Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-98-2011.pdf
PDF · 84.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5P/98/2011
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX a otca E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, maloleté dieťa zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., o návrhu navrhovateľky D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Maloletý E. Y., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom D. T., nar. XX.XX.XXXX a D. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XXX, ktorí s ú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, s ú o p r á v n e n í zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
D. T. a Milan T. s ú p o v i n n í raz ročne podať súdu správu, vždy k 31.12. príslušného kalendárneho roka o vykonávaní náhradnej osobnej starostlivosti.
Matka maloletého E. Y., C. Y., nar. XX.XX.XXXX j e
p o v i n n á prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám D. T., a to počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Otec maloletého E. Y., E. H., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám D. T., a to počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.12.2011 navrhovateľka D. T. žiadala, aby súd zveril maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom v odôvodnení návrhu uviedla, že je blízka osoba matky maloletého ako aj samotného maloletého E.. Matka maloletého ju oslovuje mama, nakoľko sa o ňu spoločne s manželom, keď boli zamestnancami detského domova, starali od roku 1998, kedy bola matka umiestnená počas výkonu ústavnej starostlivosti v ich rodine. Medzi nimi sa vytvorili silné citové väzby a aj po skončení ústavnej starostlivosti matky, táto zostala s ňou a jej manželom ako aj celou ďalšou rodinou v kontakte. Po narodení malého E. bývala matka určitú dobu v staršom rodinnom dome bez elektriky a riadneho kúrenia spoločne s otcom maloletého, kde však neboli vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. Preto dňa 05.09.2011 prišla matka späť do ich domácnosti, kde jej začali pomáhať zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého. Dňa 20.10.2011 však matka opustila spoločnú domácnosť a odišla naspäť do miesta svojho bydliska, k
otcovi maloletého, od uvedenej doby sa o maloletého zaujíma len telefonicky, osobne s maloletým bola v kontakte len raz. Keďže ani u jedného z rodičov maloletého dieťaťa nie sú vytvorené podmienky pre jeho osobnú starostlivosť, maloletý je od narodenia vo výchove navrhovateľky D. T., chce sa o neho spoločne so svojim manželom naďalej starať, keď maloletý má u nich vytvorené všetky podmienky pre jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. Je si plne vedomá zodpovednosti, ktorá jej vyplýva z osobnej starostlivosti o maloletého.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, ktorí sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili, ani nepožiadali súd z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu s tým, aby bol maloletý E. zverený do spoločnej náhradnej starostlivosti jej ako aj manželovi D. T., ktorý s týmto návrhom súhlasil.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu manželov T..
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa XX.XX.XXXX sa v Ž. narodil maloletý E. Y., a to rodičom E. H. a C. Y.. Od 05.09.2011 je maloleté dieťa v rodine pani T. a jej manžela, ktorí bývajú v dvojpodlažnom rodinnom dome. Na prízemí sa nachádza obývacia izba, jedálenský kút, kuchyňa, WC, kúpeľňa a detská izba, ktorá je kompletne zariadená pre maloletého E., kde má detskú postieľku, kočík a hračky, na poschodí rodinného domu sa nachádzajú štyri detské izby, ktoré sú zariadené, kúpeľňa, WC, spálňa, ktorá slúži pani T. a manželovi a veľký šatník. Domácnosť je udržiavaná na vysokej hygienickej úrovni. Pani T. je starobná dôchodkyňa, ktorá okrem starostlivosti o maloletého E. zabezpečuje aj profesionálnu náhradnú starostlivosť maloletej P., ktorá je študentkou gymnázia, 2. ročník a maloletej M., ktorá je nevlastnou sestrou matky maloletého E.. Rodina má vytvorené veľmi dobré podmienky pre všestranný harmonický rozvoj maloletého, o maloletého E. sa starajú od jeho narodenia a sú schopní zabezpečiť mu riadnu starostlivosť a všetky potreby primerané veku (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. z prešetrenia pomerov v rodine - čl. 10 spisu).
Zo sobášneho listu navrhovateľky D. T., rod. W., súd mal za preukázané, že táto uzavrela manželstvo s D. T. dňa XX.XX.XXXX v O., manželstvo stále trvá.
Podľa § 44 ods. 1, 2 a 3 písm. a), ods. 4 Zákona o rodine:
1) Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
2) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
3) Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť").
4) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona o rodine:
1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Náhradnou starostlivosťou sú dočasné opatrenia urobené súdom v záujme maloletého dieťaťa, pokiaľ rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú o neho osobnú starostlivosť, nežijú spolu v jednej domácnosti, keď matka maloletého dieťaťa dňa 05.09.2011 prišla do domácnosti pani T. s manželom, avšak dňa 20.10.2011 spoločnú domácnosť opustila, odišla do miesta svojho bydliska k otcovi maloletého, pričom maloletý E. ostal v starostlivosti D. T. a jej manžela.
Starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov. Pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, je dôvod na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, dôvodom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia môžu byť okolnosti spočívajúce napr. v nezáujme rodičov o starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa alebo ich neschopnosť riadne sa postarať o maloleté dieťa.
Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú jeho osobnú starostlivosť, nežijú s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, súd zveril maloletého E. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti D. T. a D. T., ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 45 ods. 1 Zákona o rodine a sú schopní zabezpečiť maloletému dieťaťu plnohodnotný rozvoj. Zároveň súd vymedzil v rozhodnutí i rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že D. T. s manželom sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s tým obmedzením, že iba v bežných veciach majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu uvedeným opatrením nezaniká a zostáva zachovaná, súd teda upravil rozsah vyživovacej povinnosti v súlade so zásadami uvedenými v § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine a uložil rodičom maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, zohľadňujúc tak súčasnú situáciu rodičov dieťaťa, ktorí sú nezamestnaní, bez príjmu s tým, že matka dieťaťa je doposiaľ poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa. Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).