Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Pc-15-2023.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pc/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom C. XXX/XX, D. - B., proti dcére navrhovateľa: E. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom G. H. XXX/XX, D. D., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/240/2013-90 zo dňa 11.07.2014, s účinnosťou od 01.12.2023.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2023 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére.
2. Dcéra navrhovateľa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, nakoľko riadne ukončila denné štúdium a od 01.09.2023 je riadne zamestnaná. Dcéra navrhovateľa k svojmu podaniu pripojila potvrdenie o návšteve školy, Osvedčenie č. 16/2023 k maturitnému vysvedčeniu č. 36/23, Vysvedčenie o maturitnej skúške, Výučný list, Vysvedčenie z piateho ročníka, Pracovnú zmluvu zo dňa 21.08.2023.
3. Na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ. Nedostavila sa dcéra navrhovateľa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne. Po doručení predvolania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 13.11.2023, v ktorom uviedla, že súhlasí, aby súd pojednával v jej neprítomnosti z dôvodu jej pobytu v zahraničí. Súd preto pojednával v neprítomnosti dcéry navrhovateľa. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá. Výživné na plnoletú dcéru naposledy uhradil 15.11.2023, preto žiada o zrušenie od nasledujúceho mesiaca, t. j. od 01.12.2023. Doteraz zaplatené výživné si nebude uplatňovať.
4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/240/2013-90 zo dňa 11.07.2014 právoplatného dňa 09.08.2014 súd zistil, že týmto rozsudkom bola určená navrhovateľovi ako otcovi vyživovacia povinnosť k vtedy ešte maloletej dcére na sumu 130,- eur mesačne. Ide o poslednú úpravu výživného otca k dcére.
6. Z predloženého maturitného vysvedčenia vydaného Strednou odbornou školou C. I. H., J. A. K. XX, D., dňa 23.05.2023 mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa dňa 23.05.2023 ukončila stredoškolské štúdium, pričom v štúdiu ďalej nepokračuje. Tiež bolo zistené, že dcéra navrhovateľa ja zamestnaná u zamestnávateľa L. M., H. ako N., a to od 01.09.2023.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. V zmysle vyššie citovaného § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
10. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla, spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu si vhodného zamestnania. Pokiaľ ide o dcéru navrhovateľa, ktorá ukončením stredoškolského štúdia, prejavila vôľu viac nepokračovať v príprave na budúce povolanie, ktorá je plne pracovne spôsobilá a bez zdravotných kontraindikácii, niet dôvodu konštatovať, že by nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa sa po ukončení štúdia ďalej už nepripravuje na budúce povolanie na ďalšom stupni štúdia. Od 01.09.2023 sa zamestnala ako N., pričom je zamestnaná aj v čase rozhodnutia súdu, čo tiež svedčí o tom, že je schopná si svojou vlastnou prácou zabezpečovať sama svoju obživu, v čom jej nebránia žiadne výnimočné okolnosti, ako je zhoršený zdravotný stav a pod. Podstatné je pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti len to, či je objektívne schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Táto podmienka u dcéry navrhovateľa je naplnená v celom rozsahu, nakoľko ukončila prípravu na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky, v ďalšom štúdiu aktuálne nepokračuje, nemá žiadne zdravotné postihnutie či ochorenie, ktoré by jej bránilo nájsť si zodpovedajúce zamestnanie.
11. Dcéra navrhovateľa s návrhom súhlasila v celom rozsahu, čím tiež potvrdila, že nie je viac výživou odkázaná na prispievanie od otca. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení tak súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dcére. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a konštatujúc splnenie podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti návrhu vyhovel. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.12.2023 tak, ako bolo navrhované, pričom k ukončeniu prípravy na budúce povolanie dcéry došlo už v skoršom období (ukončenie už dňa 23.05.2023), avšak navrhovateľ na skoršom termíne netrval.
12. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimo sporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.