Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-55-2011.pdf
PDF · 114.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Zbyňovcovou v právnej veci žalobcu: R.. D. X.X., U. U., D. Č.. X, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice, Vodná č. 3, proti žalovanému: H. G., U. Ž., Y. na Y. Č.. X/XXXX, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr. Vl. Clementisa č. 10, o ochranu osobnosti a poskytnutie morálneho zadosťučinenia takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 386,72 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaním na tunajšom súde dňa 13.04.2011 zmeneným podaním zo dňa 02.01.2012 doručeným súdu dňa 10.01.2012 sa žalobca titulom ochrany osobnosti a poskytnutia morálneho zadosťučinenia proti žalovanému domáhal vydania rozsudku v nasledovnom znení:
Žalovaný je povinný verejne sa ospravedlniť žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti, a to tak, že do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia je povinný:
I. zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Y. uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie žalovaného: ,,Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X. - pozn. red.).", ktoré bolo uverejnené dňa 07.03.2011 v denníku SME v článku ,,G.: Nie je dosť sily na zásadné zmeny", a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a to s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie R.. D. X.:
Dňa 07.03.2011 bol v denníku SME uverejnený článok: ,,G.: Nie je dosť sily na zásadné zmeny", v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Slovenského futbalového zväzu, ktorý na otázku autora článku: ,,Naznačili ste personálne problémy. Môžete uviesť konkrétny príklad?" odpovedal nepravdivo, keď uviedol: ,,Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X. - pozn. red.)." Tieto informácie boli nepravdivé a H. G. sa
za ich uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D. X. ospravedlňuje.
II. zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka SME uverejneného na internetovej stránke <http:// futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka SME, uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie žalovaného: ,,Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X. - pozn. red.).“, ktoré bolo uverejnené dňa 07.03.2011 na internetovej stránke <http://futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka SME v článku ,,G.: V slovenskom futbale zúri nezmyselná vojna“, a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a to s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie R.. D. X.:
Dňa 07.03.2011 bol na internetovej stránke <http://futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka SME v článku ,,G.: V slovenskom futbale zúri nezmyselná vojna“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Slovenského futbalového zväzu, ktorý na otázku autora článku: ,,Naznačili ste personálne problémy. Môžete uviesť konkrétny príklad?“ odpovedal nepravdivo, keď uviedol: ,,Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X. - pozn. red.).“ Tieto informácie boli nepravdivé a H. G. sa za ich uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D. X. ospravedlňuje.
III. zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Šport uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie žalovaného: ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Slovenského futbalového zväzu kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“, ktoré bolo uverejnené dňa 04.04.2011 v denníku Šport v článku ,,Mrzí ma čoho, som sa dožil“, a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a to s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie R.. D.Š. X.:
Dňa 04.04.2011 bol v denníku Šport uverejnený článok: ,,Mrzí ma čoho, som sa dožil“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Slovenského futbalového zväzu, ktorý nepravdivo uviedol: ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Slovenského futbalového zväzu kandidovali proti nemu Š. W.Á. na post člena výkonného výboru za rozhodcov.“ Uvedené tvrdenie je nepravdivé a H. G. sa za jeho uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D.Š. X. ospravedlňuje.
IV. zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Šport uverejneného na internetovej stránke <http:// denniksport.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Šport, uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie žalovaného: ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Slovenského futbalového zväzu kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“, ktoré bolo uverejnené dňa 04.04.2011 na internetovej stránke <http://denniksport.sk/>, ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a to s nasledovným obsahom:
Ospravedlnenie R.. D.Š. X.:
Dňa 04.04.2011 bol na internetovej stránke <http://denniksport.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Šport v článku ,,Mrzí ma čoho, som sa dožil“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Slovenského futbalového zväzu, ktorý nepravdivo uviedol: ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Slovenského futbalového zväzu kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov.“ Uvedené tvrdenie je nepravdivé a H. G. sa za jeho uvedenie v rozhovore ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D. X. ospravedlňuje.
V. Žalobcovi sa pre prípad neuverejnenia ospravedlnenia žalovaným riadne a včas priznáva právo uverejniť výrok rozsudku v časti ospravedlnenia v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou, a to aj v jeho internetovej podobe na trovy žalobcu.
VI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, a to na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Uvedenú zmenu petitu návrhu na začatie konania súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil uznesením a vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 16.01.2012 za prítomnosti účastníkov konania ako aj ich právnych zástupcov.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (čl. 19 ods. 1 ústavy SR) a ďalej podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Dôvodnil, že tvrdeniami uvedenými v článkoch žalovaný zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti. Do funkcie člena Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu zástupcu rozhodcov bol legitímne zvolený v súlade so všetkými príslušnými normami upravujúcimi predmetnú voľbu (ďalej VV SFZ). Ďalším článkom neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti s tým, že jeho osobu priamo spojil a označil ako príčinu vzniknutých problémov na stretnutí futbalových klubov Žilina - Bratislava samotnej inzultácie na stretnutí. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ako funkcionár SFZ je osobou verejne známou (na ktorú sa verejná pozornosť v zvýšenej miere upriamuje už len z titulu jeho funkcie) spôsobila, že intenzita zásahu má oveľa väčší rozsah než by mala v prípade, ak by bol osobou širšej verejnosti neznámou.
