Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-6-2010.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/6/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému F. Z., narodený XX.X.XXXX, pre prečin sprenevery podľa 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 16.1.2012, samosudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou takto
rozhodol:
Obžalovaný F. Z., narodený XX.X.XXXX v Nových Zámkoch, bytom B. S., B. XX, na slobode,
j e v i n n ý , ž e
dňa 18. februára 2008 v Komárne predal osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, evidenčné číslo: XXXXX S čiernej farby O. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, S., Maďarská republika, občanovi Maďarskej republiky, hoci toto osobné motorové vozidlo bolo vlastníctvom poškodeného Z. H. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Y. J. XX/X/X, B., Rakúska republika, ktorý dňa 22. októbra 2007 toto osobné motorové vozidlo vypožičal obvinenému s tým, že obvinený má právo motorové vozidlo používať na území Slovenskej republiky, k čomu Z. H. P. vystavil obvinenému splnomocnenie s nemeckým textom, ktoré obsahovalo iba povolenie používať predmetné motorové vozidlo a neobsahovalo povolenie na jeho predaj, čím spôsobil poškodenému Z. H. P. škodu vo výške 5.307,44,- Eur (159.892,- Sk),
t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, § 42 odsek 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno spisová značka 0T/1/2010-44 zo dňa 20.1.2010, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 20.1.2010, a ktorý sa stal právoplatným dňa 25.3.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť škodu poškodenému: P. Z. H., narodený XX.X.XXXX, bytom Z., Y. J. XX/X/X, C., Rakúsko, vo výške 5.307,44 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený P. Z. H. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokurátorka v Komárne podala obžalobu na F. Z. pre prečin sprenevery podľa 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Súd v trestnej veci obžalovaného vydal trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal odpor. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Toto svoje právo v prípravnom konaní nevyužil, preto bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Vtedy popieral spáchanie skutku a tvrdil, že poškodený mu požičal osobné motorové vozidlo za čo mu on zaplatil prvýkrát 200.- Eur a druhýkrát 150.- Eur. Na termíne, že dokedy si môže auto vypožičiavať, sa vopred nedohodli. Neskôr sa stretli v Rakúsku a vtedy mu poškodený povedal, že nemá peniaze aby zaplatil poistné za auto a poprosil obžalovaného, aby auto predal na Slovensku. Vypísal aj pre neho jedno splnomocnenie. Jeho známy I. I., ktorý pracuje vo firme U. bol sprostredkovateľom predaja. Auto bolo predané za 1.500.- Eur jednému občanovi Maďarska. Následne on sa vrátil do Rakúska, odovzdal peniaze poškodenému, ktorý však kúpnu zmluvu roztrhol.
Poškodený D. H. P. uviedol, že s obžalovaným a s jeho priateľkou A. sa zoznámil vo Viedni. Ich auto bolo pokazené, bolo v dielni a každý deň cestovali z Komárna do Viedne. Vtedy im povedal, že na niekoľko dní nech si požičajú jeho auto. Spísal aj splnomocnenie pre obžalovaného na používanie auta. Nikdy však ho nepoveril s tým, aby auto predal. Keď už auto bolo dlhšiu dobu u obžalovaného, nakontakoval sa na neho, poslal mu sms-ky, či je už ich auto hotové, aby mohol dostať naspäť svoje auto. Obžalovaný len stále sľuboval, že jeho auto bude čoskoro hotové, no nestalo sa to tak. Spýtal sa obžalovaného kde sa nachádza jeho auto a ten povedal, že je v autoservise na Slovensku. Svedok prišiel na Slovensko, vyhľadal servis U. kde sa stretol s istým I., ktorý mu povedal, že obžalovaný predal jeho auto do Maďarska. I. zavolal kupujúceho, ktorý mal meno O.. O. aj prišiel a potom spoločne išli podať trestné oznámenie na políciu. Poškodený ešte poznamenal, že veľký technický preukaz od auta bol u neho a bez tohto technického preukazu motorové vozidlo nie je možné predať.
