Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-148-2010.pdf
PDF · 100.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/148/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc samosudcom JUDr. Richardom Bejdom na hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2012 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaný: K. S. - K., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom Banská Bystrica, A. T. Č.. XXXX/XX, SZČO,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v čase okolo 11.00 hodiny 5. augusta 2009 v Banskej Bystrici na ulici I. XX, vo vchode obytného domu, po slovnom konflikte, fyzicky napadol X. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho udrel päsťou do ramena a viackrát udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil zlomeninu kostí nosa, bez posunu a vybočenie nosovej priehradky s krvácaním z nosných prieduchov, tržnozmliaždenú ranu kože hornej pery a zlomeninu umelej korunky prvého hryzáka vpravo hore, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia najmenej 10 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu v sume 250,- euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený X. S., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, bytom I. Č.. XX, Banská Bystrica, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06. 12. 2010 pod sp. zn. 3Pv 617/09-23 obžalobu na obžalovaného K. S. - K., nar. XX. XX. XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku. Poprel, že by poškodeného X. S. fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia s dobou liečenia 10 dní. V rámci svojej obhajoby uviedol, že to bol práve on, kto bol hrubým spôsobom fyzicky napadnutý zo strany poškodeného a bol nútený sa pred jeho útokmi brániť. Obžalovaný uviedol, že poškodený X. S. ho navštívil v jeho rodinnom dome už deň pred incidentom, teda dňa 4.8.2009, kde hľadal jeho neter a svoju bývalú družku A. S., pričom už vtedy voči nemu vystupoval agresívne a vyhrážal sa mu. Poškodený sa s A. dohodol na stretnutí, pri ktorom jej mal odovzdať jej osobné veci. Keďže jeho neter mala z poškodeného veľký strach, nakoľko jej v minulosti fyzicky ubližoval, poprosila ho, aby šiel na stretnutie s ňou. V nasledujúci deň 5. 8. 2009, keď prišli podľa dohody pred bytovku poškodeného, tento ich dole nečakal. Následne sa s ním telefonicky spojili a poškodený zišiel dolu pred vchod, no spomínané veci nemal pri sebe. Po tom, čo sa ho Martina spýtala, kde sú tie veci, ju začal ťahať za rameno, aby si ich išla zobrať hore do bytu. Jeho neter tam však nechcela ísť, preto ju držal a ľavou rukou poškodeného od nej odtláčal. Na to poškodený vykríkol: „Ty hajzel, čo ma napádaš!“ a zaútočil na neho, pričom v ruke držal zväzok kľúčov, asi 3-krát ho trafil do oblasti tváre a začala mu tiecť krv. Následne ho poškodený zatiahol do vchodu, pravdepodobne ho vtiahol dnu za ruky, a tam s veľkou agresivitou v útokoch pokračoval. Keď v dôsledku týchto útokov padol na kolená, poškodený ho najmenej 15-krát udrel do zadnej časti hlavy a asi 4-krát do spánkovej oblasti. Snažil sa brániť, odrážal jeho údery, pričom pripustil, že v rámci obrany mohol poškodeného zasiahnuť, najviac dvomi údermi. Bol však v predklonenej polohe, údery poškodeného odrážal ponad svoju hlavu a preto nevedel, kde udieral, ani kde poškodeného zasiahol. Potom k nim priskočila A. S. a snažila sa ich rozdeliť. Podarilo sa mu ujsť, vybehol von a hneď volal políciu a záchranku. Poškodený bežal za ním, prenasledoval ho a kričal. Po príchode sanitky bol poškodený, na rozdiel od neho, taký aktívny, že sa šiel dať ošetriť ako prvý, nechcel zo sanitky odísť, obžalovaný preto ustúpil, ostal sedieť na lavičke, kde čakal na príchod ďalšej sanitky. Napokon šiel do nemocnice autom, ktoré šoférovala jeho neter. Sám pri incidente utrpel zlomeninu koreňa nosa, ktorá si vyžiadala 4-hodinový lekársky zákrok a predložil súdu fotografie svojich zranení, ktorých snímky vyhotovil po troch týždňoch od incidentu. Obžalovaný ďalej uviedol, že na útok poškodeného nebol pripravený, stál pod schodíkmi do vchodu bytovky, teda nižšie ako poškodený. Nepredpokladal, že by mohol byť poškodený až tak agresívny, že by si trúfol aj na neho. Neprišiel sa s ním biť, prišli len po veci. K otázke rozsahu zranení poškodeného uviedol, že poškodený rozhodne nemal zub ani žiadnu umelú korunku už deň pred incidentom a nemal ju ani minimálne 5 rokov predtým. Je známy bitkár, v minulosti mal potýčky v rôznych podnikoch a už vtedy mohol mať úraz nosa a vybočenú nosovú priehradku. Počas celej potýčky nebol nik okrem A. S. prítomný. Pred incidentom prešiel okolo neznámy muž, vošiel do vchodu a viac ho nevidel. Tento však podľa neho nemohol nič vidieť.
