Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/39/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci navrhovateľa: W. U., R.. XX.X.XXXX, bytom: S. X, XXX XX J., proti odporkyni: T. U. W.. J., R.. XX.X.XXXX, D.: V. X, XXX XX J., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: J. U., R.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Žižkova 21, Košice, na čas po rozvode

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľa W. U. a odporkyne T. U., W.. J. uzavreté dňa XX.X.XXXX v Košiciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti J. - I. K., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2011 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou. Zároveň žiadal, aby súd zveril maloletú J. U. do osobnej starostlivosti matky s jeho povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú aj po rozvode manželstva vykonávať obaja rodičia samostatne. Navrhovateľ uviedol aj presnú špecifikáciu úpravy jeho styku s maloletou dcérou.

Svoj návrh odôvodňoval najmä odlišnosťou pováh s pribúdaním vzájomných hádok, kedy ich vzájomné nezhody vyvrcholili odchodom odporkyne z miesta ich spoločného pracoviska v Českej republike naspäť do Košíc asi rok po narodení ich dcéry, a to natrvalo. Navrhovateľ proti tomu neprotestoval, nakoľko chápal, že je to najlepšie riešenie, pretože ich spolužitie vôbec nefungovalo, chlad a hádky medzi nimi sa len stupňovali. Od roku 2008 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 17.6.2011, kde uviedla, že po uzavretí sobáša bývali s navrhovateľom vo firemnej ubytovni v Hodoníne až do začiatku jej materskej dovolenky v auguste 2008. Po pôrode absolvovanom v Košiciach z dôvodu zdravotných komplikácií tu zotrvala aj s dieťaťom a navrhovateľ za nimi nepravidelne dochádzal k jej rodičom, kde býva doteraz. V tomto období navrhovateľ vôbec neprispieval na ich životné potreby. V auguste 2009 sa odporkyňa aj s dieťaťom opätovne prisťahovala k navrhovateľovi do Hodonína. Po dvoch týždňoch jej navrhovateľ oznámil, že by bolo lepšie, keby s dieťaťom odišla naspäť do Košíc, pretože ju nikdy nemiloval, pred oltárom v kostole klamal.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 20.10.2011 uviedol, že v prípade predloženia rodičovskej dohody, navrhujú ju schváliť. Ak nedôjde k uzavretiu dohody v otázke

zverenia navrhujú zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné podľa odôvodnených potrieb dieťaťa a zárobkových možností a schopností otca. K úprave styku navrhujú upraviť styk rodičov k mal. J. primerane jej veku, záujmu a dennému režimu.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo sobášneho listu matričného úradu Mestskej časti J. - I. K. súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Z rodného listu matričného úradu Mestskej časti J. - S. súd zistil, že vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX je zapísané narodenie maloletej J. U. a to dňa XX.XX.XXXX. Ako otec je zapísaný navrhovateľ, ako matka je zapísaná odporkyňa.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľa vystaveného spoločnosťou K. O..I.. za obdobie 08/2010-01/2011 súd zistil, že čistá mzda predstavuje 36.661,- Kč, za obdobie od 06/2010-05/2011 je to 35.252,- Kč.

Z Potvrdenia ÚPSVaR Košice zo dňa 21.4.2009 súd zistil, že odporkyňa je poberateľkou rodičovského príspevku od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Z Oznámenia úradu práce v Hodoníne, odboru sociálnej podpory súd zistil, že odporkyňa je poberateľkou vyrovnávacej dávky rodičovského príspevku vo výške X.XXX,- J. od 1.9.2009. Z Potvrdenia o podaní daňového priznania odporkyne za rok 2010 súd zistil, že základ dane z príjmov u nej predstavuje sumu K. X.XXX,XX €..

