Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-105-2023.pdf
PDF · 147.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/105/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., právne zastúpenej F. G. F., advokátom, so sídlom D. H. F. XX/ X, E., proti žalovanému I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. E. J. XXXX/X, E., právne zastúpeného G. G. J., advokátom, so sídlom K. L. XX, E., o vypratanie bytu a o vzájomnom návrhu žalovaného o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/2/2023-132 zo dňa 10.05.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/2/2023-132 zo dňa 10.05.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XXX na M., vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX/X nachádzajúci sa v katastrálnom území E., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, ktorý pozostáva z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 37/7723 a vyprataný byt odovzdať žalobkyni do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. súd vzájomný návrh žalovaného o určenie vlastníckeho práva k bytu číslo XXX, na M., vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX/X nachádzajúci sa v katastrálnom území E., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, zamietol. Výrokom III. uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bolo vypratanie bytu číslo XXX na M., vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na M. N. XXXX/X nachádzajúci sa v katastrálnom území E., zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, ktorý pozostáva z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 37/7723 (ďalej aj „byt“). Byt nadobudla žalobkyňa od žalovaného ako predávajúceho z kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2022. Podľa článku VIII. ods. 2 kúpnej zmluvy žalovaný jej neodovzdal byt do fyzického užívania do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy. V rámci procesnej obrany sa žalovaný vzájomným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu, pretože k vlastníctvu bytu sa žalobkyňa dostala podvodným konaním. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy na notárskom úrade bol v stave opilosti a bez okuliarov na čítanie. Kúpnu zmluvu podpisoval v domnení, že ide o zmluvu o pôžičke na sumu 1500 Eur, ktorú mu
poskytol druh žalobkyne O. B.. Ten ho v deň podpisu vodil po pohostinských zariadeniach, kde mal vypiť 0,5 l fernetu. Nemal dôvod predať byt, pretože v ňom býva so svojou dcérou P. B. a jej tromi deťmi. Preto od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2023 odstúpil. 1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd uviedol jednotlivé vyjadrenia a prednesy sporových strán, vykonané dôkazy a závery z nich vyplývajúce. Konštatoval, že pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobkyňa uzatvorila dňa 30.11.2022 so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu v prospech žalobkyne za dohodnutú kúpnu cenu 31 500 Eur. Žalovaný kúpnu zmluvu podpísal v daný deň na notárskom úrade G. G. v Lučenci, pred zamestnankyňou úradu Q. B. J., pričom v čase podpisu nemal pri sebe okuliare na čítanie. Na základe uzavretej zmluvy je žalobkyňa zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetného bytu. Žalovaný listom zo dňa 08.02.2023 adresoval žalobkyni listinu označenú ako odstúpenie od kúpnej zmluvy, v ktorej uviedol, že bol pri podpisovaní zmluvy uvedený do omylu, nakoľko mal za to, že podpisoval zmluvu o pôžičke. Žalovaný mal podľa kúpnej zmluvy odovzdať byť žalobkyni do fyzického užívania do tridsiatich dní od podpisu kúpnej zmluvy, čo však doposiaľ neurobil. 1.3 Súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že nárok (žalovaného) na určenie vlastníckeho práva k bytu oproti žalobe žalobkyne na vypratanie bytu neobstojí. Žalobkyňa sa mohla domáhať vypratania bytu voči žalovanému iba v prípade, ak by bola v konaní naisto ustálená otázka jej vlastníctva k bytu. Žalovaného v konaní ťažilo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2022 nebolo platne prevedené vlastnícke právo žalovaného na žalobkyňu k bytu. Z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. E. mal súd preukázané, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka bytu. Súd preto z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností v spore vychádzal. Bolo na žalovanom, aby v rámci uplatneného vzájomného návrhu preukázal opak. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na argumentácii, že dňa 08.02.2023 v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 49 Občianskeho zákonníka odstúpil od kúpnej zmluvy. Svoj nárok odôvodňoval aj podľa § 49a Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy bol žalobkyňou a jej partnerom – svedkom O. B. uvedený do omylu. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné odstúpiť len od zmluvy, ktorá je platná za predpokladu, že dôvod odstúpenia si zmluvné strany dohodli alebo táto možnosť im vyplýva zo zákona. Súd preto posúdil listinu označenú žalovaným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.02.2023. Hoci žalovaný uvedenú listinu označil ako odstúpenie od kúpnej zmluvy, skutkovo ju vymedzil dôvodmi, ktoré je možné subsumovať jedine pod ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v listine reálne prejavil vôľu dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v súlade s § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka a nie odstúpiť od zmluvy podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný totiž v odstúpení od zmluvy uviedol, že uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 30.11.2022 podpísal v stave opilosti a bez okuliarov, ktoré nevyhnutne potrebuje a bez ktorých dobre nevidí, v presvedčení, že sa jedná o zmluvu o pôžičke, čím bol úmyselne uvedený do omylu. Skutočnosť, že žalovaný následne v listine uviedol § 49 Občianskeho zákonníka a označil ju ako odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na posúdenie skutočného prejavu jeho vôle podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by spĺňali hypotézu ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepreukázal, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy konal v omyle, ktorý bol ospravedlniteľný, resp. či vôbec konal v omyle. Bolo v spore len nepreukázaným tvrdením žalobcu, že keď popisoval kúpnu zmluvu na notárskom úrade, domnieval sa, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Súd nemôže považovať v súlade s judikatúrou za ospravedlniteľný omyl žalovaného, že nevedel čo podpisuje, pretože dôveroval O. B. a nemal so sebou okuliare na čítanie. Už to samo o sebe preukazuje, že žalovaný nepostupoval aspoň v bežnej miere obvyklej opatrnosti, ktorú od neho bolo možné požadovať. Ostalo pritom nepreukázané, pre rozpor jeho výpovede s výpoveďou svedka B., či zmluvu vôbec prečítal. Súd nemôže poskytnúť právnu ochranu žalovanému, ktorý išiel podpisovať k notárovi zmluvu bez toho, aby si zobral okuliare, ktoré na prečítanie listín potrebuje a podpísal ju bez toho, aby sa uistil akú zmluvu uzatvára. Obzvlášť, ak mal ísť listinu podpisovať pred notárom, čo nie je bežné pri bežnom právnom úkone. Zo strany žalovaného tak išlo jednoznačne o nezodpovedné a ľahkovážne konanie v rozpore so zásadou, podľa ktorej práva patria len bdelým a ostražitým. Ak by žalovaný takto postupoval a listinu si pred podpisom prečítal zjavne by mal vedomosť o tom, že predmetom zmluvy nebolo poskytnutie pôžičky, ale prevod bytu v jeho vlastníctve. Keďže tak neurobil, nekonal v ospravedlniteľnom omyle vo vzťahu k skutočnosti, ktorá bola pre neho pri uzatváraní zmluvy rozhodujúca. Žalovaný preto musí niesť následky vlastnej zodpovednosti voči ochrane svojich práv. 1.4 Nad rámec súd uviedol, že ani v prípade preukázania opilosti žalovaného v rozhodnom čase nebolo možné poskytnúť žalovanému právnu ochranu. Ak žalovaný mal byť v rozhodný deň v stave opilosti nemožno rovnako považovať jeho omyl za ospravedlniteľný. V rámci bežnej opatrnosti nie je
opodstatnené pripustiť súdnu ochranu osobe, ktorá v takomto fyzickom a psychickom rozpoložení ide dobrovoľne na notársky úrad podpísať zmluvu bez toho, aby si overila čo podpisuje, resp., že vôbec takýto úkon zamýšľala uskutočniť. Išlo by o ľahkovážnosť a nezodpovednosť konajúcej osoby. Opilosť v takom prípade nie je dôvodom, ktorá by nedostatočnú starostlivosť pri podpisovaní zmluvy pred notárom mala ospravedlniť. Súd to mohol pripustiť jedine v prípade, ak by bolo v spore preukázané, že konajúca osoba násilím, fyzickým donútením alebo inou bezprávnou vyhrážkou bola uvedená do stavu ťažkej opilosti, pri ktorej nemohla ani prejaviť vôľu pri uzatváraní zmluvy. Takáto okolnosť však v spore nevyplynula. Žalovaný totiž tvrdil, že mu mal byť v daný deň kupovaný alkohol svedkom B.. Z obsahu jeho tvrdení však nevyplývalo, že by ho k pitiu alkoholu mal nedovoleným spôsobom i nútiť. Tiež nebolo preukázané, že by bol v rozhodnom čase žalovaný v stave ťažkej opilosti, pri ktorej by bola v značnej miere oslabená jeho možnosť prejavovať konkrétnu vôľu. Procesná obrana žalovaného preto bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Vlastnícke právo žalobkyne k bytu zapísané v katastri nehnuteľností tak v súlade s § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. nebolo vyvrátené (nebol preukázaný opak). Žalobkyňa, ako vlastníčka bytu, má preto nárok podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať sa vydania veci v jej vlastníctve od osoby, ktorá jej vec neoprávnene zadržuje. V prípade, ak ide o nehnuteľnosť, má právo domáhať sa vypratania a odovzdania bytu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v predmetnom byte naďalej býva. Súd zistil, že v uvedenom byte býva bez právneho dôvodu, pretože byt mal podľa kúpnej zmluvy odovzdať v lehote 30 dní od jej podpisu, t.j. dňa 30.12.2022. Od uvedeného dátumu je nárok žalobkyne dôvodný a súd tomuto nároku vyhovel. Záverom súd