Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sp-32-2011.pdf
PDF · 98.41 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sp/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ R. M., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D., v rade 2/ Z. M., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi: Obec Hruštín, Kultúrna 468/2, 029 52 Hruštín, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ K. X., bytom T. XXX/XX, XXX XX D., v rade 2/ Z. X., bytom T. XXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia Obce Hruštín č. 767/2010 zo dňa 15. 4. 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu - Obce Hruštín č. 767/2010 zo dňa 15. 4. 2011 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 5 a § 43 zákona č. 71/1967 Zb. a predbežne uložil navrhovateľom v rade 1/ a 2/ v lehote do 120 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, aby obnovili pôvodný pokojný stav tým, že na základe ohliadky Technickej inšpekcie Žilina komín musí byť umiestnený nad hrebeňom rodinného domu a líniovej zástavby ostatných rodinných domov. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na to, že účastníci konania podaním zo dňa 29. 10. 2010 vo veci zadymenia dvora a prítomnosti sadze na dvore požiadali Obec Hruštín o poskytnutie ochrany proti zásahu do pokojného stavu, ktorý spočíval v tom, že nedochádzalo k zadymeniu dvora a prítomnosti sadze na dvore. Konaním suseda R. M. a manželky Z., teda navrhovateľov v rade 1/ a 2/ došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu tým, že komín nie je umiestnený nad hrebeňom rodinného domu a líniovej zástavby ostatných rodinných domov. Odporca predmetnú žiadosť posúdil a skonštatoval, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, a preto bolo potrebné obnovenie pôvodného pokojného stavu vydaním predbežného opatrenia, ktorým sa uložilo účastníkom konania umiestniť komín nad hrebeň ich rodinného domu, resp. navrhovateľom v rade 1/ a 2/, aby komín bol nad líniovou zástavbou ostatných rodinných domov. Odporca predbežné opatrenie zruší len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Inak stráca platnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.
Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/. Poukázali na to, že toto je vydané bezdôvodne, nakoľko neexistujú právne vzťahy, ktoré by bolo potrebné upraviť, t. j. dôvody, pre ktoré bolo nariadené, nevznikli. Inými slovami neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení. Nedošlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, pokojný stav naďalej trvá, a preto nie je možné sa úspešne domáhať ochrany na obci, resp. nie je dôvod na poskytnutie takejto ochrany. Podľa názoru navrhovateľov v rade 1/ a 2/ nie je možné, aby skutočnosťou umiestnením
komína mohlo dôjsť k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Zásah do pokojného stavu predpokladá také aktívne, či pasívne konanie, resp. taký stav alebo skutočnosť, v dôsledku ktorých je iný subjekt rušený vo svojom pokojnom stave. Napríklad k zrejmému zásahu do pokojného stavu by došlo, ak y spomínaný komín vypúšťal dym alebo popolček na susedov pozemok nad mieru primeranú pomerom. K takémuto konaniu zo strany navrhovateľov v rade 1/ a 2/ nedošlo. Rozhodnutie o predbežnom opatrení ďalej vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie vo výroku iba konštatuje zistenie z obhliadky Technickej inšpekcie Žilina. Navrhovatelia nemajú vedomosť o výkonu takejto obhliadky na ich pozemku, ani o iných obhliadkach a meraniach v súvislosti s komínom. Rozhodnutie neobsahuje zápisnicu z predmetnej obhliadky, ani písomný, obrazový, či iný dokument, z ktorého by bol zrejmý zásah do pokojného stavu. Tak isto vychádza rozhodnutie z nejasného právneho základu, keď neuvádza právny predpis, ktorý by normatívnym spôsobom určoval povinnosť umiestnenia komína nad hrebeň rodinného domu a líniovej zástavby ostatných rodinných domov. Poukázali na to, že komín aj v súčasnej dobe spĺňa všetky záväzné právne predpisy a technické normy týkajúce sa jeho umiestnenia, materiálového zloženia, bezpečnosti, funkčnosti, výšky a ostatných parametrov. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ žiadali, aby rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo v celom rozsahu zrušené, nakoľko neexistovali dôvody, pre ktoré bolo vydané.
