Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-30Sa/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Jakub Bílek, advokát, sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, sídlom Trieda SNP č. 75, 974 89 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2023/1425/VAL z 03.04.2023, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej aj len „úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) dňa 30.05.2022 v zmysle žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – syna F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX, XXX XX E.. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ZV2/RPPNKTZPaPC/SOC/2022/42922-14 zo dňa 20.12.2022 rozhodol tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal príspevok na opatrovanie. V prvostupňovom administratívnom konaní bol posúdený zdravotný stav syna žalobkyne a dňa 28.6.2022 bol vydaný lekársky posudok, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy pána F. B. bola 40%, teda sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie zo dňa 15.07.2022, ktorým nebol peňažný príspevok na opatrovanie priznaný. Žalobkyňa podala dňa 02.08.2022 odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. prvostupňový správny orgán Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 28.9.2022 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2022 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica v rámci odvolacieho konania vypracovalo nový lekársky posudok zo dňa 16.09.2022, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy pána F. B. 90%, teda sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy bol určený Aspergerov syndróm. Prvostupňový správny orgán vypracoval komplexný posudok dňa 14.12.2022, v ktorom bola miera funkčnej poruchy pána F. B. určená 50%, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola ale posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zmenená na mieru funkčnej poruchy na 50%, a to z dôvodu, že zaradenie nemôže byť ako porucha psychického vývinu detí, keďže posudzovaný má 18 rokov a už nie je dieťaťom. Sociálnym šetrením bolo zistené, že pán F. B. je samostatný pri úkonoch samoobsluhy, obliekanie, vyzliekanie, hygiena, stravovanie, treba ho však podľa vyjadrenia matky upozorňovať, aby ich urobil a dohliadnuť na to. Potrebnú pomoc mu poskytuje matka

(žiadateľka o príspevok na opatrovanie – žalobkyňa). Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.3 o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnych službách“ alebo „“) dosahuje pán F. B. 105 bodov, čím je zaradený do I. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Na základe uvedeného nespĺňa podmienky pre navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie, a preto sa tento peňažný príspevok nepriznal. 3. Na základe žalobkyňou podaného odvolania, žalovaný – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný“ alebo „odvolací orgán“), rozhodnutím č. UPS/ US5/SSVODPPKPC/SOC/2023/1425/VAL z 03.04.2023 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v rámci nového prejednania rozhodnutia vo veci bol úradom vydaný komplexný posudok zo dňa 14.12.2022 podľa na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého má F. B. mieru funkčnej poruchy 50% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods.2 písm. b) prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôvody ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnou formou kompenzácie. Odvolací orgán pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisko orgánu prvého stupňa posúdilo samostatne po právnej aj skutkovej stránke. Na základe odvolania účastníčky konania žalovaný preskúmal komplexný posudok, posúdil mieru funkčnej poruchy, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti sebaobsluhy a vydal komplexný posudok. Podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu komplexný posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. 5. Podľa komplexného posudku ústredia vydaného dňa 30.03.2023 je miera funkčnej poruchy pána F. B. 50% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 2 písm. b) prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti o správnosti diagnostikovaného záveru, vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu. Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu vychádzal z predložených odborných nálezov a to najmä z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 28.04.2022, z imunologického vyšetrenia zo dňa 07.03.2022, z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 17.02.2022, z MR vyšetrenia celej chrbtice zo dňa 17.01.2023, z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.05.2022, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.03.2022 a zo dňa 13.12.2022 z psychologického vyšetrenia zo dňa 26.01.2022 a zo dňa 05.05.2022 a zo súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre detí a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zo dňa 26.01.2023. Bolo konštatované, že u pána F. B. rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy je schizotypová porucha. Posudzovaný, liečený cestou imunológa pre stredne ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu, bez zmeny. Od roku 2015 je v psychiatrickej liečbe pre úzkostne depresívnu poruchu s obdobiami zlepšenia aj zhoršenia. Postupne počas ďalších dvoch rokov sa do klinického obrazu pridružili stavy pseudohalucinátorných vnemov, prítomnosťou schizofrénnych fenoménov a autistická redukcia záujmov. V neurologickom náleze je uvádzaná epilepsia ako parciálne záchvaty. Na základe psychologického vyšetrenia v roku 2018 bola psychiatrom zmenená diagnóza na inú schizotypovú poruchu z možnosťou vývoja schizofrénnej afektívnej poruchy. Pán B. bol nastavený na liečbu, bez nutnosti hospitalizácie. V januári 2022 posudzovania absolvoval znovu psychologické vyšetrenie u G. H. na základe ktorého bola stanovená diagnóza poruchy autistického spektra – aspergerov syndróm. Podľa objektívneho psychiatrického vyšetrenia je u posudzovaného vedomie lucídne, psychicky je orientovaný správne. PMT je inhibované a uvádzané je hypobúlia, hypoaktivita, nálada úzkostne depresívna, pri frustrácií výrazné dysforické rozlady a fóbie. U posudzovaného je frustračná tolerancia nízka, myslenie je bez fixných bludov. Na liečbe je redukovaný emočný náboj porúch v myslení, paranoidné nastavenie, auditívne a vizuálne halucinotórne vnemy na liečbe odzneli pri výbornom efekte medikácie. Je prítomná senzorická precitlivenosť na svetlo, niektoré zvuky a stavy zmeneného plynutia času. Posudzovaný nemá poruchy mobility. Preukázané je chybné držanie tela a záchvatové stavy v štádiu diagnostiky. Psychiater vzhľadom na aktuálny zdravotný stav odporúčal individuálne vzdelávanie a oslobodenie od školskej dochádzky. Podkladom posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu a sociálna posudková činnosť vykonaná druhostupňovým správnym orgánom s matkou – žalobkyňou. Sociálnym šetrením bolo zistené, že posudzovaný žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom. Pani B. uviedla, že syn nemá pohybové problémy. Poukázala

