Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-29C-49-2022.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-29C/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D. - E. proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX H., práv. zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS /ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 o zaplatenie 2.265,41 € s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 2.265,41 €, ako aj k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €. 2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zneužíval verejnú funkciu inšpektora sieťových pripojení v spoločnosti VSD a.s. tak, že dňa 4.2.2022 spolu s ďalšími zamestnancami vyštikol a poškodil káble v rozvádzači. Keď ich žalobca vyzval, čo robia v rozvádzači, zamestnanci odišli a žalobca zavolal policajnú hliadku. Následne túto vec riešil podaniami na orgány činnými v trestnom konaní. Od roku 2017 do roku 2022 žalovaný neustále zneužíva svoju funkciu a krivým obvinením získal pre spoločnosť VSD a.s. zisk vo výške 2.265,41 €, keďže neustále oznamoval aj na polícii neoprávnený odber elektrickej energie bez uzavretej zmluvy a to nielen na žalobcu, ale aj jeho otca. Na základe tohto konania žiadal nahradiť za psychickú ujmu a za ujmu na strate osobnosti a na základe porušovania ľudských práv sumu vo výške 10.000 €.
3.Žalobca predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesného útoku: vyjadrenie zo dňa 30.5.2023, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XXX XXX/XXXX, uznesenie OR PZ v Košiciach zo dňa 27.6.2018, uznesenie OR PZ zo dňa 28.11.2017, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. XX X/XXXX, list VSD zo dňa 21.2.2019, uznesenie OR PZ zo dňa 23.7.2020, zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 11.2.2019, správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 10.2.2019, mailová komunikácia, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 28.7.2020, uznesenie OR PZ zo dňa 24.6.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 8.6.2020, list inšpektorátu práce Košice zo dňa 23.2.2022, fotografie.
4.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa v žalobe od žalovaného domáha zaplatenia sumy 2.265,41 €, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej zneužitím funkcie, pričom žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a nárok neuznáva. Poukázal na to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko si ako zamestnanec spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., Košice plnil pracovné úlohy v rozsahu náplne práce, ktorá skutočnosť nakoniec vyplýva
aj z kontextu samotnej žaloby podanej žalobcom. Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Žalovaný ako inšpektor sieťových pripojení vykonával kontrolu neoprávnených odberných miest, medzi ktoré patrilo aj miesto trvalého bydliska žalobcu, to všetko v rámci plnenia si svojich pracovných úloh, ktorých plnenie je jeho povinnosťou. Dňa 4.2.2022 bola vykonaná posledná kontrola odberného miesta čiastočne za prítomnosti príslušníkov OO PZ, pričom bol opätovne zistený neoprávnený odber elektriny a byt, v ktorom žalobca býva bol od dodávky elektriny odpojený. Po odpojení odberného miesta sa žalobca začal správať agresívne, fyzicky napádal žalovaného a dožadoval sa okamžitého pripojenia elektriny, v dôsledku čoho bol žalovaný prinútený miesto opustiť bez zabezpečenia hlavného prívodu. Žalobca ako aj osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti opakovane a bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny vykonávali neoprávnený odber elektriny, čím dochádzalo z ich strany k bezdôvodnému obohacovaniu. O zistených neoprávnených odberoch boli spísané viaceré zápisy, ktoré má vo svojej dokumentácii zamestnávateľ žalovaného. V súvislosti s osobou žalobcu ide o opakované podávanie žalôb voči spoločnosti VSD na Okresnom súde Košice, pričom žalovaný má vedomosť o konaniach sp. zn. XXX XX/XXXX, XXX XX/XXXX, XXX XX/XXXX. Zároveň poukázal na to, že žalovaný bol účastný aj na konaniach trestnoprávneho charakteru pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. XX X/XX, ako aj v konaní pred OR PZ, ČVS: C./E..
5.Žalovaný predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: vyjadrenie zo dňa 30.6.2022, predložil zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 4.2.2022, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 4.2.2022, sumarizácia prípadov B. A. vrátane fotografií, uznesenie OR PZ zo dňa 13.9.2017, zo dňa 28.11.2017, zo dňa 27.6.2018, ako aj fotografie rozvádzača.
6.Súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní a pri rozhodovaní z nich vychádzal, nevykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov pretože tieto boli stranám sporu doručené a neboli sporné, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový stav.