Svedok - poškodený X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň si jeho bývalá priateľka mala prísť k nemu po veci. Neprišla v dohodnutý čas, prišla neskoršie aj spolu so svojím strýkom. V čase ich príchode pred bytovku stál na balkóne a fajčil. Obžalovaný mu hneď telefonoval, pýtal sa, kde sa nachádza, a ako to, že ich nečaká pred vchodom, že nemajú čas na neho vyčkávať, pričom bol zbytočne agresívny a vulgárny. Keď zišiel dole, obžalovaný stál pri schodíkoch do bytovky a A. asi meter a pol za ním. Chcel, aby si išla po veci hore do bytu, načo obžalovaný začal byť agresívny, chytil ho pod krk, začal ho škrtiť a zatlačil ho až k stene ku zvončekom. On mal celú dobu ruky dole, nemal v úmysle sa s ním naťahovať. Obžalovaný držal ruku v päsť, následne mu dal ranu do brucha, zatlačil ho ešte viac. Poškodený ďalej uviedol, že sa ho snažil ignorovať, povedal mu, nech ho pustí, ale on v tom pokračoval. Obžalovaný ho chcel udrieť do tváre, uhol sa a udrel ho do pleca. Potom sa zahnal aj on, čo obžalovaného ešte viac vyprovokovalo, vtedy prešiel okolo akýsi pán. Obžalovaný vtiahol poškodeného do chodby, pravdepodobne preto, aby nemal svedkov, kde pokračoval v napádaní. Znova mu dal niekoľko rán. Išlo o minimálne 20 rán do oblasti tváre, na to isté miesto. Zlomil mu nos, tiekla mu krv. Hneď na začiatku mu zhodil okuliare, na čom sa spolu s A. zabávali. Aby zabránil ďalšiemu útoku, pokúsil sa dať obžalovanému nejaké rany do oblasti tváre, čo sa mu podarilo asi dva až trikrát.
Obžalovaného to prekvapilo, následne ho poškodený zhodil na zem a vtedy prikročila A. S. medzi nich a snažila sa ich oddeliť. Obžalovaný vybehol von a začal vykrikovať, že ide volať políciu, pričom si od Martiny pýtal telefón. Podľa jeho názoru sa obžalovaný sa na útok pripravoval, nakoľko telefón jej podal vopred. Poškodený uviedol, že pri incidente utrpel zlomeninu nosa a ľahké tržné rany, došlo i k zlomeniu umelej zubnej korunky. Poprel, že korunku v tom čase nemal, mal ju aj deň pred incidentom. V súvislosti s týmito zraneniami bol obmedzený najmä pracovne pri jeho obchodných jednaniach pre viditeľné zranenia na tvári. Utrpel minimálne aj otras mozgu, pretože od tej doby pociťuje zahmlievanie zraku a musí zaostrovať na blízko.