na problémy s krátkodobou pamäťou a orientáciou, a to hlavne ak nemá situáciu alebo cestu zaužívanú alebo naučenú. Uvidela, že nevie pomenovať mesiace a roky a má numerické problémy. Ďalej uviedla, že syn nechce chodiť do obchodu, nakoľko má strach z ľudí, necíti sa tam dobre pre hluk a svetlo. Ak príde domov nevojde do bytu, nakoľko má halucinácie a vidiny. Pani B. uviedla, že synovi treba pripomínať a kontrolovať ho pri samoobslužných úkonoch. G. F. B. navštevuje 3.ročník športovej školy. Má individuálny študijný plán, nakoľko nemôže byť v triede pre hluk a svetlo. V domácom prostredí je orientovaný. Pri úkonoch zmeny polohy na lôžku pri vstávaní z ľahu do sedu a zo sedu do stoja je samostatný. Po schodoch prejde samostatne. Prípravu suchej stravy a varenej stravy mu zabezpečuje matka, ale vyberá si sám jedlá ktoré mu matka pripravuje a ak sa mu niečo nepáči, nenaje sa. Pri jedení a pití nápojov je samostatný, ale nesmie s ním nikto sedieť za stolom. Pri úkonoch vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva je posudzovaný samostatný. Úkony osobnej hygieny si posudzovaný zabezpečuje samostatne, matka ho nabáda aby si ich urobil, prípadne ho kontroluje. Pani B. poukázala na synovu fóbiu z vody, preto je potrebné nabádať ho, aby sa poumýval. Následne po viacerých upozorneniach matkou vojde do vane, poumýva sa a poutiera sa. Syn je samostatný pri obliekaní, vyzliekaní a obúvaní. Ďalej uviedla, že si oblečie len to čo sa mu páči a ona mu nesmie ukladať veci, inak má hysterický záchvat. Synovi pomáha pri rozpoznávaní čistoty odevu. Predpis liekov a dávkovanie liekov posudzovanému zabezpečuje matka, kontroluje, či syn lieky užil. 6. Na základe predložených odborných nálezov ako aj šetrenia sociálnych dôsledkov žalovaný skonštatoval, že pán F. B. potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri dodržovaní liečebného režimu, čo bolo zohľadnené pri určení stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný v odvolaní tiež uviedol, že zdravotný stav pána F. B. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácií a k odvolaniu doloženými odbornými nálezmi. Posudkový lekár odvolacieho orgánu zohľadnil pani A. B. uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, a to pri činnostiach ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu po sčítaní dosiahnutých 105 bodov určil I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Žalovaný uviedol, že sa jedná o taký stupeň odkázanosti inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, a preto v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu nebol peňažný príspevok na jeho opatrovanie navrhnutý. Žalovaný v odôvodnení skonštatoval, že z uvedeného dôvodu pani A. B. nespĺňa podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie pána F. B. a bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. Pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie a nároku na peňažný príspevok na opatrovanie je dôležité posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti samoobsluhy pri všetkých skôr uvedených činnostiach. 7. K námietke odvolateľky, že aspergerov syndróm je zaradení v skupine IV. ods. 1 písm. d) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu a že tak mal byť zaradený aj jej syn žalovaný uviedol, že v uvedenej skupine sú definované „poruchy psychického vývoja detí“ a pán F. B. vo veku 19 rokov nie je dieťaťom, ale plnoletou fyzickou osobou. Výška percenta miery funkčnej poruchy 50% a viac, ktorú dosahuje, je práve tou skutočnosťou, že sa ďalej môžu posudzovať sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia, tj. zvládanie úkonov sebaobsluhy, na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie inou fyzickou osobou. 8. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhala zrušenia tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nesúhlasí so stanovením 50% miery funkčnej poruchy synovi F., ktorému bola ako hlavná diagnóza odbornými lekármi stanovený aspergerov syndróm. Podľa názoru lekárov je táto diagnóza u neho nemenná a nie ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia, že syn je už dospelý a preto už nemôže mať asperger. Percentuálne bol zaradený do kapitoly IV. duševné poruchy a poruchy správania, bod II. poruchy osobnosti, správania intelektu, písm. b) stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti. V rámci nového prejednania rozhodovania vo veci ústredie práce vydalo nový komplexný posudok dňa 30.03.2023, v ktorom bola synovi F. opäť stanovená miera funkčnej poruchy 50% po zaradení do tej istej kapitoly a prílohy č.3 k zákonu ako bol zaradený aj posudkovým lekárom úradu práce. Bolo uvedené, že u F. je rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy schizotypová porucha. V odôvodnení rozhodnutia ústredie práce konštatuje, že v predložených lekárskych nálezoch nemá preukázané závažné psychické zmeny, pre ktoré by vyžadoval trvalý dohľad.

