Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/381/2008

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, P.O.BOX 259, proti povinnému: B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. A., Č. X, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 23,47 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 16005/08 zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,19 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. zo dňa 04.04.2000 - sa začalo exekučné konanie oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 707 ,- Sk, čo je vzhľadom k prechodu na menu euro 23,47 € s prísl. a ďalších trov exekúcie. Súd poverením č. 5202 038026* zo dňa 16.10.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, ktorého oprávnený označil vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor dňa 11.5.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávneným s poukazom na ust. Exekučného poriadku. Exekútor svoj návrh odôvodnil tým, že oprávneného v súlade s ust. , a nasl. Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. vyzval na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Nakoľko oprávnený nezložil preddavok v určenej lehote, navrhol, aby súd v zmysle ust. a Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného. K vyššie uvedenému podnetu súdny exekútor priložil vyúčtovanie a špecifikáciu trov, ktoré žiada priznať k náhrade, v celkovej výške 184,03 € a výzvu pre oprávneného zo dňa 9.2.2009 na úhradu preddavku na trovy exekučného konania, ktorej prevzatie oprávnený potvrdil dňa 12.2.2009.

Následne po doručení predmetného podnetu tunajší súd vyzval oprávneného, aby sa k tomuto podnetu vyjadril a taktiež aby sa vyjadril k dôvodu nezloženia požadovaného preddavku.

Oprávnený dňa 5.6.2009 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavkov na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov nesúhlasí. Toto odôvodnil tým, že oprávnený poveril exekútorský úrad, aby pohľadávku vymohol od povinného s tým, že povinný okrem uplatňovanej istiny uhradí aj všetky trovy exekúcie. Týmto postupom oprávnený považuje exekútorsky úrad za aktívneho účastníka exekučného konania, ktorý

je zainteresovaný na jeho výsledku. Očakáva od súdneho exekútora, že tento pri vyššom počte uplatňovaných pohľadávok nižšej finančnej hodnoty vymôže od povinných taký počet pohľadávok, ktoré budú predstavovať príjem pre oprávneného tak, aby tento mohol znášať náklady preddavkov na odmenu exekútora. Nakoľko ide o niekoľko tisíc exekučných vecí nízkej finančnej hodnoty, odmieta oprávnený výlučne sám niesť všetky náklady neúspešných exekúcií, tak ako by bolo možné toto riziko od neho spravodlivo požadovať v prípade malého počtu exekúcií s rôznou finančnou hodnotou. Oprávnený trvá na svojom tvrdení, že súd pri rozhodovaní o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie musí zohľadniť celkový počet exekútorom vymáhaných vecí v prospech oprávneného a najmä však úspešnosť, t.j. či exekútor i k veciam nízkej hodnoty pristupuje tak, ako od neho očakáva oprávnený. Bolo by v rozpore s dôvodovou správou a komentárom k exekučnému poriadku, aby pri vysokých počtoch exekúcií nízkej finančnej hodnoty v prospech jedného oprávneného boli požadované exekútorom preddavky, keď celkové výsledky v súčte nezodpovedajú očakávaniam oprávneného. Oprávnený si vybral exekútorský úrad, ktorému postúpil na vymáhanie niekoľko tisíc pohľadávok s tým, že pri takýchto počtoch bude exekútor vyvíjať činnosť tak, aby náklady exekučného konania boli pre oprávneného uhrádzané priamo povinnými osobami v takej výške, aby sa oprávnený priebežne nedostával do straty, t.j. aby na exekučné konanie nemusel vynakladať viac finančných prostriedkov než z neho v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Oprávnený v ďalšom uviedol, že nakoľko exekútor nedodal súdu žiadne vyjadrenie ku dôvodom, pre ktoré oprávnený odmieta uhradiť preddavok, považuje oprávnený nárok exekútora za súdom nepreskúmateľný a žiada, aby súd chápal nárok exekútora nie v každej veci individuálne, ale ako nárok, ktorý vznikol uplatňovaním vysokého počtu vecí nízkej finančnej hodnoty, a to tak, že na túto skutočnosť súd prihliadne. V závere oprávnený uviedol, že v prípade, ak súd vyhovie návrhu exekútora a exekúciu zastaví, čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, poukazuje na ust. , podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerane vysoké voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.

Podľa až 3 Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom. Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa tejto vyhlášky.

Podľa § 29 ods. 1 EP, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 64 EP, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).

Podľa § 65 EP, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.

Súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. Primeranosť výšky preddavku treba posudzovať tak, aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku nesmie presiahnuť 50 % z odmeny, na ktorú môže súdnemu exekútorovi vzniknúť v exekučnom konaní nárok. Súdny exekútor nemusí požadovať od oprávneného zloženie preddavku. V praxi k tomu dochádza v prípadoch, ak sa pohľadávka javí ako rýchlo vymožiteľná. Ak súdny exekútor vyzve oprávneného na zloženie preddavku, určí lehotu, v ktorej má oprávnený preddavok uhradiť. Súdny exekútor môže požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekučného konania, prípadne môže požadovať zloženie ďalšieho primeraného preddavku, ak je to vzhľadom na prebiehajúce konanie účelné a potrebné. Ak v priebehu konania došlo k vymoženiu časti trov exekúcie od povinného, súdny exekútor

by mal upraviť primerane výšku preddavku, t.j. preddavok alebo jeho časť vrátiť. Výška výdavkov súdneho exekútora bude v exekučnom konaní závisieť aj od spôsobu výkonu exekúcie. Spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor, ak zákon neustanovuje inak (§ 64 EP). Najvyššie výdavky možno predpokladať pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, konkrétne tento spôsob však vyžaduje súhlas oprávneného. Oprávnený má teda možnosť nesúhlasiť so spôsobom, ktorý by predpokladal najvyššie výdavky súdneho exekútora, teda aj preddavku oprávneného. Súdny exekútor je oprávnený, nie však povinný, podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Súd, napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od uváženia súdu. Rovnako, ako možno preddavok požadovať v ktorejkoľvek fáze exekúcie, možno exekúciu zastaviť pre nezloženie preddavku kedykoľvek v jej priebehu.

Súd posúdil návrh exekútora na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie požadovaného preddavku a takisto vyjadrenie oprávneného, ktorý sa napriek jeho rozsiahlemu prípisu priamo k dôvodu nezloženiu preddavku nevyjadril. Z predloženej výzvy zo dňa 9.2.2009 vyplýva, že súdny exekútor v danej exekučnej veci vyzval oprávneného na úhradu preddavku na trovy exekučného konania vo výške 500,- Sk + 19% DPH, čo je 16,60 € +19% DPH, spolu 595,00,- Sk (19,75 €) v lehote 14 dní, pričom ho zároveň poučil o možnosti súdneho exekútora podať v prípade nezloženia tohto preddavku návrh na zastavenie exekúcie na súd. Výška takto požadované preddavku je v súlade s ust. § 24 vyššie citovanej vyhlášky. Oprávnený výzvu prevzal dňa 12.2.2009, pričom však súdnym exekútorom požadovaný preddavok v stanovenej lehote nezložil, ani sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadril. Súdny exekútor tak svojim podaním zo dňa 27.4.2009 navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na ust. § 31 Exekučného poriadku. K argumentom, ktoré uviedol oprávnený ako reakciu na výzvu súdu súd uvádza, že vedenie exekučného konania nie je v každom prípade zárukou úspešného vymoženia pohľadávky a súdnym exekútorom vynaložených trov exekúcie. Sám oprávnený uviedol, že exekútorsky úrad vymáha pre neho niekoľko tisíc pohľadávok nízkej finančnej hodnoty, pri ktorých nie je možné predpokladať výsledok exekučného konania. Súdny exekútor je povinný vykonať v súlade s Exekučným poriadok exekúciu v každej veci, v ktorej mu bol doručený návrh na vykonanie exekúcie a v ktorej mu bolo vydané poverenie a to spôsobmi, ktoré Exekučný poriadok pripúšťa. Nie je však povinný znášať ním objektívne nevyhnutné trovy (hotové výdavky) na výkon exekúcie. Nie je totiž možné od súdneho exekútora spravodlivo očakávať, aby riziko vymožiteľnosti tej - ktorej pohľadávky znášal sám a uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov. Toto riziko znáša v konečnom dôsledku vždy oprávnený, ktorým je v danom prípade obchodná spoločnosť, ktorá je v zmysle založená za účelom podnikania. Podnikaním sa totiž rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda podnikateľ musí vždy znášať riziko spojené s podnikaním. Oprávnený neuviedol dôvod (či už subjektívny alebo objektívny), pre ktorý nie je schopný požadovaný preddavok zložiť. Oprávnený už pri podaní návrhu musel byť uzrozumený aj s prípadným neúspešným výsledkom exekúcie a preto nie je na mieste jeho tvrdenie, že jeho očakávaním bolo nedostať sa do straty a nevynakladať viac finančných prostriedkov než z exekučných konaní v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol v danom štádiu exekučného konania zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by bolo dôvodné riziko znášania všetkých trov exekúcie preniesť len na súdneho exekútora. Súd z týchto dôvodov návrh súdneho exekútora považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 2 EP, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle ust. § 203 EP oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade došlo k zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku zo strany oprávneného, ktorého nezloženie oprávnený žiadnym relevantným dôvodom nepodložil. Oprávnený tým zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 31 ods. 1 EP, pričom o dôsledku nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie bol vo výzve súdneho exekútora poučený. Súd preto pri náhrade trov exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 EP a k ich náhrade zaviazal oprávneného.

