Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-7Pc/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľky – osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zast. E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., proti osobe povinnej platiť výživné: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky z pôvodnej sumy 66,50 eur určenej rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.03.2007 sp.zn. -31 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2007 sp.zn. -48 na sumu 170,- eur mesačne, počnúc dňom 15.07.2021.

Zročné výživné za obdobie od 15.07.2021 do 30.11.2023 v celkovej sume 1.691,- eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 15.07.2021, žiadala navrhovateľka, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči nej na sumu 250,- eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 20.03.2007 rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. . Na základe daného rozhodnutia bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať sumou vtedy 2 500,- SK mesačne. Následne podal otec – osoba povinná platiť výživné voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie a Krajský súd v Prešove svojím rozhodnutím č.k. -48 zmenil rozsudok v časti výživného tak, že zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 2 000,- SK (66,50 eur) mesačne. Od posledného určenia výšky výživného uplynulo 14 rokov. V tom čase navštevovala navrhovateľka materskú školu v Prešove. V čase podania návrhu študovala na strednej škole v Bratislave. Navrhovateľkine náklady sa od posledného určenia výživného podstatne zmenili a vzrástli. Otec jej okrem poslednej určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Jej otec je učiteľ a jeho mesačný príjem je približne 1 000,- eur, jej matka je zamestnaná ako učiteľka a jej príjem je taktiež okolo 1 000,- eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2022 otec – osoba povinná platiť výživné k návrhu uviedol, že nie je pravdou, že od poslednej určenej výšky výživného neprispieval navrhovateľke ničím. Po vzájomnej dohode jej od 12.05.2021 platí mesačné výživné vo výške 80,- eur a následne sa dohodli na zvýšení výživného od 12.08.2021 vo výške 150,- eur mesačne na jej bankový účet. Je pre neho

nepochopiteľné, že navrhovateľka, prostredníctvom svojej matky podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne, ale neskôr, v auguste 2021, kedy navrhol zvýšenie výživného na sumu 150,- eur mesačne, ktorú považuje za adekvátnu a primeranú vzhľadom na dcérine objektívne potreby a zároveň aj pre neho finančné zvládnuteľnou, s čím súhlasila a od 12.08.2021 jej predmetnú sumu posiela každý mesiac. Aktuálne má čistý mesačný príjem 970,- eur až 1000,- eur. Vlastní jednoizbový byt v Košiciach, na ktorého kúpu si vzal hypotekárny úver, pričom mesačná splátka predstavuje sumu 115,24 eur. Na tento byt mu požičali peniaze aj rodičia, ktorým má ešte vrátiť cca 7 000,- eur, ktorú spláca po 50,- eur mesačne. Aktuálne v H. nebýva a tento byt prenajíma za sumu 375,- eur mesačne. V tomto byte uhrádza mesačne náklady na jeho užívanie, ktoré predstavujú sumu 160,- eur mesačne z čoho vyplýva, že náklady na byt v H. má v rozsahu 325,- eur a príjmy v rozsahu 375,- eur, a teda mesačne mu zostane 50,- eur navyše. Keďže aktuálne pracuje a žije v D. ako učiteľ na základnej škole v I., musel si tu zabezpečiť bývanie. Prenajíma si jednu izbu v byte v Dúbravke, kde mesačne platí 250,- eur. Platí si aj stavebné sporenie, kde posiela mesačne 100,- eur. Medzi jeho ďalšie náklady patrí doprava v sume 30,- eur mesačne, telefón v sume 30,- eur mesačne, auto – povinné zákonné poistenie 160,- eur ročne, havarijné poistenie 270,- eur ročne, pohonné hmoty okolo 80,- eur mesačne, strava okolo 200,- eur mesačne, iné bežné náklady ako ošatenie, obuv, drogéria, šport, lieky, lekárska starostlivosť, zubár, výlety či iné cca 100,- eur mesačne. Naznačené úplne bežné náklady pokryjú len nevyhnutné potreby pre normálny a dôstojný život. Mesačne príjmy sú teda okolo 1 375,- eur a výdavky okolo 1 150,- eur, pričom do toho ešte nezarátal aktuálne ním uhrádzané výživné v rozsahu 150,- eur, po ktorého zaplatení mu ostane mesačne okolo 75,- eur. Ak by mal akceptovať návrh na zvýšenie výživného, dostal by sa do mínusu, pričom ako zodpovedný hospodár sa snaží z každej výplaty si niečo odkladať pre núdzové prípady. Z jeho strany už došlo k zvýšeniu pôvodne súdne určenej výške výživného na sumu 150,- eur mesačne, pričom navrhovateľka nešpecifikovala v návrhu žiadne nové náklady na život, pre ktoré žiada zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne a nie je mu teda známy dôvod navrhovaného zvýšenia. Navrhovateľka už nebýva u svojej matky, ale asi rok a pol býva spolu s priateľom v prenajatom byte vo J., ktorý podľa jeho informácií uhrádza v celom rozsahu jej priateľ. Navrhovateľka je síce dospelá, ale stále študuje na strednej škole, a preto bývanie v prenajatom byte považuje za nadštandard. Ako už dospelá osoba logicky musí aj vlastným pričinením prispievať na náklady na takéto bývanie prácou či brigádou. Rodičia dospelého dieťaťa nie sú na to, aby financovali celý jeho život bez toho, aby dieťa, ktoré sa osamostatnilo, akokoľvek aj vlastným konaním prispelo na svoje živobytie, či krytie nákladov. Navrhovateľka má samozrejme objektívne náklady na život ako škola, doprava, strava, oblečenie, drogéria a iné, pričom matka jej podľa jeho vedomostí prispieva na život mesačne sumou 170,- eur a on výživným 150,- eur, teda 320,- eur mesačne spolu. Predmetnú sumu považuje pre študentku strednej školy za dostačujúcu, schopnú zabezpečiť jej reálne potreby a po kríky bežné výdavky na život.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej splnomocneného zástupcu, osoby povinnej platiť výživné, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -31 zo dňa 20.03.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -48 zo dňa 20.09.2007, súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2 000,- SK mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.