Krajský súd v Žiline vyzval navrhovateľov v rade 1/a 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu, ďalej odporcu a účastníkov konania podaním zo dňa 5. 10. 2011, aby sa vyjadrili v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p. v lehote 15 dní, či súhlasia s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 25. 10. 2011 vyjadrili súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Odporca vyjadril podaním zo dňa 20. 10. 2011 súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania prevzali predmetnú výzvu účastník v rade 1/ dňa 13. 10. 2011 a účastníčka v rade 2/ dňa 24. 10. 2011, pričom v zmysle ust. § 250f ods. 2 O.s.p. boli poučení, že ak sa nevyjadria v lehote 15 dní od doručenia výzvy, bude sa predpokladať, že nemajú námietky k rozhodnutiu súdu o žalobe bez pojednávania rozsudkom. V danom prípade súd teda uplatnil predmetnú fikciu pre účastníkov konania a vec rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Účastníci konania k veci písomným podaním uviedli, že konfliktný stav ohľadom komína trvá niekoľko rokov. Uviedli, že majú celý dvor aj chodbu, aj prádlo zadymené, ohrozuje to ich rodinu na zdraví, komín je postavený oproti ich vchodu do domu, je to neúnosný problém. Uviedli, že zavolali Inšpekciu životného prostredia, obrátili sa aj na pána predsedu v D., nech posúdia obidve strany. Komín je na veľmi zlom mieste. Tento sa má nachádzať nad hrebeňom rodinného domu, nie nad drevárňou. Žiadali preto aby navrhovatelia zrušili komín a postavili ho nad hrebeňom rodinného domu. Poukázali na to, že majú svedkov a aj fotografie aká špina a dym ich ohrozujú. Navrhovatelia neberú na vedomie, že do troch mesiacov mali komín zrušiť, neberú na vedomie ani Inšpekciu životného prostredia, a preto zaslali aj dôkaz o sadziach, pričom účastník konania má už z toho zdravotné problémy. Poukázali na to, že komín je postavený na čierno.
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie preskúmal podľa § 250l ods. 1 a nasl. O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane postupu, ktorému predchádzalo, mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Inštitút ochrany pokojného, faktického stavu je upravený v § 5 Občianskeho zákonníka a je príkladom zverenia právomoci rozhodovať vo veciach občianskoprávnych správnym orgánom - obciam. Obciam rozhodujúcim podľa § 5 Občianskeho zákonníka neprináleží vydávať rozhodnutia, ktoré nemajú predbežnú povahu; obec svojím rozhodnutím nevytvára právny stav (non dicit ius inter partes), ale
jej rozhodnutie smeruje k ochrane naposledy existujúceho pokojného faktického stavu. Úlohou obce je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečiť poriadok a kľud. Ochrana poskytovaná obcou predstavuje dočasnú ochranu, ktorá trvá do právoplatného rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní alebo do nariadenia predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O.s.p.. Právoplatným súdnym rozhodnutím sa rozhodnutie obce vydané podľa § 5 Občianskeho zákonníka ruší bez potreby vydania samotného rozhodnutia. S ohľadom na procesný postup obce v tomto druhu konania na možné prostriedky nápravy je primárne potrebné určiť, či pôjde o konanie obce v rámci územnej samosprávy alebo pri výkone prenesenej štátnej správy. Občiansky zákonník a ani Zákon o obecnom zriadení (č. 369/1990 Zb.) neustanovujú, že by v konaní o obnovení pokojného stavu išlo o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy obcou; preto platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Obec v konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri výkone samosprávy postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní - zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s tou výnimkou, že o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce nerozhoduje odvolací správny orgán, ale súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 27 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení).
Konanie sa začína výlučne na návrh, neuplatňuje sa v ňom zásada oficiality. Obec sa v konaní spravuje zásadami správneho konania vyplývajúcimi zo správneho poriadku, Ústavy SR - zásadou zákonnosti (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 Správneho poriadku), zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5, § 32 Správneho poriadku), zásadou dispozičnou (§ 18 Správneho poriadku). Aj keď zmyslom ust. § 5 Občianskeho zákonníka je v čo najkratšej dobe odvrátiť zásahy do pokojného stavu, prípadne obnovenie pôvodného pokojného stavu, obec je povinná si aj v tomto prípade zabezpečiť nevyhnutné dôkazy, napríklad preukazujúce vlastníctvo k nehnuteľnostiam v susedskom spore (prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR), rozloženie nehnuteľností (napr. výzvou účastníkov konania na predloženie autorizovaného geometrického plánu, ak ho majú k dispozícii) a vykonanie ohliadky na mieste za účasti vlastníkov predmetných nehnuteľností. Okrem ohliadky možno samozrejme vykonať i ďalšie dokazovanie.