Žalovaný žiadal predmetný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal hlavne na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o stret dvoch ústavných práv, t.j. práva na ochranu osobnosti na strane žalobcu a právo na slobodu prejavu na strane žalovaného. Napadnutými vyjadreniami žalovaného v uvedených článkoch bola prejavená realizácia jeho ústavného práva na slobodu prejavu a boli uvádzané vo forme hodnotiacich úsudkov, t.j. vo forme oprávnenej kritiky, o čom svedčia aj formulácie jeho vyjadrení ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X.“ a ďalej ,,Ja to nemôžem tvrdiť, nemal by som sa vyjadrovať na úrovni pocitov, ale pokiaľ sú isté pochybnosti,“ pričom z takejto formulácie vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ide o jeho osobný názor a nie o skutkové tvrdenie. Ďalej uviedol, že osoba žalobcu je verejne známa, čo ani v konaní spochybnené nebolo a musí zniesť väčšiu mieru kritiky. Žalovaný sa snažil poukázať na zlý stav vo vzťahoch v slovenskom futbale a jeho cieľom nebolo napádať bezdôvodne žalobcu, pričom poukázal aj na skutočnosť, že naďalej so žalobcom komunikujú a tento pred ním mu nikdy nevytkol skutočnosti, ktoré tvrdí vo svojej žalobe.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sporných článkov, reakcii na uvedené články uvedených na internete, fotodokumentácie uvedené na internete platných Stanov SFZ Volebného poriadku SFZ, Organizačného poriadku SFZ, štatútu komisie rozhodcov SFZ, potvrdenia zo dňa 23.11.2011 ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 07.03.2011 bol v denníku SME uverejnený článok pod titulom G.: ,,Nie je dosť sily na zásadné zmeny“, v ktorom žalovaný odpovedá na viaceré otázky redaktora, pričom na otázku: ,,Naznačili ste personálne problémy. Môžete uviesť konkrétny prípad?“ uviedol; Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X. - pozn. red.). To isté sa týka disciplinárnej komisie, ide o dve životne dôležité komisie mienkotvorné, s veľkým vplyvom na slovenský futbal, pritom kritizované fanúšikmi, klubmi, verejnosťou. Vo výkonnom výbore nie je dostatok sily, aby sa presadili zmeny. Predmetný článok bol uverejnený aj na internetovej stránke <http://futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka SME, avšak pod článkom ,,v slovenskom futbale zúri nezmyselná vojna.“
Dňa 04.04.2011 bol v denníku Šport uverejnený ďalší článok pod názvom: ,,Mrzí ma, čoho som sa dožil“, v ktorom taktiež vo forme rozhovoru žalovaný k súboju družstiev Žilina - Slovan uviedol: ,,Mňa to hrozne mrzí, čo sa stalo, že vnikol divák do ihriska. To bol vážny nedostatok usporiadateľskej služby, mrzí ma, že som sa vo futbale vôbec dožil takejto situácie. Ten človek, ktorý to spáchal je identifikovaný a verím, že bude potrestaný tak, aby to bola výstraha pre všetkých. To je jedna stránka veci. Konečne som bol na ligovom zápase na ktorom bolo veľa divákov a obidve mužstvá sa snažili hrať futbal. Veľmi ma však zarmucuje, v akej atmosfére sa tento súboj odohrával. Tá je následkom panujúcich vzťahov v slovenskom futbale.“ V ďalšom odseku uvedeného článku udáva: ,,Nebyť spomínanej zlej atmosféry v slovenskom futbale, bolo by to pokojnejšie. Treba vnímať aj celkový kontext. Ľudia sledujú narušené vzťahy a na všetko citlivo reagujú. Práve preto nasadenie asistenta rozhodcu Slyška, ktorý mal v Žiline v minulosti určité problémy s našimi divákmi, navyše mal problém aj v súboji Slovan - Košice, na zápas Žilina - Slovan nebolo štastné riešenie. Aj napriek tomu, že ho uznávam ako nášho najlepšieho medzinárodného rozhodcu, ktorý je skúsený. Jeho vzťahy s divákmi z našej západnej tribúny sú dlhoročne zlé a v minulosti vyvrcholili konfliktom aj s naším útočníkom S.. Pán Y. nie prvý raz posunkami i slovne reagoval na pokriky ľudí zo západnej tribúny, čo by nemal robiť. Mal by sa sústrediť na svoj výkon. Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii SFZ kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov. Ľudia to potom vnímajú tak, že celá réžia takéhoto zápasu ako Žilina
