Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-63-2023.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 361 518, právne zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava – Ružinov, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., C.: XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 694,17 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 694,17 EUR titulom istiny, 77,64 EUR titulom nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny a 97,42 EUR titulom dane z pridanej hodnoty z nákupnej ceny elektriny, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.03.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia 694,17 EUR titulom istiny, 77,64 EUR titulom nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny a 97,42 EUR titulom dane z pridanej hodnoty z nákupnej ceny elektriny z dôvodu zistenia neoprávneného odberu elektriny.
2/ Súdny poplatok vo výške 20,50 EUR žalobca zložil dňa 05.04.2023 na účet Slovenskej pošty, a.s..
3/ V uvedenej právnej veci vydal Okresný súd, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp. zn. 3Up/584/2023 zo dňa 19.04.2023 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému, preto žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Z uvedených dôvodov bol návrh prijatý na tunajší súd dňa 08.09.2023.
4/ Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo vyjadriť sa k žalobe. Súd v súvislosti s doručovaním zásielok adresovaných žalovanému zistil, že tento má podľa registra obyvateľov SR evidovanú adresu trvalého pobytu B. XXX na ktorej adrese si zásielky nepreberá v odbernej lehote. Súdu sa šetrením miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť a preto doručenie žaloby proti nemu súd zverejnil oznámením - postupom podľa § 116 ods. 2 CSP a to dňa 10.10.2023.
5/ Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 27.11.2023. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, zásielka sa súdu vrátila nedoručená s tým, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného, ako jeho adresa evidovaná v registri obyvateľov SR, súd ju postupom podľa § 111 ods. 3 CSP považoval za riadne doručenú. Žalovaný skutkové tvrdenia protistrany výslovne nepoprel a ani nenamietal oprávnenosť žalobou uplatneného nároku.
6/ Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
7/ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom žalobcu, oznámením obsahu priložených listín a to najmä : výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 12.08.2021 vrátane výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom a prílohy č. 1 (č.l.7-9) protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 04.08.2021 (č.l.9), doklad o doručovaní zásielky žalovanému dňa 18.08.2021 (č.l.10), predžalobná výzva na zaplatenie škody zo dňa 09.12.2022 vrátane dokladu o jej doručovaní (č.l.11-12), výpis z LV č. XXX pre kat. územie B. (č.l.13-14), platobný rozkaz OS BB sp. zn.: 3Up/584/2023 zo dňa 19.04.2023 (č.l.18-19), listiny ohľadom šetrenia pobytu žalovaného, zverejnenie oznámenia o podanej žalobe (č.l.55), výpis z OR žalobcu, prehľad ZÚS ECB, ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
7.1/ Dňa 04.08.2021 žalobca vykonal kontrolu na mieste odberu elektriny na adrese B. XXX, číslo odberného miesta: XXXXXXXXXX a mal zistiť neoprávnený odber elektriny. K žalobe pripojil protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike číslo 016152 zo dňa 04.08.2021 (ďalej aj protokol o zistení neoprávneného odberu). Tlačivo protokolu je vypísané rukou a obsahuje konštatovanie , že na odbernom mieste XXXXXXXXXX je ako odberateľ uvedený A. B., B. XXX, teda žalovaný. Popis neoprávneného odberu obsahuje konštatovanie, že odberné miesto je v zapnutom stave, bez zmluvy, elektromer svojvoľne pripojený, spotreba registrovaná. Po kontrole OM odpojené pod krytom elmera. Obsahuje tiež konštatovanie, že odberateľ bol prítomný- nepodpísal protokol. Protokol o zistení neoprávneného odberu obsahuje osobné čísla XXXX a XXXXXX a dva nečitateľné podpisy. Je na ňom uvedené číslo KP: XXXXXXXXXX.
7.2/ Žalobca k žalobe pripojil aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 869,23EUR. Pri výpočte vychádzal z protokolu číslo 016152 o zistení neoprávneného odberu vyhotoveného zamestnancami žalobcu dňa 04.08.2021, kedy bol zistený neoprávnený odber elektriny. Výpočet bol vypracovaný podľa zákona číslo 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky číslo 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri celkovej spotrebe elektriny počas trvania neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5,6 citovanej vyhlášky žalobca vychádzal zo sadzby NO/MOO 2021 VT:0,118330 a počtu dní. Počet dní trvania neoprávneného odberu elektriny bol žalobcom stanovený na 183 dní (od 03.02.2021 do 04.08.2021). Žalobca použil sadzbu tak, že na počet dní 183 použil sadzbu NO/MOO 2021VT: 0,118330 EUR. Celková spotreba bola vyčíslená na 5296 kW/h pri praktickej zaťažiteľnosti 12 hodín denne. Za 183 dní bola vyčíslená celková spotreba elektriny pri použitej sadzbe vo výške 649,17 EUR. Žalobca k vyčíslenej sume pripočítal aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, ktoré predstavovali 77,64 EUR aplikujúc § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky č.292/2012 Z.z. a daň z pridanej hodnoty z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona číslo 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 97,42 EUR. Súčet jednotlivých zložiek predstavuje výslednú žalovanú sumu 869,23 EUR. K označenému výpočtu škody žalobca pripojil prílohu číslo 1 - detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vychádzajúc z protokolu číslo 016152 zo dňa 04.08.2021.