V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na zdravotný stav posudzovaného syna F.. Žalobkyňa uviedla, že s vydaným rozhodnutím sa nestotožňuje. Poukázala na ustanovenia správneho poriadku, ktoré podľa nej v tomto prípade neboli rešpektované, a to že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a s ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobkyňa má za to, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil zdravotný stav jej syna F.. Podľa komplexného posudku zo dňa 20.12.2022 mu posudkový lekár úradu práce zmenil mieru funkčnej poruchy na 50%, nakoľko zaradenie jeho ochorenia nemohlo byť ako porucha psychického vývinu detí, keďže ako posudzovaná osoba už má 19 rokov. Žalobkyňa uviedla, že je pravda, že jej syn je starší a tým pádom fyzicky aj psychicky zrelejší oproti tomu keď bol dieťaťom. Vzhľadom na to, že jej syn je už dospelý muž, starostlivosť o neho je v porovnaní so zdravým mužom v jeho veku výrazne náročnejšia. Vzhľadom na jeho ochorenie je potrebné sa o neho starať tak, ako keď bol malé dieťa – či pri hygiene, či pri príprave stravy, či pri obliekaní, či pri kontakte s prostredím. Má zhoršenú napríklad schopnosť vnímať nebezpečie, spolu s autistickou poruchou sa zhoršujú jeho sociálne zručnosti, potrebuje neustály zvýšený dohľad počas celého dňa. Z dôvodu stanovenej diagnózy u jej syna jednoznačne vyplýva potreba zvýšenej starostlivosti z dôvodu jeho kombinovaného zdravotného postihnutia – pervazívna vývinová porucha aspergerov syndróm. Odkázanosť na opatrovanie bola ústredím práce potvrdená v lekárskom posudku v roku 2022, ako aj v lekárskych správach odborných lekárov G. H. z 26.01.2022, D. C. z 05.05.2022 z ktorej je zrejmé, že z psychologického hľadiska nie je schopný samostatného fungovania, potrebuje dohľad kompetentnej osoby, dokonca sa nedokáže uplatniť na trhu práce a je znížená jeho schopnosť sociálneho začlenenia. Úrad práce opakovane potrebu opatery jej syna prehodnotil tak, že všetky úkony sebaobsluhy zvláda sám, resp. s usmernením. Uviedla, že ona sa stará o syna a chce sa starať pokiaľ bude vládať, nemôže chodiť do zamestnania, nechce ho dávať do zariadenia sociálnych služieb, aby tam žil izolovane od svojej rodiny. Úradu práce predložila všetky dostupné lekárske správy, zároveň v rámci sociálneho šetrenia uviedla čo najobjektívnejšie a najpodrobnejšie informácie o tom, ako sa o syna stará, čo všetko táto starostlivosť obnáša, a že rozsah zvýšenej starostlivosti o syna ako dôsledok jeho zdravotného postihnutia jej nedovolí vykonávať inú žiadnu pracovnú činnosť. Podľa jej názoru úrad práce a ani žalovaný riadne a presvedčivo nezdôvodnili rozsah potrebnej starostlivosti o jej syna. Použili príliš formalistický výklad ustanovení o peňažných kompenzáciách na kompenzáciu ŤZP (ďalej aj tiež „zákon o kompenzáciách“ alebo „ Z.z“), tak aby jej príspevok nepriznali. Poukázala na to, že je pravdou, že jej syn s usmernením a dohľadom inej dospelej fyzickej osoby dokáže vykonávať väčšinu samoobslužných úkonov. Podstatou jeho diagnózy však je, že hoci už má vek, kedy by to mal zvládať samostatne, tak to nezvláda, a práve to je špecifikom pervazívnych vývinových ochorení a znížených rozumových schopností, že si to sám manažovať nedokáže, a stále je nutné ho denne usmerňovať a dohliadať na neho v úplne bežných jednoduchých činnostiach. Vyjadrila nesúhlas so stupňom odkázanosti jej syna na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý bol určený posudkovým lekárom v zmysle prílohy č. 3 , tak že nebol riadne zohľadnený kľúčový bod odkázanosti je syna na pomoc inej fyzickej osoby – potreba dohľadu. Jej syn potrebuje práve dohľad a usmernenie, sprievod a individuálny prístup druhej osoby pri takmer všetkých bežných činnostiach. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a navrhol správnemu súdu aby žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal. 11. V úvode vyjadrenia opísal priebeh administratívneho konania. Poukázal na to, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy pána F. B. je schizotypická porucha. Pán B. bol nastavený na liečbu bez nutnosti hospitalizácie. Na liečbe je redukovaný emočný náboj porúch v myslení, paranodiné nastavenie, auditívne a vizuálne halucinotórne vnemy na liečbe odzneli pri výbornom efekte medikácie. V predložených odborných nálezoch nemá pán F. B. preukázané závažné psychické zmeny, pre ktoré by si vyžadoval trvalý dohľad. Žalovaný uviedol, že zohľadnil pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách skutočnosti uvedené pani A. B., a to pri činnostiach ako je stravovanie, pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenia a státia, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu a po sčítaní dosiahnutých 105 bodov určil I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách.