Svedok O. Y. uviedol, že pozná I. I., nakoľko zo spoločnosti U. si zvykol zobrať do prenájmu auto. Raz mu I. povedal, že obžalovaný predáva jedno auto, má na to splnomocenstvo, že auto môže predať. Stretli sa s obžalovaným, on urobil prehliadku auta. Uzavreli kúpnu zmluvu, ktorý podpísali pred notárom a on zaplatil 50.000.-Sk obžalovanému. K vozidlu dal obžalovaný kľúč, technický preukaz a jeden platný poisťovací rakúsky dokument. Nakoľko na vozidlo skončila platnosť technickej kontroly, on predal auto na autovrakovisku v Budapešti za 500.000.- Ft. Neskôr sa objavil pôvodný majiteľ vozidla a spolu išli na políciu podať trestné oznámenie. Svedok tvrdil, že splnomocenstvo k čomu obžalovaný predložil, neprečítal lebo bolo po nemecky, na tom splnomocenstve však boli údaje o aute, len tieto údaje preveril. Len trochu hovorí po nemecký s veľkými ťažkosťami.
Svedkyňa A. W. uviedla, že obžalovaného pozná od roku 2005, pracovala vtedy v Nitre v Hypernove v Bratislave a on tam tiež pracoval. Neskôr pracovala vo Viedni v jednom lokáli ako čašníčka a obžalovaný vtedy tiež pracoval v inom lokáli na tej istej ulici. Poškodený často chodil do toho lokálu, kde ona
pracovala. Tvrdila, že vedela o tom, že poškodený chce predať auto, lebo sa jej spýtal, či nechce kúpiť auto. Ona auto kúpiť nechcela, ale sa spýtala obžalovaného, či nepozná niekoho kto by chcel auto kúpiť. Obžalovaný niekoho našiel a auto predal. Podrobnosti o kúpe svedkyňa nevedela uviesť. Uviedla, že bola pri tom, keď kúpnu cenu obžalovaný odovzdal obžalovanému. Išlo o 1.700.- Eur. Boli tam prítomné vtedy aj iné osoby ale ich priezviská a adresy nepozná. O tom, že peniaze ktoré obžalovaný odovzdal poškodenému sú za auto, svedkyňa sa dozvedela od obžalovaného. Poznamenala, že poškodený kúpnu zmluvu roztrhol.
Svedok I. I. uviedol, že pracuje vo firme U. W. s.r.o. pobočka Komárno. Ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá predajom autosúčastiek. Obžalovaný bol ich zákazníkom. Naposledy kupoval súčiastky na auto značky VOLKSWAGEN čiernej farby s rakúskou poznávacou značkou. Neskôr sa ho obžalovaný spýtal, či by chcel kúpiť toto auto. On nemal o to záujem, ale spýtal sa svojich známych. Jeho známy z Maďarska O. Y. prejavil záujem o kúpu auta. Obžalovaný a Y. sa dohodli na kúpe motorového vozidla. Videl, že obžalovaný mal u seba jeden žltý papier a technický preukaz od auta, ale všetko bolo v nemeckom jazyku písané, takže nevedel sa vyjadriť k obsahu týchto dokladov. Neskôr ho vyhľadal poškodený a on mu vysvetlil, že obžalovaný predal jeho auto maďarskému občanovi. On potom zavolal Y. ktorý aj prišiel a spolu s nim poškodený išiel na políciu.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. J. O. vyplýva, že všeobecná hodnota motorového vozidla poškodeného v čase spáchania skutku bola 5.307,44 Eur.
Z listinných dôkazov vyplýva, že poškodený dňa 22.10.2007 dal obžalovanému povolenie a plnú moc na používanie svojho motorového vozidla značky Wolkswagen Golf evidenčné číslo: C S, pre jazdy mimo Rakúska a pre všetky vybavenia ako i podpisovania všetkých colných formalít. Poskytol mu aj technický preukaz motorového vozidla. Dňa 18.2.2008 obžalovaný a O. Y. uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo poškodeného. Kúpna cena bola 50.000.-Sk.