Svedkyňa A. S., neter obžalovaného a bývala družka poškodeného, uviedla, že telefonicky sa dohodla s poškodeným na stretnutí pred jeho bytovkou, kde jej mal odovzdať doklady. Potvrdila, že poškodený po ich príchode pred bytovku, zišiel dole bez uvedených dokumentov, následne ju začal ťahať s tým, že si ich má ísť zobrať hore. Na to ju strýko chytil a začal ťahať na druhú stranu, aby ju poškodený nevtiahol do vchodu. Celý konflikt začal pred vchodom, poškodený povedal strýkovi nech sa do toho nestará a napadol ho. Udrel ho päsťou do tváre, už počas toho, ako ju ťahal. Potom pokračoval vo vchode, kde ho udieral do oblasti tváre. Obžalovanému sa pustila krv z nosa a strašne krvácal. Predklonil sa, začal sa brániť tým, že rozhadzoval rukami, ale poškodený neprestával. Bil ho do zadnej časti hlavy a chrbtice, na to obžalovaný padol na zem, bol na kolenách. Uviedla, že poškodený ho bil takým spôsobom, že keby nezasiahla mala obavy, že obžalovaného zabije. Poškodený mal v rukách kľúče. Nie si je vedomá toho, že by obžalovaný zasiahol poškodeného. Pri incidente nebol nik iný prítomný, len na začiatku prešiel nejaký pán, ktorého nepozná, nikdy predtým ho nevidela. Po príchode záchranky sa obžalovaný dal ošetriť, potom prišli policajti, preto zo sanitky vystúpil a šiel vypovedať. Poškodený medzitým prišiel k sanitke a nechal sa odviezť. Na poškodenom zranenia nevidela, nekrvácal. Uviedla, že poškodený sa bil v krčme aj v minulosti, aj predtým mal veľakrát zlomený nos. Od roku 2005 nemal zub, s určitosťou ho deň pred konfliktom nemal. Ona teraz žije v Nórsku, ušla do cudziny zo strachu pred poškodeným, nakoľko ju 11 rokov týral, dobil ju aj v roku 2009, asi mesiac pred incidentom, vtedy sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak to oznámi polícii.
Svedok O. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 5.8.2009 prišiel ku kamarátovi na I. ulicu v Banskej Bystrici, vybaľoval si z auta veci a počul obžalovaného telefonovať. Poškodený najprv vyšiel na balkón, išlo medzi nimi o agresívnejší rozhovor. On stál bokom, zaregistroval nejaké nadávky a hrubšie výrazy. Potom poškodený vyšiel von pred bytovku. Videl, že poškodeného obžalovaný napadol, pritisol ho o múr. Hneď ako poškodený otvoril dvere, obžalovaný ho chytil za sveter a je možné, že ho pritom udrel, pravdepodobne do oblasti trupu. Poškodený sa len bránil, kryl sa rukami, nezaútočil ako prvý. Sám konflikt sledoval len pred vchodovými dverami. Naťahovali sa vo dverách, preto chvíľu počkal pred vchodom, až potom keď vstúpili dnu, išiel hore. Otec poškodeného vtedy schádzal dolu a videl ho, kam ide. Tento ho následne vyhľadal v byte, kde bol a dal mu na seba kontakt.
Svedok Z. K., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň zasahoval ako hliadka na mieste činu, kde bol vyslaný stálou službou OO PZ Banská Bystrica - východ, pričom dôvodom zásahu malo byť obžalovaným nahlásené fyzické napadnutie inou osobou. Uviedol, že nebol priamym svedkom incidentu, po jeho príchode bol na mieste činu kľud, účastníci incidentu sa už vzájomne nenapádali. Tak obžalovaný, ako aj poškodený boli zbití, krvácali z nosa, pričom obžalovaný bol zranený viac. Obidvaja sa navzájom označovali za útočníkov s tým, že verzia obžalovaného bola potvrdená aj výpoveďou prítomnej A. S.. Následne sa na miesto postupne dostavili dve vozidlá RZP a obidve osoby boli odvezené na ošetrenie. Prítomná bola len neter obžalovaného, žiadna iná osoba nebola ako svedok označená, za žiadnym svedkom v žiadnom byte v tom čase neboli.
Svedok J. S., otec poškodeného, uviedol, že v daný deň si synova družka prišla pre doklady. Syn šiel dole a po čase mu volal, že ho obžalovaný napadol. Zišiel dolu, na podlahe vo vestibule videl krv, syn mal zakrvavené ústa. Obžalovaný telefonoval, volal políciu a záchranku. Pri schádzaní dole, stretol akéhosi opravára, ktorý išiel do jedného z bytov. Následne mu syn tiež povedal, že išiel okolo nejaký pán na poschodie, ktorý mal konflikt vidieť a posielal ho za ním. Šiel preto za ním, kde si vypýtal jeho meno a adresu a tieto údaje dodatočne v priebehu týždňa nahlásil telefonicky na polícii. Muž potvrdil, že niečo videl, posielal ho dole k policajtom. Nevedel, či im muž niečo povedal.