Posudkový lekár ústredia na základe všetkých preukázaných odborných nálezov, ktoré objektívne funkčne popisovali jeho aktuálny zdravotný stav zhodnotil i jeho reálne schopnosti samoobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti druhostupňový správny orgán dospel k záveru, že u pána F. B. sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, a preto v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu nebol peňažný príspevok na jeho opatrovanie navrhnutý, a preto pani A. B. nesplnila podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na jeho opatrovanie a bolo dôvodné rozhodnutie úradu – prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. Žalovaný tiež poukázal na to, že posudkovú činnosť vykonával posudkový lekár príslušného orgánu, ktorému zákon kompetencie zveril. Posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia teda patrí do výlučnej kompetencie posudkového lekára. Hodnotenie iného lekára ako posudkového lekára z tohto hľadiska, či daný zdravotný stav posudzovaného má sociálny dôsledok odkázanosti na opatrovanie v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nemá žiadny právny význam. Hodnotiť zdravotný stav v zmysle týchto kritérií je oprávnený len posudkový lekár príslušného správneho orgánu. V predložených odborných nálezoch nie sú preukázané závažné psychické problémy, pre ktoré by bol u pána F. B. nutný trvalý dohľad. Podľa predložených odborných nálezov je dokonca uvedené, že nastavenou liečbou došlo k výbornému efektu medikáciou. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vykonaným dokazovaním sa žalovaný neodchýlil od povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, obstaral si pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady a na základe dôkazov predložených samotnou žalobkyňou vo veci rozhodol. G. F. B. bol zaradený do I. skupiny odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby vzhľadom na stupeň odkázanosti pána B. pri jednotlivých samoobslužných činnostiach a sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia však nebolo preukázané, že by si vyžadoval opateru v takom rozsahu, aký uvádza žalobkyňa a aký zákon predpokladá pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. 12. Žalobkyňa reagovala na doručené vyjadrenie žalovaného žalobnou replikou v ktorej zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na to, že všetky lekárske správy z vyšetrení preukazujú závažnosť poruchy syna F., jeho nesamostatnosť a nevyhnutnosť dohľadu, čo však nebolo premietnuté do jeho diagnózy, ani do ďalších hodnotení jeho stavu s ohľadom na obmedzené možnosti jeho samoobsluhy. Skutočnosť, že F. B. nadobudol plnoletosť nič nemení na tom, že sa jedná o komplexné ochorenie, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu bola stanovená miera funkčnej poruchy v rozsahu 50%, čo v posudku ani rozhodnutí nebolo nijakým spôsobom odôvodnené. Žalobkyňa má za to, že z komplexného posudku, z ktorého vychádzal žalovaný nevyplýva jednoznačný záver, pri ktorých konkrétnych činnostiach potrebuje syn žalobkyne pomoc inej fyzickej osoby a rovnako sa žalovaný nevysporiadal s potrebou nepretržitého dohľadu pri jednotlivých činnostiach syna žalobkyne, čo vyplýva z jednotlivých lekárskych posudkov. K oblasti samoobsluhy žalobkyňa uviedla, že sociálne šetrenie u žalobkyne bolo vykonané osobami, ktoré nemali žiadne skúsenosti s psychickými chorobami a napriek objasneniu, že F. nedokáže sám vykonávať ani jednoduché úkony, takmer vo všetkých úkonoch uviedli, že je samostatný, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Na protokole o sociálnom šetrení pritom absentuje jej podpis. Samostatnosť klienta pri bežných činnostiach vyvracia posudok psychologický nález zo dňa 05.05.2022, v zmysle ktorého „z psychologického hľadiska nie je schopný samostatného fungovania, potrebuje dohľad kompetentnej osoby“ . Rovnaký záver bol stanovený aj v kontrolnom vyšetrení dňa 20.06.2022. Uvedené nebolo v posudkoch absolútne zohľadnené. Je teda zrejmé, že tak lekársky ako aj komplexný posudok a na nich nadväzujúce rozhodnutie absolútne ignorovali odporúčania lekárov a ich zhodné vyjadrenia, že F. je odkázaný na dohľad inej osoby pri každodenných činnostiach. Posudzovanie odkázanosti a následné obodovanie absolútne nezohľadňovalo diagnózu Dominika, sociálne pracovníčky absolútne nechápali, že aj pokiaľ sa F. vie najesť svojpomocne, neznamená to, že túto činnosť zvládne bez odkázanosti na inú osobu, bez jej dohľadu, bez nutnosti upozornenia, že sa má najesť, bez prípravy jedla. Je zrejmé, že porucha F. nie je fyzického ale psychického charakteru, čo mu prakticky bráni vykonávať bežné činnosti bez toho, aby mu nezabezpečila žalobkyňa podmienky, usmernenia a dohľad na ich vykonanie. Žalovaný správny orgán nepostupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, čo spôsobuje jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Skutkový stav je sporný a žiaden dôkaz nie je nadradený a nemá vyššiu dôkaznú silu. Lekársky posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu, čo však nezbavuje povinnosti orgánu náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi. Správny orgán bez ďalšieho formálne až nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je žiaduce aby prvostupňový orgán náležite dbal na dostatočne jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie ako je uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa ten ktorý záver zakladá. Žalobkyňa má tiež za to, že

rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a z tohto dôvodu namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 13. bol zriadený správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné spoločné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 14. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na 28.11.2023. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní plne pridržal podanej žaloby a navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Naproti tomu zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko mal za to, že žaloby neboli podané dôvodne.

15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol. 16. Premetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2023/1425/VAL z 03.04.2023, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, v ktorom nebol žalobkyni priznaný žiadaný peňažný príspevok v zmysle v spojení s tohto zákona. V danom prípade správny súd posudzoval najmä to, či žalovaný, aj úrad pri svojom rozhodovaní postupovali zákonným spôsobom tak, aby bol naplnený účel , a či žalobkyňa nebola poškodená na svojich právach, ak jej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – syna F. B. nebolo vyhovené. 17. Podľa ; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len ""), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací ") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)

18. Podľa ; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa ; sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

21. Podľa ; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

22. Podľa ; posudková činnosť na účely , a parkovacieho je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

23. Podľa ; posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

24. Podľa ; posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

25. Podľa ; posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

26. Podľa ; posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

27. Podľa ; výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

28. Podľa ; sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

29. Podľa ; výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh vo všetkých jej oblastiach.

30. Podľa ; na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely , ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , d) návrh druhu peňažného príspevku na , e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

31. Podľa ; podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na je komplexný posudok.

32. Podľa ; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

33. Podľa ; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

34. Podľa ; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

35. Podľa ; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

36. Podľa ; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa ; účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

38. Podľa ; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a , možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

39. Podľa ; fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.

40. Podľa ; na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa , , ; (1) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. Podľa ; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