Obec v konaní zisťuje skutkové otázky, t. j. aký bol posledný existujúci pokojný stav medzi účastníkmi (teda pokojný stav obidvoma účastníkmi tolerovaný, odsúhlasený), kto tento pokojný stav narušil a akým spôsobom došlo k narušeniu pokojného stavu. Pre obec sú rozhodujúce skutočnosti preukazujúce, že určitý pokojný stav medzi účastníkmi existoval, obaja účastníci ho pred zásahom akceptovali a dodržiavali (napr. aj keď mali vedomosť o jeho nesúlade s právnymi predpismi). Obec sa nezaoberá a ani nerieši právne otázky sporu. Obec nerieši ani to, či posledný existujúci pokojný stav bol stavom právnym alebo protiprávnym. Napokon v konaní podľa § 5 ide o ochranu faktického stavu a nie o ochranu stavu právneho. Ak by obec rozhodla aj o právnej stránke veci, prekročila by svoju právomoc a zasiahla by do výlučnej právomoci súdu v občianskom súdnom konaní (§ 7 O.s.p.).
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov obec svojím rozhodnutím poskytuje ochranu jednotlivcom a pokojnému faktickému stavu. Obec však v tomto konaní nemôže uložiť opatrenie, ktoré by bolo nezmeniteľné (napríklad výstavbu múru, budovy, prípadne ich odstránenie a pod.). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je aj rozhodnutie podľa § 5 Občianskeho zákonníka preskúmateľné súdom, a to podľa § 250l O.s.p. a nasledujúce. Rozhodnutie obce podľa § 5 Občianskeho zákonníka však nemožno považovať za predbežné opatrenie v zmysle § 43 Správneho poriadku. Po vydaní rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka obec už v konaní nepokračuje (správne konanie sa ním skončilo), ale nastupuje občianske súdne konanie na základe návrhu podľa § 80 O.s.p.. Preto nemožno uvedené rozhodnutie obce vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a) O.s.p., keď sa ním zasahuje (aj keď len do právoplatnosti rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní alebo až do zrušenia rozhodnutia obcou) do práv právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania.
V danom prípade odporca svojím výrokom rozhodnutia rozhodoval podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. a § 43 Správneho poriadku ( úprava predbežného opatrenia ). Obec podľa názoru súdu pritom mala zrejme na mysli ust. § 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplynulo, že účastníci konania žiadali o poskytnutie ochrany proti zásahu do pokojného stavu, a to tým, že nedochádzalo k zadymeniu ich dvora a prítomnosti sadze na dvore. K zadymeniu dvora a
prítomnosti sadzí malo dôjsť zo strany susedov navrhovateľov v rade 1 a 2 v dôsledku zle postaveného - umiestneného komína. Správny orgán však podľa názoru súdu na základe vyššie uvedenej konštatácie nesprávne vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa ust. § 43 Správneho poriadku. V tomto smere je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť výrokovej časti oproti odôvodneniu rozhodnutia ( § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. ).
Zo zápisnice nachádzajúcej sa v správnom spise zo dňa 29. 10. 2010 vyplynul ústne urobený úkon účastníkov konania, kde účastníci konania uvádzali, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ majú postavený nízky komín, a keď je tlaková níž je im zadymený celý dvor. Komín je metrový, keď zafúka vietor, môžu aj oni sami vyhorieť. Z obsahu tohto podania vyplynulo, že teda sa účastníci konania domáhali riešenia sporu medzi nimi a navrhovateľmi cez ochranu faktického pokojného stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka, a to že vlastne zadymovaním zo strany navrhovateľov v rade 1/a 2/ malo dôjsť k zrejmému zásahu do pokojného stavu. V administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné ani iné doklady o vlastníctve rodinných domov, resp. pozemkov navrhovateľov v rade 1/a 2/ a ich susedov účastníkov konania.