uviedol, že zistil, že žalovaný má vo vzťahu k predmetnému bytu právo na ochranu obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný má vo vzťahu k predmetnému bytu vzťah užívateľa. Žalovaný býval v byte spoločne s rodinou ako vlastník až do doby, kým nedošlo k prevodu jeho vlastníckeho práva na žalobkyňu, čo v spore namietal. Keďže uvedená skutočnosť nebola na základe vykonaného dokazovania v súdnom spore preukázaná, súd mal zato, že zásah do práv žalovaného má zákonný podklad podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sleduje legitímny cieľ spočívajúci v ochrane vlastníckeho práva žalobkyne zakotveného v čl. 20 Ústavy SR. Sleduje tiež ochranu práv iných definovanú v čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. Vypratanie bytu žalovaným bolo založené na relevantných a dostatočných dôvodoch, akým je zistené neoprávnené užívanie bytu žalovaným. Súd preto podanej žalobe žalobkyne vyhovel. 1.5 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že na predbežnom prejednaní žaloby dňa 19.04.2023 súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť na pojednávanie dňa 10.05.2023 svedkov P. B., R. B., F. S. a T. R.. Z týchto svedkov sa na pojednávanie dostavili svedkovia F. S. a T. R.. R. B. sa žalovanému nepodarilo zabezpečiť, nakoľko je bezdomovkyňou a žalovanému sa od určitého času vyhýba, a preto žalovaný žiadal, aby túto svedkyňu predvolal súd, prípadne aby bola na pojednávanie predvedená políciou. Táto svedkyňa bola svedkyňou dôležitých skutočností, ktoré rozhodujúcim spôsobom mohli ovplyvniť súdne konanie v prospech žalovaného. Čo sa týka svedkyne P. B., táto bola hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou E., kde porodila štvrté dieťa a z nemocnice bola prepustená deň pred pojednávaním, a preto sa na vytýčené pojednávanie nemohla dostaviť. Preto žalovaný žiadal, aby pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedkyne. Táto svedkyňa vedela dosvedčiť dôležité skutočnosti, ako stav otca po príchode z podpisu zmluvy, ktorý bol totálne opitý, finančný stav rodiny a financovanie jej činnosti, či žalovaný mal finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľnosti, nakladanie s občianskym preukazom a iné. Súd prvej inštancie žiadosť o výsluch tejto svedkyne odmietol bez náležitého vysvetlenia a napriek tomu, že žalovaný neúčasť svedkyne riadne ospravedlnil a predložil o tom aj prepúšťaciu správu z nemocnice. Rovnako účasť svedkyne R. B. na pojednávaní nebolo možné zabezpečiť bežným spôsobom, nakoľko svedkyňa je bezdomovkyňou a stretnutiu so žalovaným sa vyhýbala, nakoľko ju kontaktoval bývalý manžel žalobkyne O. B.. Preto žalovaný žiadal, aby svedkyňu R. B. na pojednávanie predvolal súd, prípadne ju dal predviesť políciou. P. B. a R. B. môžu dosvedčiť skutočnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom môžu ovplyvniť výsledok súdneho sporu, a preto je ich výsluch dôležitý. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jeho procesné práva na vykonanie dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie hodnotil i skutočnosť, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny za kúpu bytu. V skutočnosti žalobkyňa vyplatila žalovanému len siedmu a ôsmu časť kúpnej ceny, aj to len ako pôžičku, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť s úrokom 100,- Euro, s čím žalovaný aj súhlasil. Na notárskom úrade G. F. G. podpísal listinu, ktorú mu žalobkyňa spolu s bývalým
manželom O. B. predložili v presvedčení, že podpisuje zmluvu o pôžičke na sumu 1.500,- Eur. V tom čase bol značne opitý, nemal so sebou okuliare, bez ktorých nevidí a týmto postupom ho žalobkyňa spolu so svojim bývalým manželom uviedli do omylu. Sumy po 5.000,- Eur nikdy od žalobkyne ani jej bývalého manžela neprevzal a je úplne nelogické, že by takéto sumy mal a nepoužil by ich pre vlastnú potrebu. Žalovaný predmetný byt užíva spolu so svojou dcérou a jej štyrmi deťmi. Taktiež žalovaný uviedol, že keď sa žalovaný dozvedel ako ho žalobkyňa a jej druh O. B. pripravili o byt, ihneď vyhľadal políciu a podal na nich trestné oznámenie. Listom zo dňa 08.02.2023 odstúpil od fingovanej kúpnej zmluvy. Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý je právom účastníka zmluvného vzťahu. Záverom žalovaný namietal, že súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt a odovzdať žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Túto povinnosť súd uložil žalovanému napriek tomu, že realizáciou tohto rozhodnutia by sa stal bezdomovcom spolu so svojou dcérou P. B. a jej štyrmi deťmi vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov. Za tejto situácie je úplne nelogické, že by žalovaný odpredal svoj byt žalobkyni za cenu 1.500,- Eur. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani skutočnosťou, či žalobkyňa má zabezpečené bývanie a či sporný byt potrebuje pre svoju potrebu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s pokynmi na vykonanie dokazovania.
3. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 13.07.2023. Žalovaný v odvolaní uviedol, že R. B., ktorú mu súd uložil zabezpečiť na výsluch, sa mu nepodarilo priviesť, keďže sa jedná o bezdomovkyňu a žalovanému sa od určitého času vyhýba. Obdobnú argumentáciu použil odvolateľ i smerom k svedkyni P. B.. S touto argumentáciou sa žalobkyňa nestotožnila a má zato, že nevykonaním výsluchov P. B. a R. B. súd postupoval procesne správne a svoj postup i dostatočne odôvodnil. Svedkyňa mala preukázať, že došlo k odovzdaniu občianskeho preukazu žalovaného O. B., ako aj to, že dňa 30.11.2022 sa mal od notára žalovaný pod vplyvom alkoholu. Súd v rozsudku uviedol, že otázku okolo občianskeho preukazu považoval pre rozhodnutie v spore za nepodstatnú, a to celkom správne. Zároveň pre posúdenie sporu je tiež celkom právne irelevantné v akom stave prišiel žalovaný po podpise zmluvy domov. Tento názor súdu sa vzťahuje i na svedkyňu R. B., ktorej účasť žalovaný na pojednávaní nezabezpečil. Výsluch tejto svedkyne by aj tak bol pre rozhodnutie v danej veci nepodstatný. K odovzdaniu kúpnej ceny, keď v odvolaní žalovaný tvrdil, že mu v skutočnosti bola vyplatená iba siedma a ôsma časť kúpnej ceny, žalobkyňa uviedla, že žalovaný podpísal u notára kúpnu zmluvu zjavne bez nátlaku a dobrovoľne, pričom v nej bolo uvedené, že jej podpisom je kúpna cena za predmetný byt zaplatená, pričom žalovaný nepreukázal opak. Trestné oznámenie, ktoré žalovaný podal vo veci prevodu vlastníckeho práva bolo po vyšetrovaní a miestnom zisťovaní výpovede žalovaného a svedkov orgánmi OČTK odložené. Súd v prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu správne ustálil, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by spĺňali hypotézu ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný ničím nepreukázal, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy konal v omyle, ktorý by bol ospravedlniteľný, resp. či vôbec konal v omyle. Bolo v spore len nepreukázaným tvrdením žalobcu, že keď podpisoval kúpnu zmluvu na notárskom úrade, domnieval sa, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Pokiaľ žalovaný namietal, že vo výrokovej časti rozsudku súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt a odovzdať žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom sa nezaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa má povinnosť zabezpečiť bývanie žalovanému a či sporný byt potrebuje pre svoju potrebu, žalobkyňa uviedla, že s uvedenými argumentmi sa okresný súd vysporiadal v ods. 18. odôvodnenia, pričom nerozhodoval o povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanému bytovú náhradu, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Dňa 26.07.2023 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného učinené prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým bol zaslaný listinný dôkaz o tom, že žalobkyňa dňa 03.07.2023 inzerovala predaj bytu na internete.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa podaním doručeným súdu 10.08.2023 vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Opätovne uviedol totožné skutočnosti ohľadom argumentácie k nutnosti, resp. vhodnosti výsluchu svedkýň P. B. a R. B.. Ďalej uviedol, že svedkyňa R. B. sa náhodne stretla s advokátom G. G. J. v Lučenci pred mestským parkom, kde ho oslovila a uviedla, že sa dozvedela, že má svedčiť v súdnom spore I. B. s A. B., a že je ochotná vypovedať pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Hovorila, že nevedela o súdnom konaní na Okresnom súde v Lučenci, nakoľko v tej dobe sa skrývala pred O. B., ktorý ju prenasledoval a chcel, aby zmenila výpoveď v jeho prospech. Keďže sa ho
bála, tak sa skrývala. To sa jej podarilo, nakoľko je bezdomovkyňa. Následne na to navštívila advokátsku kanceláriu G. G. J., kde urobila čestné prehlásenie, ktoré žalovaný predložil v prílohe vyjadrenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že navrhované svedkyne, ktoré sa pojednávania nemohli z objektívnych dôvodov dostaviť, bolo vhodné vypočuť, a len na základe ich výpovede vo veci rozhodnúť. Ďalej žalovaný uviedol, že v čase, keď mala žalobkyňa, resp. jej bývalý manžel, vyplatiť v sumách po 5.000,- Eur kúpnu cenu, táto rodina I. B. žila veľmi skromne čo môže potvrdiť dcéra a svedkyňa P. B., R. B., ako aj priateľ P. B. T. R.. K uloženej povinnosti žalovanému vypratať byt a odovzdať žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaný uviedol, že sa jedná o veľmi nehumánne rozhodnutie, keď v spornom byte býva I. B. so svojou dcérou a jej štyrmi deťmi, z ktorých najmladší syn má len 3 mesiace. V prípade realizácie rozhodnutia, by sa 6 osôb dostalo na ulicu a stalo by sa bezdomovcami. Žalobkyňa jasne prejavila svoje rozhodnutie v prípade úspešnosti byt predať, o čom súdu predložili dôkaz. Opätovne žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu žalovaného.
6. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 21.08.2023 vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. K skutočnostiam obsiahnutým vo vyjadrení, predovšetkým k výrokom R. B. sa žalobkyňa ohradila, pričom tieto nepovažovala za pravdivé a zároveň ich považovala za právne nerelevantné, keďže tieto nemajú žiaden vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, resp. zaplatenia kúpnej ceny. Správne súd vyhodnotil, že výsluch R. B. nie je v danej veci potrebný. Nie je totiž v jej možnostiach vyvrátiť domnienku, že by nemal žalovaný dostať dohodnuté finančné prostriedky za predaj bytu. Obdobná situácia je i v prípade P. B.. Pre posúdenie sporu je právne irelevantné v akom stave prišiel žalovaný po podpise zmluvy domov. Tento názor súdu sa vzťahuje aj na svedkyňu P. B., aj na R. B., ktorej účasť žalovaný na pojednávaní nezabezpečil, hoci tak urobiť mal. Správne bolo súdom prvej inštancie konštatované, že jej výsluch by bol aj tak pre rozhodnutie súdu v danej veci nepodstatný (odovzdanie občianskeho preukazu žalovaného O. B., či stav žalovaného po návrate domov v deň podpisu zmluvy). Žalovaný podpísal kúpnu zmluvu u notára, zjavne bez nátlaku, dobrovoľne, v nej bolo uvedené, že kúpna cena za predmetný byt je zaplatená, pričom žalovaný nepreukázal opak, nedokázala sa ani jeho značná opilosť, pričom to či si zmluvu prečítal, alebo nie, nie je právne relevantné. Opätovne žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
8. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyni podané nebolo.