43. Podľa ; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa ; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podľa SR (Ústavný ); štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 46. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že rozhodujúce správne orgány si pred rozhodnutím vo veci zabezpečili dostatočný rozsah podkladov pre rozhodnutie, k dispozícii mali všetky potrebné podklady na základe ktorých vo veci rozhodli. Zistený skutkový stav veci popísaný v odôvodnení rozhodnutí zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Správny súd sa oboznámil s komplexnými posudkami úradu a Ústredia, ako aj s lekárskymi posudkami a posudkovými závermi, ktoré boli zapracované do komplexných posudkov na účely . Komplexné posudky spĺňali všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadujúce

47. Jednou zo základných zásad administratívneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je premietnutá v ustanovení , a Správneho poriadku na subsidiárne použitie, ktorého odkazuje ustanovenie V zmysle tejto zásady zakotvenej v Správneho poriadku, orgán verejnej správy je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (tzv. úplnosť zistenia). Orgán verejnej správy musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (tzv. presnosť zistenia). Správny súd má za to, že žalovaný v rámci vykonávaného dokazovania zhromaždil všetky zákonom vyžadované podklady pre rozhodnutie. Právne posúdenie veci zodpovedalo zistenému stavu veci v čase rozhodovania, pričom vydané rozhodnutie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti v zmysle Správneho poriadku, ako aj samotné odôvodnenie ( Správneho poriadku).

48. Žalobkyňa nesúhlasila s nepriznaním peňažného príspevku na opatrovanie syna a rozhodnutie považuje za nesprávne, nakoľko jej syn sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Tiež namietala, že jej syn si vyžaduje celodenný dohlaď nad jednotlivými činnosťami, teda, že nie je schopný vykonávať žiadne činnosti. Tvrdila len, že jej peňažný príspevok na opatrovanie syna patrí, keďže syn je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

49. Z komplexného posudku žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že syn žalobkyne sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s poukazom na určenie miery funkčnej poruchy 50 %. Správny súd poznamenáva, že ani určenie vyššej miery funkčnej poruchy by neznamenalo priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, nakoľko rozhodujúce je len to, aby posudzovaná osoba mala mieru funkčnej poruchy aspoň 50 %, teda aby v zmysle bola považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedené je však len jednou z podmienok pre priznanie príspevku na opatrovanie v zmysle a táto podmienka evidentne bola splnená. Aby mohol byť peňažný príspevok priznaný, museli by byť splnené aj ostatné podmienky v zmysle vyššie uvedených ustanovení a aplikovaných na daný zákon.

50. Peňažný príspevok na opatrovanie je v upravený ako fakultatívna dávka sociálneho zabezpečenia, preto ani v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok nemusí byť žiadateľovi automaticky peňažný príspevok priznaný. Na priznanie požadovaného finančného príspevku nie je teda právny nárok, rozhodnutie závisí od voľnej úvahy žalovaného. Takúto voľnú úvahu správneho orgánu súd môže preskúmavať len z hľadiska, či zodpovedá obsahu spisov alebo zásadám logického myslenia. Inak do voľnej úvahy správneho orgánu súd nie je oprávnený zasahovať. V predmetnej veci však bolo preukázané, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie požadovaného príspevku, čo bolo dôvodom pre nevyhovenie žiadosti.

51. Rozhodujúcou skutočnosťou prečo nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie syna F. B. bolo nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v , pretože posudzovaná osoba F. B., ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaný na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je I., a nie V. alebo VI. podľa osobitného predpisu, teda podľa a prílohy č. 3 Syn žalobkyne bol zaradený do stupňa I. odkázanosti s priemerným rozsahom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách, a to po sčítaní dosiahnutých 105 bodov pri posudzovaní odkázanosti pri činnostiach ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Vzhľadom na stupeň odkázanosti syna žalobkyne pri jednotlivých samoobslužných činnostiach a sociálneho dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia nebolo preukázané, že by si vyžadoval opateru v takom rozsahu, aký predpokladá zákon pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Zákonodarca nastavil podmienky na poskytnutie tohto príspevku tak, že osoba, ktorá má byť opatrovaná, nie je schopná zvládať väčšinu samoobslužných činností sama bez pomoci inej osoby, čo ju radí do stupňa odkázanosti V. alebo VI. Pokiaľ syn žalobkyne tento stupeň nedosiahol, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle nie sú takého stupňa, aby odôvodňovali poskytnutím peňažného príspevku na opatrovanie.