Základom pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora je pre exekučný súd špecifikácia trov exekučného konania spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, riadne zažurnalizovaným a uloženým, a to za účelom preskúmania a posúdenia skutočného vykonania a účelnosti jednotlivých exekučných úkonov, ako aj hotových výdavkov súdneho exekútora. Nakoľko k podnetu na zastavenie predmetnej exekúcie bola priložená len špecifikácia , súd výzvou zo dňa 02.02.2010 vyzval súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu vzťahujúceho sa k danej exekúcii. Uvedenú výzvu si súdny exekútor prevzal dňa 09.02.2010. Keďže súdny exekútor na výzvu o predloženie exekučného spisu žiadnym spôsobom nereagoval, súd súdneho exekútora o predloženie požadovaného exekučného spisu urgoval, a to urgenciou zo dňa 20.06.2011, ktorú urgenciu si súdny exekútor prevzal. Bezvýsledná ostala však aj táto urgencia, nakoľko súdny exekútor požadovaný exekučný spis do dnešného dňa nepredložil a nijakým spôsobom na pokusy zo strany súdu nereagoval.

Nakoľko pokusy súdu o predloženie exekučného spisu ostali bezvýsledné, súd pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nemohol a nedokázal bez predloženého exekučného spisu posúdiť vykonanie, resp. nevykonanie úkonov, ktoré skutočne súdny exekútor realizoval a rovnako nevedel posúdiť opodstatnenosť vyúčtovaných hotových výdavkov. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za tie úkony a tie hotové výdavky, ktoré mal reálne preukázané a to zo súdneho spisu vzťahujúceho sa na uvedenú exekúciu.

Podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. , ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prislúcha podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov do zastavenia exekúcie odmena za výkon exekučnej činnosti, DPH z odmeny, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času nasledovne:

A./odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 €/ úkon (§ 14 ods. 1 a 2 v spojitosti s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z.)

získanie poverenia na vykonanie exekúcie................................................... 3,32 €

najmenej 33,19 € ....................................................................................... 33,19 €

DPH ( 20 % ) .............................................................................................. 6,64 €

spolu : 39,83 €

B./náhrada hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky č. 288/95 Z.z.)

- poštovné ( zaslanie na súd Žiadosť o udelenie poverenia ) ........................1,13 €

DPH ( 20 % )..................................................................................................0,23 €

spolu : 1,36 €

SPOLU TROVY EXEKÚCIE .................................................................41,19 €

Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 Vyhlášky. Súdny exekútor si vyúčtoval odmenu vo výške 22 x po 3,32 €, a teda vyúčtoval si odmenu za 22 úkonov, súd mohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu len za jeden úkon, nakoľko zo súdneho spisu mal riadne preukázané len vykonanie tohto úkonu. Podľa názoru súdu má teda exekútor nárok na odmenu len za úkon označený ako - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie mal súd riadne preukázané. Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval tiež minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko si vyúčtoval túto minimálnu odmenu a tiež odmenu podľa § 15 ods. 1 za 22 úkonov, pričom má nárok len na jednu z nich. Nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 € vzniká len v prípade, ak odmena za úkony vypočítaná podľa § 15 ods. 1 je menšia ako 33,19 €. V zmysle uvedeného súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu len za jeden úkon, nakoľko len ten bol súdu preukázaný, preto mu patrí minimálna odmena v zmysle §14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky 33,19 € + 20% DPH = 39,83 €.

V časti náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu len toho hotového výdavku, ktorého vynaloženie mal preukázané. Ide o poštovné za zaslanie Žiadosti o udelenie poverenia na súd vo výške 1,13 € (s DPH 1,36 €). Pričom súd uvádza, že tento hotový výdavok bol súdnemu exekútorovi priznaný aj s uplatnenou DPH, nakoľko v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení náhrada DPH prináleží súdnemu exekútorovi od 01.01.2012 aj z hotových výdavkov.

Na záver súd uvádza, že nakoľko od 1.1.2011 došlo k zmene DPH z 19 % na 20 %, pričom v praxi je ustálené, že služby súdneho exekútora sú poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania, kedy súdnemu exekútorovi vzniká daňová povinnosť, priznal súd súdnemu exekútorovi z vyúčtovanej odmeny DPH 20 %.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v časti náhrady trov exekučného konania rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi priznal k náhrade trovy v celkovej výške 41,19 €.

Podľa § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. nie je odvolanie prípustné ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Galanta v písomnom vyhotovení dvojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.