Rozhodnutím ÚPSVaR Košice zo dňa 3.11.2011 bola odporkyňa dňom 2.11.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Navrhovateľ v konaní vypovedal, že spoločnú domácnosť s odporkyňou nevedie vyše troch rokov, nemá záujem o pokračovanie tohto manželstva a jeho obnovenie. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje rozdielnosť názorov a povahových vlastností. Spôsob komunikácie medzi nimi bol zlý, často sa hádali, málokedy sa ich rozhovory neskončili hádkou, pričom mu najmä vadil spôsob, akým s ním odporkyňa rozprávala, ani nie tak obsah. Navrhovateľ sa zas o veciach, ktoré ho trápili nedokázal porozprávať otvorene, mnohokrát nereagoval predchádzajúc tak hádke. Jeho príjem je cca X.XXX,- €. K., ale tento sa skladá z dvoch častí - základný plat a prémie, pričom prémie vo výške XXX.XXX,- J. dostáva v dvoch splátkach k 10.7. a k 10.12. v roku, pričom základ v hrubom je XX.XXX,- J.. Navrhovateľ špecifikoval i výdavky. S dcérou sa stýka vždy, keď príde do Košíc, 2-3x do mesiaca, odporkyňa je v tomto ústretová, nerobí mu problémy.

Odporkyňa v konaní vypovedala k otázke styku maloletej s otcom, kedy trvala na úprave styku 4 hodiny doobeda, 4 hodiny poobede len za jej prítomnosti, pretože maloletá nie je zvyknutá na prítomnosť navrhovateľa.

Následne na pojednávaní A. XX.X.XXXX účastníci konania uviedli, že sa dohodli na úprave práv a povinností k maloletej okrem výšky výživného a to, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať a spravovať jej majetok, upraviť styk s navrhovateľom na každý párny víkend v sobotu od 9,00 hod do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., ktorú dohodu potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na prílohe k zápisnici z pojednávania.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovaní potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje, príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať sa na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v plnom rozsahu vyhovel, a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Príčiny rozvratu manželstva súd videl v nekritickom postoji odporcu k otázke rozdelenia manželských úloh, povinností a celkového fungovania rodinného a manželského života, čo viedlo k častým hádkam, ktorého svedkom bolo aj maloleté dieťa. Takto došlo aj k celkovému odcudzeniu navrhovateľky a odporcu, čo vyústilo k odťahovaniu sa navrhovateľky s maloletým synom k svojej matke.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd prihliadal na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, a tiež aj právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti na pravidelné stretávanie sa s ním. Súd prihliadal na to, že aj v čase rozhodovania súdu sa o maloletú J. stará odporkyňa. V záujme najpriaznivejších podmienok pre celkový úspešný vývoj maloletého dieťaťa ako aj jeho psychickú pohodu, súd zveril maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s jej právom ju zastupovať a spravovať jej majetok. Ohľadom výroku o úprave styku otca s maloletou, súd vychádzal zo súhlasných

vyjadrení účastníkov konania, ktorí sa dohodli v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine a táto dohoda sa stala súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. Danú úpravu považoval súd za vyhovujúcu a v záujme maloletého dieťaťa.

Čo sa týka výšky výživného, tam k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo a preto súd po dôslednom zvážení všetkých okolností prípadu, výšky príjmov ako aj výdavkov povinného rodiča - navrhovateľa, určil výživné vo výške 250 € mesačne splatné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a určil aj povinnosť navrhovateľa prispievať na tvorbu úspor maloletej vo výške 50,- € mesačne na jej účet vedený v slovenskej sporiteľni, a.s. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.. Pritom vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, pričom tieto súd posudzoval podľa z príjmu vykázaného od jeho zamestnávateľa v priemere cca XX.XXX,- J. (P. X.XXX,- €.) mesačne aj s prihliadnutím na jeho výdavky a na základe uvedeného potom dospel k záveru, že odporca je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyššie uvedenými sumami, ktoré súd považoval za primerané vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa.

Podľa vety prvej , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. prvá veta , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nemôžu podať odvolanie navrhovateľ a odporkyňa, nakoľko sa po jeho vyhlásení, po poučení o práve podať voči nemu odvolanie tohto práva výslovne vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.