6. Z potvrdenia Základnej školy I. Bukovčana 3, Bratislava o príjme matky navrhovateľky vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem v roku 2021 dosahoval výšku 898,11 eur (č.l. 13 v spise).

7. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 15.06.2021 vyplýva, že navrhovateľka bola v tom čase študentkou druhého ročníka dennej formy na Spojenej škole Internátnej, so sídlom Hrdličkova 17, Bratislava v školskom roku 2020/2021 (č.l. 14 v spise).

8. Z výpisu účtu navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky zasielala navrhovateľke výživné v sume 170,- eur mesačne v období od 01.04.2022 do 30.09.2022 a otec navrhovateľky zasielal v rovnakom časovom období výživné v sume 100,- eur mesačne (č.l. 61-76 v spise).

9. Z výpisu účtu navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky zasielala navrhovateľke výživné v sume 170,- eur mesačne v období od 01.10.2021 do 31.03.2022 a otec navrhovateľky zaslal navrhovateľke

v mesiaci 10/2021 výživné v sume 150,- eur, v mesiaci 11/2021 v sume 150,- eur, v mesiaci 12/2021 v sume 150,- eur, v mesiaci 01/2022 v sume 150,- eur, v mesiaci 02/2022 v sume 66,50 eur, v mesiaci 03/2022 v sume 66,50 eur (č.l. 79-92 v spise).

10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 09.09.2022 vyplýva, že navrhovateľka bola v tom čase študentkou dennej formy na Spojenej škole, so sídlom Tokajícka 24, Bratislava v školskom roku 2022/2023 (č.l. 93 v spise).

11. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 uviedla, že otec dlhodobo platil 66,50,- eur podľa rozhodnutia súdu. Ona jej platí 170,- eur mesačne, odchádza to navrhovateľke paušálne na jej účet, keď potrebuje peniaze, zavolá jej manželovi a ten jej peniaze pošle. Keď príde navrhovateľka domov, dostane stravu aj stravné lístky, čiže to nie je len 170,- eur.

12. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 uviedol, že nie je pravdou, že platí 66,50 eur, pretože od augusta 2021 jej platil 150,- eur na účet, bez ohľadu na to, že mal súdom rozhodnuté 66,50 eur. Navrhovateľka - dcéra podala návrh na zvýšenie výživného, došlo k nezhodám a jeho to prekvapilo a následne na to jej poslal 100,- eur mesačne a tieto platí doteraz. Poukázal na to, že dcéra býva v byte so svojím priateľom, ktorý hradí náklady za byt, dcéra dodnes nešpecifikovala presne svoje výdavky, ale potrebuje na živobytie, cestovanie, oblečenie. Navrhnutá suma 250,- eur mesačne na plnoletú dcéru sa mu zdá veľa. On keď sa stretáva s dcérou, či raz za týždeň, či raz za dva, chodí slušne oblečená, má na cestovné a nemá pocit, že by bola ukrátená. Pokiaľ sa dcéra rozhodla zvýšiť si životný štandard a ísť bývať k priateľovi, nech študuje cez školský rok a cez letné prázdniny môže chodiť na brigády. Pri jeho príjmoch, výdavkoch a potrebách jeho dcéry je ochotný sa dohodnúť na 160,- eur mesačne.

13. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 uviedla, že dva roky žije u priateľa a stále jej otec tvrdí, že žijú nadštandardne, ale majú dvojizbový byt, kde jej priateľ hradí 510,- eur , lebo sa zvýšilo nájomné. Čo sa týka stravy, niekedy matka pošle 170,- eur a otec 100,- eur, to je spolu 270,- a za to urobí jeden – dva veľké nákupy po 50,- eur, a ostatné platí všetko jej priateľ, aj nájom, aj ostatné položky a myslí si, že on nie je povinný ju živiť, lebo ona odišla od matky. Na ošatenie mesačne minie 30,- eur, na stravu cca 100,- eur na mesiac. 50,- eur zo sumy 270,- eur dáva priateľovi, v škole nemajú jedáleň, ona si kupuje každý deň desiatu cca 5,- eur. Keď nemá peniaze, chodí si pýtať od matky, lebo keď zavolá otcovi, ten jej nedá peniaze. MHD platí 15,- eur mesačne, paušál na telefón 40,- eur mesačne. Ak nemá peniaze, tak paušál jej zaplatí priateľ. Keď minie peniaze, tak jej dáva priateľ na desiatu. Priateľ má 28 rokov, je zamestnaný v DHL.

14. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 sa taktiež vyjadril, že záleží od navrhovateľky ako vie hospodáriť s peniazmi. Na cestovanie a ostatné si vie korigovať, priveľa peňazí dáva do spoločenského života, nemá problém si kúpiť drahé víno, čiže tie peniaze, ktoré jej dáva na jej živobytie sú absolútne dostačujúce. Nikdy nepovedal, že žijú v prepychu, ale môžu si dovoliť kúpiť televíziu na splátky za 700,- eur, nové auto, čiže keby tie peniaze nemali, tak neurobia. On sa tiež stravuje, zmestí sa do 130,- eur, takže záleží od toho, čo nakupuje. Dcéra má paušál za 40,- eur, on za 25,- eur, vie si aj to zredukovať. Jeho paušálne náklady sú okolo 750,- eur, zarába okolo 1.000,- eur, má auto, ktoré má 8 rokov a prenajíma byt, ktorý považuje za nestabilnú zložku príjmu, lebo sa mu už päť krát vystriedali podnájomníci. Uviedol, že nemá také zázemie ako navrhovateľkina matka, ktorej rodičia kúpili byt, auto, a s jej manželom majú dva príjmy.

15. Podaním doručenom súdu dňa 16.11.2022 navrhovateľka uviedla, že sa s otcom dohodla na výške výživného v sume 170,- eur mesačne, pričom výživné bude vyplácať do 10. dňa daného mesiaca a zároveň bude výživné vyplatené spätne odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, t.j. od 15.07.2021. K danému podaniu bolo predložené aj vyhlásenie otca – osoby povinnej platiť výživné o dohode o určení výživného (č.l. 104-106 v spise).

