Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/262/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: D.. J. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. P.. E. XXXX/X, XXX XX Ž.M., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Máriou Padalovou, advokátom s miestom výkonu činnosti Štefánikova 33, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Z. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. D.Z. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátom s miestom výkonu činnosti Sad SNP 6, 010 01 Žilina,, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu takto

rozhodol:

Návrh o určenie, že výpoveď odporcu zo dňa 06.05.2007, ktorou bol vypovedaný nájom bytu č. X, na prízemí vo vchode č. X domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na P. pA., v V., postaveného na pozemku parc. KN-C č. XXX/X, kat. územie Žilina, zapísaného na LV č. XXXX je neplatná, z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 254,78 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 28.08.2007 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30.08.2007 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 05.06.2007, ktorou bol vypovedaný nájom bytu č. X, na prízemí domu súp. č. XXXX, vo vchode č. 1, nachádzajúceho sa na NR., postavenom na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. V. je neplatná. Súčasne sa domáhal voči odporcovi náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu bol do nájmu (v tom čase do užívania) pridelený jeho rodičom G.. O. P. a D. P. 3-izbový byt č. X na prízemí domu súp. č. 2, na ulici E. (teraz P. E.), v V. na dobu neurčitú. V zmysle zápisu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.10.1970 bol tento byt odovzdaný Podnikom bytového hospodárstva v Žiline a prevzatý jeho rodičmi. Na základe toho, že jeho rodičia zomreli a býval s nimi dlhé roky v spoločnej domácnosti, zo zákona vstúpil do práv a povinností spojených s nájmom tohto bytu, o čom svedčí aj zápis o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 dojednaný medzi Podnikom bytového hospodárstva v Žiline ako vlastníkom domu a ním ako užívateľom bytu. Neskôr prešla správa k uvedenému bytu na Bytterm a.s. Žilina. Na základe záznamu o odovzdaní nehnuteľnosti - domu na NR. zo dňa 17.08.1992 pôvodnému vlastníkom, bol tento ku dňu 01.09.1992 vydaný v zmysle dedičského rozhodnutia po neb. N. G. v podiele 1/2 G. U., E.a. Pani G. U. ako podielová spoluvlastníčka predmetného domu nájomný vzťah na dobu neurčitú s ním naďalej akceptovala, o čom svedčí nepretržité užívanie predmetného bytu navrhovateľom a pravidelné mesačné platenie nájomného a zálohových platieb za služby spojené s nájom bytu p. G. U.. Tieto tvrdenia môžu potvrdiť aj susedia v dome na P.. Navyše v prípade, že by súd dospel k záveru, že v čase od vydania nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom k platne uzatvorenej nájomnej zmluve na predmetný byt nedošlo, má za to, že zmluva medzi G. U. a ním je neplatná,

pretože ju uzatvorila ako podielová spoluvlastníčka sama pred predchádzajúceho súhlasu ďalšieho spoluvlastníka Ing. N. H. XXXX, U., C. 1, ktorý sa na takýto úkon vyžaduje, pretože v zmysle ust. v platnom znení z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. V prípade, že zmluva s p. G. U. je neplatná, má sa za to, že je platná pôvodná zmluva s Podnikom bytového hospodárstva Žilina a následne s Bytterm a.s. Žilina, ktoré boli uzatvorené na dobu neurčitú a do dňa podania návrhu ich prenajímateľ nevypovedal. Následne na to p. G. U. a Ing. N. H. ako podieloví spoluvlastníci predali predmetný dom na P. novému vlastníkovi, t. j. odporcovi. Aj napriek tomu, že v prvom rade prednostne túto nehnuteľnosť mali ponúknuť na predaj všetkým nájomcom v tomto dome. Odporca v žiadnom prípade nechcel a nechce uznať navrhovateľa za platného nájomcu predmetného bytu. Vyhadzoval ho z bytu a bez akýchkoľvek právnych krokov ho z bytu po 01.07.2007 vypratal a navrhovateľa doslova vyhodil na ulicu. Nájomné zmluvy uzatvorené s predchádzajúcimi vlastníkmi považuje za zdrapy papiera a trvá na tom, že pre neho nevyplýva žiadna povinnosť, ktorú mu ukladá v platnom znení v súvislosti so skončením nájmu bytu. K platnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy na predmetný byt s odporcom do dňa podania návrhu nedošlo, pričom navrhovateľ pravidelne uhrádzal odporcovi nájomné a poplatky za služby spojené s nájom bytu tak, ako to mali stanovené s predchádzajúcim prenajímateľom. O tom, či je alebo nie je navrhovateľ nájomcom predmetného bytu, sa vedie na Okresnom súde Žilina konanie o určenie nájomcu bytu pod spis. zn. . Navrhovateľ ďalej uviedol, že aj napriek tomu však odporca listom zo dňa 05.06.2007 mu vypovedal nájom z bytu z dôvodu, že potrebuje byt pre brata ( ), že navrhovateľ hrubo poškodil byt vykonaním stavebných úprav bez súhlasu vlastníka ( ) alebo nezaplatil nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace ( ). Výpovedná lehota je 3 mesiace a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po doručení tohto listu. Ku dňu skončenia nájmu tak mal byť povinný byt vypratať. V súlade s citovanými ustanoveniami má za to, že v danom prípade nenastali zákonné dôvody pre výpoveď z nájmu bytu, nakoľko svojim konaním nenaplnil ust. , a v platnom znení, a to na základe nasledujúcich dôvodov a dôkazov. Čo sa týka výpovedného dôvodu, že odporca potrebuje byt pre svojho brata, táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože v čase, keď odporca neumožnil navrhovateľovi vstup do jeho nájomného bytu, vymenil zámok a protiprávne ho vypratal so všetkými vecami. Jeho manželka privolala políciu. Byt otvorili na požiadanie polície osoby, ktoré tvrdili, že v predmetnom byte bývajú a sú zamestnancami firmy, ktorá má tento byt prenajatý. Takže v predmetnom byte skutočne nebýva brat odporcu, ale úplné cudzie osoby, ktoré navyše byt užívajú za peniaze, ktoré platí navrhovateľ. Navyše v prípade, že by zo strany odporcu bol aj tento výpovedný dôvod naplnený, odporca bol povinný v zmysle ust. poskytnúť mu náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. K otázke hrubého poškodenia bytu vykonaním stavebných úprav bez súhlasu vlastníka považuje v súčasnej dobe zo strany odporcu za výpovedný dôvod absolútne neaktuálny, neodôvodnený, pretože stavebné úpravy bytu, nakoľko byt chátral a bolo ho treba opraviť a upraviť, vykonal ešte v roku 1994, kedy bola prenajímateľkou p. G. U.. Táto za celé obdobie nájomného vzťahu do odpredaja bytu odporcovi vôbec nenamietala a nijakým spôsobom ho neupozornila, že byt poškodil alebo nejakým spôsobom znehodnotil. Má za to, že práve úpravami bytu vykonanými v roku 1994 byt zhodnotil a zveľadil a nie ako tvrdí odporca, poškodil. Za obdobie, kedy je vlastníkom bytu odporca, žiadne stavebné úpravy v predmetnom byte nevykonal. V ďalšom uviedol, že ako dôkaz o neexistencii nedoplatku na nájomnom a poplatkoch za poskytované služby v súvislosti s užívaním bytu v čase doručenia výpovede svedčí skutočnosť, že platí nájomné a zálohové platby za služby vo výške tak, ako boli naposledy predpísané a jemu predložené predchádzajúcim vlastníkom p. G. U. ku dňu 01.01.2003 vo výške 4.009,- Sk. Túto čiastku stále uhrádza odporcovi, pretože v nej je zahrnutá výška nájomného 2.812,- Sk, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou o regulácii cien nájmov bytov a ktorú nespochybnil ani odporca a uvádza ju sám v liste zo dňa 05.06.2007. Má tiež uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny medzi dodávateľom Stredoslovenská energetika a.s. Žilina a ním ako odberateľom na odberné miesto P. č. 7120513-2, na základe ktorej uhrádza priamo elektrárňam poplatok za odber elektriny. Položku za plyn 4.270,- Sk, ktorú odporca od neho požaduje, zrejme ktorá predstavuje nedoplatok ku dňu doručenia výpovede, nemôže akceptovať, nakoľko jej primeranosť v súvislosti s predpokladanou spotrebou na jednu bytovú jednotku v bytovom dome je možné verifikovať s predpísanou výškou mesačných zálohových platieb podľa zmluvy s SPP a majiteľom bytového domu (jediným odberným miestom). Po predložení uvedeného odporcom je pripravený doplatiť príslušnú sumu zálohovej platby za odber plynu okamžite. Túto skutočnosť oznámil odporcovi listom zo dňa 18.06.2007 a listom zo dňa 27.07.2007, no doposiaľ nedostal k uvedenému od

odporcu žiadne písomné stanovisko. Preto sa domnieva, že argumenty odporcu v súvislosti s výpoveďou nájmu predmetného bytu na základe vyššie uvedených skutočností neobstoja, sú neodôvodnené.

Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril podaním zo dňa 19.12.2007 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.12.2007, v ktorom uviedol, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a ním bol ukončený najneskôr ku dňu 01.07.2007, resp. 01.07.2002, a preto neexistuje právny vzťah alebo právo, na ktorého uplatnení by navrhovateľ mohol mať právny záujem. Vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol 01.12.2006 vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2006 a užívacie právo od 06.11.2006 na základe protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti. V súčasnosti je tak vedený na LV č. XXXX, k.ú. Žilina ako výlučný vlastník predmetného bytu. Prvý podiel v jednej polovici v predmetnom byte kúpil od N. H. ml., ktorý ho nadobudol dedením po N. H. st. (sp. zn. D 2613/92). Druhý podiel v jednej polovici v predmetnom byte kúpil od G. U., ktorá ho nadobudla od Ing. N. G., druhého pôvodného spoluvlastníka predmetného bytu v jednej polovici. Ing. G. a p. H. st. predmetný byt postavili a skolaudovali (uzn. Rady Mesta Žilina č. 1941-III./1941 zo dňa 25.11.1941) ako súčasť obytného domu (postaveného na vtedajšej parcele č. XXX/X, neskôr rozdelenú na parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X) na E.. Vo výpise z pk vložky č. 2887 sú ako pôvodní spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti zapísaný Ing. N. G. a N. H.. Podľa výmeru č. XXXX-práv./X- Dr.R-XXXX Povereníctva stavebníctva v Bratislave zo dňa 10.11.1954 prešlo vlastníctvo pôvodných pozemno-knižných vlastníkov Ing. G. a p. H. st. na Československý štát (Pozemné stavby n.p. v Žiline). Podľa dvoch administratívnych dohôd o prevode správy národného majetku v Žiline dňa 27.06.1955 a 01.07.1955 schválených Povereníctvom stavebníctva v Bratislave a Správou miestneho hospodárstva rady KNV v Žiline sa následne vložil prevod správy na Československý štát - MsNV - Domová správa v Žiline. Všetky tieto zmeny boli zapísané v pk vložke č. 2887. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -46 zo dňa 07.04.1992 rozhodol o absolútnej neplatnosti výmeru Povereníctva a stavebníctva v Bratislave zo dňa 10.11.1954 so zdôvodnením, že znárodnenie ako odňatie vlastníckeho práva bolo vykonané s vtedy platným znárodňovacím predpisom, konkrétne a zároveň určil, že p. H. st. bol ku dňu svojej smrti 19.07.1980 podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici nehnuteľnosti zapísaných v pk vložke č. 2887 pod par. č. XXX/X (teda aj predmetného bytu). To isté sa týka aj podielu v jednej polovici Ing. G.. Vyššie uvedený rozsudok zo dňa 07.04.1992 bol potvrdený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 30.03.1998 č. k. -27 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2000 sp. zn. . Pôvodní pozemno-knižní vlastníci preto opätovne nenadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu na základe o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, lebo v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 07.04.1992 o vlastníctvo nikdy neprišli, a preto nebol dôvod na to, aby ho museli opätovne nadobudnúť. Z tohto dôvodu sa nich ako právnych predchodcov odporcu nevzťahujú ustanovenia vrátane , podľa ktorého dňom prevzatia nehnuteľnosti oprávnená osoba vstupuje do práv a záväzkov prenajímateľa. Keďže z dôvodu absolútnej neplatnosti výmeru Povereníctva stavebníctva v Bratislave zo dňa 10.11.1954 p. H. st. a Ing. G. nikdy neprestali byť vlastníkmi predmetného bytu, správa predmetného bytu nemohla prejsť na Pozemné stavby n. p. v Žiline, neskôr na Domovú správu v Žiline alebo na ich právnych nástupcov. Keďže správa predmetného bytu neprešla na tieto subjekty, tieto nemohli uzatvoriť žiadny platný nájomný vzťah s navrhovateľom, ktorý by zaväzoval odporcu alebo jeho právnych predchodcov bez súhlasu odporcu alebo jeho právnych predchodcov, keďže zmluvy sú dvojstranné právne úkony zakladajúce práva a povinností len pre ich vlastných účastníkov, ani založiť iný platný právny vzťah alebo uskutočniť hocijaký platný právny úkon týkajúci sa predmetného bytu. Z týchto dôvodov má za to, že je vlastníkom predmetného bytu a okrem neho, Ing. N. G. (od výstavby predmetného bytu do jeho smrti), N. H. st. (od výstavby predmetného bytu do jeho smrti), G. U. (od nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu dedením po Ing. N. G. do predaja odporcovi) a N. H. ml. (od nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu dedením po N. H. do predaja odporcovi), resp. osôb nimi splnomocnenými, žiadna tretia osoba alebo právny subjekt nemali právo a z právnej stránky nemohli nakladať s predmetným bytom vrátane uzatvárania nájomných vzťahov. Ak tak urobili, sú všetky právne úkony takto vykonané absolútne neplatné. Ďalej sa odporca vyjadril, že navrhovateľ vo svojom návrhu zatajil podstatnú skutočnosť, a to že dňa 01.07.1993 uzatvoril nájomnú zmluvu na dobu určitú do 01.07.1995 s právnymi predchodcami odporcu. Z tejto novej nájomnej zmluvy nepochybne vyplýva, že všetky staré záväzky (ak by nejaké existovali) týkajúce sa predmetného bytu zanikajú. V každom prípade nesúhlasí s argumentom navrhovateľa, že nájomná zmluva zo dňa 01.07.1993 je neplatná. K námietke neplatnosti uvedenej navrhovateľom, že nájomnú zmluvu p. G. U. uzatvorila bez súhlasu spoluvlastníka p. H. ml., ktorého súhlas sa podľa ust. vyžaduje, odporca uviedol, že v skutočnosti ust. žiadny takýto

