Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-1-2011.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XX, X., zast. JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, Pekárska 20, Trnava, proti odporcovi: M.. D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y.O. U., J. X, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, t a k t o
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 889,60 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V časti náhrady mzdy súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 84,15 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 322,27 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 35,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku po skončení práceneschopnosti na tom základe, že odporca mu spôsobil poškodenie vnútroočných štruktúr s následkom straty zraku pravého oka, dopustil sa tým trestného činu ublíženia na zdraví, za tento skutok bol odsúdený. Náhradu škody titulom bolestného a straty na zárobku počas PN si uplatnil v trestnom konaní a bola mu priznaná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, znaleckým dokazovaním oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítom- nosti odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v pôvodnom konaní uviedol, že XX. X. XXXX spolu s odporcom navštívil klub Fortuna, po odchode sa pohádali, odporca ho udrel päsťou do pravého oka, v dôsledku čoho mal krvácanie do oka a na toto oko odvtedy nevidí, iba nezreteľne obrysy. Navrhovateľ svoj čin uznal okrem uznania viny aj tým, že začal splácať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. K námietke premlčania
uviedol, že lehota začala plynúť až vyhotovením posudku I.. M., rozhodujúci bol okamih, keď sa po úraze ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, že má nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhradu mzdy žiadal za obdobie od 2. 8. 1988 do 13. 11. 2006, kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok, a to vo výške 26,56 eur mesačne, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, ako túto sumu vypočítal. Pred úrazom robil závozníka, závod E. E. bol zrušený, potom pracoval v autoumyvárni I.Z. N. v predavača. J. robil pred úrazom 6 rokov vodiča, potom robotníka, nevie, prečo bol s ním ukončený pracovný pomer. Teraz ako vodič pracovať nemôže, má stredné odborné učilište ako nástrojár - v tomto odbore pracoval len tri mesiace po vyučení. Teraz je bez zamestnania, posledný pracovný pomer ukončil dohodou pre ochorenie chrbtice.
Odporca uviedol, že skutku si je vedomý, bol uznaný vinným, avšak navrhovateľovi zranenie nespôsobil. K ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia D.. L. mal výhrady pre jeho nejasnosť. Navrhovateľ navštívil lekára až na tretí deň, teda zranenie mohlo byť spôsobené inou osobou. Keď odchádzali z Fortuny, k žiadnemu konfliktu nedošlo. Škodu začal splácať len v nadväznosti na rozhodnutie v trestnom konaní. Vzniesol námietku premlčania, keď nárok bol uplatnený 17. 5. 1991, dvojročná premlčacia lehota začala deň po úraze, t.j. 29. 4. 1989. Po ukončení PN dňa 30. 7. 1988 boli navrhovateľovi známe všetky skutočnosti pre uplatnenie nároku. Navrhovateľ mal vedomosť aj o tom, kto za škodu zodpovedá. Nárok na stratu na zárobku neuznal z dôvodu, že navrhovateľ nebol poškodený tým, že by v dôsledku zranenia bol preradený na inú a menej platenú prácu, jeho zárobky neboli nižšie. Aj voči prípadnej strate na zárobku vzniesol námietku premlčania.
Z obsahu spisu 7T 153/88 vyplýva, že dňa 29. 4. 1988 po predchádzajúcom nedorozumení odporca udrel navrhovateľa do oblasti pravého oka, čím mu spôsobil ťažké pohmoždenie s nakrvácaním do vnútra pravého oka, poškodenie vnútroočných štruktúr s následnou stratou zraku pravého oka a toto zranenie si vyžiadalo dĺžku liečenia spojenou s práceneschopnosťou od 2. 5. 1988 do 1. 8. 1988. V tomto konaní bolo navrhovateľovi priznané bolestné a strata na zárobku po dobu PN.
Rozhodnutím súdu v trestnom konaní je súd pre toto konanie viazaný.