16. Z potvrdenia Základnej školy Malokarpatské nám. 1, Bratislava o príjme otca – osoby povinnej platiť výživné vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2022 dosahoval výšku 1 134,69 eur (č.l. 114 v spise).

17. Z výpisu účtu otca – osoby povinnej platiť výživné vyplýva, že jeho mesačné výdavky pozostávajú zo sporenia na bývanie v sume 100,- eur, hypotekárneho úveru v sume 115,24 eur, výživného v sume 170,- eur, z nájomného v sume 250,- eur, pohonných hmôt v priemere 100,- eur, z energií v sume 31,90 eur, z paušálu na telefón v priemernej sume 35,- eur. Taktiež z predmetného výpisu vyplýva, že za prenájom bytu dostáva 375,- eur mesačne (čl. 115-134 v spise).

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2023 navrhovateľka uviedla, že sa s otcom dohodla na výške výživného v sume 170,- eur mesačne, pričom výživné bude vyplácať do 10. dňa daného mesiaca, avšak nedohodla sa s ním na zaplatení zaostalého výživného.

19. Otec na pojednávaní konanom dňa 23.03.2023 uviedol, že od podania návrhu do novembra 2022 platil výživné v sume 100,- eur a od novembra 2022 platí 170,- eur mesačne. Nesúhlasí s požadovaným výživným za obdobie od 15.07.2021 do novembra 2022.

20. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2023 navrhovateľka vyčíslila zameškané výživné od 15.07.2021 do mája 2023 v sume 1 204,- eur vrátané do sumy 170,- eur.

21. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 uviedla, že aktuálne býva u matky už asi pol roka, s priateľom už nie je. Výdavky na stravu predstavujú sumu 250,- až 300,- eur mesačne, náklady na bývanie spočívajúce s užívaním bytu, elektrina a TV predstavujú sumu okolo 300,- eur mesačne. V byte bývajú 4 osoby matka so svojim manželom, ich dieťaťom a navrhovateľka. Električenka na mesiac stojí 18,- eur, školské potreby niekedy dosiahnu aj 50,- eur mesiac. Náklady na lieky sú nárazové pri chorobách, ale v priemere mesačne môžu predstavovať sumu okolo 20,- eur. Oblečenie si teraz nezakupuje, nemá finančné prostriedky, priemerné mesačné výdavky môžu predstavovať sumu okolo 100,-. Záujmovú činnosť spojenú s nákladmi nemá. Niekedy by chcela chodievať do fitness centra, nemá však prostriedky na permanentku. Navrhovateľka súhlasila s tým, aby zročné výživné bolo rozvrhnuté do mesačných splátok v priebehu troch rokov.

22. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 uviedol, že dcéra má vyššiu životnú úroveň ako on, výdavky sú nadhodnotené. On sa dokáže stravovať za 150,- eur mesačne, dcéra sa pri tom stravuje u matky, ktorá jej varí, reálne sú tak len náklady na obed, školu, dopravu, mobilný telefón. Pokiaľ ide o oblečenie dcéra si kupuje drahé veci, prípadne jej kupuje priateľ. Všeobecne si dovolí viac ako on. On pritom musí platiť 250,- eur na podnájom, jeho fixné platby mesačne činia sumu 750,- až 800,- eur. V čistom zarába okolo 1 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem z podnájmu, ten mu skoční, nakoľko nájomníci odchádzajú a nevie kedy sa mu podarí získať nových podnájomníkov.