súhlas nevyžaduje. Navrhovateľ mal pravdepodobne na mysli ust. , podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci pri rovnosti hlasov dohodou. Pokiaľ ide o formu rozhodovania spoluvlastníkov, zákon pre toto rozhodnutie nestanovuje obligatórnu písomnú formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Navrhovateľ neuvádza nič, čo by dokazovalo, že by p. H. ml., ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy 01.07.1993 spoluvlastník v jednej polovici, nesúhlasil s uzatvorením nájomnej zmluvy s navrhovateľom zo dňa 01.07.1993. Naopak za viac ako 13 rokov p. H. ml. sa nedožadoval na súde rozhodnutia v zmysle ust. . Počas celej doby sa delil s p. G. U. o nájomné, ktoré navrhovateľ podľa nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.1993 platil. Podieľal sa na nákladoch spojených s údržbou bytu a poveril p. G. U. správou celého bytového domu na P., vrátane predmetného bytu. G. U. ako spoluvlastníčka platne uzatvorila s navrhovateľom nájomnú zmluvu - právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, z ktorého sú v zmysle ust. oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci (vrátane p. H. ml., spoluvlastníka) spoločne a nerozdielne. Keďže navrhovateľ ničím nepodložil, že k dohode o hospodárení s predmetným bytom medzi p. G. U. a p. H. ml. nedošlo a keďže všetky okolnosti nasvedčujú pravý opak, má sa za to, že p. G. U. a p. H. ml. rozhodli vzájomnom dohodou o prenajatí predmetného bytu navrhovateľovi nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.1993 uzatvorenou na dobu určitú do 01.07.1995. Vyššie uvedené skutočnosti sú podložené prehlásením zo dňa 12.09.2007 od JUDr. Olivera Juháriho, právneho zástupcu odporcovho právneho predchodcu Ing. N. H.. Skutočnosť, že navrhovateľ podpísal nájomnú zmluvu zo dňa 01.07.1993 s právnymi predchodcami odporcu je zrejmé aj z výpovede G. P., manželky navrhovateľa zo dňa 12.07.2007, ktorá výpoveď tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-662/2- OVK-ZA-2007. Táto uviedla, že jej manžel ešte so svojou vtedajšou ženou A. P. podpisoval, myslí v roku 1993 nájomnú zmluvu na prenájom predmetného bytu s vlastníkmi celého obytného domu p. U. G. a nejakým pánom, ktorý bol z Rakúska, ale jeho meno nepozná. Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 01.07.1995. Nikdy nebola p. U. alebo p. H. ml. predĺžená a ani nikdy medzi p. U. a p. H. ml. neexistovala dohoda o predĺžení nájomnej zmluvy s navrhovateľom (na zmluve v riadku ohľadne doby nájmu sa nachádza ručne dopísané slovo „neurčitú“ a pri nej podpis, ktorý sa podobá na podpis p. Y., dcéry p. U.. Nie je tam žiadny dátum ani podpis navrhovateľa. Takisto navrhovateľ nedokázal existenciu splnomocnenia pre p. Y. od p. U. a p. H. ml. k predĺženiu nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.1993 a ani existenciu dohody medzi p. U. a p. H. ml. ohľadne predĺženia nájomnej zmluvy s navrhovateľom. Má sa preto za to, že nájomná zmluva zo dňa 01.07.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 01.07.1995 a nikdy nebola formálne predĺžená právnymi predchodcami odporcu. Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu inej dohody s odporcom alebo jeho právnymi predchodcami v zmysle ust. a nájom bol uzatvorený na dva roky, nájomná zmluva zo dňa 01.07.1993 sa v zmysle ust. od 01.07.1995 obnovovala vždy na jeden rok, naposledy do 01.07.2007 (alternatívne do 01.07.2002, kedy už podľa novely ust. neplatilo o pre zánik nájmu bytu a nájom predmetného bytu sa tak už automaticky nepredlžoval o rok. Pre účely návrhu však nie je podstatné, či nájom skončil 01.07.2002 alebo 01.07.2007, podstatné je, že nájomný vzťah k predmetnému bytu medzi odporcom a navrhovateľom skončil najneskôr 01.07.2007. Doporučenou poštou zo dňa 05.06.2007 tak informoval navrhovateľa, jeho manželku a právneho zástupcu konajúceho v mene navrhovateľa a jeho manželky, že vzhľadom na neprimerané správanie navrhovateľa, nedoplatok za niekoľko mesiacov vo výške 37.221,- Sk a vykonanie nedovolených stavebných úprav predmetného bytu, nemá záujem o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s navrhovateľom a vyzval navrhovateľa, aby do 01.07.2007 vypratal byt. Táto výzva bola prevzatá právnym zástupcom navrhovateľa dňa 08.06.2007. Navrhovateľ jeho výzvu na vypratanie bytu ignoroval. Pri príležitosti odvrátenia hroziacej škody z dôvodu prasknutého vodovodného potrubia bol predmetný byt v prvej polovici júla 2007 vysťahovaný a veci nachádzajúce sa v byte uskladnené z bezpečnostných dôvodov za účasti notára v sklade. V čase škodovej udalosti sa navrhovateľ nenachádzal doma, a preto ho o tom informoval listom doporučenou poštou zo dňa 12.07.2007, ktorý bol prevzatý právnym zástupcom navrhovateľa dňa 17.07.2007. Pre istotu ešte podal na Okresnom súde Žilina do 27.07.2007 návrh na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle ust. , aby nedošlo k nevyvrátiteľnej domnienke konkludentného obnovenia nájomného vzťahu napriek tomu, že z konania odporcu je evidentný prejav jeho vôle nepredĺžiť nájomný vzťah s navrhovateľom po 01.07.2007 a napriek tomu, že od novely v roku 2002 ust. neplatí pre zánik nájmu bytu. Vyššie uvedené skutočnosti sú podložené prehlásením zo dňa 12.09.2007 JUDr. Olivera Juháriho, právneho zástupcu jeho právneho predchodcu Ing. N. H., z ktorého prehlásenia je zrejmé, že v zmysle vyššie uvedenej dohody podľa ust. o hospodárení so spoločnou vecou bola p. G. U. oprávnená na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú. JUDr. Juhári nikdy nesúhlasil v mene Ing. H. s predĺžením vyššie uvedenej nájomnej

zmluvy ani dodatočne na dobu neurčitú p. Y. ani inou osobou a ani nedošlo k dohode podľa ust. o hospodárení so spoločnou vecou ohľadne predĺženia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Od ukončenia pôvodnej doby nájmu, t. j. od 01.07.1995, JUDr. Juhári akceptoval v mene a zastúpení Ing. H., že podľa ust. sa vyššie uvedená nájomná zmluva v zmysle ust. od 01.07.1995 obnovovala vždy na jeden rok, naposledy do 01.07.2007. Navrhovateľ zamlčal okrem nájomnej zmluvy na dobu určitú zo dňa 01.07.2007 aj iné skutočnosti, resp. opísal viaceré skutočnosti nepravdivo. Navrhovateľ už nemá so Stredoslovenskou energetikou a.s. platnú zmluvu o dodávke elektrickej energie na odberné miesto č. 7120513. V auguste 2007 bola na toto odberné miesto uzatvorená zmluva o dodávke elektrickej energie medzi odporcom a Stredoslovenskou energetikou a.s. V ďalšom odporca uviedol k navrhovateľovmu tvrdeniu, že je nájomcom predmetného bytu z dôvodu, že na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 vstúpil do práv a povinností spojených s nájmom predmetného bytu po svojich rodičov z dôvodu života v jednej domácnosti v čase ich smrti, ktorí rodičia 15.10.1970 prevzali predmetný byt od Podniku bytového hospodárstva Žilina na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu tak, že vyššie uvedené tvrdenie je samo o sebe zavádzajúce, keďže navrhovateľ nevstúpil do práv a povinností po svojich rodičoch, ale byt mu bol pridelený na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov s MsNV v Žiline zo dňa 23.11.1989 (na základe ktorého ešte žijúca matka navrhovateľa sa presťahovala do bytu Ing. J. N., navrhovateľ sa presťahoval do bytu po svojej matke a Ing. J. N. sa presťahovala do bytu č. X navrhovateľa na L. ul. č. XXX v V.) a následnom zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu s Podnikom bytového hospodárstva Žilina zo dňa 04.01.1990. Navrhovateľ uvádzal vo svojom návrhu, že Podnik bytového hospodárstva Žilina podpísal zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 ako vlastník bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Nepredložil však žiaden dôkaz o tom, že by Podnik bytového hospodárstva Žilina ku dňu 04.01.1990 bol vlastníkom bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádzal. Navrhovateľ však k tomuto svojmu tvrdeniu neprodukoval žiadny dôkaz. Naopak zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 je absolútne neplatný a navrhovateľ tak nemohol nadobudnúť právo užívať predmetný byt v zmysle ust. platného k 04.01.1990 na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990. Odporca rovnako tak argumentoval ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že mu právo nájmu vzniklo odvodením od zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.10.1970 medzi jeho otcom a Podnikom bytového hospodárstva v Žiline. Ak by aj navrhovateľ argumentoval tým, že Podnik bytového hospodárstva v Žiline bol právnym nástupcom Pozemných stavieb n.p. v Žiline a Domovej správy v Žiline a podpísal zápis o dohode o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.10.1970 z tohto právneho dôvodu, potom sa má za to, že Podnik bytového hospodárstva v Žiline podpísal zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.10.1970 bez platného právneho titulu a tým sa tento zápis stal absolútne neplatným a otec navrhovateľa tak nemohol nadobudnúť právo užívať predmetný byt na základe vtedy platného znenia . Z tohto dôvodu nemohli prejsť žiadne užívacie práva na navrhovateľa, ktorý navyše okrem iného nedokázal, že v čase smrti svojich rodičov býval s nimi v jednej domácnosti a nemal vlastný byt, čo bola okrem iného ku dňu 04.01.1991 jedna zo základných podmienok na prechod nájmu bytu ust. platného ku dňu 04.01.1990. Navyše podľa rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov s MsNV v Žiline zo dňa 23.11.1989 navrhovateľ v dobe, kedy mu malo vzniknúť užívacie právo k predmetnému bytu, býval v byte č. 7 na L. ul. č. XXX v V.. Na základe uvedeného má odporca za to, že najneskôr od 01.07.2007 neexistoval medzi ním a navrhovateľom nájomný vzťah. Preto výpoveď z predmetného bytu navrhovateľovi nebola z právneho hľadiska potrebná, nakoľko v zmysle ust. sa nájom bytu dojednaný na dobu určitú skončil uplynutím tejto doby, preto ani neexistuje právny vzťah alebo právo, na ktorého uplatnení by navrhovateľ mohol mať právny záujem. V ďalšom sa odporca vyjadroval k dôvodom výpovede z nájmu bytu, ktorú navrhovateľovi dal listom zo dňa 05.06.2007. Túto aj naďalej považoval z právneho hľadiska za zbytočnú. Naďalej však odporca zotrval na skutkových okolnostiach, ktoré zakladali dôvody výpovede nájmu predmetného bytu v zmysle ust. , a .

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 13.12.2011 a dňa 13.01.2011.

Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnul v záverečnom prednese svojej právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že nájomný vzťah medzi ním a odporcom, resp. právnymi predchodcami odporcu, bol platne uzavretý, a teda nájomný vzťah nemožno považovať za neplatný. To navrhovateľ preukázal predovšetkým zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi Podnikom bytového hospodárstva š. p. a MUDr. O. P.

zo dňa 15.10.1970 s tým, že MUDr. O. P. sa stal užívateľom bytu nachádzajúceho sa v V. na P. odo dňa 15.10.1970. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 medzi Podnikom bytového hospodárstva š. p. v Žiline a navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa stal užívateľom bytu nachádzajúceho sa v V. na P. E. XXXX/X na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Mestským národným výborom v Žiline, bytovým odborom zo dňa 23.11.1989 č.j. Byt/Vým.52/89. V kancelárii podniku bytového hospodárstva bol dňa 17.08.1992 spísaný záznam, v zmysle ktorého bol Podnikom bytového hospodárstva š.p. Žilina odovzdaný bytový dom nachádzajúci sa v V. na P. E. XXXX/X v polovici na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti registrovanej na Štátnom notárstve v Žiline dňa 05.08.1992 pre pôvodného spoluvlastníka G. U.. Tu poukazuje na to, že vlastne ďalej bola uzatvorená, ako teda tvrdil odporca, údajne zmluva o nájme zo dňa 01.07.1993, ale túto zmluvu považuje navrhovateľ za neplatnú, pretože sám takúto nájomnú zmluvu nepodpísal a odporca nepreukázal opak, že by táto zmluva bola platne uzavretá. Má preto za to, že nájomný pomer stále trval na základe pôvodných dokumentov, ktoré spomenula, a teda G. U. spolu s ďalšími spoluvlastníkmi prevzali tento nájomný vzťah a svedčí o tom teda aj faktické správanie sa tak prenajímateľov, ako aj navrhovateľa s tým, že vlastne navrhovateľ v tomto byte dlhú dobu býval, platil riadne nájomné, platil náklady spojené s užívaním bytu, a to po dobu od výmeny v roku 1989 roku až do roku 2007. Nikto ho neupozornil na to, že byt užíva neoprávnene, ani nebol podaný návrh na vypratanie tohto bytu. V prípade, že by súd nemal preukázané, že doklady, ktorými navrhovateľ osvedčuje oprávnenosť uzatvorenia nájomnej zmluvy, boli platné, má za to, že nevyžaduje na platnú nájomnú zmluvu písomnú formu a vzhľadom na faktické konkrétne správanie sa tak prenajímateľa ako aj nájomcu, má za to, že platne uzatvorený nájomný vzťah bol, pretože navrhovateľ v tomto dome býval, prenajímateľ ho nikdy neupozornil na to, že tam býva neoprávnene, nedožadoval sa vypratania bytu, ani mimosúdnymi podaniami ani cestou súdu, a preto má za to, že nájomný pomer trval po celú dobu. V ostatnom sa právna zástupkyňa navrhovateľa vyjadrovala k jednotlivým dôvodom výpovede obdobne, ako to už bolo uvedené v návrhu. Napokon žiadala, aby súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Odporca svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnul v záverečnom prednese svojej právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že odporca žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2007. Len zdôrazní, že až do rozhodnutia Okresného súdu Žilina rozsudkom č . k. -46 zo dňa 07.04.1992 všetky právne úkony, ktoré sa týkali dispozície s predmetným domom, kde sa nachádza byt užívaný navrhovateľom, sú absolútne neplatné, pretože bolo preukázané, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov p. N. H. a M.. N. G. neprešlo na žiadny iný subjekt, ktorý disponoval s nehnuteľnosťou. Po odovzdaní domu a bytov právny nástupca pôvodných vlastníkov p. U. v mene svojom a v mene spoluvlastníka p. H. uzatvárala nájomné zmluvy, ktoré nájomné zmluvy boli jedine platné, riadne uzavreté vlastníkmi ako prenajímateľmi s nájomcami, ktorí s nimi uzavreli nájomné zmluvy. Navrhovateľ v tom čase bol ženatý s p. A. P., ktorá podpísala nájomnú zmluvu zo dňa 01.07.1993 na dobu určitú na dva roky. Boli dohodnuté podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako to má na mysli ust. . Navrhovateľ vedel o uzavretej nájomnej zmluve. Dôkazom toho je konanie prebiehajúce na Okresnom súde v Žiline vo veci vydania platobného rozkazu a opakovane bolo teda rokované s ním, aby byt vypratal vzhľadom k tomu, že nebol ochotný uzavrieť nájomnú zmluvu po skončení nájomného vzťahu dňa 01.07.2002. Tvrdenie, že môže vzniknúť nájomný pomer k bytu na základe faktického užívania, je nepravdivé. Jedná sa o dvojstranný právny úkon, nájomnú zmluvu, ktorá musí mať náležitosti v zmysle ust. , a to bez ohľadu na to, či je uzavretá ústne alebo je uzavretá písomne. K žiadnemu právnemu úkonu po zániku nájmu dňom 01.07.2002 v zmysle uzavretia nájomnej zmluvy podľa ust. medzi spornými stranami nedošlo. Bez ohľadu na skutočnosť, že bola daná výpoveď ako nadbytočný právny úkon z nájmu navrhovateľovi, ktorý v tom istom podaní uvádza, že nájomný pomer zanikol a žiadal vypratanie predmetného bytu, zároveň uvádza i výpoveď z nájmu, teda ako nadbytočný právny úkon smerujúci ku skončeniu užívania navrhovateľa predmetného bytu. Túto výpoveď, ktorá je predmetom sporu, žalovaný vzal v celom rozsahu späť. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, ktorý nepotrebuje žiadne ďalšie náležitosti, teda rozhodnutia alebo súhlasy iných orgánov. Rovnako späťvzatie výpovede z nájmu ako jednostranný právny úkon a nevyžaduje súhlas nájomcu alebo užívateľa bytu, preto má za to, že späťvzatím výpovede, ktorá bola doručená na súde priamo k rukám navrhovateľa, odpadol predmet sporu. Napokon právna zástupkyňa odporcu žiadala zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania.

Na základe vykonaných dôkazov predložených a označených účastníkmi súd zistil nasledovný skutkový stav v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci.

Z výpisu pkn vložky č. XXX vedenej pre k. ú. Žilina zo dňa 04.04.1991 vyplýva, že v časti A majetková podstata boli evidované nehnuteľnosti: parcela pkn č. XXX/a/X - dvor o výmere 181 m2 spolu s jednoposchodovým domom súp. č. XXXX, parcela pkn č. XXX/a/X - záhrada o výmere 194 m2, parcela pkn č. XXX/a/X o výmere 798 m2 spolu so skladišťom a garážami č. XXXX, parcela pkn č. XXX/a/X - roľa o výmere 1760 m2 a parcela pkn č. XXX/X - dvor o výmere 726 m2 spolu s poschodovým domom č. XXXX. V časti B pkn vložky sú evidovaní ako vlastníci titulom kúpy č. 6262/36 pod B1a) Ing. N. G. v podiele 1/2 a pod B1b) N. H. v podiele 1/2. Pod B9 nasleduje zápis v zmysle Čd 554/54, že podľa výmeru Povereníctva stavebníctva v Bratislave č. 4294-práv./2-Dr.c-R-1954 zo dňa 10.11.1954 a podľa zriaďovacej listiny n. p. vystavenej Ministerstvom stavebného priemyslu v Prahe zo dňa 22.10.1951 č.j. 3338/8-Sprqv.2/51 vkladá sa vlastnícke právo titulom znárodnenia podľa zákona č. 121/48 Zb. pre Československý štát - v správe Pozemné stavby, n. p. v Žiline v podiele 1/1. Pod B11 nasleduje zápis pod Čd 508/55, že podľa dvoch administratívnych dohôd o prevode správy národného majetku daných v Žiline dňa 27.06.1955, resp. 01.07.1955 schválených Povereníctvom stavebníctva v Bratislave a Správu miestnej hospodárskej rady KNV v Žiline vkladá sa prevod správy na Československý štát, MsNV, Domová správa v Žiline v 1/1.

Z výpisu z evidencie nehnuteľnosti z LV č. XXXX zo dňa 09.10.1992 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva v časti B LV boli evidované pozemky parcely EN č. XXX/X - záhrada o výmere 324 m2 a EN č. XXX/ X - zastavané plochy o výmere 310 m2, ako aj dom súp. č. XXXX postavený na parcele EN č. XXX/X. Ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností boli evidovaní v časti A LV G. U., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 (titulom R VI 62/92) a N. H., nar. XX.X.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 (titulom ).

Z výpisu z evidencie nehnuteľnosti z LV č. XXXX zo dňa 01.12.1992 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva v časti B LV boli evidované pozemky parcely EN č. XXX/X - záhrada o výmere 327 m2 a EN č. XXX/ X - zastavané plochy o výmere 310 m2, ako aj dom súp. č. XXXX postavený na parcele EN č. XXX/X. Ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností boli evidovaní v časti A LV G. U., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 (titulom R VI 62/92) a Ing. N. H., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 (titulom ).

Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. Žilina Správou katastra Žilina zo dňa 29.06.2007 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva v časti A LV je evidovaná stavba dom súp. č. XXXX postavený na parcele KN-C č. XXX/X, ako aj pozemky parcely KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 324 m2 a KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2. V časti B LV ako výlučný vlastník bytov č. 1 až 9 (teda aj vrátane sporného bytu) a iného nebytového priestoru, nachádzajúcich sa v dome súp. č. XXXX, ako aj k týmto bytom a nebytovému priestoru prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckych podielov k vyššie uvedeným pozemkom, je evidovaný odporca, a to na základe titulu nadobudnutia: kúpna zmluva č. V 7667/06 zo dňa 01.12.2006.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. -46 zo dňa 07.04.1992 určil, že poručiteľ N. H., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom U., D. 1, Z. bol ku dňu svojej smrti XX.XX.XXXX podielovým spoluvlastníkom v 1/2 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Žilina, zapísaných v pkn vložke č. XXX pod parc. č. XXX/X - poschodový dom č. XXXX a dvor o výmere 726 m2, ktorým v EN SG Žilina zodpovedajú pozemky pod parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 324 m2, parcela č. XXX/X - dom č. XXXX so zastavanou plochou o výmere 310 m2. Rozsudok nadobudol podľa doložky právoplatnosti právoplatnosť dňa 25.05.1992. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Žilina konštatoval absolútnu neplatnosť výmeru Povereníctva stavebníctva v Bratislave zo dňa 10.11.1954, na základe ktorého boli skonfiškované nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dňa 15.10.1970 bol medzi Podnikom bytového hospodárstva v Žiline a MUDr. O. P. podpísaný zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu na P. E. v Žiline č. p. XXX, ktorý mal pozostávať z troch izieb, jednej kuchyne, jednej predsiene, jednej komory.

Dňa 23.11.1989 vydal MsNV v Žiline, bytový odbor rozhodnutie o schválení dohody o výmere bytov č. Byt/Vým.52/89, na základe ktorej bola schválená dohoda o výmene bytov medzi navrhovateľom, bytom v Žiline, L. XXX, č. bytu X - X-izbový byt OS ZNB v V., P. D., bytom v ŽM. č. bytu 1 - 3-izbový byt MsNV v správe PBH a Ing. N. J., bytom v V., Y. XX, č. bytu XX - 1-izbový byt OSBD v Žiline, pričom v zmysle

tejto dohody sa mali žiadatelia do vymenených bytov nasťahovať nasledovne: navrhovateľ do bytu na P. požiarnikov č. 2 v V., č. bytu X, D. P. do bytu v V., Y. XX č. b. XX a M.. N. J. do bytu v V., L. XXX, č. bytu 7.

Dňa 04.01.1990 došlo medzi Podnikom bytového hospodárstva š. p. Žilina a navrhovateľom k podpisu zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného MsNV Žilina, odbor bytový zo dňa 23.11.1989 č. j. Byt/Vým.52/89 o odovzdaní a prevzatí bytu v V. pričom mal byť navrhovateľovi odovzdaný do osobného užívania byt, ktorý pozostával z troch izieb a ďalších miestností kuchyne, predsiene, WC a komory.

Dňa 04.01.1990 bol podpísaný evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu na užívateľa, t.j. navrhovateľa v dome č. pop. K byt č. 1 na P. E. na prízemí, pričom z tohto evidenčného listu vyplývajú údaje o osobách bývajúcich v byte mimo užívateľa bytu, a to: manželka A., nar. XX.XX.XXXX a dcéry V., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX.

Dňa 01.07.1993 došlo k podpisu zmluvy o nájme bytu, a to za prenajímateľa G. U. a za nájomcu A. P., ktorá mala byť uzatvorená medzi prenajímateľom G. U. a nájomcom J. P., a to na predmet prenájmu byt č. X na prízemí domu č. p. XXXX/X na P. E. v V., a to na dobu určitú do 01.07.1995. V ten istý deň došlo k podpisu evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu a služby medzi G. U. a navrhovateľom, pričom na evidenčnom liste ako užívateľ bytu je uvedený J. P.. Z porovnania predmetnej zmluvy o nájme bytu ako aj evidenčného listu je zrejmé, že v zmluve o nájme bytu bolo dohodnuté nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu celkovo vo výške 1.041,- Sk, pričom rovnaká suma je uvedená aj evidenčnom liste zo dňa 01.07.1993.

Zo zápisnice OR PZ v Žiline, ÚJKP PZ Žilina pod ČVS:ORP-729/OVK-ZA-2007, o výsluchu svedka poškodeného Ing. G. P. zo dňa 12.07.2007 vyplýva, že táto vo svojej výpovedi medzi iným uviedla, že jej manžel, t. j. navrhovateľ ešte so svojou vtedajšou ženou A. P. podpisoval, myslí si v roku 1993 nájomnú zmluvu na prenájom predmetného bytu s vlastníkmi celého obytného domu p. G. U. a nejakým pánom, ktorý bol z Rakúska, ale jeho meno nepozná.

Z prehlásenia JUDr. A. G. zo dňa 12.09.2007 vyplýva, že JUDr. Oliver Juhari konajúci v mene a zastúpení Ing. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XX, XXXX U., Z. na základe plnej moci zo dňa 25.02.1993 sa v zmysle ust. dohodol s p. G. U., nar. XX.XX.XXXX o hospodárení so spoločnou vecou, a to bytovým dom súp. č. XXXX v V., na P. E., č. vchodu 2, postavenom na pozemku parcela č. XXX/X, v súčasnosti zapísanom na LV č. XXXX vrátane všetkých bytov sa v ňom nachádzajúcich, v zmysle ktorej dohody bola G. U. oprávnená uzatvoriť ďalej uvedené nájomné zmluvy na dobu určitú na dva roky, a to medzi inými aj nájomnú zmluvu zo dňa 01.07.1993 s J. P. týkajúcu sa bytu č. 1 v obytnom dome, pričom vyššie uvedené zmluvy zobral na vedomie a akceptoval ich v mene a zastúpení Ing. H.. Od uzatvorenia nájomných zmlúv až po predaj predmetných bytov sa delil s p. U. o nájomné a podieľal sa na údržbe a opravách obytného domu. V zmysle uvedenej dohody podľa ust. o hospodárení so spoločnou vecou bola p. G. U. oprávnená uzatvoriť nájomné zmluvy na dobu určitú. Nikdy nesúhlasil s predĺžením špecifikovaných uvedených nájomných zmlúv, a to ani dodatočne na dobu neurčitú p. Y. ani inou osobou a ani nedošlo k dohode podľa ust. o hospodárení so spoločnou vecou ohľadom predloženia uvedených nájomných zmlúv na dobu neurčitú. Od ukončenia pôvodnej doby nájmov, t. j. od 01.07.1995 akceptoval v mene a zastúpení Ing. H., že podľa ust. sa uvedené zmluvy od 01.07.1995 obnovovali vždy na jeden rok.

V zmysle úradného prekladu z nemeckého jazyka plnomocenstva vystaveného Ing. N. H., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 25.02.1993 tento ako majiteľ pozemku s domom na P. E.. 1, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie V., parcela č. XXX/X, dom č. XXXX, v V. splnomocnil JUDr. Olivera Juhariho, bydliskom Pod Zlatým brehom 15, Nitra, aby neobmedzene zastupoval jeho záujmy týkajúce sa uvedených nehnuteľností.

Listom označeným ako výzva na vypratanie bytu a zaplatenie dlžných čiastok zo dňa 05.06.2007 adresovaným navrhovateľovi, G. P., V. P. a T. P. odporca s odvolaním sa na vlastníctvo k spornému bytu vyzval týchto na vypratanie bytu, a to v termíne do 01.07.2007. V ďalšom v tomto liste uviedol, že im pripomína, že poslednú nájomnú zmluvu uzatvorili dňa 01.07.1993 na dobu určitú do 01.07.1995. Nikdy túto zmluvu nepredĺžili a ani neuzatvorili žiadnu novú nájomnú zmluvu. Ak tvrdia, že p. Y. s nimi predĺžila nájomnú zmluvu z 01.07.1993 na dobu neurčitú, prosí o zaslanie doporučenou poštou splnomocnenia

vlastníkov nehnuteľností, ktoré by oprávňovalo p. Y. uzatvárať nájomné zmluvy v ich mene. Pre prípad, že by v rozpore s uvedeným existoval medzi nimi nájomný vzťah, čo si nemyslí, týmto listom zároveň dával adresátom výpoveď nájmu bytu č. 1, nachádzajúceho sa v bytovom dome č. súp. XXXX, v V., P. E.. 2, č. vchodu 2, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, a to z dôvodu: 1) že potrebuje byt pre svojho brata, teda v zmysle ust. , 2) že hrubo poškodili byt vykonaním stavebných úprav bez súhlasu vlastníka, t. j. podľa ust. a 3) že nezaplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace v zmysle ust. .

Listom zo dňa 30.08.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že výpoveď z nájmu bytu v V., č. 1, prízemie domu č. súp. XXXX, vchod č. 1, nachádzajúci sa na P. E. 2 v V., postavenom na pozemku parcela č. KN-C XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie V., zo dňa 05.06.2007 berie v celom rozsahu ako nadbytočný právny úkon späť.