Obžalovaný v minulosti bol prihlásený do obce E. Y. ale v mieste svojho bydliska sa nezdržiaval. Naposledy bol evidovaný ako nezamestnaný v roku 2004. Podľa vlastného udania v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný. Doposiaľ bol raz súdne trestaný a to trestným rozkazom tunajšieho súdu číslo 0T/1/2010-44 zo dňa 20.1.2010, ktorý bol doručený obžalovanému dňa 20.1.2010, pre prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný test odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 25.3.2010. Obžalovaný trest odpykal a bol z výkonu trestu prepustený dňa 18.7.2010.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a skutku sa dopustil obžalovaný. Obžalovaný síce popiera spáchanie skutku, tvrdiac že poškodený ho splnomocnil aj na predaj motorového vozidla, je však plne usvedčený výpoveďou poškodeného, ktorý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní rovnako opísal skutočnosti, nepriamo aj výpoveďami svedkov O. Y. a I. I. a listinnými dôkazmi. Súd považoval za preukázané, že poškodený splnomocnil obžalovaného len na užívanie motorového vozidla o čom svedčí aj písomná plná moc, ktorú poskytol obžalovanému. V tejto plnej moci vôbec nie je zmienka o tom, že poškodený splnomocnil obžalovaného aj na predaj auta. Svedkyňa W. síce tvrdila, že poškodený povedal obžalovanému, že auto môže predať a tvrdila aj to, že kúpnu cenu obžalovaný odovzdal poškodenému
- toto sa dozvedela od obžalovaného - avšak jej výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú, vzhľadom na blízky vzťah svedkyne k obžalovanému čo potvrdil poškodený. Obžalovaný tvrdil, že pri odovzdaní kúpnej ceny boli prítomné aj ďalšie osoby, ktorých mená aj uviedol, avšak nevedel zistiť adresy ich bydliska, preto ich nebolo možné predvolať. Išlo o cudzie štátne príslušníčky. Skutočnosť, že obžalovaný predal auto poškodeného potvrdili svedkovia Y. a I..
Súd je toho názoru, že ak by poškodený skutočne chcel predať svoje motorové vozidlo, a predajom motorového vozidla by chcel poveriť obžalovaného, bol by ho písomne splnomocnil na predaj auta a nie na užívanie auta. Ďalej poškodený odovzdal obžalovanému len malý technický preukaz od motorového vozidla, pričom veľký technický preukaz zostal u neho, bez ktorého motorové vozidlo nie je možné predať. Keby poškodený chcel splnomocniť obžalovaného na predaj svojho auta, okrem splnomocnenia na predaj odovzdal by obžalovanému aj veľký technický preukaz od auta. Obžalovaný teda bez súhlasu
poškodeného predal jeho motorové vozidlo, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil poškodenému väčšiu škodu na majetku. Svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, preto ho súd uznal za vinného z uvedeného prečinu.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V danom prípade súd zistil, že obžalovaný prečin sprenevery spáchal skôr než bol vyhlásený v jeho inej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod číslom 0T/1/2010 trestný rozkaz. Tento trestný rozkaz bol vydaný dňa 20.1.2010 a ešte v ten deň bol aj doručený obžalovanému. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo treba uložiť obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, pričom tento trest podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona nemohol byť miernejší než trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom. Súd preto uložil obžalovanému súhrnný trest, pričom mal za to, že pre dosiahnutie nápravy u obžalovaného postačí mu uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd pritom prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život ako aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávku na dobu 3 rokov, nakoľko takýto trest mu bol uložený aj spomínaným trestným rozkazom. Zároveň súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze číslo 0T/1/2010-44 zo dňa 20.1.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody, pričom uviedol, že žiada nahradiť škodu vo výške 7-8000.- Eur. Nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota jeho motorového vozidla v čase spáchania skutku bola 5.307,44.- Eur, súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v tejto výške a poškodeného so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia na tomto súde.