Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-749-2011.pdf
PDF · 67.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/749/2011
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod č. k. EX 1269/11R na návrh oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Mamateyova 17, Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves proti povinnému MEDAS, s.r.o., Sadová 12, Spišská Nová Ves, pre vymoženie istiny 178,00 eur takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal tunajší súd dňa 22.11.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, pre vymoženie istiny 178,00 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1149125313 zo dňa 15.8.2011 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.
Súdny exekútor doručil dňa 9.12.2011 tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie s tým, že pohľadávka oprávneného bola povinným uhradená dňa 18.11.2011. Zároveň uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 28.10.2011.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/95 Z. z. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
- 2 -
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
V konaní bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2011. Súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu dňa 11.11.2011. Povinný uhradil svoju pohľadávku dňa 18.11.2011, teda po začatí exekučného konania avšak pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi. Súd poveril súdneho exekútora výkonom exekúcie v lehote 15 dní, pričom poverenie súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 1.12.2011. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 21,60 eur v zmysle § 36 ods. 2, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3 EP, a na ich náhradu žiadal zaviazať povinného.
Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd vychádzal z ustanovenia § 47 ods. 3 a ich náhradu nepriznal súdnemu exekútorovi, pretože povinný uhradil pohľadávku v čase, keď súdny exekútor nebol poverený súdom výkonom exekúcie a teda žiadnym spôsobom sa nepodieľal na vymáhaní predmetnej pohľadávky. Keďže ani ostatným účastníkom nevznikla náhrada trov exekúcie, trovy exekúcie neboli priznané žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.