- Slovan je úmyselná. Ja to nemôžem tvrdiť, nemal by som sa vyjadrovať na úrovni pocitov, ale pokiaľ sú isté pochybnosti, šéf komisie rozhodcov mal zabezpečiť, aby sa tento súboj mohol uskutočniť bez emócie, ktoré sú dôsledkom určitých vzťahov aktérov zápasu z minulosti. Ja osobne som nikdy nemal konflikt s pánom Y., ale žiaľ mi v klube nedokážeme ovplyvniť vnímanie divákov a tí si pamätajú veľa vecí. Ľudia, ktorí to manažujú, v tomto prípade pán X. by mali tieto fakty rešpektovať a sú zodpovední za to, aby to fungovalo.“
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že športovej činnosti a to futbalu sa venuje už po dobu 44 rokov a po túto dobu zastáva rôzne funkcie v rámci SFZ a ČSFZ, pričom je aj funkcionárom FIFA a UEFA. Dotklo sa ho tvrdenie zo strany žalovaného, že sa mstí za výsledky, resp. priebeh konferencii. Len proti tomuto tvrdeniu, že sa mstí má výhrady a cíti sa dotknutý na jeho občianskej cti zo strany žalovaného. Ďalej uviedol, že voči iným tvrdeniam žalovaného nemá žiadne výhrady, resp. akceptuje, že povedal svoj názor aj keď ho to mrzelo. Toto však považuje za podstatné vo veci. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že nemôže konkrétne uviesť nikoho, teda žiadne osoby, že by v dôsledku týchto článkov zo strany žalovaného bol voči jeho osobe negatívne zaujatý. Rozhodne potvrdil, že voči nemu nikto nejako hrubšie nevystupoval. Ďalej potvrdil, že v slovenskom futbale sú veľké problémy v tomto smere sú tvrdené skutočnosti pravdivé, pričom sám má problémy riešiť ich.
Ďalej potvrdil, že jeho protikandidátom na funkciu predsedu rozhodcov bol pán Š. W., ktorého vôbec nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Taktiež potvrdil, že uvedený pán získal takmer toľko hlasov ako on, resp. len minimálne menej, čo odôvodnil aj tým, že aj v SFZ sa uplatňuje politika. Proti uvedenému kandidátovi bol úspešný vo voľbách až v 4. kole.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vo futbale ako funkcionár pôsobí od roku 1995. Od roku 1996 ako predseda a prezident futbalového klubu v Žiline, ktorým je doteraz. Pokiaľ ide o voľbu funkcionárov
SFZ, tieto sa konali na konferencii dňa 25.9.2010 na ktorej neboli zvolený viacerí funkcionári. Preto bola dodatočná konferencia dňa 16.10.2010, kedy bol zvolený za viceprezidenta SFZ, v ktorej funkcii pôsobil do februára 2011, kedy sa osobne vzdal výkonu tejto funkcie. Vzhľadom na vzdanie sa tejto funkcie bol vystavený vyššiemu záujmu novinárov, ktorí mu kládli rôzne otázky o futbale, jeho funkcionárskej činnosti vo zväze a prečo sa vzdal výkonu funkcie. Na priame otázky novinárov sa vyjadroval aj v súvislosti s priebehom volieb a akú mali podporu jednotlivý kandidáti, teda k objektívnym vzťahom. Pri svojom tvrdení vychádzal aj z toho, že protikandidát žalobcu bol neznámy vo futbalovom hnutí a možno piaty z prítomných členov konferencie ho poznali osobne. Z toho aj vychádzal, keď v SME uviedol svoj osobný názor, pričom sám vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca je funkcionárom 44 rokov, pričom pán Š. W. bol v podstate neznámy a napriek tomu mu bola daná značná podpora výkonných členov pri voľbách.
Pokiaľ ide o druhý článok, tento vznikol po futbalovom stretnutí NŠK Žilina a Slovan, ktoré bolo ukončené predčasne na základe toho, že divák vnikol na hraciu plochu, v dôsledku čoho rozhodca ukončil stretnutie predčasne. Na základe toho sa novinári pýtali na príčiny vniku diváka na plochu a bol žiadaný o vysvetlenie. Rozhodca N. Y. podľa neho nemal byť na toto stretnutie nominovaný vzhľadom k tomu, že jeho bydlisko a pracovisko je Bratislava a komisia rozhodcov pracuje s filozofiou, že na stretnutia by nemal byť nominovaný rozhodca, ktorého bydlisko je totožné so sídlom klubov ktoré hrajú, v rámci dodržania objektivity podotkol, že rozhodcov do jednotlivých zápasov nasadzuje komisia rozhodcov, ktorej predsedom je žalobca.
