Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Cb-50-2011.pdf
PDF · 173.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/50/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne: I.. J. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XX, XXX XX Y., V.Č.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Zuzanou Semanovou, advokátku, AK Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: V.. I. S., T.. XX.X.XXX, H. H. XX, XXX XX D. T. U., V.Č.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Szársoim, advokátom, AK Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 1 018,44 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalovaná sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť jej sumu 1 018,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 018,44 eur od 15.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie návrh odôvodnila tým, že ako obchodná zástupkyňa Prvej stavebne sporiteľne, a.s. podnikala v oblasti sprostredkovania zmlúv o stavebnom sporení. Keďže prenajaté priestory v Prešove nevyhovovali dohodla sa so žalovaným o spoločnom nájme väčších priestorov a tak začali väčšie priestory užívať. Ona uzatvorila zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. 4/2009 dňa 27.1.2009 a neskôr dňa 25.3.2009 dodatok k tejto zmluve a to s Odborovým domom kultúry, spol. s r.o. Tento väčší priestor so žalovaným užívali spoločne. Písomnú zmluvu, dodatok, ako aj platby za tieto priestory po dohode so žalovaným mala realizovať ona, čo aj urobila. Dohoda so žalovaným bola za obdobie od februára 2009 do mája 2009. Spolu ňou zaplatená čiastka predstavovala 2 555,31 eur ( 1 000,- eur za mesiac február a marec 2009, 1 555,31 eur za mesiace apríl, máj a jún 2009). Žalovanému nezarátala mesiac jún 2009 vo výške 518,43 eur, pretože v tom čase sa už prenajímanie priestorov ukončilo. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný jej je dlžný sumu 1 018,44 eur. Žalovaného niekoľkokrát telefonicky a aj listami vyzývala na úhradu dlžnej sumy. Ten reagoval na to tak, že nemajú uzavretú písomnú zmluvu a ani inú dohodu, takže jej faktúru zaslal späť.
Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o podnájme č. 4/2009, Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, faktúrou Č.. XXXXXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 6.7.2009, faktúrou Č.. B., výdavkovým pokladničným dokladom Č.. D., Q. Č.. B., výdavkovým pokladničným dokladom Č.. D., výpismi zo Živnostenského registra účastníkov konania, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.8.2011, Zmluvou o podnájme č. 28/2008, Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, Dohodou o skončení podnájmu nebytových priestorov zo dňa 30.9.2009, výpismi z účtu žalovaného, faktúrami Č..
B., Č.. B., B., Č.. B., Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, vyjadrením žalobkyne zo dňa 14.7.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 5.1.2009, príjmovým pokladničným dokladom č. P34, vyjadrením Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 2.11.2011, rozsudkami č.k. 8C/63/2010-122 a č.k. 29C/64/2010-85, výsluchom svedkov a účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento stav veci:
Zmluvou o podnájme nebytových priestorov č. 4/2009 z dňa 27.1.2009 uzavretou medzi žalobkyňou ako podnájomcom a Odborovým domom kultúry spol. s r.o. v Prešove ako nájomcom, si žalobkyňa prenajala nebytové priestory - kancelárske miestnosti č. 37/a o rozlohe 38 m2 a č. 37/b o rozlohe 18 m2, nachádzajúce sa na 1. poschodí budovy súp. č. 5042, na C. Č.. XXX/X, Y. Ú. C., T. I. Č.. X, C.. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úhrada za podnájom a poskytované tovary a služby spolu vo výške 6 000,03 eur . Žalovaná sa touto zmluvou zaviazala platiť nájomcovi z podnájom a cenu a poskytnuté tovary a služby štvrťročne a to na základe faktúr vystavených nájomcom. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.2.2009 do 31.12.2012.
Dodatkom č. 1 zo dňa 25.3.2009 k vyššie uvedenej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene výšky ročnej úhrady za poskytované tovary a služby na sumu 221,21 eur. Dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.4.2009.
Faktúrou Č.. B. nájomca žalovanej vyfakturoval na základe nájomnej zmluvy za obdobie február, marec 2009 za nájom a služby sumu 1 000,- eur. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. V0058 zo dňa 8.4.2009, žalobkyňa nájomcovi uhradila za nájomné a služby sumu 1 000,- eur.
Faktúrou Č.. B. nájomca žalovanej vyfakturoval na základe nájomnej zmluvy za obdobie 2.Q 2009 za nájom a služby sumu 1 555,31 eur. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. V0084 zo dňa 30.6.2009, žalobkyňa nájomcovi uhradila za nájomné a služby sumu 1 555,31eur.
Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2009 žalobkyňa žalovanému vyfakturovala za podiel na nákladoch súvisiacich s užívaním priestorov na administratívne účely v budove Odborového domu kultúry na Námestí mieru č. 1 v Prešove celkovo sumu 1 018,44 eur.
Žalovaný prípisom zo dňa 6.7.2009 žalobkyni predmetnú vyššie uvedenú faktúru vrátil, nakoľko nebola podložená žiadnymi zmluvnými a ani inými dohodami preukazujúcimi spoločné užívanie ňou prenajatých priestorov a uviedol, že preto považuje faktúru za bezpredmetnú a zasiela ju späť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.8.2009 uviedol, že ako obchodný zástupca Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. spoločne s ďalšími obchodnými zástupcami užívali nebytové priestory v priestoroch Odborového domu kultúry od 15.11.2008 d 30.9.2009 v zmysle dohody o podnájme, ktorú on uzavrel a ktoré spolufinancovali na základe ústnej dohody 3 obchodní zástupcovia. ( S., J., Z. a po jej odchode s PSS, a.s. p. G.. Priestory boli vyhovujúce a postačujúce na chod obchodného zastúpenia a nebola potreba ich ani meniť ani rozširovať. Žalobkyňa ako vedúca svojej obchodnej skupiny predpokladala rozšírenie počtu obchodných zástupcov a preto uvažovala o rozšírení obchodných priestorov, s čím on nesúhlasil a nebol ochotný vziať ďalšie priestory do prenájmu, nakoľko prijatie nových obchodných zástupcov nebolo v tom čase aktuálne a priestory by sa nerentovali. Napriek tomu žalobkyňa uzavrela sama nájomnú zmluvu bez jeho súhlasu a akejkoľvek dohody. Bola to jej osobná podnikateľská aktivita. V máji 2009 ukončila žalobkyňa spoluprácu s PSS, a.s., spolufinancovanie ním prenajatých priestorov. Starostlivosť o jej obchodných zástupcov prevzala jej nadriadená obchodná zástupkyňa p. G.. V júli 2009 obdržal faktúru č. XXXXXXX, ktorá sa odvolávala na spolupodieľanie nebytových priestorov, ktoré vôbec nedohodli. Listom zo dňa 6.7.2009 žalobkyni faktúru vrátil. Žalobkyňa viac nereagovala a on považoval celú záležitosť za uzavretú. Uviedol, že žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu klame, nakoľko okrem zaslania faktúry ho vôbec nekontaktovala.