Svedok MUDr. D. B., znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval svojho stanoviska podaného v odbornom vyjadrení a pri výsluchu vykonanom v
prípravnom konaní. V súvislosti s výškou odškodnenia, pokiaľ sa jednalo o poškodenie korunky, upravil výšku bodového hodnotenia, ktorú znížil o 10 bodov s vysvetlením, že umelý zub, resp. korunka sa neodškodňuje. Nemohol vyvrátiť ani potvrdiť, či v čase vzniku poranenia poškodený mal alebo nemal korunku, nakoľko vychádzal len z lekárskych správ, v ktorých bolo uvedené, že korunka v čase vyšetrenia chýbala. Uviedol, že miesto úderu, pričom sa mohlo jednať o maximálne dva údery, zodpovedalo miestu chýbajúcej korunky. Znalec ďalej uviedol, že za predpokladu, že sa poškodený nachádzal v vzpriamenej polohe, obžalovaný ho nemohol zasiahnuť do oblasti tváre len intuitívne, ak bol v čase útoku sám sklonený a údery dával ponad hlavu. Pri vyhotovení odborného vyjadrenia vychádzal z predložených lekárskych správ, kde v popise röntgenového snímku nebolo uvádzané, že by sa jednalo o staršiu zlomeninu v oblasti špičky nosa, preto zranenie posudzoval ako čerstvú zlomeninu. K rozsahu obmedzenia poškodeného v dôsledku jeho zranení a jeho možných následkov znalec uviedol, že v prípade poškodeného išlo o neveľké a nezávažné krvácania. Poškodený mohol pociťovať bolestivosť, zhoršené dýchanie nosom, sťaženie otvorenia úst a s tým spojené sťaženie prijímania potravy, pričom podobné zranenia kostí nosa sa zhoja do 10-14 dní.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s odborným vyjadrením MUDr. D. B., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo č. 346-IV/2009, z ktorého vyplýva, že poškodený utrpel zlomeninu kostí nosa bez posunu úlomkov a s vybočením nosovej priehradky, s tržnozmliaždenou ranou hornej pery a pomliaždeniami tváre, ktoré sa po odbornom ošetrení a pri nekomplikovanom priebehu liečby a hojenia upravia v priebehu 10-14 až 20 dní. Spôsobom veľmi dobre vhodným a schopným vytvoriť takéto poranenia by bol opakovaný zásah vo forme úderu päsťou inej osoby, kde ale údery nie sú vedené veľkou či maximálnou silou a rozmachom útočníka a dopadajú do strednej tretiny tvárovej časti hlavy a sú vedené predozadným smerom proti telu poškodeného. Takémuto pôsobeniu a vedeniu násilia do oblasti tvárovej časti hlavy by dobre zodpovedalo vzájomné postavenie a poloha útočníka a poškodeného v polohe, keď obaja sú otočení viac-menej tvárou v tvár, sú v polohe vzpriamenej a útočník sa nachádzal pred alebo mierne po strane tela poškodeného a ruka útočníka smerovala opakovane ľahko oblúkovite predozadným smerom proti tvári poškodeného. Spôsob vzniku zranenia, ako to vo svojej výpovedi uviedol poškodený je v dobrom súlade s vyššie rozvedeným mechanizmom a možným spôsobom vzniku zranení, ako aj objektívnym nálezom z odborných lekárskych vyšetrení - charakterom a lokalizáciou jednotlivých zranení na tele poškodeného.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež so zápisnicami o trestnom oznámení a vykonaných konfrontáciách medzi obžalovaným a svedkami v prípravnom konaní, lekárskymi správami k zraneniam poškodeného, fotografiami vchodu do obytného domu, úradným záznamom OO PZ Banská Bystrica
- východ zo dňa 5.8.2009, fotokópiou znaleckého posudku MUDr. S. U. č. 156/2009 k zraneniam obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný pri incidente utrpel zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia a pohmoždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, t. j. zranenia vyžadujúce si dobu liečenia do troch týždňov, ako aj fotografiami predloženými zo strany obžalovaného zachytávajúcimi stav jeho zranení po predmetnom fyzickom útoku.
Rovnako boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné doklady ohľadom osoby obžalovaného, a to odpis z registra trestov, správa Mestského úradu Banská Bystrica o povesti obžalovaného z miesta bydliska, správa Obvodného úradu Banská Bystrica o evidencii priestupkov, správy Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, z ktorých vyplýva, že obžalovaný dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Zo strany obžalovaného po ich prečítaní námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.
