Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cpr-3-2023.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BALstav-mont s.r.o., so sídlom Mihaľov 3992/63, 085 01 Bardejov IČO:50 169 637 právne zastúpený: Marják, Ferenci &Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice –mestská časť Staré mesto, IČO:50 164 988 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Námestie mieru SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 150 665 o zaplatenie 2.758,68 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 31.08.2022 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody vo výške 2.758,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02.04.2022 až do zaplatenia. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný bol jeho zamestnancom od 30.06.2016 do 30.10.2021. Žalovaný v dňoch od 02.07.2021 do 28.07.2021 na trase C. - D. E. viedol a používal motorové vozidlo zn. Iveco Cursor EČV: F. XXX G.. Následne kontrolou vozidla bolo žalobcom zistené poškodenie prevodového stupňa. Žalovaný uznal svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi z nedbanlivosti pri vedení a používaní vozidla na základe dohody o náhrade škody spôsobenej žalovaným ako zamestnancom žalobcu pri plnení pracovných povinností zo dňa 16.08.2021. Žalovaný následne dňa 02.08.2021 písomne výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce ukončil pracovný pomer, ktorý skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.10.2021. Žalobca bol následne nútený zabezpečiť opravu vozidla a po samotnej fakturácii opravy prevodového stupňa bola servisom určená dňa 25.02.2022 výška nákladov na opravu vozidla v sume 4.247,26 Eur. Žalobca v oznámení o výške spôsobenej škody zo dňa 02.03.2022 vyzval žalovaného k úhrade a teda k zaplateniu výšky škody v lehote do 30 dní na základe dohody. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.03.2022 vyjadril k výzve, pričom neuznal nárok na náhradu škody v celom rozsahu a argumentoval absenciou predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca. V ďalšej časti žaloby žalobca cituje § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce a uvádza, aké skutočnosti sú potrebné k zodpovednosti zamestnanca na náhradu škody. Následne odkazuje na tachografové kotúče so záznamami jázd zamestnanca a uvádza spôsob, akým vypočítal priemerný zárobok žalovaného a ako teda dospel k žalovanej sume ako štvornásobku jeho priemerného zárobku.
2. OS Banská Bystrica ako upomínací súd vydal dňa 07.09.2022 platobný rozkaz sp. zn. 9 Up/734/2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto platobnému rozkazu bol podaný zo strany
žalovaného odpor, v ktorom tento uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Je pravdou, že celkovo 12x riadil motorové vozidlo, o čom svedčia tachografové kotúče, ktoré sú prílohou žaloby, avšak zdôraznil, že v priebehu mesiaca júl ako aj v nasledujúcom období viedli a riadili predmetné vozidlo aj obaja štatutárni zástupcovia žalobcu. Ďalej poukázal na to, že vozidlo bolo zakúpené v roku 2020, pričom bolo vyrobené v roku 2004, a teda už malo nejaké tie roky. Pokiaľ ide o dohodu o náhrade škody, ktorá mala byť uzatvorená 16.08.2021, nie je si vedomý, že by túto podpísal skutočne ako takýto právny úkon. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má za to, že aj v prípade ním podpísanej dohody by táto bola neplatná z dôvodu absencie uvedenia výšky škody.
3. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriaci súdny spis a výsluchom žalobcu a zistil nasledovné: 3.1. V rámci procesného útoku žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dňa 30.06.2016 (č.l. 12), z ktorej vyplýva, že žalovaný nastúpil do práce dňa 01.07.2016, druh práce bol uvedený ako pomocné montážne práce. Následne došlo k dohodám o zmene pracovnej zmluvy (štyrikrát – 4x), ktorým sa však iba menila výška mzdy, ktorá bola dojednaná ako minimálna mzda. Pracovný pomer skončil výpoveďou danou žalovaným dňa 03.08.2021, pričom posledným dňom dvojmesačnej výpovednej doby bol deň 30.10.2021 (č.l. 15). 3.2. K výpovedi žalovaného sa žalobca vyjadril listom zo dňa 04.08.2021, v ktorom uviedol, že až do skončenia výpovednej lehoty je povinný dodržať jednotlivé body pracovnej zmluvy. 3.3. Žalobca ďalej súdu predložil faktúru od dodávateľa H. A. – I. o oprave motorového vozidla Iveco EČV: F. XXX G., podľa ktorej táto oprava stála 4.247,26 Eur. Súčasťou faktúry bol aj dodací list k faktúre. 3.3. Dňa 16.08.2021 mala byť podpísaná dohoda o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností (č.l. 19), podľa ktorej žalovaný mal uznať svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi z nedbanlivosti a zároveň sa ju zaviazal nahradiť potom, ako náhrada škody bude určená servisom po oprave vozidla. 3.4. Listom zo dňa 02.03.2022 žalobca oznámil žalovanému, že výška opravy bola v sume 4.247,26 Eur a túto sumu teda požaduje zaplatiť žalovaným. 3.5. Žalobca ďalej súdu predložil vyhlásenie H. A. – I., opravcu motorového vozidla žalobcu, ktorý uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo u nich ohliadané s poškodením prevodovky. Po ohliadke vyšpecifikovali poškodenie, ktoré malo nastať zlým radením, resp. nesprávnou jazdou radením rýchlosti násilím, nedošliapnutím spojky, čo malo za následok poškodenie. Žalobcovi bolo oznámené, že aj napriek poškodeniu sa na aute dá jazdiť a používať ho a to až do času kým nedôjde k oprave. Tu súd uvádza, že z tohto vyjadrenia, napísaného v Bardejove dňa 25.02.2022, nie je zrejmé kedy bolo vozidlo u nich obhliadané. Je tam síce uvedený počet najazdených kilometrov 271.788, avšak tento počet kilometrov je uvedený aj na faktúre, ktorej dátum splatnosti bol dňa 07.03.2022. Vzhľadom na uvedenú nadväznosť tohto vyhlásenia a faktúru o vykonanej oprave, nie je zrejmé, či vozidlo bolo ohliadané v čase bezprostredne pred opravou alebo v dlhšom čase pred ňou. 3.6. Žalovaný sa k predmetu konania ďalej vyjadril podaním zo dňa 15.03.2022 (č.l. 21), v ktorom uviedol, že nie sú splnené ustanovenia Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. Poukázal na to, že v období od 02.07.2021 do 28.07.2021 riadili predmetné vozidlo obaja spoločníci a konatelia, nielen pán B. a zároveň od 28.07.2021, keď už žalovaný na aute nejazdil, do skončenia jeho pracovného pomeru dňa 30.10.2021 predmetné motorové vozidlo riadne jazdilo, pričom jeho riadenie vykonávali obaja spoločníci a konatelia spoločnosti. Znovu poukázal na vek vozidla. 3.7. Žalobca sa k predmetu konania vyjadril vyjadrením zo dňa 13.04.2022 (č.l. 23 - 24), v ktorom uviedol skutočnosti už uvedené skôr a zároveň citoval z komentára k § 179 Zákonníka práce týkajúceho sa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, možnej výšky škody a uznania záväzku podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. 3.8. Žalovaný sa opätovne vyjadril k predmetu konania podaním zo dňa 24.05.2022 (č.l. 25), z ktorého vyplýva, že žalobca napriek tomu, že mal uzavrieť dohodu o náhrade škody zo dňa 16.08.2021, nie je si vedomý toho, že by mu zo strany žalobcu bolo dané na vedomie, že pri plnení pracovných povinností spôsobil zamestnávateľovi akúkoľvek škodu. 3.9. Po postúpení veci z Okresného súdu Poprad na Okresný súd Prešov požiadal súd žalobcu o predloženie kópie všetkých tachometrových kotúčov predmetného vozidla od jeho kúpy do februára 2022 chronologicky zoradených, o kópiu veľkého technického preukazu, o kópiu kúpnej zmluvy k predmetnému vozidlu a o knihu prevádzky predmetného vozidla. Tieto doklady spolu s vyjadrením predložil žalobca súdu dňa 16.11.2023 (č.l. 91 až 120), pričom pokiaľ ide o knihu prevádzky vozidla, žalobca uviedol, že túto nebol povinný viesť, keďže si daňové výdavky uplatňoval formou paušálu.
Pokiaľ ide o tachografové kotúče, nezaslal ich v rozsahu požadovanom súdu, teda do februára 2022, ale iba do 27.10.2021 a zároveň súdu predložil kópiu technického preukazu vozidla a kúpnu zmluvu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že vozidlo bolo kúpené dňa 03.07.2020 s počtom najazdených kilometrov 263.200. Z technického preukazu vyplýva, že dátum prvej evidencie vozidla bol vykonaný dňa 25.07.2021.