7.3/ Listom zástupcu žalobcu zo dňa 09.12.2022 a označeným ako predžalobná výzva na zaplatenie škody bol žalovaný vyzvaný na bezodkladnú úhradu škody vo výške 869,23 EUR ako aj trov právneho zastúpenia, všetko najneskôr do 5 kalendárnych dní od prevzatia tejto výzvy. Predmetnú zásielku si neprevzal v odbernej lehote.
8/ Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 95 ods. 1 písm. i) citovaného zákona ) ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
9/ Neoprávneným odberom elektriny alebo plynu je odber realizovaný v rozpore so zákonom o energetike. I keď zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny alebo plynu je objektívna, aj pri tomto druhu zodpovednosti ale musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Je to stav, kedy dochádza k odberu elektrinu zo strany koncového odberateľa elektriny v situáciách, ktoré sú popísané v odseku 1. V prvom rade ide o dôvody záväzkovo- právneho charakteru, to znamená chýbajúce uzavretie ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a). Platné uzavretie týchto zmlúv vylučuje, aby na strane koncového odberateľa elektriny z tohto dôvodu vznikol neoprávnený odber. Výnimkou je odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení do prenosovej sústavy alebo zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy, a to z dôvodu, že ide o zmluvy, ktorými sa zabezpečuje fyzické pripojenie koncového odberateľa do sústavy, kde je z dôvodu ochrany bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy potrebná väčšia garancia záväzkov s tým súvisiacich. Ďalšie dôvody neoprávneného odberu elektriny sa týkajú zabezpečenia existencie a vierohodnosti merania v sústave, a preto sa za neoprávnený odber považuje odber bez určeného meradla alebo určeným meradlom, ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny výlučne len v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, ďalej odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Napokon sa za neoprávnený odber elektriny považuje aj odber, ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny vykonávanému v súlade so zákonom o energetike, alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabrániť prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Právnym následkom neoprávneného odberu je vznik povinnosti koncového odberateľa elektriny uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a to každému, komu z tohto dôvodu škoda vznikla. Zákon spája tento následok aj s neoprávnený odberom, ktorý vznikol z dôvodu chýbajúcich zmlúv podľa odseku 1 písmena a), hoci podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva by malo ísť skôr o nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Povinnosť úhrady skutočnej škody treba rozumieť ako nárok sui generis založený osobitnou zákonnou úpravou, ktorý má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Zodpovednosť za škodu z dôvodu neoprávneného odberu je v zákone o energetike koncipovaná ako objektívna. Pri neoprávnenom odbere elektriny sa uhrádza len vzniknutá skutočná škoda. Na rozdiel od neoprávneného odberu plynu, pri neoprávnenom odbere elektriny neprichádza do úvahy náhrada ušlého zisku, ani nákladov, ktoré by neboli vznikli nebyť neoprávneného odberu elektriny. V prípadoch, keď došlo k vzniku škody, avšak jej výšku nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, zákon predpisuje použitie náhradného spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, a to na základe fikcií a pravidiel uvedených vo vyhláške o škode za neoprávnený odber elektriny.
10/ Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej
vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018).
11/ V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z dôkazov uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia, vrátane protokolu o zistení neoprávneného odberu bolo zistené, že dňa 04.08.2021 bol žalobcom zistený neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste B. XXX na nehnuteľnosti, ktorú v tej dobe užíval žalovaný. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu, ďalej predsúdnej výzvy žalobcu riadne doručenej žalovanému dňa 18.08.2021, ktorej obsah žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval je preukázané, že v rozhodnom období žalovaný bol aj skutočným odberateľom elektriny, pričom sa jednalo o neoprávnený odber a to bez zmluvného vzťahu. Za tohto stavu a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorého právna veta je vymedzená v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku sa súd priklonil k záveru, že výšku škody je potrebné určiť podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je citovaná vyhláška. Žalobca stanovil škodu za neoprávnený odber elektriny v rozsahu 869,23EUR spôsobom a postupom, ktorý je uvedený vyššie v odôvodnení tohto rozsudku a voči ktorému súd výhrady nemá. Okrem sumy 694,17 EUR pozostávajúcej z celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu boli žalobcom dôvodne uplatnené aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 77,64 EUR podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky a daň z pridanej hodnoty vo výške 97,42 EUR podľa § 53 ods. 5 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Úplným záverom súd dodáva, že v konaní žalobca preukázal splnenie všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny a to protiprávny úkon odberateľa - odber elektriny žalovaným bez zmluvného základu, škodu - majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch a podrobne vymedzenú vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by žalovaný protiprávne a bez zmluvného základu neodoberal elektriny, tak by žalobcovi škoda nevznikla.
12/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12.1/Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.