Rozhodnutie odporcu súd zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav a pre iný právny názor súdu (§ 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p.). Vo výroku rozhodnutia správny orgán, odporca konštatuje obnovenie pôvodného stavu tým, že na základe ohliadky Technickej inšpekcie Žilina musí byť komín umiestnený nad hrebeňom rodinného domu a líniovej zástavby ostatných rodinných domov. V celom spisovom materiáli Obce Hruštín sa nenachádza záznam, resp. zápisnica z ohliadky a ani iný doklad Technickej inšpekcie Žilina, ktorý by konštatoval zlé umiestnenie komína. Nie je zrejmý ani dátum, kedy bola vykonaná táto tzv. kontrola, resp. technická inšpekcia, predmetom ktorej mala byť ohliadka komína vo vlastníctve navrhovateľov v rade 1/ a 2/, to znamená nie je zrejmé z čoho vyplynul záver správneho orgánu, že komín navrhovateľov má byť umiestnený tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Ďalej súd tiež uvádza, že v danom prípade nie je ani akceptovateľný výrok zo strany správneho orgánu, ktorý v podstate rozhodol o umiestnení komína ( zrejme o odstránení z pôvodného miesta ), keď ale na druhej strane nie je dostatočne zistený skutkový stav a nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, kde vlastne je tento komín umiestnený a nie je možné, aby správny orgán takýto výrok alebo o takomto inom umiestnení komína v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka rozhodol. Ako už bolo vyššie uvedené, obec nemôže uložiť opatrenie podľa § 5 OZ, ktoré by bolo nezmeniteľné. Podľa názoru súdu v danom prípade je zrejmé, že účastníci konania poukazovali na to, že zo strany susedov navrhovateľov v rade 1/ a 2/ dochádza k zadymovaniu ich dvora, a teda je potrebné prihliadnúť aj na ustanovenie Občianskeho zákonníka, a to konkrétne na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, alebo dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením s vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
V danom prípade správny orgán rozhodol tzv. nezmeniteľným výrokom, keď podľa názoru súdu rozhodnúťo odstránení komína, resp. inom umiestnení komína navrhovateľov patrí do rozhodovania a do právomoci súdu. V danom prípade vyplýva zo zápisnice z ústneho podania zo dňa 29.10.2010, že účastníci konania žiadali poskytnúť predbežnú ochranu na obci podľa § 5 OZ a išlo tvrdené obťažovanie susedov dymom s poukazom aj na ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Výrok daného rozhodnutia by podľa názoru súdu mal znieť na zákaz obťažovania predmetným dymom ( sadzami, popolčekom ), pokiaľ teda bude preukázaný faktický pokojný stav a jeho narušenie práve zo strany navrhovateľov v rade 1 a 2, tak ako to tvrdia účastníci konania. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia teda súd tiež zaujal iný právny názor ako odporca ( § 250j ods. 2 pís. a) O.s.p. ).Správny orgán aj nedostatočne vo veci zistil skutkový stav veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Z odôvodnenia rozhodnutia o poskytnutí
predbežnej ochrany obcou podľa § 5 OZ musí vyplynúť existencia pokojného stavu medzi účastníkmi konania ( navrhovateľmi a účastníkmi konania ) a jeho faktické narušenie, pričom uvedené musí byť dané aj časovými údajmi. Toto však z odôvodnenia rozhodnutia a ani z administratívneho spisu nevyplývaa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnutie odporcu zrušené, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Správny orgán podľa § 250r O.s.p. je pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. V ďalšom konaní odporca ustáli skutkový stav veci aj z časového hľadiska, zistí či došlo konaním zo strany navrhovateľov v rade 1 a 2 k zásahu do pokojného stavu. Pokiaľ správny orgán zistí pokojný stav medzi účastníkmi konania a zásah do neho tzv. zadymovaním ( dymom, sadzami, popolčekom ) zo strany navrhovateľov je možné rozhodnúť tak ako súd uvádzal vyššie a to tak, že zakáže obťažovať účastníkov konania dymom, popolčekom a pod. s poukazom aj na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ účastníci konania súdu predložili dôkaz o tzv. zadymení ich dvora - záznam na CD resp.DVD nosiči, súd poukazuje na to, že tento dôkaz bude potrebné vykonať pred správnym orgánom s poukazom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p a § 250i ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ boli v konaní úspešnými účastníkmi konania, preto by mali nárok na náhradu trov konania pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p., avšak náhradu trov konania si neuplatnili, preto náhradu trov konania navrhovateľom v rade 1/ a 2/ súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.