Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-41-2011.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Cb/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: HP spol. s r.o., IČO: 31424724, 916 26 Považany 460 proti odporcovi: Peter Križan
- MÄSKO, IČO: 34480773, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 976,56 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 976,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.04.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 158,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 976,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.04.2008 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že predal odporcovi tovar, ktorého cenu mu vyfakturoval faktúrou č. OF/080272 na sumu 2 676,56 eur (80 634,- Sk) Faktúra sa stala splatnou dňa 10.04.2008. Odporca uhradil postupne sumu 1 700,- eur a zostávajúca dlžná čiastka je 976,56 eur.
V skrátenom konaní bol dňa 23.06.2011 vydaný platobný rozkaz č .k. 10Rob/79/2011-13, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odporca v odpore uviedol, že tovar uvedený navrhovateľom v dodacom liste mu bol dodaný, avšak tento bol vadný. Odporca vadnosť tovaru reklamoval, avšak len telefonicky. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ mu vôbec nedoručil faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha. Navrhovateľ nedoložil žiaden doklad o doručení faktúr ani do súdneho spisu. Odporcovi doručil iba doklad č. 110004, o ktorom hovorí ako o zmieri. Odporca vôbec nemal platiť, pokiaľ nemal riadny účtovný doklad, ktorý by založil do svojho účtovníctva, no napriek tomu na viackrát zaplatil tú cenu, ktorú si dohodli. Svoju povinnosť z daného záväzku považuje odporca za splnenú.
Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril a uviedol, že odporca tovar nikdy nereklamoval. Ak by tak urobil, bol by mu vymenený za nepoškodený tak, ako to navrhovateľ robí pri každej oprávnenej reklamácii. Faktúra bola odporcovi zaslaná poštou a odporca ju pri odsúhlasení pohľadávok v roku 2009 a následne aj v roku 2010 odsúhlasil a podpisom potvrdil, že ju má v účtovnej evidencii. Pri jednotlivých platbách za odobraný tovar odporca uvádza variabilný symbol totožný s číslom faktúry, ktorú údajne nedostal.
Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 12.01.2012 sa odporca nedostavil a pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu PN. Doklad o práceneschopnosti odporca však nepredložil a za takýto nemožno považovať správu lekára, že trvá práceneschopnosť odporcu podľa PN zo dňa
07.04.2010, ktorá bola stornovaná. Odporca ďalej predložil ďalšie doklady ohľadne jeho zdravotného stavu a o plánovanej zdravotnej starostlivosti. Plánovaná zdravotná starostlivosť sa u odporcu však nemala uskutočniť v deň pojednávania a odporcov návrh na odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti podľa § 119 Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle tohto ustanovenia odporca ani nepreukázal, že u neho existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav odporcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Okrem toho dňa 10.01.2012 ošetrujúca lekárka odporcu v inej veci súdu oznámila, že odporca sa napriek terajšiemu zdravotnému stavu môže zúčastniť súdneho pojednávania. Súd tak žiadosť odporcu o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodnú a konanie zo strany odporcu za obštrukčné.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa (konateľa Pavla Hanzela) a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä písomných podaní účastníkov v tejto veci, faktúry, dodacieho listu, knihy pohľadávok, upomienky, odsúhlasení pohľadávok a výpisov z účtov.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca si zobral tovar, tento nezaplatil, nevrátil, kontakt s navrhovateľom nevyhľadával, netelefonoval a jeho tvrdenia v odpore nie sú pravdivé. Navrhovateľ sa ho snažil viackrát kontaktovať. Po telefonátoch odporca uskutočnil niekoľko čiastočných úhrad, no potom to dospelo do situácie, že prestal s navrhovateľom komunikovať. Navrhovateľ s odporcom obchodne spolupracoval 2-3 roky, dodával mu tovar, ktorý zvykol platiť vždy, keď prišiel pre ďalší, čiže bol stále v omeškaní, ale nejako to fungovalo, až to potom prestalo fungovať a sumu 976,56 Eur neuhradil. Navrhovateľ chce len svoje peniaze, ktoré mu odporca nechce vrátiť a z toho, ako sa odporca správa aj vo vzťahu k tomuto konaniu, je zrejmý charakter človeka.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ dodal dňa 26.03.2008 odporcovi tovar, a to rôzne druhy vedier s vekami. Kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. OF/080272 zo dňa 27.03.2008 na sumu 2 676,56 eur (80 634,- Sk), splatnou dňa 10.04.2008. Listom zo dňa 21.01.2009 požiadal navrhovateľ odporcu o odsúhlasenie svojej pohľadávky z uvedenej faktúry ku dňu 31.12.2008 v sume 2 676,56 eur (80 634,- Sk). Odporca bol v liste upozornený, že ak navrhovateľ jeho námietky do 14 dní neobdrží, bude uvedený doklad považovať za správny. Odporca pohľadávku navrhovateľa odsúhlasil. Listom zo dňa 12.01.2010 požiadal navrhovateľ odporcu o odsúhlasenie svojej pohľadávky z uvedenej faktúry ku dňu 31.12.2009 v sume 2 076,56 eur s tým, že 600,- eur bolo už uhradené. Odporca bol v liste upozornený, že ak navrhovateľ jeho námietky do 21 dní neobdrží, bude uvedený doklad považovať za správny. Odporca pohľadávku navrhovateľa odsúhlasil. Odporca z fakturovanej sumy uhradil navrhovateľovi v dňoch 03.06.2009, 05.06.2009, 25.06.2009, 31.05.2010, 16.11.2010, 19.11.2010 a 26.11.2010 po 200,- eur a dňa 21.10.2010 uhradil sumu 300,- eur. Odporca z fakturovanej sumy uhradil spolu 1 700,- eur. Odporca z fakturovanej sumy navrhovateľovi doposiaľ neuhradil sumu 976,56 eur, a to ani napriek upomienke navrhovateľa zo dňa 14.04.2011.