Podľa ust. (ďalej len ) v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991,Štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991, o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Podľa ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.1991, ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa ust. v pôvodnom znení (po novele vykonanej označenom ako ust. ) účinnom do 31.12.1991, občianskoprávne vzťahy vznikajú aj z individuálneho vlastníctva k veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva (súkromné vlastníctvo); aj toto vlastníctvo je chránené proti neoprávneným zásahom.

Podľa ust. § ust. v pôvodnom znení účinnom do 31.03.1991, o užívaní bytov v domoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, platia primerane ustanovenia až 189, s výnimkou ustanovení o družstevných bytoch.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ust. , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992 do 31.08.2001, v prípade, že nájom bytu bol dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.

Podľa ust. účinnom od 01.09.2001, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa ust. účinnom od 01.09.2001, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci navrhovateľ svojim návrhom uplatňoval proti odporcovi na súde určenie neplatnosti výpovede nájmu predmetného bytu v zmysle ust. § 711 ods.

6 . V zmysle vyššie citovaného ust. . nájom bytu medzi inými skutočnosťami môže zaniknúť písomnou výpoveďou. Nájom bytu je ako taký chránený a možnosť výpovede je daná v zmysle ust. len z dôvodov uvedených taxatívne v ust. . V prípade, že nájomca namieta platnosť výpovede nájmu bytu, môže túto napadnúť návrhom podaným na súde v lehote uvedenej v ust. . Zo samotného znenia tohto ustanovenia tak vyplýva aktívna vecná legitimácia nájomcu v takomto konaní. Keďže predmetom takéhoto konania je určenie platnosti, resp. neplatnosti, jednostranného právneho úkonu prenajímateľa bytu, t. j. výpovede nájmu bytu, je možné z tohto, aj keď to v citovanom ust. explicitne uvedené nie je, vyvodiť pasívnu vecnú legitimáciu prenajímateľa v takomto konaní.

Súd sa tak primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného výkladu determinovaná existenciou právneho vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúceho z nájmu predmetného bytu vo vlastníctve odporcu, a to v čase prejavu vôle odporcu, t. j. v čase jeho navrhovateľom napadnutého právneho úkonu zo dňa 05.06.2007.

Navrhovateľ z hľadiska právneho dôvodu, ktorý mal založiť jeho právo nájmu k predmetnému bytu, do istej miery v konaní menil skutkovú, ako aj právnu argumentáciu. V návrhu svoje právo nájmu odvodzoval od viacerých na seba nadväzujúcich právnych skutočností. Poukazoval jednak na to, že primárne vzniklo právo osobného užívania k predmetnému bytu jeho rodičom, pričom po ich smrti malo prejsť právo osobného užívania zo zákona na neho a následne v zmysle ust. sa jeho právo osobného užívania predmetného bytu ex lege zmenilo na nájom predmetného bytu. Tieto svoje skutkové tvrdenia preukazoval zápismi o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.10.1970 a zo dňa 04.01.1990. Neskôr po odovzdaní domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, dňom 01.09.1992 právnemu nástupcovi pôvodného spoluvlastníka domu v podiele 1/2 p. G. U. (podľa záznamu o odovzdaní1/2 predmetného domu zo dňa 17.08.1992) vlastne len pôvodní vlastníci vstúpili do práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich ešte z pôvodne vzniknutého navrhovateľovho práva osobného užívania predmetného bytu, ktoré sa zmenilo, ako už bolo vyššie uvedené na nájom predmetného bytu v zmysle ust. . V ďalšom priebehu konania odvodzoval právny vzťah medzi účastníkmi konania v prípade, ak by sa súd nestotožnil s tým, že mu nájom vznikol transformáciou jeho práva osobného užívania predmetného bytu (ktoré právo mu malo vzniknúť, ako bolo vyššie uvedené) podľa ust. , z konkludentného konania právnych nástupcov po pôvodných vlastníkoch dotknutého domu G. U. a Ing. N. H., keďže v zmysle ust. sa pre nájomnú zmluvu nevyžaduje písomná forma. Teda odporca v oboch prípadoch nadobudnutím vlastníctva k domu, v ktorom sa nachádza dotknutý byt, vstúpil do práva povinností predchádzajúceho prenajímateľa (G. U. a Ing. N. H.) vo vzťahu k navrhovateľovi ako nájomcovi, pričom tak nájomný vzťah medzi účastníkmi trval aj ku dňu 05.06.2007. Navrhovateľ napokon namietal platnosť zmluvy o nájme uzavretej dňa 01.07.1993 s G. U., pričom najskôr túto neplatnosť (v návrhu) odvodzoval z toho, že G. U. túto zmluvu uzavrela bez predchádzajúceho súhlasu ďalšieho spoluvlastníka Ing. N. H., avšak neskôr namietal, že podpis na nájomnej zmluve nie je jeho, ale je jeho vtedajšej manželky.

Súd sa tak v prvom rade zaoberal tým, či navrhovateľovi vzniklo právo osobného užívania predmetného bytu v zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.1991, a to uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu s Podnikom bytového hospodárstva, š. p. v Žiline zo dňa 04.01.1990, alebo v zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.1991 prechodom práva osobného užívania predmetného bytu po smrti rodičov navrhovateľa na navrhovateľa.

Súd dospel na základe vykonaného dokazovania obdobne, ako na to poukazoval odporca, k záveru, že navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo osobného užívania predmetného bytu v zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.1991, a to s poukazom na rozhodnutie Mestského národného výboru v Žiline, bytového odboru č. Byt/Vým.52/89 zo dňa 23.11.1989, v zmysle ktorého bola schválená dohoda o výmene bytov podľa ust. o hospodárení s bytmi, na základe ktorej došlo k výmene bytov medzi navrhovateľom, D. P. a Ing. N. J., pričom v zmysle tejto dohody sa navrhovateľ mal nasťahovať z 2-izbového bytu č. X na L. ul. č. XXX v V. do 3- izbového bytu č. 1 na P.. E. 2 v V., ktorého užívateľom bola D. P.. Uvedené potvrdzuje aj následný zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990, ktorý sa odvoláva práve na vydané rozhodnutie Mestského národného výboru v Žiline, bytového odboru č. Byt/Vým.52/89 zo dňa 23.11.1989. Je tak zrejmé, že navrhovateľovi nevzniklo právo osobného užívania predmetného bytu podľa ust.

, ale mohlo mu vzniknúť len právo osobného užívania predmetného bytu podľa ust. v spojení s ust. a

V ďalšom sa tak súd zaoberal, či navrhovateľovi vzniklo právo osobného užívania predmetného bytu podľa ust. v spojení s ust. a , a to na základe dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.01.1990 v spojení s rozhodnutím Mestského národného výboru v Žiline, bytového odboru č. Byt/Vým.52/89 zo dňa 23.11.1989.

V kontexte s touto parciálnou otázkou si súd dovolí poukázať na podmienky vzniku práva občana na osobné užívanie bytu podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.1991, t. j. do účinnosti novely

Podľa platných právnych predpisov pred vydaním existoval striktný (kogentný) prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Štátne byty, podnikové byty, byty ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval vždy národný výbor ( o hospodárení s bytmi). Pri posledných troch typoch bola ingerencia národných výborov zoslabená tým, že byt bol prideľovaný na návrh organizácie. Oproti tomu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou vzniklo (proces konštituovania sa uzatvoril) právo byt užívať, dojednávala s občanom príslušná organizácia, ktorá obytný dom spravovala. Išlo teda o iný subjekt, odlišný od štátneho orgánu, ktorý byt prideľoval. O tom svedčí i sama existencia ust. , podľa ktorého proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o pridelení podnikového bytu, bytu ministerstva vnútra alebo bytu v dome ľudového bytového družstva sa mohli odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva. Z uvedeného vyplýva, že aby právo užívania bytu občanovi mohlo vôbec vzniknúť, t.j. aby mohlo dôjsť k uzavretiu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu medzi vlastníkom domu a občanom ( v znení do 31.12.1991), muselo byť rozhodnutie (ako administratívny akt s určitými formálnymi a obsahovými náležitosťami) o pridelení bytu vydané v zmysle ust. v znení platnom do 31.12.1991 právoplatné a vykonateľné podľa predpisov o správnom konaní ( ). Ak by takéto rozhodnutie chýbalo, aj prípadná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu by bola neplatná podľa ust. , a fakticky obsadený byt by bolo treba považovať vždy za protiprávne získaný - pravda, za predpokladu, že išlo o byt, ktorý sa podľa prideľoval - a to bez ohľadu na to, či sa občan svojmocne nasťahoval do bytu, alebo či sa doň nasťahoval na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú uzavrel s organizáciou spravujúcou bytový majetok, resp. s vlastníkom domu (aj keď vlastník domu takúto dohodu v zásade uzatváral len formálne, keďže sa musel podriadiť uvedenému prideľovaciemu mechanizmu, čo vo veľkej miere obmedzovalo jeho vlastnícke práva). Ak teda občanovi byt príslušný orgán nepridelil, nemá spôsobilosť na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu; ak by však takúto dohodu uzavrel, bola by neplatná od samého počiatku (ex tunc) a nemohla by sa ani dodatočne konvalidovať. Ak by príslušný orgán dodatočne predsa len pridelil byt osobe, ktorá sa protiprávne nasťahovala do bytu, musela by sa uzavrieť nová dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, aby sa napravil predchádzajúci vadný právny stav. (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.01.1998)