Zo znaleckého posudku Doc.MUDr. D. M., CSc. vyplýva, že u navrhovateľa sa jedná o rozsiahle poranenie pravého oka, pri ktorom zostali trvalé následky na hranici praktickej slepoty. Výška sťaženia spoločenského uplatnenia je určená počtom bodov 555 a znalec odporučil podľa § 6 vyhl. č. 32/65 Zb. na trojnásobok. Liečebne je stav oka neovplyvniteľný. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa dalo prvýkrát vyčísliť najskôr pol roka od úrazu, teda v novembri až decembri 1988, obvykle sa vyhotovuje od 6-12 mesiacov po úraze. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia sa nedalo zranenie vyčísliť, nakoľko nebolo možné ho ustáliť.
Znalec MUDr. G. V. vo svojom posudku uviedol, že úraz zanechal trvalé následky, je trvale ambulantne sledovaný. Pacientovi podľa lekárskej dokumentácie nebolo povedané, že stav je trvalé a nebude sa už meniť. Nebezpečenstvo straty zraku na dobrom oku hrozilo ešte asi 5 rokov a posledné systematické kontroly za tým účelom 16. 2. 1994 a 11. 9. 1994 ukázali, že pretrváva potreba sledovať sekundárny glaukóm ako následok úrazu z 29. 4. 1988. O tom, že úraz z 29. 4. 1988 bude mať trvalé následky, bolo zrejmé asi po jednom roku. Stav však nebol trvalý a ustálený, trvalo riziko sympatickej oftalmie a teda ohrozenia zdravého oka pretrvávali a postupne klesali funkcie na zmenenom oku. Nebezpečenstvo sa podstatne zmenšilo po 5 rokoch. Znalec Doc. D.. M. iba ustáľoval stav v čase vyšetrovania. Hoci konštatoval stav trvalý, nemohol ešte ustáliť sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosť sa realizuje pri splnení týchto predpokladov: a/ išlo o protiprávny úkon, b/ vznikla škoda, c/ ako dôsledok protiprávneho úkonu - príčinná súvislosť, d/ predpokladá sa, že išlo o zavinenie škodcu. Protiprávnym úkonom je porušenie právnej povinnosti. Za škodu treba považovať majetkovú ujmu, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Príčinná súvislosť je požiadavka medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody ako vzťah príčiny a následku. Zavinenie je psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a škode.
Podľa § 442 ods. 1 OZ hradí sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
V danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že bolestné bolo priznané v rámci trestného konania, predmetom nároku zostalo sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytne, ak ide o trvalé poškodenie zdravia poškodeného, ktoré má nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Nemusí ísť pritom o viditeľné poškodenie.
V zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. účinnej v čase úrazu pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku Podľa § 6 ods. 2 suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Za každý bod sa v čase úrazu poskytovala náhrada 15 Kčs. Maximálna náhrada za obe ujmy nesmela presiahnuť 60.000 Kčs z čoho bolestné bolo maximálne 18.000 Sk. Podľa odseku v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.
Navrhovateľ si uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 480 napriek záverom znalca, avšak vo výške štvornásobku tohto ohodnotenia. Súd dospel k záveru, že sú dané mimoriadne okolnosti navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na závažnosť trvalých následkov, neliečiteľnosť ochorenia, slepotu na jedno oko. Tieto skutočnosti obmedzujú do závažnej miery osobný, pracovný, spoločenský život navrhovateľa, a teda súd dospel k záveru, že je potrebné toto navýšenie priznať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od úrazu došlo k zákonnému navýšeniu i základného odškodnenia. Mimoriadne okolnosti pre toto zvýšenie SSU sú naviac dané v tom, že počas celého obdobia od úrazu odporca žiadnym spôsobom túto škodu navrhovateľa nekompenzoval a plneniu sa vyhýbal. Rozhodujúci je stav v čase rozhodovania súdu, avšak nárok treba posudzovať podľa platného predpisu v čase úrazu, ktorá skutočnosť však má vplyv na rozdiel výšky odškodnenia v čase rozhodovania v značnej miere. Preto súd dospel k záveru, že priznanie 4-násobku vzhľadom na charakter a následky zranenia je primerané.
Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa hradí peňažným dôchodkom, pričom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Podľa § 447 ods. 1 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.
V danom prípade je nepochybné, že sú splnené všetky podmienky náhrady škody v časti spoločenského uplatnenia - zavinenie odporcu, ktorý spôsobil zranenie navrhovateľa, za toto bol odsúdený a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Zranenie spôsobilo navrhovateľovi v príčinnej súvislosti škodu na zdraví, a teda odporca za túto s poukazom na citované ustanovenia zákona aj zodpovedá.
Z hľadiska nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z bodového ohodnotenia I.. L., v zmysle ktorého si navrhovateľ nárok uplatnil. Jedná sa o konanie, ktoré začína súd na návrh, nemožno teda prekročiť čiastku uplatňovanú navrhovateľom. S poukazom na uvedené súd priznal SSU vo výške 4-násobku.
Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd má za to, že nárok nie je premlčaný. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla - to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V danom prípade bol návrh podaný 17. 5. 2001, úraz sa stal 29. 4. 1988. K vyčísleniu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyjadrenia znalca dochádza až po roku. Dňa 12. 9. 1990 ohodnotil I.. L. poškodenie navrhovateľa, o ktoré tento svoj nárok aj opiera v samotnej žalobe. S prihliadnutím na túto skutočnosť a okolnosti zdĺhavého posudzovania samotného zdravotného stavu navrhovateľa a následkov zranenia je možné konštatovať, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 13. 9. 1990 po vyčíslení jeho nároku, teda okamihom, kedy mohol svoje právo uplatniť prvýkrát o tom, ako sa o výške škody dozvedel / o tom, kto za ňu zodpovedá, mal vedomosť objektívne skôr/.
V časti náhrady mzdy súd konštatoval, že tento nie je dôvodný.
Pred úrazom dosahoval navrhovateľ u zamestnávateľa E. E. priemerný zárobok 2.553 Kčs. U tohto zamestnávateľa však navrhovateľ pracovný pomer ukončil dobrovoľne - síce v rámci organizačných zmien, avšak mohol vykonávať svoju prácu v inom mieste výkonu práce a v pracovnom zaradení ako pred úrazom. Zranenie mu nebránilo vykonávať prácu závozníka. U ďalšieho zamestnávateľa dosahoval čistý príjem 2.170 Sk, tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o minimálnu mzdu a z tohto dôvodu nie je možné celkom objektívne z nej vychádzať, nakoľko vykazovanie minimálnej mzdy bývalo obvyklé. Došlo tu síce k poklesu zárobku, avšak ako bolo uvedené, nestalo sa tak v príčinnej súvislosti so samotným úrazom, ktorý nebránil po ukončení práceneschopnosti navrhovateľovi vykonávať doterajšie zamestnanie. Vo svojom odbore v podstate nikdy nepracoval, ako vodič nepracoval bezprostredne pred úrazom a túto prácu vykonával u iného zamestnávateľa ako pred úrazom. Podstatnou je však skutočnosť, že k poklesu príjmu došlo zavinením navrhovateľa a nie v príčinnej súvislosti so zranením a jeho následkami. Z týchto dôvodov v časti náhrady mzdy bolo potrebné návrh zamietnuť.
V zmysle § 4 zák. č. 71/92 Zb. súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, od platenia ktorého je navrhovateľ oslobodený. Výška súdneho poplatku vychádza z čiastky priznanej navrhovateľa podľa sadzby platnej v čase podania návrhu.
V zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu titulom znalečného po odrátaní zložených záloh, keď síce navrhovateľ nebol úspešný v celom rozsahu, ale od platenia súdnych poplatkov je oslobodený a predovšetkým bol úspešný v časti SSU, za účelom ktorého boli posudky podané.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, porada s klientom, dve pojednávania á 57 eur, paušál 3x7,41 eur, 1x7,63 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol právny zástupca ustanovený, tieto trovy boli priznané priamo zástupcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. / odmietnutie odvolania/. Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.