23. Podľa Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Súd pri rozhodovaní na základe vykonaného dokazovanie uzavrel, že od ostatného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá spočíva v náraste životných nákladov predstavovanom rastom spotrebiteľských cien, ktoré sa nepochybne dotkli tak navrhovateľky, ako aj jej otca, ako povinného z vyživovacej povinnosti. Na strane povinného z vyživovacej povinnosti však zároveň došlo k nárastu príjmu, keď tento v roku 2007 pri ostatnom rozhodovaní dosahoval netto príjem okolo 13.061 Sk (cca. 433 eur) a jeho mesačné výdavky sa pohybovali okolo 10.900 Sk (cca. 361 eur). Súd aktuálne pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca okolo 1.150 eur z pracovného pomeru, okrem toho otec má k dispozícii okolo 50 eur z prenájmu bytu (po odpočte súvisiacich nákladov). Na strane navrhovateľky je zmena pomerov spojená aj s prirodzenou skutočnosťou, že potreby 19-20 ročnej mladej ženy, študentky, sú neporovnateľne vyššie, ako potreby štvorročného dieťaťa, vo veku ktorom bola navrhovateľka v čase posledného rozhodovania súdu.

34. Súd zároveň nepovažoval za relevantné, a ani skutočnosti zodpovedajúce tvrdenia otca o tom, že navrhovateľka má podľa neho vyššiu životnú úroveň, ako on. Otec má po zaplatení nájomného k dispozícii sumu (minimálne) okolo 900 eur mesačne, ktorú môže minúť na krytie vlastných potrieb, ako aj na plnenie vyživovacej povinnosti. Ak otec argumentuje, že si musí prenajímať len izbu v byte s inými osobami, súd pripomína, že navrhovateľka má aktuálne bývanie porovnateľné. Podľa vlastných tvrdení otca, tento túto sumu aj minie takmer celú, necháva si len malú potrebnú rezervu, nie je potom zrejmé, prečo si myslí, že jeho dcére má postačovať suma okolo 340 eur mesačne na krytie jej potrieb a ešte to aj považuje za vyššiu životnú úroveň, akú má on. Neobstojí ani tvrdenie, že časť obdobia konania navrhovateľka bývala u priateľa, kde sa nepodieľala na nákladoch na bývanie, a ani tvrdenie, že teraz, keď znovu býva u matky, taktiež tieto náklady nemá. Už vôbec však nie je racionálne vysvetliteľný postoj otca, že by otec nemal uhradiť výživné za celé obdobie od začiatku konania, obzvlášť, ak sám od počiatku tvrdil, že samotný návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže začal navrhovateľke prispievať sumou 150 eur mesačne. Nie je tiež zrejmé, prečo touto sumou, resp. neskôr vzájomne dohodnutou sumou navrhovateľke neprispieval každý mesiac. Ak argumentoval tým, že si plnil povinnosť vždy minimálne vo výške súdom určenej sumy, tak minimálne od začiatku konania mu muselo byť zrejmé, že toto speje k zvýšeniu vyživovacej povinnosti (s ktorým napokon sám súhlasil), a ak sa rozhodol, že napriek tomu bude uhrádzať výživné podľa rozhodnutia z roku 2007, musel vedieť, že mu vznikne povinnosť douhradiť zročné výživné. To sa určuje v závislostí o oprávnených potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti a možností povinného za celý čas súdneho konania.

35. Pokiaľ ide o samotné potreby navrhovateľky, tá časť konania bývala u priateľa, teraz býva u matky. U priateľa náklady za bývanie nehradila, nehradí ich ani u matky. To však neznamená, že tieto náklady nevznikajú. Vznikajú, a aktuálne ich hradí matka navrhovateľky, je tak dôvodné, aby sa na ich úhrade čiastočne podieľal aj otec navrhovateľky. Aj bez nákladov na bývanie mal súd preukázané, že náklady na úhradu oprávnených potrieb navrhovateľky odôvodňujú výšku vyživovacej povinnosti otca v sume minimálne nerozporovaných 170 eur mesačne, a to počas celého trvania súdneho konania. Súd považoval náklady okolo sumy 250 eur na stravu na celý mesiac za oprávnený výdavok, jedná sa o 8,33 eur na stravu na deň v priemere, čo pri súčasných cenách potravín nepredstavuje nijako nadhodnotenú položku (raňajky, obed, večera, ovocie, zelenina a pod.). Za oprávnené tiež súd považoval náklady na