Podľa Zmluvy o podnájme nebytových priestorov Č.. XX/XXXX, žalovaný ako podnájomca a Odborový dom kultúry, spol. s r.o. ako nájomca dal žalovanému do podnájmu nebytové priestory - kancelárske miestnosti č. 39 o rozlohe 20 m2, č. 38b o rozlohe 14 m2 a č. 38a o rozlohe 44,5 m2, nachádzajúce sa na 1. poschodí budovy súp. č. 5042, na parcele Č.. XXX/X, Y. Ú. C., T. I. Č.. X, C.. Ročná úhrada za podnájom a poskytované tovary a služby bola dohodnutá vo výške 272 772,- Sk. Žalovaný sa zaviazal nájomné a cenu za služby uhrádzať nájomcovi štvrťročne, Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15.11.2008 do 31.12.2013.
Dodatkom č. 1 zo dňa 25.3.2009 k vyššie uvedenej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene výšky ročnej úhrady za poskytované tovary a služby na sumu 310,08 eur. Dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.4.2009.
Dohodou o skončení podnájmu nebytových priestorov zo dňa 30.9.2009 žalovaný a nájomca k uvedenému dňu sa dohodli o skončení podnájmu nebytových priestorov podľa Zmluvy č. 28/2008.
Faktúrami č. B., Č.. B., Č.. B. Z. . B. nájomca žalovanému za obdobie od 15.11.2008 do 30.9.2009 vyfakturoval nájomné a cenu za služby a tovar a to za obdobie od 15.11.2008 do 31.12.2008 vo výške 34 854,30 Sk, za obdobie I. Q 2009 vo výške 2 263,59 eur, za obdobie II. Q 2009 vo výške 2 341,11 eur, za obdobie III. Q 2009 vo výške 2 341,12 eur. Z výpisov z účtu žalovaného súd zistil, že uvedené nájomné žalovaný nájomcovi uhradil.
Faktúrami č. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. Q. XXXXX, Č.. Q. XXXXX následne žalovaný jednotlivým obchodným zástupcom ( p. J., C.. Z. Z. potom . G.) vyfakturoval alikvotnú časť zaplateného nájomného a ceny tovaru a služieb. Z pripojených výpisov z účtu žalovaného a príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že tieto alikvotné čiastky boli jednotlivými obchodnými zástupcami uhradené v prospech žalovaného.
Žalobkyňa v liste zo dňa 14.7.2009 adresovaného žalovanému uviedla, že síce nemajú písomnú dohodu, ale aj ústna dohoda je dohoda. Uviedla, že ani jeho faktúry neboli podložené žiadnom písomnou dohodou a z jej strany boli uhradené. On jej dal prísľub, že bude pol roka spolufinancovať uvedené priestory, bez tohto prísľubu by ich nezobrala. Na uvedené prehlásenie má svedkov a preto nesúhlasí s vrátením faktúry a žiada ju uhradiť. V opačnom prípade uviedla, že pristúpi k vymáhaniu tejto sumy súdnou cestou.
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. v písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2011 uviedla, že v období od januára do mája 2009 v regionálnej pobočke Košice nebol prijatý žiadny uchádzač do zamestnania pre obchodnú zástupkyňu V.. J. Z.. V uvedenom období nebola uzatvorená ani žiadna zmluva s obchodným zástupcom, ktorý sa stal priamym podriadeným V.. Z..
V rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/63/2010-122 zo dňa 31.3.2011 súd rozhodol o tom, že I.. Z. D. je povinná zaplatiť V.. I. S., ktorý v tomto konaní vstupoval na strane žalobcu, sumu 4,97 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.6.2009 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov za poskytnutie služieb telefónneho centra realizovaných na základe objednávky I.. D. na dodanie adresára s menami a telefónnymi číslami v období od 11.5.2009 do 14.5.2009 v zmysle vyúčtovacej faktúry Č.. XXXXX. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol nakoľko nemal za preukázané, žeby medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda v písomnej alebo ústnej forme, že I.. D. sa bude podieľať na spolufinancovaní školení a uvedená povinnosť jej nevyplývala ani zo zmluvy.
Rozsudkom č.k. 29C/64/2010-85 zo dňa 4.2.2011 Okresný súd Prešov rozhodol o tom, že H. Y. je povinná zaplatiť V.. I. S., ktorý v tomto konaní vystupoval na strane žalobcu, sumu 3,86 eur s s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.6.2009 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov za poskytnutie služieb telefónneho centra realizovaných na základe objednávky C.. Y. na dodanie adresára s menami
a telefónnymi číslami v období od 11.5.2009 do 14.5.2009 v zmysle vyúčtovacej faktúry č. 90110. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol nakoľko nemal za preukázané, žeby medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda v písomnej alebo ústnej forme, že I.. D. sa bude podieľať na spolufinancovaní školení a uvedená povinnosť jej nevyplývala ani zo zmluvy.
Žalobkyňa vo svoje výpovedi dňa 17.10.2010 uviedla, že na základe ústnej dohody spolu so žalovaným a pánom J. užívali priestory, žalovaný bol ako oblastný riaditeľ, ona bola ako oblastná vedúca skupiny a pán. J. bol v jej skupine. Dohoda o spolufinancovaní bola so žalovaným uzavretá predtým ako žalovaný uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov. Presne si to nepamätá, mohlo to byť asi mesiac predtým ako žalovaný uzavrel dohodu o užívaní nebytových priestorov. To znamená niekedy začiatkom novembra, možno koncom októbra 2008. Uviedla, že obsahom pracovnej náplne bolo aj rozširovanie obchodného zastúpenia v čase keď bolo vypísané výberové konanie, ktoré bolo zhruba každý mesiac a ona tam posielala ľudí. Výberové konanie robila pani I., tam sa robili testy a osobný pohovor u pána riaditeľa. Keď tieto nebytové priestory brali všetci traja, boli voľné, predtým tam bolo Amsclico, kde mala známeho a od neho sa dozvedela, že sa tieto nebytové priestory budú uvoľňovať. Bol tam priestor a čas na nejaké dohody o spolufinancovaní týchto nebytových priestorov, na čom sa všetci traja dohodli. Ona následne každý mesiac posielala ľudí na prijatie do obchodného zastúpenia a jej skupina sa rozširovala a v januári, keď išli s pani Y. Z. pani D. v roku 2009 na obed, videla ako pani M. ukazuje priestory nejakej maklérskej spoločnosti. Jednalo sa o miestnosť 17 a polovicu z 86. Išla preto za ňou a opýtala sa jej, či títo chlapci majú záujem o tieto nebytové priestory. Povedala jej, že áno. Mali už podpisovať vlastné zmluvy, boli sa dohadovať už len na nejakých detailoch. Ona povedala, že o tieto priestory má do budúcna záujem, vtedy jej pani M. povedala, že ak tieto priestory chcú, musí sa rozhodnúť veľmi rýchlo, pretože má vážnych záujemcov a mala byť podpísaná zmluva. Ona jej na to povedala, že o tom sa nemôže sama rozhodnúť, že potrebuje hovoriť s pánom S. a následne ho telefonicky kontaktovala a povedala mu, aká je situácia. Prítomná pritom bola pani D., pani Y. Z. pani . Ona mala zapnutý hlasný odposluch a pán riaditeľ povedal, že dobre. Na to pani M. povedala, že treba jednať rýchlo, že od februára sa musí podpísať zmluva, aby to vedela zdôvodniť pred šéfstvom, nakoľko ona už mala žiadosť a bola pripravená zmluva pre tú maklérsku spoločnosť s tým, že by to vedela tak, že majú prenajaté zadné priestory a že boli by uprednostnení, keby o to požiadali oni. Pán riaditeľ povedal, že dobre, že to môžeme na základe týchto skutočností zobrať. Na základe toho ona išla dať pani M. žiadosť, takisto sa musela pripraviť zmluva. Na základe súhlasu od pána S. ona zobrala tieto priestory. Ďalej uviedla, že žalovaný vyslovil súhlas s tým, že tieto priestory bude spolufinancovať. Pýtala sa tiež pána J., on jej však povedal, že jeho skupina sa nerozširuje rýchlo a že nemá záujem o tieto priestory. Dohodli sa na tom, že tam budú iba oni dvaja, teda ona a žalovaný a ten bude spolufinancovať tieto nebytové priestory a to po dobu 6 mesiacov. Ďalej poukázala, že výberové konania nerobila ona, robila len prvotné pohovory a následne ďalšie veci robila pani I. G. p. S.. Tieto podklady sú určite uložené v PSS v krajskej pobočke v Košiciach. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného tak uviedla, ženie je pravdivé to, že sa p. S. viackrát neozvala, nakoľko prvý krát mu poslala faktúru, s tým, že oj jej ju vrátil a poukázala na vyjadrenie, ktoré je zložené v spise. Následne mu dňa 14.7.2009 poslala znovu faktúru s obsahom listu, ide o výzvu zo dňa 14.7.2009 s tým, že sa jej vrátila naspäť od pána S. nevyzdvihnutá zásielka aj spolu s faktúrou. Na rozšírení nebytových priestorov sa so žalovaným dohodla z dôvodu, že podľa plániku v priestore č. 20 boli dva stoly, túto miestnosť využívali na školenie. Miestnosť číslo 12 bola veľmi úzka, tam sa nachádzali veci ako je chladnička, kávovar a takéto veci a v miestnosti č. 86 boli štyri stoly o ktoré sa delili s pánom J.. Ona mala dva stoly a pán J. mal dva stoly pre svojich obchodných zástupcov. Tieto priestory nepostačovali, nakoľko ona každý mesiac posielala na prijímanie nových obchodných zástupcov a v tom čase už mala šiestich. Preto uvažovala o rozšírení priestorov o ktorých sa s pánom riaditeľom rozprávali už predtým s tým, že keď to bude aktuálne, že sa dohodnú. Ďalej uviedla, že žalovaný povedal, že on takto pomáha zo začiatku prvých 6 všetkých vedúcim zložkám obchodných zástupcov a že takúto pomoc poskytne aj jej, aby sa mohli rozširovať ďalej. Malo to logiku v tom zmysle, že čím väčší bol počet ľudí, tým skôr sa napĺňal plán a objem zmlúv za ktoré boli ohodnocovaní. Túto zmluvu podpísala vo svojom mene z dôvodu, že po uplynutí polroka tie priestory ostatnú jej, aby nemusela uzatvárať novú zmluvu. Pokiaľ sa jedná o fakturáciu za prenájom predmetných priestorov uviedla, že faktúry z Domu odborov sa nevystavovali mesačne ale kvartálne. Až v apríli preto dostala prvú faktúru. Druhá faktúra mala byť až v druhom kvartáli. Ona sama nevidela dôvod prečo by som hneď na druhý deň posielať žalovanému faktúru. Nebolo to pre ňu prioritné. Nezarábala málo. Pokiaľ sa jedná o čas vyslovenia súhlasu žalovaného s uzatvorením zmluvy uviedla, že si to presne nepamätá. Na základe telefonického rozhovoru povedala
pani Roháčovej, že môžme napísať žiadosť o prenajatie týchto priestorov s tým, že ona sa následne rozprávala ústne s pánom S.. V priebehu týždňa sa potom aj ústne so žalovaným dohodla.
Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 17.10.2010 uviedol, že pokiaľ žalobkyňa spomínala, že pomáhal pri prenajímaní týchto nebytových priestorov, tak to bolo dňa 15. novembra a súčasťou procesu bola aj pani Z., keď spolu s ňou a p. J. začali užívať obchodné priestory na základe zmluvy, ktorú on uzavrel s pani Roháčovou. Tieto priestory boli postačujúce, boli vyhovujúce, nebol žiaden dôvod, aby si prenajímali ďalšie priestory. Nových ľudí v tom čase nemali prijatých. Uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že dal súhlas k prenajatiu ďalších priestorov, nie je pravdivé, pretože ak by bol videl dôvod na prenájom ďalších priestorov, on sám by ich bol prenajal opätovne na seba, ako hlava štruktúry, ktorá organizovala obchodnú činnosť v predmetnej oblasti. Uviedol, že tieto aktivity boli osobné podnikateľské aktivity žalobkyne, ktorá predpokladala nejaký možný nástup obchodných zástupcov, avšak ten sa nerealizoval. Po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení so žalobkyňou prevzala spolupodieľanie sa na spolufinancovaní jej manažérka pani G., ktorá vlastne potvrdila spolupodnikanie v týchto nebytových priestoroch na základnej dohode s tým, že sa podieľala na spolufinancovaní nákladov za obchodných zástupcov pani Y. Z. pani D. do ich odchodu z PSS a predmetná nájomná zmluva sa po roku ukončila a to dňa 30.9.2009. Pokiaľ sa jedná o ďalšie zmluvy, tak tie neboli predmetom dohody. Nebola ani potreba uzatvárať žiadne nové nájomné zmluvy. Na uzavretie ďalšej zmluvy nedal súhlas a žalobkyni ani neprisľúbil spolufinancovanie ďalších priestorov. Uviedol, že ak by to bolo potrebné, uzatváral by zmluvy sám a uviedol, že mali dohodnutý provízny systém, ktorý predpokladal spolupodieľanie sa na uzatvorenom obchode podľa rozdelových provízií jednotlivých odbytových štruktúr. Pokiaľ sa jedná o zmluvu, ktorú on podpísal, tak išlo z jeho strany o prvú zmluvu a o prvý prípad, kedy sa podieľal na spolufinancovaní nebytových priestorov. Uviedol, že odkedy pracuje v košickom regióne, takúto zmluvu neuzatvoril s nikým v rámci košickej odbytovej štruktúry. Pokiaľ sa jedná s spoločné spolufinancovanie za nájom nebytových priestorov v súvislosti s ním uzatvorenou zmluvou, tak na takomto postupe sa dohodli na základe spoločnej dohody a to spoločného rokovania, kde boli pán J. Z. C. Z. a ústne sa dohodli na tom, že to budú spolufinancovať. On potom rozfakturovával jemu vyfakturované náklady na tieto spoločné priestory. Nie je to však podobné tomuto konaniu, nakoľko tomuto nepredchádzala žiadna dohoda. Pokiaľ sa jedná o prijatie nových pracovníkov v období od januára do mája 2009 uviedol, že boli prijatí najviac dvaja pracovníci a žalobkyňa v tom čase posielala ňou vybratých ľudí na pohovory. Pokiaľ sa však jedná o presný počet, tak uviedol, že si to presne nepamätá. Pokiaľ by bolo potrebné uzatvoriť zmluvu na ďalšie priestory, tak v zmysle podmienok, ktoré platili, miesto mal zabezpečiť priamy nadriadený a v tom prípade to bola pani Z.. Jeho účasť sa tam nevyžadovala. Pokiaľ sa jedná o proces prijímania ďalších pracovníkov ta uviedol, že dotyční sa dostavili v konkrétny deň na krajskú pobočku, kde absolvovali psychologické testy a pohovor s vedúcou pobočky za jeho prítomnosti a na základe týchto testov a pohovorov boli buď doporučení alebo nedoporučení na prijatie na miesto obchodného zástupcu. Stalo sa , že aj sami uchádzači nakoniec nenastúpili, aj keď boli doporučení. Takto to platí vo všetkých prípadoch.