9. V dôsledku podaného odvolania žalovaného, krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie
pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah podaného odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo sa týka veci samej považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
13. S poukazom na jednotlivé odvolacie námietky žalovaného v podanom odvolaní, odvolací súd k veci uvádza nasledovné: V podanom odvolaní žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne P. B. a R. B., ktorý dôkazný návrh bol prednesený žalovaným na predbežnom prejednaní sporu. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že svedkyňa P. B. „vedela dosvedčiť dôležité skutočnosti, ako stav otca po príchode z podpisu zmluvy, ktorý bol totálne opitý, finančný stav rodiny a financovanie jej činností, či žalovaný mal finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľností, nakladanie s občianskym preukazom a iné“. Odvolací súd k predmetnej odvolacej námietke poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v ods. 5 odôvodnenia rozsudku. Súd uviedol, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní preložil prepúšťaciu správu P. B., podľa ktorej bola deň pred pojednávaním prepustená z nemocnice, kde mala porodiť svoje dieťa. Súd uvedenú skutočnosť, ako dôvod neúčasti tejto svedkyne na pojednávaní akceptoval. Uvedená svedkyňa mala podľa žalovaného preukázať, že došlo k odovzdaniu občianskeho preukazu žalovaného O. B., ako aj to, že dňa 30.11.2022 sa mal vrátiť od notára žalovaný pod vplyvom alkoholu. Otázku preukazovania odovzdania občianskeho preukazu žalovaného O. B. súd považoval pre rozhodnutie sporu za nepodstatnú, pretože občiansky preukaz žalovaného bol pri overovaní jeho podpisu zjavne predložený (viď. výsluch Q. B. J.). Zároveň pre posúdenie sporu bolo pre súd irelevantné, že žalovaný prišiel po podpise zmluvy domov pod vplyvom alkoholu. Tento názor súdu sa vzťahuje aj vo vzťahu k svedkyni R. B..
14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol z akého dôvodu návrh na vykonanie dokazovania svedeckou výpoveďou P. B. neakceptoval a jednotlivo zrozumiteľne uviedol, prečo výsluch označenej svedkyne P. B. nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a konštatuje, že pokiaľ uvedená svedkyňa mala svedčiť k skutočnostiam, že žalovaný prišiel domov „totálne opitý“, mala vypovedať k finančnému stavu rodiny a financovaniu jej činností, k otázke či mal žalovaný finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľnosti, alebo k okolnostiam nakladania s občianskym preukazom, odvolací súd zvýrazňuje, že žiadna z uvedených okolností nie je právne relevantná a nie je podstatná pre posúdenie otázky jednak vypratania nehnuteľnosti (ako sa domáhala žalobkyňa), ale ani pre posúdenie otázky určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu s prihliadnutím na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 02. 2023, keď ani tvrdená (avšak nepreukázaná ) opilosť žalovaného, by nebola relevantným dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2022, učinené dňa 08.02.2023. V konaní nebolo preukázané, že do stavu opilosti, by I. B., ako predávajúceho, dostala akákoľvek iná osoba, a to násilím, ľsťou, prípadne pod hrozbou násilia. Žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval alebo aspoň naznačoval, že pri podpise alebo pri príprave a uzatváraní zmluvy bol naňho vyvíjaný psychický nátlak alebo že by bola použitá lesť. Preto pokiaľ by žalovaný i požil alkoholické nápoje a za uvedeného stavu pristúpil k podpisu zmluvy, ktorý úkon obnášal i overenie podpisu predávajúceho pred notárom, uvedené svedčí len o ľahkovážnosti a nezodpovednosti predávajúceho, ktorý si musí byť vedomý následkov učineného právneho úkonu. Zároveň je však potrebné uviesť, že tvrdenú opilosť nepotvrdila v konaní vyslúchnutá svedkyňa – pracovníčka notárskeho úradu, ktorá osvedčenie podpisu vykonávala. Uvedená svedkyňa uviedla, že žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy nejavil žiadne známky požitia alkoholu. Pre rozhodnutie súdu preto nebolo podstatné zisťovať okolnosti v akom stave ( či v stave opitosti) prišiel z podpisu zmluvy žalovaný domov, o ktorej mala v zmysle dôkazného návrhu vypovedať P. B. (dcéra žalovaného), keď uvedená mohla nastať po vykonaní prevodného právneho úkonu, t.j. po podpise kúpnej zmluvy, nakoľko výpoveďou svedkyne, ktorá nemá žiadny príbuzenský vzťah k sporovým stranám a teda nemá dôvod vypovedať tendenčne či účelovo, mal súd zistené, že v čase podpisu zmluvy žalovaný pod vplyvom alkoholu nebol.
