Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/38/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ľudmila Kavuličová, so sídlom E. XX. XXXXXXXX XXXX/X, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ F. G. F., F. F. H. X, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, právna zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, 2/ K. C., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., XXX XX A., t.č. bytom D. L. XXX/X, XXX XX I. – M., N. C., o neplatnosť kúpnej zmluvy – trovy konania, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. -104 zo dňa 13. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , v znení neskorších predpisov.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa podala dňa 30.06.2023 žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej bol povolený vklad je neplatná. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2024, po predbežnom právnom posúdení žaloby, zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania navrhla, aby súd aplikoval ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery, keďže je invalidnou dôchodkyňou a zastupovanie jej bolo priznané prostredníctvom centra právnej pomoci z dôvodu jej zlej ekonomickej situácie. Žalovaný 1/ a aj žalovaná 2/ súhlasili so späťvzatím žaloby. Žalovaný 1/ nesúhlasil s aplikáciou nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Na výzvu súdu žalobkyňa a žalovaný 1/ deklarovali svoje majetkové pomery.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa vzala podanú žalobu späť v celom rozsahu po otvorení pojednávania vo veci, pričom žalovaný 1/ priamo na pojednávaní a žalovaná 2/ písomne vyjadrili súhlas so zastavením konania, preto vzhľadom na uvedené zastavil konanie vo veci.

5. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, pretože žalobu zobrala v celom rozsahu späť po otvorení pojednávania, preto by mala byť náhrada trov konania priznaná žalovaným. Žalobkyňa však navrhla aplikovať ust. , preto musel rozhodnúť, či je aplikácia tohto ustanovenia dôvodná. Z predložených listín, ktoré mali deklarovať majetkové pomery sporových strán zistil, že je dôvodné aplikovať , pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval majetkovú situáciu žalobkyne. Vyjadrením žalobkyne a listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalobkyňa sa dlhodobo lieči v psychiatrickej ambulancii na ochorenie v dôsledku ktorého nie je schopná zabezpečiť si príjem z pracovnej činnosti. Žalobkyňa tiež bola dlhodobo vedená ako uchádzačka o zamestnanie a v súčasnej dobe je v štádiu rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Rovnako bolo preukázané, že je v stave materiálnej núdze, čo vyplýva z prešetrenia jej majetkových pomerov pred vydaním rozhodnutia centra právnej pomoci o poskytnutí pomoci, a to bez finančnej spoluúčasti. Jediným hodnotnejším majetkom žalobkyne je podiel v byte, v ktorom býva. Zároveň mal za preukázané, že nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nebude mať nepriaznivý vplyv na ich majetkovú sféru. Konkrétne žalovaný 1/ nebude nepriznaním práva na náhradu trov konania výrazne dotknutý v majetkovej sfére, lebo s poukazom na zistenia vyplývajúce z verejne dostupných zdrojov má aktíva presahujúce 2 milióny, jeho zisk sa zvýšil viac než o 100% a dosiahol sumu 175.297,- Eur. Nepriznanie náhrady trov konania tak nebude nepriaznivo pôsobiť na jeho majetkovú sféru a neohrozí jeho ekonomickú činnosť. Žalovanej 2/ preukázateľne trovy konania nevznikli. Na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, a to z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie žalobkyne, ktorá by povinnosťou vyplatiť trovy konania žalovanému 1/ (lebo žalovanej 2/ trovy konania nevznikli) bola neprimerane finančne zaťažená.