konaní žiadne takéto náklady nepreukázal, keď svoj nárok preukazoval okrem predpisu preddavkov iba vyúčtovaniami nákladov zo dňa 30.04.2010 a zo dňa 28.5.2011, ktoré však nie sú spôsobilým dôkazom na preukázanie vzniku týchto nákladov, teda ani vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalobou v tejto časti uplatnenej sumy istiny s úrokmi z omeškania. Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko podľa Zmluvy o výkone správy povinnosťou žalovanej bolo uhradiť žalobcovi iba skutočne vzniknuté náklady za činnosti, služby a dodávky ním zabezpečené/vykonané, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že činnosti, služby a dodávky, za ktoré vyúčtoval žalovanej celkovo na sumu 651,74 eura, naozaj zabezpečil a vykonal, pretože až ich skutočným vykonaním a zabezpečením vznikla žalovanej povinnosť uhradiť mu skutočné náklady za poskytované plnenia.
12. Pokiaľ žalobca v tomto smere v odvolaní poukazuje na to, že žalovaná nenamietala spôsob predloženého vyúčtovania, ani nežiadala o bližšie preukázanie skutočne vynaložených nákladov, ktoré boli predmetom vyúčtovania, pričom závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, nakoľko v predmetnej zmluve nebola ustanovená jeho povinnosť predložiť jednotlivé doklady o úhrade činností, ktoré sú predmetom vyúčtovania žalovanej, a preto sú predložené dôkazy dostatočné, odvolací súd tieto námietky považuje za nedôvodné. Pre účely opodstatnenosti podanej žaloby totiž nie je významné, či bola zmluvne dohodnutá povinnosť žalobcu preukázať vznik nákladov, avšak iba to, či žalobcom požadované náklady vznikli. Povinnosť náležite preukázať vznik a skutočné vynaloženie nákladov zo strany žalobcu vyplýva z dôkazného bremena žalobcu v konaní pred súdom a nie zo zmluvy. Nakoľko predmetom tohto konania je iba zaplatenie skutočne vynaložených nákladov (nie odmeny, na ktorú zo zmluvy žalobcovi právo nevyplýva) v čase po ich vynaložení a vyúčtovaní, správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca mohol byť úspešný iba ak by preukázal skutočné vykonanie činností a vynaloženie nákladov. Toto dôkazné bremeno však žalobca neuniesol, keď v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz, pričom dokonca ani nešpecifikoval, z čoho konkrétne mali tieto náklady pozostávať; naviac za stavu, keď žalovaná tvrdí (a žalobca to v konaní nepoprel), že predmetný pozemok a svoj rekreačný objekt bez vlastnej viny nemohla užívať z dôvodu, že jej bol naň odopretý prístup a predmetom konania sú náklady spojené s užívaním rekreačného objektu. Odhliadnuc od toho, že tvrdenie žalobcu o absencii námietok žalovanej proti vyúčtovaniu a tiež jej požiadavky na bližšie preukázanie nákladov nezodpovedá skutočnosti, aj táto obrana je bez právneho významu, keď rozhodujúce pre účely splnenia predpokladov pre vyhovenie žalobe je unesenie dôkazného bremena v konaní pred súdom. Všetky odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena ohľadne skutočne vynaložených nákladov a jeho významu pre rozhodnutie v napadnutej časti sú preto nedôvodné.
13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta závery súdu prvej inštancie ohľadne viacerých neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o výkone správy zo dňa 08.08.2008 a súčasne vytýka súdu prvej inštancie, že sa zaoberal aj neprijateľnosťou dojednania zmluvnej pokuty, hoci tá už v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti nebola predmetom konania, odvolací súd tieto výhrady žalobcu považuje za opodstatnené. Nemajú však žiadny vplyv na správnosť prvoinštančného rozsudku v odvolaním napadnutej časti, nakoľko v tejto časti súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie istiny náhrady skutočných nákladov spolu s úrokmi z omeškania a z hľadiska správnosti tohto rozhodnutia je kľúčový správny záver o nemožnosti vyhovenia podanej žalobe z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Za tohto stavu bolo naozaj nadbytočné zaoberať sa tým, či niektoré z ustanovení zmluvy o výkone správy (z ktorých niektoré naviac ani nemajú žiadny význam pre nárok uplatnený žalobou) možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Nepochybne však súd prvej inštancie tým, že sa uvedenými otázkami zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neznemožnil žalobcovi výkon jeho procesných práva do tej miery, že by zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces, a preto ani nie sú splnené predpoklady pre zrušenie prvoinštančného rozsudku v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
14. Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie v spore vo vzťahu k napadnutej časti dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, pričom správne konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a správne spor posúdil po právnej stránke, keď dospel k záveru, že podanej žalobe v tejto časti nebolo možné vyhovieť, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by mohli procesný postup súdu prvej inštancie alebo vecnú správnosť jeho rozhodnutia spochybniť, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške ich náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).