52. V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy ( a zákona o peňažných príspevkoch na ). Účelom v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. Posudkový lekár Ústredia konštatoval, že syn žalobkyne potrebuje pomoc iba pri dodržiavaní liečebného režimu, teda nejde o situáciu, že by syn žalobkyne nepotreboval pomoc inej fyzickej osoby vôbec, avšak po vykonaní komplexnej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že vzhľadom na určený stupeň odkázanosti nie je odkázanosť na pomoc inej osoby v takom rozsahu, aby mohol byť peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý ako forma sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Účelom poskytovania kompenzačných peňažných príspevkov v zásade nemôže byť primárne riešenie zložitej situácie posudzovanej osoby napr. v dôsledku obmedzenia pracovného potenciálu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ani v dôsledku starostlivosti či poskytovania pomoci inej fyzickej osoby pri niektorých samoobslužných činnostiach posudzovanej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ale účelom poskytovania kompenzačných príspevkov je len kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda dôsledky znevýhodnenia, ktoré prináša ťažké zdravotné postihnutie, a to presne podľa určených zákonných podmienok. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona o peňažných príspevkoch na je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná sama prekonať. Peňažné príspevky na neslúžia na zabezpečenie základných životných potrieb fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

53. Komplexný posudok je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na záväzným podkladom rozhodnutia. Súdy judikovali, že samostatne nepodlieha súdnemu prieskumu, len v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané na jeho podklade. Správny súd sa preto v rámci posúdenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zaoberal aj zákonnosťou komplexného posudku, keď posúdil aj postup Ústredia pri jeho vypracovaní.

54. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár odvolacieho orgánu pri posudzovaní zdravotného stavu syna žalobkyne vychádzal najmä z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 28.04.2022, z imunologického vyšetrenia zo dňa 07.03.2022, z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 17.02.2022, z MR vyšetrenia celej chrbtice zo dňa 17.01.2023, z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.05.2022, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.03.2022 a zo dňa 13.12.2022 z psychologického vyšetrenia zo dňa 26.01.2022 a zo dňa 05.05.2022 a zo súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie

pre detí a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zo dňa 26.01.2023. Bolo konštatované, že u pána F. B. rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy je schizotypová porucha. Posudzovaný, liečený cestou imunológa pre stredne ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu, bez zmeny. Od roku 2015 je v psychiatrickej liečbe pre úzkostne depresívnu poruchu s obdobiami zlepšenia aj zhoršenia. Postupne počas ďalších dvoch rokov sa do klinického obrazu pridružili stavy pseudohalucinátorných vnemov, prítomnosťou schizofrénnych fenoménov a autistická redukcia záujmov. V neurologickom náleze je uvádzaná epilepsia ako parciálne záchvaty. Na základe psychologického vyšetrenia v roku 2018 bola psychiatrom zmenená diagnóza na inú schizotypovú poruchu z možnosťou vývoja schizofrénnej afektívnej poruchy. Pán B. bol nastavený na liečbu, bez nutnosti hospitalizácie. V januári 2022 posudzovania absolvoval znovu psychologické vyšetrenie u G. H. na základe ktorého bola stanovená diagnóza poruchy autistického spektra – aspergerov syndróm. Podľa objektívneho psychiatrického vyšetrenia je u posudzovaného vedomie lucídne, psychicky je orientovaný správne. PMT je inhibované a uvádzané je hypobúlia, hypoaktivita, nálada úzkostne depresívna, pri frustrácií výrazné dysforické rozlady a fóbie. U posudzovaného je frustračná tolerancia nízka, myslenie je bez fixných bludov. Na liečbe je redukovaný emočný náboj porúch v myslení, paranoidné nastavenie, auditívne a vizuálne halucinotórne vnemy na liečbe odzneli pri výbornom efekte medikácie. Je prítomná senzorická precitlivenosť na svetlo, niektoré zvuky a stavy zmeneného plynutia času. Posudzovaný nemá poruchy mobility. Preukázané je chybné držanie tela a záchvatové stavy v štádiu diagnostiky. Psychiater vzhľadom na aktuálny zdravotný stav odporúčal individuálne vzdelávanie a oslobodenie od školskej dochádzky. Podkladom posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu a sociálna posudková činnosť vykonaná druhostupňovým správnym orgánom s matkou – žalobkyňou. Sociálnym šetrením bolo zistené, že posudzovaný žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom. Pani B. uviedla, že syn nemá pohybové problémy. Poukázala na problémy s krátkodobou pamäťou a orientáciou, a to hlavne ak nemá situáciu alebo cestu zaužívanú alebo naučenú. Uvidela, že nevie pomenovať mesiace a roky a má numerické problémy. Ďalej uviedla, že syn nechce chodiť do obchodu, nakoľko má strach z ľudí, necíti sa tam dobre pre hluk a svetlo. Ak príde domov nevojde do bytu, nakoľko má halucinácie a vidiny. Pani B. uviedla, že synovi treba pripomínať a kontrolovať ho pri samoobslužných úkonoch. G. F. B. navštevuje 3.ročník športovej školy. Má individuálny študijný plán, nakoľko nemôže byť v triede pre hluk a svetlo. V domácom prostredí je orientovaný. Pri úkonoch zmeny polohy na lôžku pri vstávaní z ľahu do sedu a zo sedu do stoja je samostatný. Po schodoch prejde samostatne. Prípravu suchej stravy a varenej stravy mu zabezpečuje matka, ale vyberá si sám jedlá ktoré mu matka pripravuje a ak sa mu niečo nepáči, nenaje sa. Pri jedení a pití nápojov je samostatný, ale nesmie s ním nikto sedieť za stolom. Pri úkonoch vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva je posudzovaný samostatný. Úkony osobnej hygieny si posudzovaný zabezpečuje samostatne, matka ho nabáda aby si ich urobil, prípadne ho kontroluje. Pani B. poukázala na synovu fóbiu z vody, preto je potrebné nabádať ho, aby sa poumýval. Následne po viacerých upozorneniach matkou vojde do vane, poumýva sa a poutiera sa. Syn je samostatný pri obliekaní, vyzliekaní a obúvaní. Ďalej uviedla, že si oblečie len to čo sa mu páči a ona mu nesmie ukladať veci, inak má hysterický záchvat. Synovi pomáha pri rozpoznávaní čistoty odevu. Predpis liekov a dávkovanie liekov posudzovanému zabezpečuje matka, kontroluje, či syn lieky užil. 55. Na základe predložených odborných nálezov ako aj šetrenia sociálnych dôsledkov podľa názoru správneho súdu žalovaný správne skonštatoval, že pán F. B. potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri dodržovaní liečebného režimu, čo bolo zohľadnené pri určení stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 56. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného nie je odôvodnené podľa predstáv žalobkyne nemožno považovať za porušenie jej práva, ak je založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.