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, a to proti výroku II.. Odvolanie právne odôvodnil , , , . Nesúhlasil s argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia a poukázal pritom na svoje vyjadrenie k žalobe, ako aj podanie zo dňa 27.09.2023, v ktorých osobitne vysvetlili žalobkyni právnu úpravu vzťahujúcu sa na spoluvlastníkov v rámci oddlžovacieho procesu a tiež poukázali aj na neprípustnosť žaloby v zmysle , avšak žalobkyňa napriek tomu naďalej zotrvávala na podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že žalobkyňa v tomto súdnom konaní konala nezodpovedne, keď napriek jasnému zneniu platnej právnej úpravy trvala na podanej žalobe, zavinila trovy a k späťvzatiu pristúpila až keď mala skutočnosť nedôvodnosti podanej žaloby potvrdenú súdom v rámci predbežného právneho posúdenia. Súd pritom nemôže založiť rozhodnutie o nepriznaní trov na skutočnosti, že žalovaný 1/ je právnickou osobou a žalobkyňa je fyzická osoba. Naviac, čo sa týka osobnej a majetkovej situácie žalobkyne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd prvej inštancie mal pri priznaní nároku na náhradu trov konania zohľadniť najmä to, že niekoľkokrát v dostatočnom časovom predstihu oboznámil žalobkyňu a jej právnu zástupkyňu s platnou a účinnou legislatívou, žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na mimosúdne riešenie veci, žalobkyňa nemala záujem danú vec mimosúdne uzavrieť a z dôvodu postoju žalobkyne mal náklady na právne zastúpenie. Z uvedených dôvodov mal za to, že má voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania a apeloval na aplikáciu princípov zakotvených v . Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania správne, pretože na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a na strane žalovaného 1/ uvedené nebude pôsobiť nepriaznivo na jeho majetkovú sféru. Ako už uviedla v konaní, postup správcu bol prinajmenšom nezodpovedný, v rozpore s dobrými mravmi a umožnil žalovanému 1/ získať podiel v nehnuteľnosti za veľmi nízku cenu. O existencii začatého konkurzného konania a následného predaja podielu nemala vedomosť a táto skutočnosť nebola známa ani z predmetného listu vlastníctva, keďže začatie konkurzného konania a ani následný predaj podielu v predmetnej nehnuteľnosti nebol správcom vyznačený v liste vlastníctva. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že po obdŕžaní vyjadrenia žalovaného 1/ a oboznámení sa s kúpnou zmluvou informovala žalobkyňu o nových skutočnostiach, ktoré neboli v čase podania žaloby známe a pred pojednávaním ju tiež informovala o očakávanom postupe súdu, avšak vzhľadom na vzdelanostnú úroveň žalobkyne, pocit krivdy a nespravodlivosti zo strany správcu konkurzu voči nej ako väčšinovej vlastníčke bytu v ktorom býva nebolo možné očakávať, že danú právnu situáciu správne vyhodnotí a súhlas so späťvzatím žaloby získala až pred pojednávaním. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý výrok II. v celom rozsahu potvrdiť.