7.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca býva v byte na C. X F. D., č. bytu 14, na 4. poschodí a žalovaný je zamestnancom spoločnosti VSD a.s., Košice vo funkcii inšpektora sieťových pripojení. Dňa 4.2.2022 žalovaný spoločne s ďalším zamestnancom I. B. vykonali kontrolu odberného miesta na C. H. X F. D. na 4. poschodí, č. bytu 14, kde bol zistený pri kontrole odberového miesta neoprávnený odber tak, že zo susedovho hlavného ističa z prívodu bez istenia bol napojený vodič CY6 mm čiernej farby vedený cez stenu do bytu bez elektromera a zmluvy. Boli poškodené, porušené všetky zabezpečovacie plomby VSD na spoločnom plechovom kryte na hlavných ističoch a na spoločných dvierkach hlavného elektromerového rozvádzača po predošlých neoprávnených odberoch. Vyššie uvedené skutočnosti, nie sú medzi stranami sporu sporné.
8.Odberateľ do zamestnancov strkal, kričal, aby ho okamžite pripojili naspäť a bránil výkonu montáže krycích plechov a uzatvoreniu rozvádzača. Pri kontrole bola prítomná hliadka polície. Takto odoberaná elektrická energia nebola meraná ani fakturovaná, pričom tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 4.2.2022 a následne bola z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle vyhl. č. 292/2012 Z.z. vypočítaná škoda v technických jednotkách 23234 kWh.
9.Podľa § 420 ods. 1 občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10.Podľa § 420 ods. 2 občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
11.Podľa § 442 ods. 1 občianskeho zákonníka uhradzuje sa len skutočná škoda, a to uvedením do predošlého stavu; ak to nie je dobre možné alebo účelné, uhradzuje sa v peniazoch.
12.Podľa § 443 ods. 1 občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
13.Žalobca požadoval od žalovaného titulom škody sumu 2.265,41 €, ktoré ako uviedol v bode 7 žaloby mala získať spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. v podobe zisku a sumu vo výške 10.000 € titulom nemajetkovej ujmy za zásah do ochrany osobnosti žalobcu, pričom žalobca postupoval pri odpojení odberného miesta žalobcu ako zamestnanec spoločnosti VSD a.s., Košice, teda nie je vo vzťahu k žalobcovi pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, keďže nie je voči nemu nositeľom žiadnej hmotno-právnej povinnosti.
14.Predpokladom pre priznanie náhrady škody sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie
15.Naviac žalobca nepreukázal vznik škody vo výške 2.265,41 €, ani porušenie povinnosti žalovaného a už vôbec nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného, ani zavinenie žalovaného. Nie je tak splnený žiadny predpoklad pre náhradu škody voči žalovanému.
16.Podľa § 11 občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17.Podľa § 13 ods. 1 občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
18.Podľa § 13 ods. 2 občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19.Podľa § 13 ods. 3 občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
20.Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité materiálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto materiálnym hodnotám (stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) alebo na hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide výsostne o osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva je len demonštratívny. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na 1./ právo na česť a dôstojnosť, 2./ právo na meno, 3./ právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, 4./ právo na telesnú integritu, 5./ právo na súkromie. Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona („občianska česť“) ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahov jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Čo sa týka práva na telesnú integritu medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, ak hrozí alebo bola spôsobená ujma osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Čo sa týka práva na súkromie tam ochrana zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva
na meno, podobu, prejavy osobnej povahy, či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránené všeobecne, to znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby.
21.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.
22.Predmetom ochrany podľa § 11 Obč. zák. sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ust. § 11 O.Z. (ZIII(s.171)).
23.Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemôžeme odčiniť obnovením pôvodného stavu. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. Občiansky zákonník ust. § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. (R103/1967).
24.Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl. Obč. zák. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. Neoprávneným zásahom dotýkajúcim sa ostatných predmetov ochrany je ich použitie v rozpore s úpravou obsiahnutou v ust. § 12 ods. 1 až 3 Obč. zák. Neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa týka intímnej sféry života občana, pretože tá je takisto chránené ust. § 11 Obč. zák. ako jedna z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná na jeho rozvoj a na uplatnenie občana v spoločnosti. Intímnu sféru netvorí len intímny život občana v najužšom zmysle, ale aj rodinný život (ZIII(s.172 a 173)). 25.Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Obč. zák. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov.
26.Súd teda v prvom rade riešil, či išlo o zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, či tento zásah bol neoprávnený a či bol objektívne spôsobilý vyvolať (privodiť) ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
27.Súd nemal za preukázaný žiadny zásah žalovaného do práv alebo do práv chránených záujmov žalobcu a už vôbec nie je jeho neoprávnenosť, t.j. že by išlo o zásah v rozpore s právom. Neobstojí voči žalovanému teda ani žaloba žalobcu o ochranu osobnosti.
28.Na základe vyššie uvedeného súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol.
29.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
30.Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.