Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoP-34-2011.pdf
PDF · 78.8 KB
Case nature
Subarea
10CoP/34/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletú: X. T. R., nar. XX. A. XXXX, t.č. bytom T. XXX, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa, otca: X. R., nar. X. J. XXXX, bytom T. XXX a matky: N. R., rod. J., nar. XX. D. XXXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 20. októbra 2011, č.k. 16P/261/2011-5, 2311225260, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým maloletú ponecháva v starostlivosti otca a matke ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletej počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca do právoplatného skončenia konania vo veci samej Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/3/2012.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dočasne zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 26,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám otca, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 102 ods. 1, 102 ods. 2 a 76 ods. 1 písm. a/ a f/ O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel - Občiansky súdny poriadok) a § 36 ods. 1, 65 ods. 1, 62 ods. 1 - 5 ZR (z.č. 36/2005 Z.z. - Zákona o rodine). Vecne potom tým, že vyhovel návrhu, pretože sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a po doručení opisu daňového priznania otca z príslušného daňového úradu považoval sumu, určenú navrhovateľkou v samotnom návrhu za primeranú vzhľadom na príjmy otca, jeho majetok a úspory (?).
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Dôvodila, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nespoľahlivého a nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho dospel i k nesprávnemu rozhodnutiu. Uviedla, že jediným dôkazom má byť návrh navrhovateľa a súd prvého stupňa žiadne dokazovanie nenariadil a napriek tomu, že otec neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keď neopísal rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a podmienky dôvodnosti návrhu a neosvedčil právny záujem, mal byť jeho návrh zamietnutý. Dodala, že v období od 17.8.2011 do 14.10.2011 bola maloletá v jej osobnej starostlivosti a otec po styku v inkriminovaný deň 14.10.2011 jej maloletú v dohodnutom čase nevrátil a uviedol jej, že maloletú do starostlivosti ani nedostane. Takto sa jej zákerne pomstí. Namietala, že pokiaľ maloletá plakala a bola utiahnutá, to len preto, že sa mala vrátiť tam, odkiaľ sa chcela dostať preč. Vyjadrila nesúhlas s tým, že otec sa o maloletú riadne stará, poukázala, že bráni jej v styku s maloletou. Dodala, že dňa 17.10.2011 podala na Okresný súd Nové Zámky návrh na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.
K odvolaniu matky sa vyjadril i otec maloletej a uviedol, že na podnet kolízneho opatrovníka došlo k viacerým stretnutiam s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencii v Šali, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom k osobnostnému nastaveniu dieťaťa, prežitým skutočnostiam a vyjadreniam dieťaťa a celkovému aktuálnemu prežívaniu je vhodné, aby bola maloletá na čas do rozvodu zverená do výlučnej starostlivosti otca s tým, že stretnutie matky s maloletou je vhodné uskutočňovať v mieste bydliska maloletej vo T.. Uviedol, že z tohto vyjadrenia vyplýva, že maloletá je v dobrom zdravotnom, psychickom stave, je veselá, komunikatívna a temperamentná. K dôvodu nevrátenia maloletej dňa 14.10.2011 uviedol, že maloletá bola v zlom stave, nechcela sa vrátiť k matke za žiadnych okolností. Dodal, že o maloletú sa sústavne a dôsledne stará. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Ku svojmu vyjadreniu priložil i správu z psychologického vyšetrenia Centra pedagogicko- psychologickej poradne a prevencie.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 a v spojení s § 81 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je nedôvodné keďže uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne i keď bolo potrebné vykonať jeho zmenu v dôsledku nepresnosti.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere a podľa písmena b) rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa do starostlivosti z druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho koho označí súd.
Pri vyjdení z obsahu hore citovaných ustanovení a tiež obsahu spisu v prejednávanej veci potom okrem súčasnej riadnej starostlivosti o maloletú zo strany jej otca za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa a tiež neplatenie výživného matkou, (v súčasnosti nemajúcou maloletú v osobnej starostlivosti). Zo všetkých podaní v spise je zrejmé a rodičmi nerozporované, že nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorého jediného dôvodu vyplýva potreba úpravy rodičovských práv a povinností aj pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci o úpravu práv a povinností spolu nežijúcich rodičov maloletého dieťaťa práve podľa už okresným súdom citovaného avšak nevyloženého a preto ani reálne nepoužitého ustanovenia § 36 ods. 1 ZR.
Súd prvého stupňa napriek správnemu zodpovedaniu si základnej otázky potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením všetky súvisiace právne otázky zodpovedal nepresne, a preto nesprávne.
Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinnosti (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo to, že tu nebolo nič spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca, nebol ani dôvod pre ústup od tohto stanoviska súdu prvého stupňa, podľa ktorého na aktuálnom stave veci (teda na spolužití maloletej s otcom) nevznikla potreba niečo meniť.
Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní v tejto časti nie celkom dostatočne prispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu (predovšetkým stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.). Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu, či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny spôsob úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej X. T. R., možnosť vydania predbežného opatrenia závisela od ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo i len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti. Správnym bol záver súdu prvého stupňa, že takouto osobou je otec maloletej, ale výrok o dočasnom zverení je nesprávny.
Rovnako nesprávnym je aj určenie výživného sumou 26,- eur mesačne, ktorá je zrejme sumou 30 % zo sumy životného minima (zárobky rodičov zisťované neboli a preto je v príkrom rozpore záverečná časť odôvodnenia, kde súd poukazuje na akési daňové priznania otca, na sumu, určenú navrhovateľkou, na zistené príjmy otca, jeho majetok a úspory ???).
Kritériá, zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti otca, matka by totiž pri záujme na opaku musela buď presvedčiť o výchovnej nespôsobilosti otca, resp. o vlastnej schopnosti postarať sa o maloletú podstatne lepšie než otec, nakoľko dôvodom pre destabilizáciu súčasného výchovného prostredia nie sú len rovnocenné výchovné podmienky druhého rodiča. Vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by podľa zamýšľanej úpravy starostlivosti nemal mať (tu matka) a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec). Nedôvodným bolo i súdom prvého stupňa tzv. dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, keďže predbežným opatrením takýto výrok možný nie je, spôsobom o zverení do osobnej starostlivosti sa rozhoduje v konaní vo veci samej. Práve z tohto dôvodu nebola teda namieste úprava osobnej starostlivosti o dieťa, vrátane všetkých atribútov s tým spojených, teda vrátane úpravy zastupovania maloletej a správy jej majetku (t.j. spôsobom vlastným až rozhodovaniu vo veci samej, ako na to tunajší súd poukázal už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi, napr. vo veciach sp. zn. 10CoP/6/2009, 10CoP/9/2011), ale opodstatnenou i v tejto veci bola len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu starostlivosti otca o dieťa, vyjadriteľná len tak, že sa maloletá ponecháva v jeho starostlivosti.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (vzhľadom na povahu konania, nie súc pritom viazaný návrhom otca ani matky na konkrétnu úpravu) podľa § 220 O.s.p. spôsobom, uvedeným v prvej časti prvej vety výroku tohto uznesenia.
Zmena pritom bola potrebná i u rozhodnutia o predbežnom výživnom, kde bolo treba síce súhlasiť s výživným minimálnym, a to s poukazom na dosiaľ nevykonané dokazovanie, potrebné pre záver o odôvodnených potrebách maloletej na jednej strane a možnostiach, schopnostiach a pomeroch oboch jej rodičov na strane druhej. U matky nebolo preukázané, že by šlo o rodiča s príjmom zjavne disponujúcim na platenie vyššieho než minimálneho výživného, a to aj v rovine úvah o len predbežnom výživnom a vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam prípadu v prejednávanej veci treba usúdiť práve na sumu minimálneho výživného, kde však podľa ustálenej praxe súdov i rozhodovacej činnosti tunajšieho odvolacieho súdu sa vo výroku uvádza ako výška výživného nie pevná suma, keďže táto sa pravidelne mení, ale suma 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Z tohto dôvodu, i keď ide o výšku výživného fakticky potvrdenú, bolo potrebné vykonať zmenu, a to spôsobom, podávajúcim sa z druhej časti prvej vety výroku tohto uznesenia.
Napokon bolo potrebné upraviť i dobu trvania predbežného opatrenia, keď súd prvého stupňa nesprávne určil, že predbežné opatrenie nariaďuje do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva, keď zrejme opomenul, že v konaní o rozvod manželstva sa upravujú práva a povinnosti na čas po rozvode. Na čas do rozvodu je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému samostatne a v prípade, že takéto konanie nezačalo, je potrebné vydať uznesenie o začatí konania (§ 76 ods. 3 O.s.p.
- ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania). Odvolací súd však zistil, že na Okresnom súde v Galante je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej X. T. R. pod sp. zn. 12P/3/2012 a práve do právoplatného skončenia tohto konania platí predbežné opatrenie, nariadené týmto uznesením.
Uvedené rozhodnutie bolo vydané pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.