57. Pokiaľ žalobkyne v správnej žalobe poukazoval na to, že jej syn si vyžaduje pri väčšine činností dohľad, k tomu správny súd uvádza, že nemožno stotožňovať pomoc s dohľadom. Pomoc znamená faktické participovanie na konkrétnej činnosti, naproti tomu dohľad predstavuje usmernenie bez potreby priamej účasti na činnosti inej fyzickej osoby, ktorá je osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nápomocná.

58. V tomto konkrétnom prípade posudkový lekár odvolacieho orgánu zhodnotil na základe zdravotného stavu syna žalobkyne a na základe sociálneho šetrenia, že syn žalobkyne potrebuje faktickú pomoc len pri dodržiavaní liečebného režimu a v ostatných činnostiach je plne samostatný, pričom si nevyžaduje trvalý dohlaď pri jednotlivých činnostiach, čo sa premietlo do určenia stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

59. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že nesúhlasila s vykonaným sociálnym šetrením a preto ani nepodpísala predmetný protokol, k tomu správny súd uvádza, že žalobkyňa osobne pri sociálnom šetrení aktívne sama poukázala na to, ktoré činnosti a v akom rozsahu jej syn vykonáva. Teda jej nesúhlas so závermi nie je namieste. Ani jej nesúhlas s výsledkami sociálneho šetrenia nič nemení na skutočnosti, že jej syn potrebuje faktickú pomoc len pri dodržiavaní liečebného režimu a v ostatných činnostiach je plne samostatný, pričom si nevyžaduje trvalý dohlaď pri jednotlivých činnostiach. Naservírovanie jedla, nabádanie k vykonaniu hygieny, resp. podobné činnosti zo strany inej fyzickej osoby, ako posudzovanej osoby, nemožno považovať ani za pomoc ani za dohľad.

60. V neposlednom rade správny súd nemohol akceptovať ani námietky žalobkyne ohľadne zdravotného postihnutia jej syna a jeho zaradenia. Aspergerov syndróm je zaradení v skupine IV. ods. 1 písm. d) zákona o peňažných príspevkov na . V uvedenej skupine sú definované „poruchy psychického vývoja detí“ a pán F. B. vo veku 19 rokov už nie je dieťaťom, teda nemohlo byť jeho zdravotné postihnutie takto podradené. Správny súd opakovane poznamenáva, že ani určenie vyššej miery funkčnej poruchy by neznamenalo priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, nakoľko rozhodujúce je len to, aby posudzovaná osoba mala mieru funkčnej poruchy aspoň 50 %, teda aby v zmysle bola považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z komplexného posudku žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že syn žalobkyne sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s poukazom na určenie miery funkčnej poruchy 50 %.

61. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) nie je v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobcu, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia nezistil ani s poukazom na .

62. Keďže po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa v spojení s .

63. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).