Podľa správy o povesti Mestského úradu Banská Bystrica obžalovaný je rozvedený, žije v rodinnom dome a pracuje ako SZČO v oblasti elektrotechniky, pričom z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol. Od roku 2007 mal jeden záznam v evidencii priestupkov Obvodného úradu Banská Bystrica, kde bol obvinený za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s tým, že priestupková vec bola odložená.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol pred spáchaním žalovaného skutku jedenkrát súdne trestaný v roku 2001, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Na základe vykonaných dôkazov súd konštatoval, že dňa 05. 08. 2009 pred obytným domom poškodeného došlo nesporne ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, spojenému s fyzickým
násilím, skutočnosť ktorú zhodne potvrdili svojou výpoveďou tak samotný obžalovaný, ako aj poškodený X. S., svedkovia A. S. a O. D..
Napriek výpovedi priamej svedkyne incidentu A. S., ktorá na rozdiel od výpovede poškodeného, žiadne zranenia u menovaného nezaregistrovala, mal súd výpoveďami svedkov Z. K. a J. S., ktorí sa na miesto činu dostavili bezprostredne po incidente a ktorých vyjadrenia sa v otázke existencie zranení poškodeného zhodovali s jeho výpoveďou, preukázané, že pri tomto konflikte došlo k poraneniam tváre poškodeného.
Rovnako odborným vyjadrením znalca MUDr. D. B., ako aj jeho výsluchom a ďalšími lekárskymi správami mal súd preukázané, že poškodený X. S. nepochybne utrpel zranenia uvedené v skutkovej vete obžaloby s dobou liečenia 10 dní, pričom pokiaľ ide o mechanizmus vzniku týchto zranení, súd sa stotožnil so závermi odborného vyjadrenia v tom smere, že zranenia boli spôsobené opakovanými údermi päsťou inej osoby, miernej až strednej veľkej intenzity.
Na základe oboznámenia sa s predloženými fotografiami tváre obžalovaného, vyhotovenými po predmetnom incidente, ako aj závermi znaleckého posudku MUDr. S. U. č. 156/2009, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, súd nemal pochybnosti o tom, že aj obžalovaný pri predmetnej fyzickej potýčke utrpel pomerne rozsiahle zranenia. Súd však v tejto súvislosti neuveril obhajobe obžalovaného postavenej na tvrdeniach, že ak poškodenému spôsobil zranenia, z jeho strany išlo len o použitie nutnej obrany s tým, že bol sám poškodeným napadnutý a údery k poškodenému smeroval v sebaobrane z predklonenej polohy ponad svoju hlavu, pretože v danej veci na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec jednoznačne vylúčil takého postavenie útočníka voči poškodenému. Znalec aj vo svojom odbornom vyjadrení popísal mechanizmus vzniku zranenia poškodeného tak, že vedeniu násilia voči poškodenému do oblasti tvárovej časti hlavy zodpovedá vzájomné postavenie a poloha útočníka a poškodeného, kde sú obaja otočení viac-menej tvárou v tvár a sú v polohe vzpriamenej.
V neprospech obžalovaného svedčil tiež svedok O. D., ktorý nie je v príbuzenskom ani priateľskom pomere vo vzťahu k žiadnemu účastníkovi konfliktu a tento bol priamym pozorovateľom počiatku celej udalosti. Svedok O. D. v rozpore s tvrdeniami obžalovaného a svedkyne A. S., podľa ktorých iniciátorom konfliktu bol poškodený, označil za útočníka práve obžalovaného.
Z týchto dôkazov súd potom vyvodil záver, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako bol ustálený v skutkovej vety tohto rozsudku a svojim konaním poškodenému úmyselne spôsobil vyššie uvedené zranenia, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, ako aj motív jeho konania. Zároveň postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Obžalovanému v danom prípade poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov, súd neprihliadal, nakoľko uvedené odsúdenie bolo zahladené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade obžalovaného súd potom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 2 roky. Nakoľko v prípade obžalovaného došlo k prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znížením hornej hranice o jednu tretinu, čo znamená, že mohol obžalovanému ukladať trest v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 18 mesiacov.
S prihliadnutím na osobu obžalovaného, prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ako aj majetkové pomery obžalovaného, dospel súd však k záveru, že účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie môže byť v danom prípade naplnený aj iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody. Súd preto obžalovanému uložil peňažný trest, pričom za primeraný považoval trest vo výške 250,- euro a pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške odškodnenia bolestného za úraz, zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu znalca v odbornom vyjadrení. Vzhľadom na to, že v priebehu konania bola výšky bodového ohodnotenia znalca modifikovaná a jej ustálenie by v rozpore s účelom trestného konania predĺžilo dobu trvania, súd poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Banská Bystrica 13. januára 2012
JUDr. Richard Bejda
samosudca
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lenka Koleničová