Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-306-2010.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/306/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: Z. K., O.. I.., D. X, XXX XX D., IČO XXX XX XXX, zastúpeného JUDr. A. I., advokátom, so sídlom: K. XX, D. proti odporkyni: U. F., bytom: F. XX/XX, Č., o zaplatenie 554,81 EUR (16.714,20 Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 554,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 554,81 EUR od 22.12.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 162,17 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. A. I., advokáta, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 554,81 EUR (16.714,20 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa č. 100980335 zo dňa 03.02.2004.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to listinnými dôkazmi a to konkrétne zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2004, všeobecnými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, platobnou históriou odporkyne, ako aj ďalšími listinnými dokladmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 03.04.2004 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá úverová karta, ktorá umožnila odporkyni čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 20.000,- Sk t.j. 663,88 EUR. Podľa zmluvy bola odporkyňa povinná peňažné prostriedky zaplatiť navrhovateľovi v celej výške spolu s príslušenstvom a to v splátkach uvedených v zmluve.
Odporkyňa prestala uhrádzať jednotlivé splátky tak, ako to mali účastníci dohodnuté v zmluve o revolvingovom úvere. Ku dňu 21.12.2006 už celkový dlh odporkyne predstavoval sumu vo výške 554,81
EUR (16.714,20 Sk), ktorý pozostával z istiny vo výške 12.906,20 Sk t.j. 428,41 EUR ( t.j. súčet všetkých nákupov tovaru a výberov hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu), úroku z omeškania vo výške 799,- Sk t.j. 26,52 EUR (súčet všetkých sankčných úrokov), úroku vo výške 2.022,- Sk t.j. 67,12 EUR (súčet všetkých úrokov mínus súčet všetkých platieb započítaných na úroky), zmluvnej pokuty vo výške 787,- Sk t.j. 26,12 EUR (súčet všetkých sankčných poplatkov) a poplatkov vo výške 200,- Sk t.j. 6,34 EUR (súčet všetkých poplatkov za službu a poplatkov za výber v hotovosti).
Navrhovateľ požaduje od odporkyne aj uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 20% z istiny minimálne 100,- Sk t.j. sumu vo výške 2.581,- Sk t.j.85,67 EUR
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 03.04.2004 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá úverová karta, ktorá umožnila odporkyni čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 20.000,- Sk t.j. 663,88 EUR. Odporkyňa z úverového rámca čerpala sumu vo výške 30.570,20 Sk t.j. 1.014,74 EUR. Odporkyňa sa zaviazala predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach.
Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi v rámci jednotlivých splátok sumu vo výške 30.955,- Sk t.j. 1.027,52 EUR , zvyšok úveru nesplatila, a teda odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach, z poskytnutého úveru neuhradila všetky splátky, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dostala sa do omeškania.
Súd vyhodnotil zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď navrhovateľ ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (odporkyňa) nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako zmluvu spotrebiteľskú na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.
Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú ) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004 . Taktiež vzhľadom k tomu, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 30.570,20 Sk t.j. 1.014,74 EUR, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ navrhovateľ vzhľadom na predložené všeobecné podmienky a ich odkaz na Obchodný zákonník považoval za dohodu o tom, že vzťahy neupravené všeobecnými podmienkami a zmluvou sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (čo jednostranne určil navrhovateľ vo svojich všeobecných podmienkach, preto je tu pochybnosť o uzavretí dohody o voľbe práva aj z dôvodu, že vlastne takúto výslovnú dohodu o voľbe Obchodného zákonníka všeobecné podmienky ani neobsahujú), potom takáto dohoda, ak by sa mala považovať za vylúčenie aplikácie ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, by bola neplatná, nakoľko by sa dostala do nevýhodnejšieho postavenia spotrebiteľa ako mu zákon priznáva, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (t.j. od Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu , že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 554,81 EUR (16.714,20 Sk), ktorá pozostáva z istiny vo výške 12.906,20 Sk t.j. 428,41 EUR ( t.j. súčet všetkých nákupov tovaru a výberov hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku z omeškania vo výške 799,- Sk t.j. 26,52 EUR (súčet všetkých sankčných úrokov), úroku vo výške 2.022,- Sk t.j. 67,12 EUR (súčet všetkých úrokov mínus súčet všetkých platieb započítaných na úroky), zmluvnej pokuty vo výške 787,- Sk t.j. 26,12 EUR (súčet všetkých sankčných poplatkov) a poplatkov vo výške 200,- Sk t.j. 6,34 EUR (súčet všetkých poplatkov za službu a poplatkov za výber v hotovosti).
Súd taktiež priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20% z istiny t.j. sumy vo výške 2.581,- Sk t.j.85,67 EUR.
Súd taktiež zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15.915,20 Sk t.j. 528,29 EUR ( celkový dlh mínus úroky z omeškania) od 22.12.2006 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia platobnej histórie do zaplatenia . Navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy zo sumy 15.915,20 Sk t.j. 528,29 EUR súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne predstavuje ročný úrok vo výške 36,5%, pričom diskontná sadzba NBS v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. v čase kedy mal byť dojednaný medzi účastníkmi konania úrok z omeškania, bola 4,75 % (dvojnásobok je 9,5%), a preto nie je možné úrokovú sadzbu vo výške 36,5 % ročne považovať za primeranú. Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnému k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15.915,20 Sk t.j. 528,29 EUR od 22.12.2006 do zaplatenia.
Vo zvyšku návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého zákonného ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní, súd priznal žalobcovi náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré mu v súvislosti s uplatnením nároku a vedením konania vznikli.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 162,17 EUR, spočívajúcu v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.000,- Sk t.j. 66,39 EUR, a trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby), 2 x 1.250 Sk t.j. 41,49 EUR = 82,98 EUR, a 2x režijný paušál á 191,- Sk t.j. 6,34 EUR t.j. 12,80 EUR t.j. spolu vo výške 95,78 EUR zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), suma je prepočítaná v zmysle zákona č. 659/2007 Z.z.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - pokus o zmier spolu s režijným paušálom za tento úkon, pretože tento úkon bol vykonaný pred začatím súdneho konania a Občiansky súdny poriadok spolu s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. umožňuje priznať náhradu trov, ktoré vznikli až v súdnom konaní.
Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 132,62 EUR, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 66,31 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 95,78 EUR , nakoľko súd má za to, že takto vypočítané trovy sú trovy vypočítané v súlade s citovanou vyhláškou.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu , že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.