Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/216/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: C.. K. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G., E. XX, zastúpená JUDr. Helena Schneiderová, advokátka, so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, proti žalovanému: ROKO, s.r.o., so sídlom v Prešove, Strojnícka 18, IČO: 36458481, zastúpenému JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, Ul. 26. novembra 1510/3, za účasti vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 11, IČO: 00585441, o zaplatenie 840,90 EUR s prísl., takto

rozhodol:

žalobu zamieta,

žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 48,50 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 20.8.2010, naposledy upravenou na pojednávaní konanom dňa 14.9.2011 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie 840,90 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.3.2010 do zaplatenia a trovy konania titulom ušlého zisku na zárobku.

Žalovaný a vedľajší účastník so žalobou nesúhlasili.

Súd dokazovaním vykonaným oznámením o poistnej udalosti, potvrdeniami o stratách na zárobku, výzvou na náhradu škody, vyjadrením vedľajšieho účastníka, potvrdeniami o strate na stravných lístkoch, pracovnými zmluvami žalobkyne, rozhodnutiami o vymenovaní do štátnej služby, kópiami kolektívnych zmlúv ako aj ďalšími listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je zamestnankyňou T. Š. Ú. E. Pre v pozícií odborného radcu. Dňa XX.X.XXXX utrpela pri dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového vozidla C. J.M. poškodenie zdravia, konkrétne zlomeninu hlavičky pravej vretennej kosti s minimálnym posunom úlomkov, podvrtnutie pravého zápästia s odreninou a pomliaždenie pravej časti čela s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 22.8.2008 do 20.3.2009.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 16.12.2008 bolo trestné stíhanie proti obvinenému C. J.M. pre prečin ublíženia na zdraví žalobkyne podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby s trvaním 20 mesiacov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2008.

Prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Q. I., EVČ G.-XXXCB, ktorým bolo poškodenie zdravia žalobkyne spôsobené, je žalovaný.

Zo strany poisťovne žalovaného spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s. bola žalobkyni po dobu jej práceneschopnosti od 22.8.2008 do 20.3.2009 vyplatená strata na zárobku vo výške 1.427,09 EUR.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou v zmysle ust. titulom ušlého zisku domáha straty na zárobku pozostávajúcej zo straty na stravnom, straty na čistej mzde za obdobie od 22.8.2008 do 20.3.2009 a na odmene za druhý polrok roku 2008.

Podľa potvrdení T. Š. Ú. žalobkyni vznikla strata na stravnom vo výške 343,- EUR (č. l. 59), a to za obdobie od 22.8.2008 do 31.12.208 vo výške 207,- EUR, kedy by mala žalobkyňa nárok na 87 stravných lístkov, na ktoré by jej zamestnávateľ prispel sumou 5.541,90 Sk a zo sociálneho fondu by dostala 696,- Sk a zo sumy 136,40 EUR za obdobie od 1.1.2009 do 22.3.2009, kedy by mala nárok na 55 stravných lístkov, na ktoré by jej zamestnávateľ prispel sumou 118,25 EUR a zo sociálneho fondu by dostala 18,15 EUR.

Strata na čistej mzde bola T. Š. Ú. E. Pre vyčíslená potvrdeniami zo dňa 27.11.2008 a 12.3.2009 za obdobie práceneschopnosti v roku 2008 vo výške 24.180,- Sk a v roku 2009 vo výške 637,40 EUR a strata odmeny za druhý polrok 2008 vo výške 15.000,- Sk.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že vedľajší účastník poistnú udalosť riadne zlikvidoval a všetky zákonné nároky žalobkyne uhradil.

Vedľajší účastník sa so žalobným návrhom nestotožnil v celom rozsahu a to jednak čo do výšky uplatneného nároku ako aj jeho právneho základu. Poistná udalosť bola likvidovaná pod č. XXXXXXXXXX povinného zmluvného poistenia motorového vozidla G.-XXXCB, ktorého držiteľom bol žalovaný a ktorým bola škoda spôsobená.

Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodenej žalobkyne, suma tejto náhrady v zmysle ust. sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Takto určenú stratu na zárobku priniesla novela s účinnosťou od 1.8.2004. Vedľajší účastník pri výpočte straty na zárobku vychádzal z predloženého potvrdenia o strate na zárobku počas práceneschopnosti T. Š. Ú. E.Š. Pre zo dňa 24.3.2009. Denný vymeriavací základ bol v zmysle ust. Zákona o sociálnom poistení stanovený v sume 26,60 EUR, pričom žalobkyňa bola práceneschopná celkom 211 dní. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením bola suma úrazového príplatku určená vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa Zákona o sociálnom poistení od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na stratu na zárobku vo výške 1.427,09 EUR a uvedená suma bola vedľajším účastníkom v prospech žalobkyne poukázaná. Z uvedeného dôvodu je preto nárok uplatnený predmetnou žalobou v plnom rozsahu nedôvodný.

Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa , náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.

Podľa , poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa , pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa , náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa , denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí , , a rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

Podľa , ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Podľa , ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa , denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v , ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v , ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; odseky 1 až 3 platia rovnako je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Podľa , zamestnanec zamestnávateľa podľa , ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa , úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa , suma úrazového príplatku je

a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorovým vozidlom žalovaného značky Q. I., R. G.- XXXCB bola dňa XX.X.XXXX spôsobená škoda na zdraví žalobkyne, teda zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú poškodenej žalobkyni je daná v zmysle ust. .

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha straty na zárobku formou ušlého zisku v zmysle ust. pozostávajúcej zo straty na stravnom a straty na čistej mzde po dobu práceneschopnosti od 22.8.2008 do 20.3.2009, ktorá jej vznikla počas liečby poškodenia jej zdravia motorovým vozidlom žalovaného.

Predovšetkým treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená na veciach alebo na zdraví.

Ustanovenie a upravujú rozsah náhrady škody, ktorá bola spôsobená na veciach poškodeného. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri škode na

veciach sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Ustanovenia až upravujú nároky poškodeného pri škodách spôsobených na zdraví. Pri škode spôsobenej na zdraví sa uhradzuje strata na zárobku, odškodňujú sa bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a poskytuje sa náhrada nákladov spojených s liečením. Úprava všetkých týchto náhrad je obdobná ako pri odškodnení pracovných úrazov.

V zmysle ust. má poškodený nárok na stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví a táto sa uhrádza peňažným dôchodkom, pričom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Uvedené zákonné ustanovenie je všeobecným ustanovením k a , ktoré upravujú stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti () a po skončení práceneschopnosti (). V zmysle ust. náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 1.8.2004 podstatou tohto nároku už nie je rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a nemocenským, ale suma úrazového príplatku ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia za podmienok vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení.

Podmienkou vzniku predmetného nároku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného sa vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské z nemocenského poistenia. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni a vypočítava sa z denného vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodnom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak a uvedený denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor ( o sociálnom poistení).

V čase vzniku nároku žalobkyne na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti v zmysle ust. suma úrazového príplatku bola určená 55 % denného vymeriavacieho základu po prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a 25 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa pracovnej neschopnosti.

Uvedené zákonné nároky žalobkyne na zaplatenie úrazového príplatku ako náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti boli poisťovňou žalovaného z povinného zmluvného poistenia škody za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v plnom rozsahu zaplatené, čo žalobkyňa nepopierala.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha náhrady straty na stravnom a čistej mzde po dobu práceneschopnosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom žalovaného na jej zdraví. Z uvedeného dôvodu preto nároky žalobkyne uplatnené predmetnou žalobou nemožno subsumovať pod ustanovenie titulom ušlého zisku, nakoľko uvedené zákonné ustanovenie obsahuje právnu úpravu náhrady tzv. vecnej škody.

Nároky žalobkyne sú nárokmi súvisiacimi s poškodením jej zdravia, ktorých právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach až . V zmysle uvedených zákonných ustanovení má žalobkyňa nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti formou tzv. úrazového príplatku v zmysle ust. , ktorého výška je určená všeobecným právnym predpisom o sociálnom poistení , pričom tieto nároky žalobkyne boli poisťovňou žalovaného v plnom rozsahu uspokojené.

Na základe uvedenej skutočnosti preto súd žalobu žalobkyne, ktorou si uplatnila ďalšie nároky zo strany na zárobku ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.