V kontexte prejednávanej veci a nastolenej otázky treba poukázať na to, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -46 zo dňa 07.04.1992 pôvodný spoluvlastník domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, v podiele 1/2 N. bol aj ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom dotknutého domu, teda aj predmetného bytu v ňom sa nachádzajúcom. Z odôvodnenia rozsudku (ako aj z výpisu z pkn vložky č. 2887, k. ú. Žilina) rovnako vyplýva, že N. H. nadobudol spolu s Ing. N. G. (ako druhým podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2) dotknutý dom na základe kúpnej zmluvy č. 6262/36. Ďalej vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, že súd mal za nesporne preukázané, že výmer Povereníctva stavebníctva v Bratislave č. 4294-práv/2-Dr.c-R-1954 zo dňa 10.11.1954, na základe ktorého malo dôjsť k znárodneniu dotknutého domu, v ktorom sa nachádza sporný byt, bol od samého počiatku neplatný, a to vzhľadom k tomu, že , v zmysle ktorého mal byť tento výmer vydaný sa nevzťahoval na majetok, ktorý neslúžil, alebo nebol určený k prevádzke znárodňovaného podniku. Súd poukázal na to, že dotknutý dom nikdy neslúžil prevádzke znárodneného stavebného podniku. Zo všetkého uvedeného tak vyplýva, že vlastníctvo dotknutého domu (a to obdobne aj čo sa týka spoluvlastníckeho podielu Ing. N. G., aj napriek tomu, že jeho právna nástupkyňa G. U. nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel na základe dohody o vydaní nehnuteľností registrovanej na Štátnom notárstve v Žiline č. j. R VI. 62/92, ako to vyplýva z výpisu z evidencie nehnuteľností z LV č. 1983 zo dňa 01.12.1992), v ktorom sa nachádzal (nachádza) sporný byt, nikdy štát platne nenadobudol. Súd sa v prejednávanej

veci nemal dôvod (a ani tento rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -46 zo dňa 07.04.1992 a jeho dôvody nebol navrhovateľom namietaný) odchýliť od právneho názoru a záverov konajúceho súdu vo veci vedenej pod spis. zn. .

Vychádzajúc z uvedeného záveru, že štát sa nikdy nestal vlastníkom dotknutého domu, v ktorom sa nachádza sporný byt, je možné dospieť k záveru, že nikdy nemohla prejsť správa domu, či už na Pozemné stavby, n. p. Žilina, resp. následne na Domovú správu v Žiline, ako to vyplýva opätovne z výpisu z pkn vložky č. 2887 a napokon ani na Podnik bytového hospodárstva š. p. Žilina.

Ako vyplýva jednak zo znenia ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.1991, ako aj v zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu, pre vznik práva osobného užívania vymeneného bytu (čo bol navrhovateľov prípad) bolo potrebné uzavretie platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu medzi organizáciou spravujúcou bytový majetok, resp. s vlastníkom domu (čo je prípad prejednávanej veci, pričom oprávnenie vlastníka domu na uzavretie takejto dohody možno odvodiť od znenia ust. a ust. , ktoré odkazuje na primerané použitie ust. až 189 pri užívaní bytov v domoch, ktoré v tom čase boli v súkromnom vlastníctve) s občanom, ktorému malo takéto právo vzniknúť.

Vzhľadom k tomu, že dohodu o odovzdaní a prevzatí sporného bytu s navrhovateľom neuzavrel na to oprávnený subjekt, navrhovateľovi nemohlo platne vzniknúť právo osobného užívania sporného bytu a následne transformáciou podľa ust. od 01.01.1992 právo nájmu (resp. spoločného nájmu s manželkou A. P.) k spornému bytu. Rovnako tak v ďalšom do právneho postavenia predchádzajúceho prenajímateľa nemohli v zmysle ust. účinnom od 01.01.1992 vstúpiť G. U. a Ing. N. H., keďže, ako už bolo vyššie uvedené, nedošlo k zmene vlastníctva dotknutého domu, v ktorom sa nachádza sporný byt (ako už bolo uvedené v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -46 zo dňa 07.04.1992 N. H. st. nikdy o svoje vlastníctvo neprišiel).

V ďalšom sa tak súd zaoberal otázkou, či navrhovateľovi vzniklo právo nájmu následne na základe prípadného zmluvného vzťahu s podielovými spoluvlastníkmi dotknutého domu, a to G. U. a Ing. N. H. a či tento nájom trval aj v čase, kedy ho odporca vypovedal listom zo dňa 05.06.2007.

V tejto súvislosti si súd dovolí poukázať na právny záver Najvyššieho súdu ČR vyslovený v rozsudku spis. zn. zo dňa 01.02.2005, ktorý je aplikovateľný aj v pre právny poriadok platný v relevantnom období na území SR, v zmysle ktorého o konkludentnom uzavretí zmluvy o nájme bytu nemožno uvažovať v prípade, ak jednal ako prenajímateľ menšinový spoluvlastník obytného domu bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Tento právny záver je možné aplikovať aj v prípade, že takto jednal aj spoluvlastník s podielom 1/2, keďže v zmysle ust. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov, pričom pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 30.05.2002 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 15.12.2006). Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že za skutkových okolností obdobných ako v prejednávanej veci, teda pri spoluvlastníctve bytového domu dvoch osôb každej o podiele 1/2, možno o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy s nájomcom hovoriť iba v prípade, že na takéto konkludentné konanie jedného zo spoluvlastníkov (keďže všetci spoluvlastníci sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, ust. ) mal tento predchádzajúci súhlas druhého spoluvlastníka (k tomuto pozri opätovne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 15.12.2006).

Súd mal za to, že navrhovateľovi spoločne s jeho (v súčasnosti bývalou) manželkou A. P. vznikol spoločný nájom bytu podľa ust. účinnom od 01.01.1992, a to na základe uzavretej zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.07.1993, a to aj napriek námietkam navrhovateľa, že táto zmluva je neplatná z dôvodu, že túto uzatvoril sama ako prenajímateľ G. U., ako aj z dôvodu, že túto zmluvu navrhovateľ nepodpísal.

Súd dáva do pozornosti rovnako ako navrhovateľ, avšak v inej súvislosti, že pre platné uzavretie zmluvy o nájme bytu podľa ust. účinnom

od 01.01.1992 na uzavretie nájomnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie nájomnej zmluvy je potrebné, aby medzi účastníkmi došlo k dohode o podstatných náležitostiach tejto zmluvy podľa ust. veta prvá účinnom od 01.01.1992 (t. j. označenie predmetu nájmu a rozsahu jeho užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu). V ďalšom dáva súd do pozornosti ust. účinnom od 01.01.1992, v zmysle ktorého ak za trvania manželstva jeden z manželov uzavrie nájomnú zmluvu, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu manželmi.

Z hľadiska námietky navrhovateľa, že G. U. uzavrela spornú zmluvu o nájme predmetného bytu bez predchádzajúceho súhlasu druhého podielového spoluvlastníka Ing. N. H., súd túto námietku považoval za nedôvodnú, a to vzhľadom na to, že z odporcom predloženého prehlásenia JUDr. Olivera Juhariho (konajúceho na základe plnomocenstva zo dňa 25.02.1993 udeleného mu Ing. N. H. vo veci zastupovania jeho záujmov týkajúcich sa dotknutého domu) zo dňa 12.09.2007 jednoznačne vyplýva, že došlo k dohode podľa ust. medzi G. U. a Ing. N. H. konajúcim v zastúpení JUDr. Olivera Juhariho o hospodárení so spoločnou vecou - dotknutým domom súp. č. XXXX, v ktorom sa nachádza sporný byt, v zmysle ktorej bola G. U. oprávnená uzavrieť nájomnú zmluvu na sporný byt č. 1 s navrhovateľom, a to na dobu určitú dva roky. G. U. ako podielový spoluvlastník oprávnený a povinný v zmysle ust. tak bola oprávnená uzavrieť spornú nájomnú zmluvu na strane prenajímateľa. Čo sa týka druhej námietky navrhovateľa, že on spornú nájomnú zmluvu nepodpísal, túto námietku súd považoval za účelovo vznesenú, a to jednak vzhľadom na už citované ust. (rovnako súd poukazuje aj na znenie ust. , pričom navrhovateľ nespochybňoval platnosť predmetnej nájomnej zmluvy až do začiatku sporu s odporcom) a ani nepreukázal, že by sa neplatnosti tejto zmluvy bol niekedy voči účastníkom v zmysle ust. dovolával) a jednak aj na preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ podpísal evidenčný list k tejto nájomnej zmluve s G. U., a to v rovnaký deň, ako bola zmluva uzavretá. Z hľadiska formálnych náležitostí zmluva spĺňala náležitosti podľa ust. veta prvá

Nájom bol v zmysle uvedenej zmluvy, ako aj uzavretej dohody spoluvlastníkov podľa ust. uzavretý na dobu určitú do 01.07.1995. Pokiaľ na nájomnej zmluve bol následne údaj o dobe určitej prečiarknutý a nahradený textom „neurčitú“ s pripojením podpisu zrejme p. Y., nemožno z tohto vyvodiť, že medzi účastníkmi nájomného vzťahu došlo k uzavretiu dohody o zmene doby nájmu na dobu neurčitú, a to z dôvodov, ako ich uviedol odporca, teda jednak z dôvodu, že nebolo preukázané, že by p. Y. bola oprávnená konať za ktoréhokoľvek spoluvlastníka sporného bytu, ako aj jednak z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi G. U. a Ing. N. H. nedošlo k dohode o takomto hospodárení so spoločnou vecou podľa ust. .