15. Rovnako nebolo potrebné objasňovať skutočnosť nakladania s občianskym preukazom, ku ktorej navrhol žalovaný označenú svedkyňu vypočuť, keď v konaní bolo ostatným dokazovaním zistené, že žalovaný bol pred pracovníkom notára prítomný osobne, sám svoj doklad totožnosti predložil a kúpnu zmluvu sám podpísal. Preto nie je podstatné či žalovaný odovzdal, alebo neodovzdal
v určitom časovom momente občiansky preukaz označenej osobe O. B.. I v prípade, že by svedkyňa vypovedala o odovzdaní takéhoto občianskeho preukazu označenej osobe, takáto okolnosť nemá vplyv na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy či už absolútnej, alebo relatívnej, keď i prípadné odovzdanie občianskeho preukazu mohlo byť dôvodné napríklad pre potreby vypracovania zmluvy dojednanej zmluvnými stranami. Preto okolnosť nakladania s občianskym preukazom žalovaného, či jeho odovzdania inej osobe, pre rozhodnutie veci nebola právne relevantná a nebolo účelné na zistenie tejto okolnosti vykonať dôkaz výpoveďou označených svedkýň.
16. Taktiež skutočnosť, či žalovaný mal finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľnosti nie je podstatná; uvedenou sa súd prvej inštancie i zaoberal, keď uviedol, že v kúpnej zmluve žalovaný potvrdil prevzatie kúpnej ceny, pričom v spore nepreukázal opak. Ak by tak i v konaní učinil, uvedené nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva nie je reálnym, ale konsenzuálnym kontraktom, pre vznik ktorej sa nevyžaduje aj reálne odovzdanie dohodnutej kúpnej ceny. Zaplatenia kúpnej ceny, ak nebola podľa neho vyplatená sa môže domáhať v konaní pred súdom. Uvedené odôvodnenie sporovým stranám poskytol úž súd prvej inštancie v ods. 15. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Na uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie a prijatý záver žalovaný v podanom odvolaní len uviedol, že mu nebola vyplatená kúpna cena, čím len zduplikoval svoju procesnú obranu použitú pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa spôsobom uvedeným vyššie už vysporiadal súd prvej inštancie. V podanom odvolaní žalovaný neuviedol, v čom považuje tento záver súdu prvej inštancie za nesprávny a z akého dôvodu. Odvolací súd preto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť iné rozhodnutie o veci.
17. V odvolaní žalovaný tiež namieta, že súd na pojednávaní nevyslúchol svedkyňu R. B., keď v odvolaní uviedol, že svedkyňa R. B. „môže dosvedčiť skutočnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom môžu ovplyvniť výsledok súdneho sporu“. Aké skutočnosti R. B. mohla v prejednávanej veci podstatné pre rozhodnutie vo veci samej uviesť však v podanom odvolaní žalovaný neuviedol. Namietal však nesprávnosť procesného postupu, keď súd prvej inštancie, majúc vedomosť o tom, že označená svedkyňa B. je bezdomovkyňou, mal na pojednávanie predvolať súd, prípadne ju dať predviesť políciou. Pokiaľ tak súd nekonal, žalovaný má zato, že nesprávnym postupom znemožnil žalovanému uskutočniť svoje procesné práva na vykonanie dokazovania. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu nezistil pochybenie zo strany súdu prvej inštancie, keď výsluch svedkyne R. B. bol navrhovaný žalovaným na predbežnom prejednaní sporu dňa 19. 04. 2023. Na uvedenom bolo zo strany súdu práve žalovanému, ako sporovej strane prednášajúcej uvedený dôkazný návrh, uložené zabezpečiť prítomnosť ním označenej svedkyne. Žalovaný však svedkyňu na pojednávanie konané dňa 10.05.2023 nezabezpečil s odôvodnením, že sa táto svedkyňa začala žalovanému vyhýbať. Súd prvej inštancie sám uviedol, že od predbežného prejednania sporu dňa 19.04.2023 do pojednávania vo veci 10.05.2023 ubehli 3 týždne, a preto pokiaľ žalovaný už 2 týždne pred pojednávaním vedel, že nevie zabezpečiť účasť svedka, mal uvedené súdu riadne a včas v súlade s § 153 ods. 1 CSP oznámiť, aby súd vedel zabezpečiť prítomnosť svedkyne predvolaním, alebo cestou orgánov polície. Žalovaný však v tomto smere nekonal, lehotu medzi predbežným prejednaním veci a pojednávaním, o ktorom čase vykonania mal vedomosť v dostatočnom predstihu, nechal uplynúť márne. Z uvedeného odvolací súd vyhodnocuje procesný postup súdu prvej inštancie ako správny, neporušujúci práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
18. Odvolací súd posudzoval tiež dôvodnosť a účelnosť žalovaným navrhovaného dôkazu, keď na predbežnom prejednaní veci dňa 19.04.2023 žalovaný uviedol, že výsluchom svedkyne R. B. má záujem preukazovať, že došlo k odovzdaniu občianskeho preukazu pánovi O. B.. Pokiaľ označená svedkyňa mala pred súdom vypovedať o okolnosti odovzdania občianskeho preukazu O. B., uvedená okolnosť nemá vplyv pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy, nakoľko tak, ako bolo uvedené vyššie, ani prípadne zistená okolnosť, že došlo k odovzdaniu občianskeho preukazu, by nemala význam pre právne posúdenie otázky platnosti predmetného právneho úkonu, pričom zároveň v rozhodnom čase učinenia právneho úkonu, t.j. podpisu kúpnej zmluvy pred notárom bol žalovaný osobne prítomný, kúpnu zmluvu sám podpísal, občiansky preukaz predložil, ktoré skutočnosti vyplynuli z ostatného vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výsluchu svedkyne Q. J., ako i z listinných dôkazov – kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2022, ktorá obsahuje doložku o osvedčení pravosti podpisu na listine (legalizácia). Z tejto je zrejmé, že zamestnanec poverený notárom osvedčil, že I. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, ktorého totožnosť zamestnanec poverený notárom zistil zákonným
spôsobom z dokladu totožnosti – občianskeho preukazu, č. G., listinu pred uvedeným zamestnancom povereným notárom vlastnoručne podpísal. Preto odvolací súd opätovne opakuje, že okolnosť, či pred podpisom zmluvy došlo k odovzdaniu občianskeho preukazu žalovaného O. B. je právne bezvýznamná, irelevantná pre posúdenie platnosti uzavretej kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci nepostupoval nesprávnym spôsobom, ktorý by porušoval právo ktorejkoľvek zo sporových strán na riadny a spravodlivý súdny proces.
19. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný opätovne uvádzal, že „na notárskom úrade mu žalobkyňa s bývalým manželom O. B. predložila listinu, o ktorej si myslel, že podpisuje zmluvu o pôžičke na sumu 1.500,- Eur, pričom ju podpísal v stave opilosti a nemal so sebou okuliare“, so všetkými okolnosťami sa súd prvej inštancie náležite, zrozumiteľne a detailne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. V podanom odvolaní žalovaný uvedené závery nerozporuje, nedôvodí v akej časti a z akého dôvodu uvedené považuje za nesprávne, ale v podanom odvolaní len opakovane uvádza totožné okolnosti, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie, ktoré už súd prvej inštancie podrobil posúdeniu a uvedené i právne vyhodnotil so záverom obsiahnutým v odôvodnení. Preto duplicitné opakovanie procesnej obrany použitej pred súdom prvej inštancie a opätovné prednášanie v odvolacom konaní totožnej argumentácie už vyhodnotenej súdom, nereflektujúc na závery vyvodené súdom prvej inštancie, nezakladá dôvodnú odvolaciu námietku, na základe ktorej by bolo možné dospieť k inému rozhodnutiu o veci.
20. Rovnako súd prvej inštancie prihliadol i na skutočnosť uvádzanú žalovaným v odvolaní, že žalovaný vyhľadal políciu a podal na žalobkyňu a jej druha O. B. trestné oznámenie „ihneď potom, ako sa dozvedel, že ho pripravili o byt“. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo do konania bolo zabezpečené uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru Okresného riaditeľstva policajného zboru v Lučenci zo dňa 18. 01. 2023, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, odmietol vec podozrenia zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť O. B. na základe popísaného skutkového stavu, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo pre postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z obsahu predmetného uznesenia, okrem iného, vyplýva i výpoveď I. B. (v prejednávanej veci žalovaného), v predmetnej trestnej veci oznamovateľa podozrenia zo zločinu podvodu. Žalovaný ako oznamovateľ sám uviedol, že si názov zmluvy nevšimol a ani celú zmluvu si presne neprečítal. Sám žalovaný popísal priebeh podpisu zmluvy na notárskom úrade spôsobom: „Išli spolu k notárovi k G., kde boli s ním vo vnútri B. a jeho žena B. a pani čo robí u notára. Tam B. predložila zmluvy, ktoré podpísal, nevie koľko bolo tých zmlúv, ani čo to boli za zmluvy. Tie isté zmluvy podpísala aj B.. Jemu žiadnu kópiu zmluvy nedali. Potom išli od notára preč, išli spolu do krčmy C. F., kde ešte dačo vypili, teda on pil Fernet a oni kávu, a potom ho tam nechali a on išiel sám domov“. Z ďalšieho obsahu odôvodnenia uznesenia, o. i. vyplýva záver vyšetrovateľa na strane 10, že „k uvedenej veci je potrebné konštatovať, že nie je pravdou, že by oznamovateľ I. B. nevedel o tom, že svoj byt v E. O. U. X/XX predal, mal o tom vedomosť a všetky spoločne súvisiace listinné dôkazy nasvedčujú tomu, že byt v skutočnosti predal po dohode s O. B. jeho bývalej manželke A. B.. Kúpnu cenu mal vyplatiť O. B. v čiastkach po 5.000,- Eur a ostatok pri podpise zmluvy, čo sám potvrdzuje v sms správach. Finančné prostriedky z kúpnej ceny prehral a rozdal, čo sám taktiež potvrdil v sms správach. Dňa 14.12.2022 kontaktoval I. B. prostredníctvom sms správ O. B., pričom v sms mu nevyčíta žiadny prevod bytu, ale sám sa doznáva, že od O. B. prevzal kúpnu cenu vo výške viac ako 30.000,- Eur, ako aj uvádza , že tieto finančné prostriedky následne prehral“.
21. S poukazom na uvedené, odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v argumentácii o tom, že žalovaný, „vyhľadal políciu hneď ako sa dozvedel, že ho žalobkyňa a jej druh pripravili o byt a podal na nich trestné oznámenie“, nie je možné vyhodnotiť ako dôvodnú, keď podaným trestným oznámením sa súd prvej inštancie zaoberal, v konaní mal zistený i výsledok uvedeného oznámenia, keď bola vec vyšetrovateľom odmietnutá, pričom z obsahu predmetného uznesenia mal súd zistené i skutočnosti zjavne na neprospech žalovaného, vyvracajúce procesnú obranu a argumentáciu žalovaného, odôvodňujúce zamietnutie žaloby o určenie vlastníctva k označenému bytu, ktoré vlastníctvo žalovaný odplatne previedol na žalobkyňu vyššie popísaným spôsobom.