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Na základe vykonaného dokazovania súd v danom zmluvnom vzťahu ustálil, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar. Odporcovi tým vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar. Navrhovateľ kúpnu cenu vyúčtoval faktúrou vo výške 2 676,56 eur zo dňa 27.03.2008, splatnou dňa 10.04.2008. Odporca dlžnú sumu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. V priebehu rokov 2009 a 2010 odporca z uvedenej sumy zaplatil 1 700,- eur a sumu 976,56 eur doposiaľ neuhradil. Z uvedených dôvodov bol návrh navrhovateľa podaný v celom rozsahu dôvodne. Keďže odporca navrhovateľovi doposiaľ nezaplatil sumu 976,56 eur, zaviazal ho na jej zaplatenie súd z titulu jeho nesplneného záväzku uhradiť kúpnu cenu dodaného tovaru. Keďže odporca cenu dodaného tovaru neuhradil v lehote splatnosti faktúry, dostal sa tak do omeškania s plnením svojho záväzku. Súd preto zaviazal odporcu nielen na úhradu dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania patrí navrhovateľovi odo dňa omeškania odporcu, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry z dlžnej sumy. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania vo výške nižšej, než by mu patril v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008. Podľa citovaného zákonného ustanovenia by navrhovateľovi patril úrok z omeškania o 10 % vyšší, než bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Uvedená sadzba bola pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, vo výške 4,25 %. Navrhovateľovi by tak patril úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne. Keďže si navrhovateľ uplatnil nižší úrok z omeškania, priznal mu súd takto uplatnený nižší úrok, pretože nemožno priznať viac, než si navrhovateľ uplatnil.
Odpor odporcu považoval súd za nedôvodný. Odporca nepreukázal aké vady tovaru telefonicky reklamoval a napokon si konkrétne práva z vád tovaru v tomto konaní neuplatnil. Pokiaľ by si odporca chcel uplatniť nejaké práva z vád tovaru, musel by správu o vadách navrhovateľovi podať bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by tak odporca vôbec vykonal, a preto mu nie je ani možné žiadne práva z vád tovaru priznať a nie je dôvod, aby cenu dodaného tovaru neuhradil. Zároveň
navrhovateľ namietal (§ 428 ods. 2 Obchodného zákonníka), že odporca tak neučinil, keď uviedol, že odporca dodaný tovar nereklamoval. Odporca ďalej namietal, že navrhovateľ mu nedoručil faktúru, ktorej zaplatenia sa domáha. Túto námietku odporcu vyhodnotil súd ako nedôvodnú, neopodstatnenú a z vykonaného dokazovania bolo preukázaný opak. V konaní bolo preukázané, že odporca ku koncu roku 2008 a ku koncu roku 2009 odsúhlasil pohľadávku navrhovateľa z uvedenej faktúry, a preto túto jednoznačne musel mať doručenú. Okrem toho odporca časť dlžnej sumy postupne uhradil ôsmymi prevodnými príkazmi na účet navrhovateľa s uvedením variabilného symbolu - čísla faktúry, čo taktiež preukazuje, že faktúra mu doručená bola. Čiastočné plnenie záväzku zo strany odporcu má zároveň účinky uznania zvyšku dlhu, pričom takto možno usudzovať z počtu jednotlivých úhrad na uvedenú faktúru, ako aj vzhľadom na odsúhlasenie pohľadávky navrhovateľa zo strany odporcu. Z dôvodu odsúhlasenia pohľadávky navrhovateľa odporcom a uznania záväzku jeho plnením nie je dôvod pochybovať ani o dohodnutej cene dodaného tovaru vo výške fakturovanej sumy. Súd ďalej poukazuje na to, že odporca nepreukázal existenciu žiadnej dohody, na základe ktorej by mal kúpnu cenu uhradiť navrhovateľovi až po doručení faktúry, a preto platí ustanovenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, že kúpnu cenu je povinný uhradiť, keď mu predávajúci umožnil nakladať s tovarom, t. j. v čase, keď mu ho dodal, čo z vykonaného dokazovania preukázané bolo, keď dodanie tovaru potvrdil aj odporca. Odpor odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu majúcu zrejme za cieľ vyhnúť sa plneniu resp. plnenie splatného záväzku odporcu voči navrhovateľovi oddialiť. Vzhľadom na to, že viaceré tvrdenia odporcu uvedené v podanom odpore sa vykonaným dokazovaním ukázali byť nepravdivé, nemožno konanie odporcu v tomto konaní aj v nadväznosti na jeho žiadosti o odročenie pojednávaní z dôvodu PN, ktorá už skôr bola stornovaná, hodnotiť inak, ako nečestné, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, zásadami slušnosti a s dobrými mravmi. Uvedené považoval súd za potrebné uviesť z dôvodu splnenia si povinnosti v zmysle § 1 Občianskeho súdneho poriadku na naplnenie účelu občianskeho súdneho konania, aby bola zabezpečená výchova na zachovávanie zákonov a čestné splnenie si povinností zo strany odporcu a úcta k právam iných osôb.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, navrhovateľ tak mal plný úspech vo veci, a preto súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu na zaplatenie trov, ktoré navrhovateľovi vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 58,50 eur a zaplatením hotových výdavkov 100,- eur, ktoré sú výdavkom navrhovateľa externej účtovníčke za vyhľadanie a skopírovanie dokladov a pripravenie podkladov v tomto konaní po podaní odporu (predloženie výpisov z účtu, odsúhlasení pohľadávok). Odporca je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.