Vzhľadom na to, že po skončení nájmu, t. j. po 01.07.1995 užíval navrhovateľ aj naďalej sporný byt a nebolo preukázané, že by zo strany prenajímateľov bol podaný návrh na vypratanie sporného bytu, došlo v zmysle ust. k obnovovaniu nájmu každoročne o dobu jedného roka do 01.07. tohto ktorého nasledujúceho roka, a to až do 01.07.2002, kedy už ust. v zmysle novelizovaného ust. účinného od 01.09.2001 ust. pre zánik nájmu bytu neplatilo. Teda po 01.07.2002 sa nájom v zmysle ust. neobnovil.

Navrhovateľ v ďalšom odvodzoval svoje právo nájmu k spornému bytu z toho, že medzi ním a vlastníkmi sporného bytu došlo k uzavretiu zmluvy o nájme predmetného bytu konkludentným spôsobom, a to na základe tých skutkových okolností, že mu boli vystavované predpisy nájomného a zálohových platieb na úhrady za služby spojené s užívaním sporného bytu, pričom tieto úhrady podľa predpisu aj uhrádzal a rovnako mu boli vystavované vyúčtovania týchto platieb. Navrhovateľ za účelom týchto svojich tvrdení, ktoré odporca napokon ani nespochybňoval, produkoval viaceré listinné dôkazy. Odhliadnuc od týchto skutkových okolností však súd považuje z pohľadu existencie nájomného vzťahu navrhovateľa k spornému bytu za podstatné, či možno hovoriť o tom, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o nájme sporného bytu medzi navrhovateľom ako nájomcom a spoluvlastníkmi sporného bytu. Súd poukazuje na to, že všetky listiny produkované navrhovateľom podpisovala len G. U. (prípadne len J. Y.). Opätovne z prehlásenia A. G. zo dňa 12.09.2007 vyplýva, že druhý spoluvlastník predmetného domu, v ktorom sa sporný byt nachádza nikdy neuzavrel s G. U. dohodu o hospodárení so spoločnou vecou (dotknutým

domom) podľa ust. , v zmysle ktorej by došlo k dohode o hospodárení so sporným bytom v období od roku 2002 až do roku 2007 tak, že by obaja spoluvlastníci vyjadrili v tejto dohode svoj súhlas s určením navrhovateľa ako nájomcu sporného bytu. Ak sa teda aj G. U. správala vo vzťahu k navrhovateľovi ako prenajímateľ a navrhovateľ na druhej strane sa správal ako nájomca bytu, z čoho aj navrhovateľ vyvodzoval existenciu svojho práva nájmu k spornému bytu, nemožno dať navrhovateľovi v tomto za pravdu. Uvedené sa totiž dialo bez predchádzajúceho súhlasu druhého spoluvlastníka sporného bytu s rovným podielom 1/2 Ing. N. H.. Na tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že sa Ing. N. H. následne podieľal na výnosoch z užívania sporného bytu navrhovateľom, keďže z tohto jeho konania nie je možné bez ďalších preukázaných okolností vyvodiť, že súhlasil s nájmom sporného bytu navrhovateľom. Aby sa dal podľa názoru súdu odvodiť od jeho participovania na výnosoch z užívania sporného bytu navrhovateľom jeho súhlas (a nie len dodatočné trpenie tohto stavu) s nájmom sporného bytu uzavretým s navrhovateľom ako nájomcom, musela by byť v konaní preukázaná existencia akéhokoľvek prejavu jeho vôle ohľadom jeho súhlasu s podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme sporného bytu ako ich požaduje znenie ust. veta prvá Takéto skutkové okolnosti však z vykonaného dokazovania na návrh účastníkov nevyplývajú. Opätovne tak súd môže konštatovať, že nedošlo k preukázaniu vzniku navrhovateľovho práva nájmu sporného bytu ani týmto spôsobom.

Napokon sa súd zaoberal tým, či nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme sporného bytu medzi navrhovateľom a odporcom po tom, ako odporca v decembri 2006 nadobudol výlučné vlastníctvo k všetkým bytom nachádzajúcim sa v dome súp. č. XXXX, teda aj k spornému bytu, a to čo i len konkludentným spôsobom. Ani k takémuto záveru však súd po vykonanom dokazovaní nedospel. Súd v tomto smere poukazuje na listy odporcu zo dňa 07.01.2007 a 13.04.2007, z ktorých obsahu je zrejmé, že odporca mal za to, že navrhovateľ nemá uzavretú na nájom sporného bytu žiadnu platnú nájomnú zmluvu a vyzýval navrhovateľa na uzavretie nájomnej zmluvy. Rovnako súd poukazuje aj na obsah samotného listu odporcu zo dňa 05.06.2007, v ktorom odporca uviedol: „Pre prípad, že by v rozpore s vyššie uvedeným existoval medzi nami nájomný vzťah (čo si nemyslím)...“. Je teda zrejmé, že zo strany odporcu nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o nájme sporného bytu s navrhovateľom, keďže tomu absolútne nezodpovedá prejav vôle odporcu.

Na základe uvedených úvah a čiastkových záverov súd dospel ku konečnému záveru o nedostatku vecnej legitimácie účastníkov v spore podľa ust. , a to vzhľadom k tomu, že súd musí konštatovať, že nedošlo k preukázaniu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v podobe zmluvy o nájme sporného bytu v čase napadnutého jednostranného úkonu odporcu - výpovede nájmu sporného bytu zo dňa 05.06.2007. Súd tak návrh bez ďalšieho (bez vyhodnocovania ďalších dôkazov predložených a označených účastníkmi, tvrdení a právnych stanovísk účastníkov, keďže toto by bolo vzhľadom na konštatovaný nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania nadbytočné) návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. prvá veta , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. , a prvá veta Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý odporcu v konaní zastupoval, vo výške 254,78 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to za 4 úkony právnej služby:

1. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, plnomocenstvo zo dňa 16.09.2009, odmenu vo výške 53,49 eur v zmysle ust. , ods. l písm. a) v spojení s ust. s použitím ust. ods. l písm. a) vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky MS SR č. účinnom od 01.06.2009 + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. pre rok 2009 vo výške 6,95 eur + keďže právny zástupca odporcu preukázal osvedčením o registrácii pre DPH, že je platiteľom DPH, súd mu taktiež priznal v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. v znení vyhlášky MS SR č. účinnom od 01.06.2009 náhradu 19 % DPH vo výške 11,48 eur; celkovo tak za tento úkon právnej služby 71,92 eur;

2. za účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, odmenu vo výške 14,25 eur v zmysle ust. , ods. l písm. a) v spojení s ust. s použitím ust. vyhlášky MS SR č. v platnom znení účinnom od 01.06.2010 + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. pre rok 2011 vo výške 7,41 eur + v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. v znení vyhlášky MS SR č. účinnom od 01.06.2009 náhradu 20 % DPH vo výške 4,33 eur; celkovo tak za tento úkon právnej služby 25,99 eur;

3. za účasť na pojednávaní dňa 13.12.2011, odmenu vo výške 57,- eur v zmysle ust. , ods. l písm. a) v spojení s ust. s použitím ust. vyhlášky MS SR č. v platnom znení účinnom od 01.06.2010 + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. pre rok 2011 vo výške 7,41 eur + v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. v znení vyhlášky MS SR č. účinnom od 01.06.2009 náhradu 20 % DPH vo výške 12,88 eur; celkovo tak za tento úkon právnej služby 77,29 eur a

4. za účasť na pojednávaní dňa 13.01.2012, odmenu vo výške 58,69 eur v zmysle ust. , ods. l písm. a) v spojení s ust. s použitím ust. vyhlášky MS SR č. v platnom znení účinnom od 01.06.2010 + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. pre rok 2011 vo výške 7,63 eur + v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. v znení vyhlášky MS SR č. účinnom od 01.06.2009 náhradu 20 % DPH vo výške 13,26 eur; celkovo tak za tento úkon právnej služby 79,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.