22. Pokiaľ v závere odvolania žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt a odovzdať ho žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia i napriek tomu, že realizáciou tohto rozhodnutia sa žalovaný stane bezdomovcom spolu so svojou dcérou P. B. a jej štyrmi deťmi vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov, odvolací súd uvádza, že uvedenej okolnosti a uvedených
následkov si mal byť primárne a predovšetkým vedomý žalovaný, realizujúci právny úkon odplatného prevodu vlastníctva k bytu, ku ktorému došlo na notárskom úrade. Predovšetkým žalovaný si musí byť vedomý toho, že učinený právny úkon má a navodzuje právne následky s ním spojené , v danom prípade je takýmto následkom prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobkyňu, t.j. čo v konečnom dôsledku znamená i stratu oprávnenia žalovaného užívať prevádzaný byt ním a inými osobami, ktoré byt užívali s jeho súhlasom. Nie je to preto rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť vypratať byt, ktoré spôsobilo stav, že žalovaný spolu s jeho dcérou a jej deťmi je povinný opustiť byt, ktorý jemu a jeho rodinným príslušníkom slúžil ako obydlie, ale uvedený stav spôsobil samotný žalovaný odplatným prevodom svojho vlastníckeho práva na osobu žalobkyne. V konaní zistené skutočnosti svedčili tomu, že žalovaný za prevod vlastníctva k bytu prijal finančné prostriedky titulom kúpnej ceny. Žalovaný tak mal a mohol tieto použiť na zabezpečenie primeraného bývania pre seba a svoju rodinu.
23. Súd prvej inštancie sa v ods. 17. a 18. zaoberal tiež právom žalovaného na ochranu obydlia, keď v ods. 18. konštatoval, že žalovaný v byte býval spoločne s rodinou ako vlastník až do doby, pokiaľ nedošlo k prevodu jeho vlastníckeho práva na žalobkyňu čo v spore namietal, keďže uvedená skutočnosť nebola na základe vykonaného dokazovania v súdnom spore preukázaná, súd mal zato, že zásah do práv žalovaného má zákonný podklad podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vypratanie bytu žalovaným bolo založené na relevantných a dostatočných dôvodoch, akým je zistené neoprávnené užívanie bytu žalovaným. Z dôvodu primeranosti zásahu do práva žalovaného na obydlie, t.j. aby si mohol nájsť iné bývanie, uložil v súlade s § 232 ods. 3 CSP lehotu na vypratanie bytu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd nerozhodol o povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanému bytovú náhradu, pretože na uvedené neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd tak uvádza, že súd prvej inštancie sa žalovaným uvádzanými okolnosťami zaoberal v dostatočnom rozsahu.
24. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v rámci odvolacieho konania, spolu s vyjadrením zo dňa 24.07.2023 predkladal súdu nové listinné dôkazy – inzerát na predaj G. bytu zo dňa 03.07.2023, odvolací súd na uvedený dôkaz neprihliadol, nakoľko uvedené svedčí o skutočnosti inzerovaného predaja bytu v mesiaci júl 2023, pričom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 10. mája 2023. Uvedeným má žalovaný záujem preukazovať okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
26. Uvedené preto odvolací súd zároveň vyhodnotil ako nepovolenú novotu v odvolacom konaní, keď v zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným predkladané listiny v priebehu odvolacieho konania, ako čestné prehlásenie R. B. a prepis inzerovaného predaja X-XXXXXXXX bytu nespĺňali predpoklady prípustnej novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, na uvedené odvolací súd neprihliadol. Ani v prípade predkladaného čestného prehlásenia svedkyne R. B., uvedené nenapĺňa predpoklady povolenej novoty v odvolacom konaní, keď uvedený prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 154 CSP, pričom zároveň sa netýka procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, uvedené nie je spôsobilé preukázanie, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom zároveň odvolateľ neuviedol, prečo nepredložil uvedený dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie a ani neodôvodnil, že by uvedené nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaným predkladané listinné dôkazy v odvolacom konaní preto súd odvolací vyhodnotil ako nepovolenú novotu v odvolacom konaní. Navyše, k (ne)účelnosti svedectva R. B. pre potreby rozhodnutia vo veci samej sa už odvolací súd vyjadril opakovane vyššie. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých meritórnych výrokoch I. a II. potvrdil ako vecne správny.
28. Ako výrok závislý, odvolací súd preskúmal i výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť, resp. zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže v konaní pred súdom prvej inštancie žalobe žalobkyne o vypratanie bytu bolo vyhovené v celom rozsahu a zároveň vzájomnému návrhu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu vyhovené nebolo, možno konštatovať celkový procesný úspech žalobkyne v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil i v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol úspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a odvolanie nevyhodnotil ako dôvodné, spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu žalovaného i vyjadrila, a to prostredníctvom právneho zástupcu s čím žalobkyni preukázateľne trovy vznikli. Odvolací súd preto uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
30. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).