Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-325-2009.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/325/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú B. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky J.. P.. Q. V., bytom v A., B. X a otca J.. P.. J. V., bytom B. X, A., zastúpeného JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom, Prievozská 4/B, Bratislava, o návrhu otca na úpravu styku s maloletou takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. V., nar. XX.X.XXXX nasledovne:
- každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. s výnimkou školských prázdnin
- každý párny víkend v roku v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
- po uplynutí prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia každý párny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite s výnimkou školských prázdnin
- v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. nepretržite
- počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod.
Otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia ju na tom istom mieste odovzdá.
Matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 9.2.2010 žiadal otec, aby súd upravil jeho styk s maloletou a to minimálne v rozsahu každý druhý víkend.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom maloletej, matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX ako aj s ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinami a zistil nasledovný stav:
Maloletá B. sa narodila z manželského vzťahu. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom bola schválená dohoda rodičov, ktorou bola maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu.
Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX súd nariadil rodičom a maloletej povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu- odbornému poradenstvu za účelom vyjasnenia postoja maloletej k otcovi a zlepšenia ich vzájomných vzťahov.
V písomnej správe Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o realizácii výchovného opatrenia zo dňa 15.7.2011 je uvedené, že obidvaja rodičia sa pravidelne zúčastňujú dohodnutých konzultácií, na konzultáciu bola prizvaná aj B.. Styk otca s maloletou B. sa počas spolupráce obnovil, B. na dohodnuté stretnutie chodí.
Matka vyslovila obavu, že pokiaľ bude styk striktne upravený tak sa nebude realizovať, nakoľko najprv musí otec zmeniť postoj k dcére a musí sa naučiť brať ju takú aká je. B. sa u otca cíti stiesnene a to je problém, ktorý nevyrieši žiadny psychológ. Pokiaľ B. bude stretnutia odmietať, matka ju do toho nebude nútiť.
Otec nevie prečo ho maloletá odmieta, nakoľko počas 3 rokov po rozpade manželstva ho navštevovala. Potom ako sa znovu oženil tak nastali problémy, podľa neho je za tým pôsobenie matky.
Po realizácii výchovného opatrenia sa otec s maloletou začal stretávať raz do mesiaca v rozsahu niekoľko hodín. Otec uviedol, že tieto stretnutia iniciuje on. Pokiaľ sa snažil o stretnutie cez víkend, tak mu bolo povedané, že B. má program. Stretnutia si dohaduje telefonicky zo B.. Otec sa domnieva, že úprava styku súdnym rozhodnutím by najviac pomohla B., ktorá by tak nemusela o tom rozhodovať sama ale mohla by sa sama pred sebou vyhovoriť, že plní súdne rozhodnutie.
Súd vypočul maloletú B. za prítomnosti kolízneho opatrovníka,
Maloletá uviedla, že jej otec vôbec nechýba, vydrží s ním 2 hodiny. On na ňu vyťahuje rôzne veci zo súdu, stále nadáva na matku, že ona ho opustila, že ju ovplyvňuje. Ona otca telefonicky nekontaktuje, čaká kým zavolá on. Chce sa s ním stretať ale len na pár hodín. Stále sa bavia o tom, prečo za ním nechce chodiť. Tri dni predtým ako sa s ním má stretnúť o tom stále premýšľa. Nevydrží s ním dlhšie ako dve hodiny. Vždy si povie, že čo dostane potom za odmenu. On pohŕda tým, čo robí, napr. hip- hop. Nechce, aby ju niekto nútil ísť k otcovi. Tie 3 roky keď sa s otcom nestretávala, boli najlepšie roky jej života. Teraz sa s otcom stretávajú tak, že chodia na obed, otec sa pýta ako bolo v škole, trva to 3 hodiny. Je to o matke, o tom, že nespraví prijímačky a že prečo sa nechce stretnúť so sestrou. Ona by ju aj chcela vidieť ale jej to nechýba. Otec s ňou nikde nechce ísť sám, povedal, že on si to už nevie predstaviť, aby s ňou niekde išiel sám. Otec ju volá na kúpalisko, snažil by sa zapojiť ju do tej rodiny a nešlo by to. Nevie ako by sa to po toľkých rokov vrátilo. Ona sa mu nedokáže do očí pozrieť.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú
úctu a rešpektovať ich.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s prihliadnutím na právo maloletej na vzťah k obidvom rodičom. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať na výchove maloletého dieťaťa, aj keď len v obmedzenom rozsahu vzhľadom k tomu, že maloletá bola zverená do starostlivosti matky. Stretávanie maloletej s otcom je v záujme ako otca tak aj maloletej, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší citový vývoj. Rodičia nie sú schopní sa na styku dohodnúť bez zásahu štátnej moci. V posledných rokoch sa otec s maloletou stretával zriedkavo a je pravdepodobné, že pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechané na dohode rodičov a hlavne na vôľu maloletej, tak by sa styk s otcom neuskutočňoval. Súd pripúšťa, že vzťah medzi maloletou a otcom je narušený a jeho obnova nebude jednoduchá, nie je to však možné dosiahnuť bez pravidelného stretávania. Maloletá sa síce
vyjadrila, že sa nechce stretávať s otcom, radikálne sa vyjadrovala na adresu otca a spochybňovala jeho prínos a potrebu otca vo svojom živote. Tieto názory vyzneli nedôveryhodne vzhľadom na odsudzujúce vyjadrenia na osobu otcovej súčasnej manželky ako narušiteľky predchádzajúceho života ( ukradla mi otca). Súd je toho názoru, že je v záujme maloletej, aby bol styk určený súdnym rozhodnutím a presne štrukturovaný, nakoľko na maloletej B. tak nebude bremeno rozhodovania. Otec má právo sa svojou dcérou stretávať, toto právo by mal však otec realizovať citlivo, s ohľadom na všetky okolnosti, nemal by za každých okolností presadzovať svoju rodičovskú autoritu a mal by rešpektovať aj názory maloletej. Pokiaľ sa otec chce s maloletou stretávať, nemal by odmietať komunikáciu s matkou maloletej, resp. by ju mal zlepšiť, nakoľko takéto správanie maloletá vníma negatívne a cez neho si vytvára aj vzťah a názor na otca.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.