Svedkyňa C. B. vo svojej výpovedi uviedla, že vie čo je predmetom konania a pozná účastníkov konania. Uviedla, že v PSS pôsobila od 1.12.2008. Pani V.. Z. bola jej priama nadriadená z pozície manažéra a pán V.. S. bol riaditeľom pre pobočku Východného Slovenska, resp. Košického kraja. V PSS pracovala v pracovnom tíme V.. Z.. Pokiaľ sa týka vyjadrenia sa ku okolnostiam spolufinancovania priestorov, tak má vedomosť o tom, že priestory v Prešove boli čiastočne spolufinancované pánom V.. S., čoho ona nebola svedkom. Žalobkyňa mala obchodné zastúpenie aj D. Ko T. I. XX, kde ona pôsobila každý deň spolu s kolegom. V.. Z. tam mala svoju kanceláriu. Spolu s V.. Z. boli v každodennom styku a rozprávali sa v podstate aj okrem pracovných povinností o ostatných veciach a pokiaľ sa jedná o tím ktorý bol v Prešove, tak ona bola jeho súčasťou. Pri rôznych poradách alebo keď sa stretávali na konziliárnych poradách zvolávaných V.. Z. za účasti pracovníkov aj z Prešova, tak pri týchto spoločných poradách rozoberali nielen problémy spravovania košickej kancelárie ale aj prešovskej kancelárie. Z týchto porád ona vedela o tom, že bolo spolufinancovanie priestorov žalovaným v Prešove. Podľa jej vedomostí, žalovaný sa podieľal na spolufinancovaní aj iných priestorov, bolo to pri otváraní nového obchodného zastúpenia v roku 2010 v januári T. I. XX, kde na porade, ktorú mali pred otvorením tejto kancelárie, boli im poskytnuté informácie a rozvrh platieb ako mali spolufinancovať tieto spoločné priestory. Odtiaľ má vedomosť o tom, že pán V.. S. sa zúčastňoval po dobu 6 mesiacov sumou 166,- eur na spolufinancovaní týchto priestorov.
Právna zástupkyňa žalobkyne v tejto súvislosti poukázala, že svedkyňa o tejto skutočnosti má doklad a to poznámku vo svojom diári, ktorý predložila súdu k nahliadnutiu. Na strane 48 týždňa diára je poznámka o sume 1250,- eur ako nájom a je tu rozpis všetkých spoluzúčastnených, ktorí sa majú podieľať na financovaní nájmu a je tam uvedené C. S. sumou 166,- eur (6 mesiacov).
Svedkyňa v tejto súvislosti uviedla, že porada sa konala na obchodnom zastúpení. Po nahliadnutí do diára uviedla, že to bolo dňa 30. novembra 2009 a konalo v priestoroch I. Ú. Y.Š. - F.. Poradu viedla V.. G. a vtedy si aj urobila poznámku do diára. Uviedla, že na 100% nevie povedať, že táto zmluva mala byť uzavretá na pani S. I. a v podstate všetky faktúry, ktoré im boli vystavované k platbe, tak boli vystavené v prospech pani I. za prenajaté priestory. O takomto postupe sa rozhodlo na porade dňa 30.11.2009, kedy bol predostretý rozpis platieb za nájom, oni sa k nemu vyjadrili a so spolufinancovaním vyslovili súhlas. Pani S. I. bola jej priama nadriadená po odchode pani V.. Z., C. C. S. I. ďalej pracovala, pričom C. I. bola v takej pozícií ako bola pani V.. Z.. Pracovne ona nikdy nepôsobila v Prešove. Pokiaľ sa jedná o konanie Ing. Albrechtovej ohľadom prenájmu ďalších priestorov tak k tomu mala podľa nej iba jediný dôvod a to že podnikateľská činnosť bola možná s pôsobením na území celého Slovenska. Ona si myslí, že p. C. Z. našla ľudí, ktorí boli vhodní pre prácu v tomto kraji a nevidela žiaden dôvod na to aby nemohla expandovať a rozvíjať svoju štruktúru práve v Prešove. Ďalej uviedla, že pri dohode žalobkyne a žalovaného ohľadom nových priestorov nebola prítomná. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bol V.. S. iniciátorom sprostredkovania prenajatých priestorov v Košiciach , nemá vedomosť o tom, že V.. S. bol iniciátorom na prenajatie týchto priestorov. Dodala, že pokiaľ sa týka hľadania, vybavovania týchto priestorov, tak žalovaný nebol iniciátorom. Pokiaľ sa jedná o jej vedomosť ohľadom záujmu žalovaného na rozšírení pracovnej skupiny žalobkyne v Prešove uviedla, že si myslí, že na tom mal záujem, pretože tím C. Z., ktorý pôsobil v Prešove bol úspešný a vzhľadom na to, že C. S. je vo vedúcej pozícií, tak mu ako každému nadriadenému išlo skôr o čísla, aby boli výsledky a tieto výsledky v Prešove boli. Myslí si, že s radosťou podporil rozvoj tejto skupiny. Pokiaľ sa týka vhodnosti priestorov v Prešove uviedla, že ona síce pracovne v Prešove nepôsobila, ale zúčastňovala som sa v Prešove svojho zácviku pred nástupom a takisto aj zopár krát niektorých porád, ktoré boli organizované práve v týchto priestoroch a z počutia a z diania okolo seba zistila, že sa tam riešilo práve zabezpečenie pracovných podmienok pre ľudí, ktorí boli zo skupiny C. Z., nakoľko v niektorých miestnostiach neboli ani pracovné stoly.