8. Žalovaný 1/ sa vyjadril tak, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho argumentáciu v podanom odvolaní. Žalobkyňa uvádza len vágne a ničím nepodložené tvrdenia o tom, že správca si neplnil svoje zákonné povinnosti, avšak neodkazuje na konkrétnu právnu úpravu, ktorú mal správca pri speňažovaní majetku porušiť. Prostredníctvom takéhoto spôsobu argumentácie sa žalobkyňa snaží za každú cenu vyhnúť negatívnym procesným dôsledkom. Ako už uviedol, je presvedčený, že žalobkyňa konala nezodpovedne, podaním nedôvodnej žaloby a trvaním na nej zavinila trovy konania spojené s vypracovaním právnych podaní a účasťou na pojednávaní, ku ktorým by inak nedošlo. S poukazom na uvedené naďalej zastáva názor, že v tomto konaní má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

9. Žalobkyňa a ani žalovaná 2/ sa nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnymi skutkovými zisteniami, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

13. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

14. V sporovom konaní v zásade platí, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ), pričom aplikácia prichádza do úvahy len vtedy, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania v zmysle , ale súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých úplne alebo sčasti neprizná náhradu trov konania inak úspešnej strane.

15. Vo vzťahu k aplikácii ust. , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak,

že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

18. V predmetnom prípade súd prvej inštancie vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivej ekonomickej situácii žalobkyne. Žalovaný 1/ však nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie a opísané dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali zakladať odôvodnenie pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania, keďže práve správaním žalobkyne došlo k zastaveniu konania a k vzniku trov na jeho strane. Odvolací súd však má za to, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynuli ním uvedené zistenia o majetkovej situácii žalobkyne, teda žalobkyňa sa dlhodobo preukázateľne lieči v psychiatrickej ambulancii pre generalizovanú úzkostnú poruchu, pre ktorú bola aj niekoľkokrát hospitalizovaná, bola dlhodobo nezamestnaná a nachádza sa v stave materiálnej núdze, keďže jediným hodnotnejším majetkom je byt v ktorom sa nachádza a v tomto konaní jej bola priznaná aj právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci a podľa vyjadrení mala byť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj v konaní o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Na strane druhej, žalovaný 1/ je právnickou osobou, ktorá podľa v spise nachádzajúceho sa výstupu z portálu O. nemá dlhy, nedoplatky, pohľadávky štátu, či konkurzy a reštrukturalizácie a za rok 2022 sa zvýšili jeho tržby a zisk. Z hľadiska ekonomickej stránky tak možno rovnako dospieť k záveru, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania inak úspešnému žalovanému 1/ nespôsobí na jeho strane vážnejšie negatívne následky, zatiaľ čo na strane žalobkyne by uloženie povinnosti nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v plnom rozsahu mohlo mať zjavne nepriaznivý vplyv na jej majetkovú a ekonomickú sféru. Odvolací súd záverom poukazuje aj aj na to, že žalovaný 1/ v priebehu odvolacieho konania a ani v priebehu konania na súde prvej inštancie v podstate nespochybňoval ekonomickú situáciu, či už na svojej strane alebo strane žalobkyne.

19. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal predovšetkým správanie žalobkyne, ktorá mohla na základe jeho vyjadrení a oboznámení sa s platnou a účinnou právnou úpravou dospieť k záveru, že v konaní úspešná nebude, keďže z jeho strany nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Odvolací súd po oboznámení sa s priebehom konania na súde prvej inštancie však má za to, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ako ani v čase spísania a podania žaloby nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, že žalovaný 1/ nadobudol podiel k nehnuteľnosti v rámci konkurzného konania na majetok žalovanej 2/, keďže nevyplynulo, aby žalovaná 2/ alebo samotný žalovaný 1/ vo výzve na predaj jeho podielu informoval žalobkyňu o uvedenej skutočnosti a rovnako ani z výpisu z katastra nehnuteľností jej táto informácia nevyplývala. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že vzhľadom na okolnosti na strane žalobkyne bola žaloba v danom čase podaná dôvodne. Možno síce prisvedčiť tvrdeniam žalovaného 1/, že žalobkyňa sa v priebehu konania oboznámila s obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj s príslušnými zákonnými ustanoveniami, na základe čoho mohla dospieť už skôr k záveru o nedôvodnosti svojej žaloby (napokon to, že o uvedenom bola žalobkyňa oboznámená bolo potvrdené aj zo strany jej právnej zástupkyne), avšak žalobkyňa napriek uvedenému trvala na podanej žalobe a ku späťvzatiu žaloby pristúpila až po predbežnom právnom posúdení súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.01.2024. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené nemožno posúdiť ako dôvod, ktorý by vzhľadom na jej ekonomické pomery vylučoval aplikovanie , a to už len z toho dôvodu, že žalobkyňa nemusela tvrdenia žalovaného 1/ považovať za správne alebo pravdivé, ale že tomu tak je zistila až z predbežného právneho posúdenia súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého následne vzala žalobu v celom rozsahu späť a netrvala ďalej už na podanej žalobe. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného 1/ za dôvodné.

20. Naviac je potrebné ešte poukázať na to, že súd prvej inštancie sa správne snažil zistiť aj majetkové pomery na strane žalovanej 2/, a teda či prípadné nepriznanie nároku na náhradu trov konania nespôsobí na jej strane nepriaznivé majetkové následky, avšak vzhľadom na pasivitu žalovanej 2/ nebolo uvedené možné zistiť, pričom z priebehu konania nepochybne vyplynulo, že bola v prevažnej miere pasívna okrem prípadu, kedy sa písomne vyjadrila k výzve súdu ohľadom späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval aj vo vzťahu k žalovanej 2/ správne, keď jej v zmysle nepriznal nárok na náhradu trov konania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s C.s.p a tak, že v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však vidí dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni v tom, že nie je spravodlivé, aby žalovaným, ktorým by teoreticky vznikol nárok na náhradu trov konania a ktoré im neboli priznané v zmysle by museli ešte uhrádzať trovy odvolacieho konania žalobkyni. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).