4. Pokiaľ ide o pojednávanie samotné, žalobca zotrval na žalobe s tým, že bol ochotný uzavrieť zmier, ak by žalovaný zaplatil náhradu škody vo výške dvojnásobku priemerného zárobku (1/2 žalovanej sumy). S týmto žalovaný nesúhlasil. Žalovaný predovšetkým zopakoval svoje tvrdenia uvedené už v jednotlivých písomných vyjadreniach, že si nie je vedomý žiadneho poškodenia motorového vozidla. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý vedomého podpisu dohody o náhrade škody. Je pravdepodobné, že táto dohoda mu bola daná na podpis s inými dokladmi a teda sa s jej obsahom neoboznámil. Zároveň uviedol, že by bolo nelogické z jeho strany, aby podpisoval takúto dohodu v čase, keď už podal výpoveď a bol pred skončením pracovného pomeru u zamestnávateľa. Pokiaľ ide o samotný podpis, tento podpis je podobný s jeho podpisom, ale ako už uviedol, nie je si vedomý, že by takúto dohodu bol podpisovať. Voči uvedenému sa ohradil žalobca prostredníctvom svojho konateľa, ktorý uviedol, že v žiadnom prípade by si nedovolil sfalšovať podpis žalovaného a že kľudne jeho pravosť možno overiť, keďže na listine sa nachádza jeho odtlačok z dôvodu, že žalovaný, keď podpisoval príslušnú listinu, mal špinavé ruky. 4.1. Na otázku súdu, že vedenie motorového vozidla žalobcu nezodpovedalo druhu pracovnej činnosti žalovaného, a teda či došlo k zmene pracovnej zmluvy a zároveň k poučeniu žalovaného, akým spôsobom má uvedené motorové vozidlo z hľadiska jeho charakteru riadiť, žalobca uviedol, že k zmene písomnej pracovnej zmluvy nedošlo, ani takéto oboznámenie nebolo vykonané.
5. Súd sa v rámci prípravy pojednávania oboznámil s tachografovými kotúčmi svedčiacimi o používaní motorového vozidla. Ako už bolo uvedené, toto motorové vozidlo bolo kúpené s počtom kilometrov 263.200 km, pričom do opravy malo byť dané pri počte kilometrov 271.788, čo teda predstavuje 8.588 km. Z tachografových kotúčov je zároveň zrejmé, že žalovaný prvýkrát viedol uvedené motorové vozidlo dňa 28.06.2021 pri počte kilometrov 266.998, teda od kúpy vozidla do jeho prvého použitia žalovaným už bolo najazdených 3.798 km. Po jazde vykonanej žalovaným dňa 28.06.2021 v dĺžke 65 km, bolo vozidlo dvakrát použité B. F., ktorý najazdil 150 km. V čase 01.07.2021, 02.07.2021, 06.07.2021 použil motorové vozidlo pán B., kde na ňom najazdil 224 km (od 267.214 do 267.438). Následne motorové vozidlo bolo dňa 07.07.2021 znova použité pánom B., ale počet kilometrov pri začatí jazdy je uvedený ako 267.733, čiže oproti poslednému údaju pri skončení jazdy dňa 06.07.2021, kde bol údaj 267.438 km tu chýba cca 300 km. V čase od 07.07.2021 do 12.07.2021, pán B. mal najazdiť 500 km (konečný stav 268.246 km). Dňa 13.07.2021 vozidlo riadil B. F. na ceste v dĺžke 131 km a znova následne od 20.07.2021 do 26.07.2021 na ňom vykonal žalovaný jazdu v dĺžke 193 km (od 268.378 do 268.571). Od poslednej jazdy žalovaného vykonanej dňa 26.07.2021 bolo do podpísania dohody najazdených 447 km (od 268.571 do 269.018) a následne od skončenia jazdenia pána B. dňa 26.07.2021 do vykonania opravy malo byť najazdených 3.217 km (od 268.571 do 271.788). Je teda zrejmé, že z celkového počtu najazdených kilometrov 271.788 najazdil pán B. 995 km, pričom aj počas jeho jazdenia bolo auto v rozsahu 576 km použité inou osobou. 5.1. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v žiadnom svojom písomnom podaní vrátane žaloby, ani následne na pojednávaní žalobcovia netvrdili akým spôsobom sa poškodenie vozidla prejavovalo, kedy a ako ho zistili a kedy, kde a ako o uvedenej skutočnosti oboznámili žalovaného. 5.2. Vzhľadom na nedostatok týchto tvrdení súd skutočne nevylučuje verziu žalovaného, že dohoda o náhrade škody mu mohla byť podstrčená spolu s podpisom iných listín bez toho, že by sa s jej obsahom oboznámil. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že by žalobcovia v prípade, ak skutočne po jazdení vozidla pánom B. zistili na ňom vady, toho nedopytovali akým spôsobom jazdil, akým spôsobom radil rýchlosti, či sa mu nezdalo, že vozidlo má nejaký problém a podobne. Uvedené v neprospech žalobcov nesvedčí o tom, že by škoda mala byť spôsobená pánom B.. Relevantná sa zdá aj námietka žalovaného o nelogickosti podpísania dohody v čase plynutia výpovednej lehoty.
6. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho nároku. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia, prívlastok skutkové slúži
na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, teda také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorému je možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby. Pojem substancované zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Nestačí napr. len tvrdiť, že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Splnenie povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť v konkrétnom prípade je potrebné vyvodiť zo zásad, na ktorý je sporové konanie postavené. Účelom ustanovenia je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť. 6.1. Súd teda držiac sa vyššie uvedeného má za to, že žalobca ani len netvrdil akým spôsobom a kedy zistil, že by to mal byť práve žalovaný, ktorý svojím konaním spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Žiadnym spôsobom neuviedol, ako už bolo uvedené, kedy zistil poškodenie vozidla žalovaným, hoci konatelia žalobcu používali predmetné vozidlo aj v čase pred jeho používaním žalovaným a čo je podstatné aj v čase používania predmetného vozidla žalovaným a bezprostredne aj po tomto čase. Súd teda považuje za nelogické, že žalobca žiadnym spôsobom žalovaného nekonfrontoval s otázkou poškodenia vozidla, a preto súd znova opakuje, že sa mu javí vierohodná a ďalšiemu správaniu žalovaného zodpovedajúca jeho obrana o tom, že takúto dohodu, aj keby prípadne obsahovala aj jeho pravý podpis, vedome neuzavrel, najmä ak vedel, že vozidlo aj po skončení jeho jazdenia ďalej riadne jazdilo. 6.2. Súd teda zhrňuje, že žalobca nepreukázal ako dospel k záveru, že vozidlo počas najazdenia 8588 km (od jeho kúpy po opravu), z ktorých 995 Km pripadá na žalovaného (cca 11,57%) poškodil práve žalovaný.
7. Podľa § 179 ods.1 ZP - Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. 7.1. Zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a) protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d) zavinenie zamestnanca. 7.2. Predpoklady zodpovednosti zamestnanca uvedené pod písm. a),c) a d) žalobca nepreukázal a preto jeho žaloba musela byť zamietnutá.
8. K uzavretej dohode.
Podľa § 191 ods.3 ZP - Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. 8.1. V celom rade súdnych rozhodnutí sa súdy venovali otázke, keď zamestnanec uznal škodu v určitej výške. Na to sa odvolával zamestnávateľ v súdnom konaní. Predmetom súdneho konania však vždy bolo, či zamestnanec skutočne škodu spôsobil (zavinil svojím protiprávnym konaním) a v akej výške. Uznanie záväzku má len dopad na dĺžku premlčacej doby (§ 106 verzus § 110 ods. 1 OZ: "Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.") K tejto otázke sa vyslovil súd už v roku 1968. judikáte R 97/1968 (6 Cz 7/68) súd uviedol, že: uznanie záväzku k náhrade škody nie je samostatným zaväzovacím dôvodom ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Uznanie záväzku k náhrade škody v požadovanej výške nemení nič na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu; ak sa tak stalo
písomnou formou, má však ten právny následok, že pre uplatnenie peňažného nároku platí desaťročná prekluzívna lehota (podľa § 110 OZ). Pokiaľ ide o samotnú dohodu o náhrade škody, túto súd považuje za neplatný právny úkon, pretože za jej elementárnu náležitosť v čase jej podpisu považuje oznámenú výšku škody (arg. v určenej sume), ktorú zamestnávateľ od žalovaného požaduje. Súvisí to aj s tým, že je predsa logické, že zamestnanec sa bude rozdielne správať v prípade, ak by táto výška škody bola zanedbateľná, napr. 100,-- Eur a ak táto výška škody má mať 4.000,-- Eur. Preto zákon presné uvedenie výšky škody priamo v dohode vyžaduje bez možnosti jej dodatočného neurčitého určenia z dôvodu, aby aj zamestnanec mohol zvážiť všetky okolnosti a rozhodovať sa s vedomím veci.
9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.