dopravu vo výške okolo 18 eur mesačne, 20 eur mesačne v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou (doplatky za lieky, platby u lekárov a podobne), okolo 60 eur mesačne na oblečenie, ak súd bral do úvahy rozpočítané náklady na celý rok vrátane sezónneho oblečenia. Samotná navrhovateľka uvádzala, že jej náklady na školu (školské potreby a podobne) niekedy dosahujú aj 50 eur mesačne, súd pri určovaní výživného považoval za opodstatnené priemerné náklady okolo 20 eur mesačne. Už tieto náklady, teda bez nákladov na bývanie, dosahujú sumu okolo 370 eur, ak súd k tomu priráta pomerné náklady na bývanie okolo 70 eur mesačne (jedná sa pritom o pomerné náklady v domácnosti navrhovateľkinej matky a akákoľvek alternatíva by bola nepochybne drahšia) a náklady na voľnočasové aktivity, okolo 20 eur mesačne, výška oprávnených výdavkov na krytie potrieb navrhovateľky dosahuje sumu okolo 460 eur, čo je suma, z ktorej možno vychádzať pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca. Takto určená suma je stále výrazne nižšia, ako suma, ktorú minie otec na úhradu svojich potrieb, argument otca, že navrhovateľka má vyššiu životnú úroveň ako on, tak neobstojí. Pokiaľ ide o samotnú výšku mesačného výživného, súd akceptoval skutočnosť, že navrhovateľka a povinný z vyživovacej povinnosti sa zhodli na sume 170 eur mesačne a v tejto sume aj výživné určil, berúc do úvahy skutočnosť, že uzavretiu zmieru účastníkom bránila len skutočnosť, že otec navrhovateľky nesúhlasil s tým, aby túto sumu mal doplácať spätne od začiatku konania.

36. Pokiaľ ide o zročné výživné, nebol žiaden dôvod toto nepriznať v sume rozdielu medzi skutočnými úhradami otca a určeným výživným za obdobie od začatia konania. Ako už bolo vyššie uvedené, neexistuje racionálny argument na to, že otec hradil nižšie výživné, ako ním pôvodne deklarovaných 150 eur mesačne, resp. neskôr vzájomne dohodnutých 170 eur mesačne, ktoré otec napokon aj tak neuhrádzal každý mesiac. Neobstojí ani argumentácia, že pomery matky navrhovateľky sú lepšie, ako pomery otca. Jednak, samotná matka navrhovateľky je rovnako ako otec učiteľkou s porovnnateľným príjmom, a zároveň, súd mal za preukázané (aj zo založených výpisov z účtu), že matka sa na potrebách navrhovateľky podieľa vyššou mierou ako otec, nielen finančným prispievaním, ale okrem iného aj osobnou starostlivosťou, prejavujúcou sa napr. aj v príprave stravy, praní a podobne. Za týchto okolností súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom príjmu životného partnera navrhovateľkinej matky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Ak otec napr. uvádzal, že navrhovateľka sa má možnosť stravovať u matky, súd upozorňuje, že sa stále jedná o výdavok navrhovateľky, a skutočnosť, že ho reálne zaplatí jej matka, otca nezbavuje povinnosti podieľať sa na jeho úhrade. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že zmena pomerov, oprávnené pomery navrhovateľky, a aj možnosti otca, by priznanie sumy 170 eur mesačne odôvodňovali už skôr, ako si navrhovateľka uplatnila návrh v tomto konaní. Nakoľko tomu ale bráni ustanovenie § 77 ods. 1 druhej vety, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, súd zročné výživné priznal v súlade s týmto ustanovením. Otec za obdobie od mesiaca júl 2021 (kedy začalo konanie) do mesiaca november 2023 uhradil na výživnom spolu sumu 3.239 eur. Za celé toto obdobie mu vznikla povinnosť uhradiť sumu 4.930 eur (170 eur x 29 mesiacov). Rozdiel tak predstavuje sumu 1.691 eur. Súd otcovi dlžnú sumu zročného výživného povolil splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne (s čím navrhovateľka súhlasila), splatných spolu s bežným výživným, a to až do splatenia celej dlžnej sumy zročného výživného.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.