Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-51-2024.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/51/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 08. 2024 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. C., C., adresa na doručovanie: C., E. X, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaná A. B., nar. XX. XX. XXXX v Trenčíne, trvale bytom D. C., C., adresa na doručovanie: E., E. X,
j e v i n n á, ž e
hoci ako matka maloletého F., narodeného XX. XX. XXXX, je v zmysle § 62 Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 31 P/304/2013 zo dňa 27.02.2014, právoplatného dňa 11.03.2014, povinná prispievať na výživu maloletého R.K. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám D. G., bytom G. XXXX/X, C., ktorej bol mal. R.K. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnila riadne a včas, čím jej za obdobie od marca 2014 do mája 2024 vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške 3.347,41 Eur, pričom celková výška výživného bola 3.597,41 eur, z ktorých v sledovanom období zaplatila 250 eur a v uvedenom období nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a nebola ani poberateľom sociálnych dávok,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania na dlhý čas,
t ý m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd uvedený trest podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd ukladá obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovanú obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaná sa v rámci prípravného konania k spáchaniu skutku v podstate doznala.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 08. 2024 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedala „áno“.
Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovanej súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania uvedeného skutku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.
Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa správami na obžalovanú - odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a výsluchom obžalovanej k osobným a majetkovým pomerov a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Obžalovaná podľa odpisu z registra trestov bola jedenkrát súdne trestaná na trest povinných prác, ktorý trest jej bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 24 dní, ktorý trest vykonala 17. 12. 2015.
Obžalovaná podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR táto bola viackrát priestupkovo riešená za priestupky v oblasti verejného poriadku, ktoré boli riešené v blokovom konaní.
Obžalovaná k svojim majetkovým a osobným pomerom uviedla, že žije v podstate bezdomovec, s dieťaťom sa viac rokov nevidela. V súčasnej dobe nepracuje, avšak podľa vlastného tvrdenia má prácu zabezpečenú. Alkoholické nápoje podľa vlastného tvrdenia momentálne nepožíva.
Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovanej o vine ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko súd mal za preukázané a to aj samotným vyhlásením obžalovanej, že táto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd môže uložiť povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovanej boli dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a zároveň tým, že urobila vyhlásenie napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (súdu) a žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. Tr. zák. teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 2:0 v prospech poľahčujúcich.
Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu v plnom rozsahu doznala, tento oľutovala. Zároveň vzhľadom na osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy, ako aj v podstate jej spôsob života, súd dospel k záveru, že účel trestu, tak ako to má na mysli zákonodarca môže byť dosiahnutý aj uložením trestu s podmienečným odkladom, teda že nie je nevyhnutné, aby obžalovaná bola odsúdená nepodmienečným trestom, avšak pri splnení určitých povinností. Na základe týchto skutočností potom súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej sadzby, ktorá je 1 až 5 rokov, teda v trvaní 2 roky, čo považoval za trest adekvátny, avšak zároveň tento trest u obžalovanej podmienečne odložil pri súčasnom uložení probačného dohľadu v trvaní 2 roky, pričom však súčasne uložil obžalovanej povinnosť, aby sa v skúšobnej lehote riadne zamestnala, poprípade zdokladovala preukázateľné uchádzanie sa o zamestnanie. Pri ukladaní tohto trestu okrem toho, že súd bral do úvahy úplné priznanie sa obžalovanej dospel k záveru, že obžalovaná nie je tak vážne narušená, žeby bezpodmienečne tento trest musela vykonávať nepodmienečne, naopak uvedeným druhom trestu a jeho výmerou pri uložení povinnosti súd týmto spôsobom chcel pôsobiť na obžalovanú, aby sa čo najskôr zamestnala, poprípade preukázateľne dokladovala, že má úplnú snahu si nájsť adekvátne zamestnanie a to z dôvodu, aby táto mohla riadne a včas platiť výživné na svoje maloleté dieťa.
Takýto druh trestu a jeho výmera potom podľa názoru súd v plnej miere splní účel trestu, teda jednak zabezpečí spoločnosť pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby táto viedla riadny život a tento trest aj v dostatočnej miere vyjadrí odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).