Z potvrdenia Západoslovenského fubtalového zväzu zo dňa 23.11.2011 vyplýva, že rozhodca SFZ N. Y. je nominantom Západoslovenského futbalového zväzu do súťaží riadených ÚLK a SFZ. Tento dlho pôsobil ako rozhodca v súťažiach futbalového zväzu, z ktorých postúpil do súťaží riadených SFZ. V polovice roka 2010 oznámil uvedenému zväzu zmenu trvalého bydliska zo Šaľe do Bratislavy. V tomto smere aj predložil zápisnicu z ktorej vyplýva, že J.. N. Y. býva a aj je zamestnaný v Bratislave, pričom uviedol, že ide o zápisnicu zo dňa 10.11.2011 sp. zn. 16C 72/2011, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava V. N. Y. sa vo svojej výpovedi okrem iného vyjadruje aj v tom smere, že čo sa týka spoluhráča pána S. (futbalista klubu v Žiline) jedná sa o hráča, ktorý v minulosti hrubým spôsobom urazil jeho manželku. Žalovaný pokiaľ ide o predmetné futbalové stretnutie predložil aj fotodokumentáciu a internetové vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že rozhodca Y. provokoval vyplazeným jazykom, ktorý túto skutočnosť popieral, odmietol podať ruku hráčovi S., čo vysvetlil tým, ,,Tomu ruku v živote nepodám, veď urazil moju manželku.“
Z predloženého internetového článku zo dňa 6.4.2009 vyplýva, že aj hlavný rozhodca uvedeného futbalového stretnutia R. O. v rozhovore s R. Š. z denníka Šport uviedol: ,,Mám pocit, že Žilinčanom dlhujem ospravedlnenie za moje chyby. Práve tak robím. A urobím tak aj osobne.“
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu dobrého mena.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 17 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd)
1) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
2) každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Cenzúra sa zakazuje ods. 4
1) slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.
Súd vo veci vykonal všetky účastníkmi navrhované dôkazy a dokazovanie vo veci na návrh účastníkov vyhlásil za skončené na pojednávaní konanom dňa 16.1.2012, pričom účastníci boli poučení súdom podľa § 118a ako aj § 120 ods. 1, 4 O.s.p.
S poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť, tento nie je dôvodný. Súd konštatuje, že žalovaný sa v uvedených článkoch vyjadroval na kladené otázky novinárov čo sa týka problémov v slovenskom futbale ako takom, pričom z 23 otázok položených žalovanému redaktorom SME na otázku ,,Naznačili ste personálne problémy, môžete uviesť konkrétny príklad?“, žalovaný uviedol: ,,Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov.“ Toto tvrdenie uvedené ako príklad žalovaný aj riadne odôvodnil tým, že aby bol žalobca do tejto funkcie zvolený boli potrebné 4 kolá volieb, čo potvrdil aj sám žalobca. Súd ďalej konštatuje, že samotný žalovaný meno žalobcu nezverejnil, urobil tak redaktor denníka SME, v ktorom bol predmetný článok uverejnený.
Taktiež pokiaľ ide o druhý článok, v ktorom žalovaný uvádza: ,,Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovkého zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencie SFZ kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov.“ Uvedená citácia žalovaného je v rovine jeho osobného názoru, pričom aj sám uvádza z akých skutočností pri tomto tvrdení vychádza. Jednoznačne možno konštatovať, že ide o osobný názor žalovaného, ktorý tento aj preukázal listinnými dôkazmi.
Uvádzané citácie vyjadrení žalovaného majú charakter subjektívnych hodnotiacich úsudkov zo strany žalovaného, pričom použitie kritiky by mohli predstavovať zásah do práva na ochranu len vtedy, ak by sa opierali o okolnosti v ktorých je zverejnený jednoznačne nepravdivý údaj, alebo ak by kritika nebola vecná a svojou formou by presahovala rámec všeobecne akceptovateľnej slušnosti. Žalovaný v citovaných článkoch iba verejne prezentoval svoje osobné subjektívne pocity a názory, ktoré nepresahujú rámec všeobecne akceptovateľnej slušnosti a ako také aj akceptovateľné z pohľadu jeho práva na slobodu prejavu.
S poukazom na uvedené súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V konaní úspešnému žalovanému súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal právo na náhradu trov tohto konania a žalobcu zaviazal zaplatiť mu titulom trov právneho zastúpenia advokátom sumu 386,72 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 5 úkonov po 57,- Eur (prevzatia a prípravy zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 17.6.2011 a zo dňa 6.12.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2011 a dňa 16.1.2012), s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 665/2004 Z.z. a ďalej z réžijného paušálu 4x 7,41 Eur a 1x 7,63 Eur a 20% DPH (64,45 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.