Svedkyňa I.. I. D. vo svojej výpovedi uviedla, že vie čo je predmetom konania a pozná účastníkov konania. Čo sa týka uzatvárania a prenajímania nebytových priestorov v Prešove má takú vedomosť, že keď si tieto priestory išli prenajať bolo to na základe ústnej dohody pani Z. G. p S. a bolo to na základe telefonického rozhovoru, ktorého ona bola svedkom. Išli sa prenajať nebytové priestory kvôli tomu, aby rozšírili svoje kancelárie, bolo to na základe toho, že C. Z. volala s pánom S., že on sa bude podieľať na spolufinancovaní. Žalovaný pri telefonickom rozhovore so žalobkyňou povedal, že sa bude podieľať na spolufinancovaní týchto priestorov po dobu 6 mesiacov. Presný dátum tohto rozhovoru si nepamätá. Bolo to v deň kedy si tento nebytový priestor išiel pozrieť niekto iný a keďže oni boli na pozícií vedúceho konzultanta a potrebovali prijímať ľudí, tak na základe toho boli za pani Roháčovou a ona im povedala, že pokiaľ budú mať záujem o tieto nebytové priestory, tak ich uprednostní. Na základe toho vlastne C. Z. volala pánovi S.i s tým, že C. S. na základe telefonického rozhovoru súhlasil so spolupodieľaním sa na spolufinancovaním týchto nebytových priestorov po dobu 6 mesiacov. Výslovne tento súhlas zo strany žalovaného počula a telefonát prebiehal práve v tých nových priestoroch v Prešove. Svedkom tohto tel. rozhovoru boli aj pani Y. Z. pani . Žalobkyňa mala od začiatku zapnutý hlasný odposluch, čo bolo bežné pri všetkých ich pracovných stretnutiach. Osobne však od žalovaného takýto súhlas nepočula. Na jednej porade však bola svedkom toho ako žalovaný vravel, že sa bude podieľať na spolufinancovaní týchto priestorov. Podľa jej vedomosti, žalovaný však nebol iniciátorom toho, aby sa prenajali nové priestory. Ďalej uviedla, že po tomto dátume boli do ich pracovnej skupiny prijatí aj ďalší ľudia a to min. dvaja, takže spolu tam boli štyria. Po nahliadnutí do vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. ohľadom prijímania nových pracovníkov uviedla, že s takýmto ich stanoviskom, teda s tým, že žiadni noví pracovníci neboli prijatí, nesúhlasí. Určite boli prijatí ďalší noví ľudia. Vo veci uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy uviedla, že táto zmluva bola vystavená na žalobkyňu preto, lebo chceli tieto priestory čo najskôr prenajať a C. S. bol v tomto čase zaneprázdnený. Preto to išlo na pani Z. s tým, že išlo o spolupodieľanie sa na spolufinancovaní po dobu 6 mesiacov. Po dobe 6 mesiacov by sa táto zmluva musela prerobiť. V PSS nepracuje od septembra 2009. Bolo to na základe akcie, ktorá bola vyhlásená PSS, kde pán S. Z. pani G. na jednej porade im odporúčal, aby uzatvárali zmluvy
bez poplatku, potom sa to prešetrovalo a ona bola kvôli tomu prepustená. Pokiaľ sa jedná o jednania žalovaného so spolupracovníkmi uviedla, že pán S. sa s nimi dohadoval len ústne, žiadnu písomnú dohodu s nimi neuzatváral. Jediná písomná dohoda, ktorá jej bola navrhnutá a to zo strany C. G., bola o spolupodieľaní sa na kancelárií, čo už bolo v lete 2009 a bola tesne predtým ako jej bolo povedané, že je prepustená. Ďalej uviedla, že so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. V minulosti bola so žalovaným v súdnom spore. Žalobu podal žalovaný a išlo o spolupodieľanie s a na financovaní školenia. Vo veci súd právoplatne rozhodol. Pre ňu je to uzavretá kapitola a voči žalovanému nepociťuje žiaden hnev. V tomto spore vystupovala ako svedkyňa aj žalobkyňa a bola svedkyňou C.. S..
Svedkyňa H. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že vie čo je predmetom konania a účastníkov konania pozná. Na začiatku roka 2009 pôsobila v Prešove, v obchodnom zastúpení pod priamym vedením pani Z. v PSS. V priestoroch v Prešove začali pôsobiť ešte v roku 2008 a vtedy pôvodné priestory postačovali. Koncom roku sa dostali na pozíciu konzultant manažér a to koncom roka 2008, začiatkom roka 2009 a tieto priestory už nepostačovali, nakoľko mali možnosť ako manažéri prijímať pod seba ďalších nových ľudí. Zháňali preto nové priestory. V tom čase boli D. Pre T. O.. I. v kanceláriách a vedľa nich bola kancelária, ktorá ešte nebola prenajatá a mali možnosť si ju prenajať po dohode s C. M., neriešili to však po tú dobu kým nevideli, že pani M. tam prišla s nejakými chlapmi obzerať si tieto nebytové priestory. Následne išli za pani M., že o tieto priestory majú záujem, či ich neuprednostní. Ona povedala že áno, ale že to sa musíme rozhodnúť urýchlene. Išli preto ona, pani D. a pani Z. F. C. M.. Následne pani Z. povedala, že sa musí poradiť s pánom S., nakoľko mala možnosť, že po dobu 6 mesiacov by tieto priestory spolufinancoval, ale musela sa s ním dohodnúť. Pani M.Á. povedala, že počká, ale že to máme urobiť urýchlene. Pani Z. zdvihla telefón, dala hlasitý odposluch a volala pánovi S.. Pýtala sa ho, že má takú možnosť, musí konať urýchlene, že chce tie kancelárie pre nich a pán S. vtedy povedal, že je ochotný tieto priestory spolufinancovať po dobu 6 mesiacov. Tento prísľub žalovaného počula osobne. O tom, že existuje možnosť spolufinancovania nových priestorov vedela z porady, ktorá sa konala koncom roku 2008, kedy mali prísť na ulicu Mieru do týchto priestorov. Porady sa zúčastnili všetci obchodní zástupcovia a tam pán S. predniesol návrh, že majú sa dve obchodné zastúpenia pani Z. a pána J. spojiť do jednej kancelárie, kde následne predniesol to, že sa bude podieľať na spolufinancovaní týchto prenajatých priestorov po dobu 6 mesiacov s pánom J. a pani Z.. Oni pod vedením pani Z. nikdy neplatili za prenájom kancelárií. Myslí si, že pani Z. vybavovala stále niečo s niekým aby oni ako začiatočníci na začiatku nemuseli veľa platiť. Ďalej uviedla, že pri telefonáte pani Z. G. p S. bolo ešte povedané, že tieto kancelárie sa majú vybaviť urýchlene a že treba podpísať zmluvu. Pán S. nemohol a dal možnosť pani Z. nech to spraví na seba, lebo aj tak po pol roku by sa musela prerábať zmluva. Pokiaľ sa týka potreby prenájmu nových priestorov uviedla, že už koncom roku 2008 a začiatkom roku 2009 ich pani Z. školila na to, aby si prijímali nových ľudí a robila s nimi aj nábory. Dala im papiere, písali si inzeráty, prvý pohovor mala aj ona s novým členom a to sa robilo priebežne stále, aby rozšírili svoju skupinu. Potrebovali tie priestory kvôli tomu, nakoľko ich bolo v kancelárií s pánom J. veľa a bolo málo miesta. To, či títo ľudia boli prijatí nevedela uviesť, lebo sa vyhlásila akcia PSS, že zmluvy sa uzatvárajú zadarmo, ktorú prezentoval C. S. a následne na to im stopli všetky provízie a niekoľkých ľudí vyhodili. Ona nebola prepustená, ale dala výpoveď nakoľko už nedôverovala riaditeľovi. Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. ohľadom prijatia nových pracovníkov tak uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Podľa jej vedomostí žalovaný uzatváral dohody v prevažnej väčšine v ústnej forme. Pokiaľ sa jedná o uzatvorenie prvej zmluvy ohľadom prenájmu priestorov v Prešove uviedla, že pri rokovaní o nej boli tam prítomní všetci. Zastúpenie C. Z., C. J., Z. p S.. Teda bola tam prítomná aj ona, pani D. za obchodné zastúpenie pani Z., pokiaľ ide o ich zastúpenie. Pokiaľ ide o zastúpenie pána J., tak to si už presne nepamätá, z jeho zastúpenia tam pravdepodobne bol pán Ľ. W., C. J., a boli tam ďalší dvaja starší páni. V súčasnosti už v PSS nepracuje. Bolo to práve po akcií kedy boli vyhlásené zmluvy bez poplatkov, oni to takto zrealizovali a následne im bolo povedané, že porušili obchodné podmienky a polovica ľudí bola vyhodená. Ona ostala sama, pričom mala podpísať u pani G. zmluvu o tom, že sa bude podieľať na spolufinancovaní kancelárie plnou sumou a s týmto nesúhlasila. Bola tam aj pani D., ktorej bola predložená tá istá zmluva a ona povedala, že to nepodpíše, tak jej následne povedali, že má výpoveď. Ona nesúhlasila aby ostala sama z celej tejto skupiny, tak dala aj ona výpoveď. Dospela k záveru, že sa nedodržiavajú ústne dohody. Ďalej uviedla, že v minulosti bola v súdnom spore so žalovaným. Bol to spor o zaplatenie školenia a ona tam bola ako žalovaná. Voči žalovanému však hnev necíti. V tomto súdnom spore vypovedala aj žalobkyňa ako svedok pána S.. Pokiaľ sa jedná predmetný tel. rozhovor, tak ten sa uskutočnil v kancelárií v nových priestoroch, ulica T. I. D. Pre. Žalobkyňa mala na telefóne hlasný odposluch, takýmto štýlom žalobkyňa bežne telefonovala.
Pani Z. pokiaľ sa riešili záležitosti, ktoré sa týkali obchodného zastúpenia, tak nemala pred nimi žiadne tajnosti. Chcela, aby všetci vedeli do čoho sa ide. To bola aj motivácia pre nich, aby vyrobili čím viacej zmlúv. Bola iba svedkom telefonicky vysloveného súhlasu s prenájmom nových priestorov zo strany žalovaného. Žalovaný uzatváral dohody ústnou formou, ale nie všetky tieto dohody dodržal, hlavne má na mysli dohodu ohľadom uzatvárania zmlúv bez poplatku.
Svedkyňa V.. I. G. vo svoje výpovedi uviedla, že vie čo je predmetom konania a účastníkov konania pozná. O predmete sporu vie priamo od žalovaného. Pán S. je jej nadriadeným, nakoľko je regionálnym riaditeľom v Košiciach. Oni pracujú ako obchodní zástupcovia pre PSS a obchodné zastúpenie si samo prenajíma priestory. Aj jej bývala oblastná vedúca pani Z. mala prenajaté priestory z dôvodu, že si otvárala obchodné kancelárie v Prešove. Ona tieto priestory prenajala. Predpokladá, že ona mala aj uzavretú zmluvu. Pokiaľ sa jedná o zmluvy na pôvodné priestory v Prešove tak uviedla, že boli písané na pána S. a tam sa spolupodieľali na ich financovaní tí, čo tam sedeli a to oblastná vedúca C. Z. Z. p J.. Ona prišla do tímu vtedy keď pani Z. odišla z PSS. Bolo to v máji v roku 2009 a vtedy ona ten podiel po nej prebrala. Pokiaľ sa jedná o nové priestory tak uviedla, že podľa jej vedomostí ich prenajala sama žalobkyňa. O tom či sa na prenájme týchto priestorov podieľal aj pán S. nevie. Pokiaľ ide o staré priestory, vie o tom, že tam bola dohoda o spolupodieľaní sa na financovaní, pokiaľ však ide o nové priestory, k týmto sa už vyjadriť nevie. Ona tieto priestory ani neplatila. Pôvodné priestory podľa jej názoru boli postačujúce. Boli tam dve kancelárie, ďalšia kancelária bola v meste. Obchodní zástupcovia prišli do týchto priestorov. Boli to veľké kancelárie a postačovali. Pokiaľ sa týka prijatia nových pracovníkov pod pani Z. tak uviedla, že od januára 2009 neboli prijatí žiadni a preto nebolo ani potrebné prenajímať ďalšie kancelárie a prečo bola pôvodná zmluva na prenájom skorších priestorov napísaná na p. S., nevie uviesť. Počas pôsobenia žalobkyne nebolo potrebné podľa jej názoru rozširovať priestory. V starých priestoroch boli asi tri stoly, päť - šesť stolov bolo v tej väčšej kancelárií a ona nemá vedomosť o tom, že by pani D. Z. Kaminsk boli prijatí na pozíciu manažérov. V skupine žalobkyne pôsobili štyria ľudia, C. D., pani Y., C. I. Z. C.T. B.. O. p J. nevie tento počet uviesť.
Žalobkyňa k výpovedi svedkyne dodala, že nie je pravdivá. V miestnosti bolo iba šesť stolov. V jej skupine bolo šesť ľudí a od pána J. si myslí, že tam boli štyria ľudia. Dokopy to je 10 ľudí na 6 stolov. Ďalší dvaja ľudia boli pán C. Z. pani C..
Svedkyňa na uvedené tvrdenie žalobkyne uviedla, že trvá na svojom vyjadrení. Keď ona tam prišla neboli všetky stoly obsadené. Takže postačovali.
Na to žalobkyňa uviedla, že je to pravda, avšak dve stoly patrili pánovi J. a dva jej. Ona striedala šesť ľudí pri týchto dvoch stoloch. Preto tam bola potreba nových priestorov a o tom ako svedkyňa vypovedala, že nevie , že by postúpili D. Z. Kaminsk na pozíciu vedúcich konzultant, tak to nie je pravdivé, o tom majú priamo certifikáty o postupe a to od samotnej PSS. Pojem manažér je niečo iné ako konzultant a odborný konzultant. Konzultant je kvázi referent, ktorý vybavuje klientov a keď získa určitú odbornú zručnosť, určitý objem, tak postupuje na pozíciu, ktorá sa volá vedúci konzultant. Nie na manažéra. Funkcia manažéra je celkom iná pozícia, manažér je vlastne riaditeľ alebo oblastný vedúci.
Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa mala prenajaté priestory na Floriánskej ulici, potom tieto priestory zrušila a prešla do nových. Kedy ich zrušila to nevedela povedať. Niekedy medzi jarou a letom 2009. O tom, žeby sa žalovaný spolupodieľal na financovaní priestorov na Floriánskej ulici nemala vedomosť. O nájomnej zmluve v Prešove a o tom, že sa tam spolupodieľajú na jej financovaní vedela. Teda vedela o tom, že je tam nejaká nájomná zmluva a hlavne o tom, že je tam spolupodieľanie sa. Na koho bola nájomná zmluva napísaná však nevie. Po odchode pani Z. prevzala aj ona na seba záväzok spolufinancovania týchto priestorov.
Svedok V.. M. J. vo svojej výpovedi uviedol, že vie čo je predmetom konania a účastníkov konania pozná. So žalovaným sa pozná z práce, nakoľko je obchodným zástupcom v štruktúre V.. S. a to v odbytovej štruktúre. Je s ním v pracovnom pomere . O predmete sporu sa dozvedel priamo od žalovaného. Pokiaľ sa jedná o prenájom priestorov v Prešove od novembra 2008 do septembra 2009
uviedol, že priestory sme si prenajali spoločne. Nájomcom bol V.. S.. Zmluvu on nepodpisoval. Platenie nájomného prebiehalo tak, že na základe fakturácie mesačne sa spolupodieľali na financovaní týchto priestorov. Na spolufinancovaní týchto prenajatých priestorov sa podieľal on, pán S. a pani Z.. Takémuto spolufinancovaniu predchádzala ústna dohoda medzi nimi všetkými, pričom pri rokovaní o nej sa rokovania zúčastnili všetci. Tieto prenajaté priestory boli vyhovujúce. Keďže hľadali a chceli budovať tím obchodných zástupcov, zobrali si priestory s rezervou, že prídu ďalší ľudia. Priestory boli postačujúce až nad mieru, až naviac. Ďalej uviedol, že vedel o tom, že V.. Z. chcela ešte rozširovať svoj tím a prenajaté priestory sa jej zdali malé a to z jej pohľadu. Z jeho pohľadu to takto nebolo. Ona vlastne vtedy oslovila pána S., že chce ísť do ďalších priestorov. On sa na druhý deň rozprával G. p S., ktorý mu povedal, že ho žalobkyňa oslovila a pán S. mu povedal, že on v žiadnom prípade nepôjde do financovania ďalších priestorov, lebo je to zbytočné. To či sa so žalobkyňou stretol nevie. Viem len toľko, čo mu povedal žalovaný a to, že sa so žalobkyňou rozprával. Pamätá si, že pani Z. oslovila aj jeho, aby išli do spolufinancovania nových priestorov, čo on odmietol. Pre neho boli tieto priestory veľké a finančne náročné. Oslovila ho asi týždeň pred rozhovorom so žalovaným. Presne si to nepamätá. On to odmietol, preto zrejme potom komunikovala s pánom S.. Pýtal sa jeho ako to vidí a on mu povedal, že do toho nejde. Na to mu žalovaný povedal, že pani Ing. Z. ho oslovila a že on nesúhlasí s tým, že si môže prenajať priestory ale sama na vlastné náklady, čo sa aj stalo, oni potom v týchto priestoroch pôsobili. Ďalej uviedol, že boli na jednom sedení s riaditeľkou V.. M., ktorého stretnutia sa zúčastnila pani G., C. S., táto návšteva sa uskutočnila potom, čo si žalobkyňa prenajala tieto priestory a na tomto stretnutí prišla na reč aj nová kancelária a pani riaditeľka pánovi S. Z. pani povedala, že na čo si pani Z. prenajala priestory, keď jej povedala, že nemá na nájom týchto priestorov. Ako sa dostal na pozíciu oblastného manažéra odmietol odpovedať.
Žalobkyňa namietla celú výpoveď svedka, nakoľko sa netýka priestorov, ktoré si ona prenajala. Mala za to, že vzhľadom na tento postup na túto funkciu je na strane žalovaného a voči nej je zaujatý.
Svedok ďalej uviedol, že žalovaný s ním nekonzultoval všetky svoje rozhodnutia. O tomto spore sa s ním rozprával z dôvodu, že sa týka ich všetkých troch. Pýtal sa ho aj na jeho názor ohľadom nových priestorov.
Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 21.12.2011 uviedol, že na všetkom čo povedal, trvá, nakoľko na takomto financovaní sa dohadovali manažérske štruktúry. Na spolupodieľaní v priestoroch v Prešove bola dohoda manažérska a takúto dohodu on viac žiadnu neuzatváral. Bola jedna, avšak žiadna ďalšia.
Na to žalobkyňa k tomuto dodala, že žalovaný si upravuje svojvoľne slovíčka pokiaľ ide o postavenie vedúcich v skupine. Tak ako to robila aj svedkyňa pani G. kedy poprela, že pani D. Z. Kaminsk boli vo vedúcich funkciách. Poukázala, že pozícia od funkcie vedúceho konzultanta až po riaditeľa, všetko to boli manažérske funkcie a vyplývali z toho manažérske povinnosti.
Právna zástupkyňa žalobkyne na záver uviedla, že sa domáhali v konaní zaplatenia sumy 1018,44 eur titulom ústnej dohody o uzavretí nájomnej zmluvy a spolufinancovaní čo majú za to, že sa to na 100% podarilo potvrdiť vypočutými svedkami, je to doložené aj rozsudkami , ktoré tu boli , kde bolo preukázané, že žalovaný mal problém aj s inými ľuďmi pokiaľ ide o uzavreté ústne dohody, namietajú vierohodnosť svedkyne pani G. Z. p J. z dôvodu toho, že sú aj naďalej podriadení odporcovi a že musia poslúchať jeho pokyny. Navrhla preto, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že majú za to, že žalobkyňa v tomto konaní v žiadnom prípade neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala svoj nárok. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľkou a odporcom vznikla akákoľvek dohoda o spolufinancovaní predmetných nebytových priestorov. Nepotvrdili sa ani vyjadrenia navrhovateľky o vysokom počte prijímaných ľudí, čo malo byť dôvodom na prenájom nebytových priestorov. Taktiež pochybnosti navrhovateľky vzbudzuje aj to, že aj keď prenajímateľ faktúroval kvartálne, ona faktúrovala odporcovi až po pol roku keď už nepracovala pre PSS a.s., teda de facto pre odporcu. Vyjadrenia svedkýň navrhovateľky pani D. Z. pani nič nepreukázali, keďže neboli svedkom toho, ako odporca dal súhlas na
spolufinancovaní prenájmu nebytových priestorov. Tvrdenia o tom, že to počuli cez hlasný odposluch, keď s nim navrhovateľka telefonovala, považujú prinajmenšom za neakceptovateľné pre rozhodnutie súdu. Namietal vierohodnosť ich výpovedi z možnej zaujatosti voči odporcovi a tieto výpovede by nemali byť použité pre rozhodnutie v tejto veci. V zmysle uvedeného preto navrhol ako nedôvodný návrh žalobkyne zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia v prípade úspešnosti v spore, ktoré právny zástupca vyčísli dodatočne.
Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2012 uviedla, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný bežne uzatváral dohody v ústnej forme a takéto dohody považoval za platne uzavreté. Často s stávalo, že takéto dohody nedodržal a poprel a pre takéto praktiky preto aj z PSS odišiel. Svedkyne potvrdili, že počuli podstatnú a rozhodnú skutočnosť, teda to, žalovaný v telefonickom rozhovore so žalobkyňou potvrdil, že sa bude spolupodieľať finančne a to po dobu polroka na platení nájomného za prenajaté priestory a najmä, že žalovaný súhlasí s uzavretím zmluvy o podnájme a že ju môže uzatvoriť žalobkyňa. Tento telefonický prísľub bol pre žalobkyňu relevantný a rozhodný pre uzavretie zmluvy o podnájme. Skutočnosť, či boli väčšie priestory potrebné, alebo nie, nie je pre tento spor podstatná. Podstatný je ústny súhlas, ktorý ako sám žalovaný zvykol nazývať, je v súlade s Obchodným zákonníkom. O úplne obvyklých prípadoch ústnych dohôd žalovaného svedčia aj súde predložené rozsudky. Uviedla, že neuznávajú námietku žalovaného, ktorou namietal vierohodnosť vypočutých svedkýň, nakoľko neuviedol dôvod prečo. Namietla vierohodnosť svedkov na strane žalovaného a to z dôvodu, že neboli prítomný pri telefonickom rozhovore , nemôžu vedieť čo je predmetom sporu, sú aj naďalej podriadení žalovanému a ich výpovede sú iba domnienky a konštrukcie. Preto navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení ( ďalej len ,,Zákon o nájme“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 Zákona o nájme, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 10 Zákona o nájme, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 12 Zákona o nájme, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 132 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako nájomca uzatvorila nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov s Odborovým domom kultúry, spol. s r.o. v Prešove. Uvedenú zmluvu uzatvorila vo svojom mene a sama sa zaviazala za prenájom týchto priestorov platiť nájomné, čo aj následne realizovala. V danom období pracovala na vedúcej funkcii v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a v zmysle jej kompetencií bola oprávnená takúto zmluvu uzatvoriť. Dôvodom k takémuto jej kroku podľa jej tvrdení bola skutočnosť, že došlo k rozšíreniu jej pracovnej skupiny o ďalších spolupracovníkov, jej podriadených a tieto doterajšie priestory už neboli dostačujúce. Súd v tejto súvislosti mal za preukázané, že v období od januára 2009 do mája 2009 neboli do pracovnej skupiny žalobkyne prijatí žiadni ďalší pracovníci, teda že nedošlo k rozšíreniu jej pracovného tímu. Žalobkyňa síce realizovala kroky smerujúcu k tomu, teda viedla pohovory s prípadnými uchádzačmi, ale so žiadnym z nich nedošlo k uzatvoreniu pracovného pomeru.
Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že v prípade spolupôsobenia viacerých pracovných skupín pod vedením vedúcich pracovníkov, tzv. manažérov, na jednom mieste v niektorých prípadoch nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov na vytvorenie kancelárií uzatvoril iba jeden s manažérov a ostatní manažéri sa v zmysle ústnej dohody potom spolupodieľali na financovaní nájomného za tieto priestory. Za takejto situácie aj žalovaný ešte v roku 2008 uzatvoril nájomnú zmluvu na prenájom priestorov v Prešove a žalobkyňa spolu s pánom V.. J. sa následne podieľali na spolufinancovaní týchto priestorov a tieto priestory aj spolu reálne užívali.
Svoj nárok na zaplatenie sumy 1 014,44 eur si žalobkyňa uplatnila na základe toho, že so žalovaným mala ústnu dohodu o tom, že sa on bude podieľať na spolufinancovaní týchto nových priestorov a to po dobu 6 mesiacov. Žalovaný existenciu takejto dohody poprel. Žalobkyňa aj žalovaný na potvrdenie nimi uvádzaných skutočností navrhli pred súdom vypočuť jednotlivých svedkov, čo sa aj v rámci dokazovania vykonalo. Súd však vzhľadom na osobný vzťah navrhnutých svedkov k účastníkom konania mal vážne pochybnosti o ich nezaujatosti a vierohodnosti ich svedeckých výpovedí. Pokiaľ sa jedná o svedkov navrhnutých žalobkyňou, tak sa jedná o bývalých pracovníkov Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ktorí počas ich pracovného pomeru boli priamo podriadení žalovanému. Následne bol s nimi pracovný pomer ukončení a to z dôvodu porušenia interných predpisov, nakoľko v súvislosti s pokynmi žalovaného uzatvárali zmluvy bez poplatkov. So svedkyňami D. Z. Kaminskou bol žalovaný aj v súdnom spore, tak ako je to vyššie uvedené. Pokiaľ sa jedná o svedkov navrhnutých žalobcom, tak sa jedná o terajších pracovníkov Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ktorí sú podriadení žalovanému. Vzhľadom na uvedené, súd po zvážení všetkých vykonaných dôkazov, berúc na zreteľ jednotlivé osobného vzťahy účastníkov konania a svedkov preto dospel k záveru, že svedecké výpovede všetkých svedkov nie sú vierohodné a pri svojom rozhodovaní na svedecké výpovede jednotlivých svedkov neprihliadal.
Súd pre úplnosť poukazuje, že svedkyne I.. D. Z. p. Y. vo svojich výpovediach uviedli, že výslovne preukázateľný súhlas žalovaného na prenájom nových priestorov a súhlas so spolupodieľaním sa na financovaní týchto priestorov po dobu 6 mesiacov nepočuli, boli iba prítomné pri hlasnom odposluchu telefonického hovoru žalobkyne s treťou osobou a táto osoba predbežne súhlas vylovila. Súd nemal za preukázané, že tento telefonický hovor bol uskutočnený so žalovaným. Zo strany žalovaného bolo udelenie takého súhlasu popreté a ani vykonaním dokazovaním v priebehu súdneho konania sa nepodarilo preukázať, že zo strany žalovaného bol vykonaný právny úkon - prejav jeho vôle smerujúci k uzavretiu ústnej dohody so žalobkyňou a spolufinancovaní priestorov ňou prenajatých.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ešte v roku 2008 uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov v Prešove. Nájom týchto priestorov bol ukončený ku dňu 30.9.2009.
V zmysle nájomnej zmluvy žalovaný uhrádzal nájomné a v súlade s ústnou dohodou potom časť nájomného refakturoval V.. J., V.. Z. Z. po prevzatí jej skupiny C. G.. Títo mu následne takto vyfakturované sumy uhradili. Tieto priestory všetci reálne užívali vrátane žalovaného a jemu podriadených pracovníkov.
Pokiaľ sa jedná o nové priestory prenajaté žalobkyňou, tak súd mal za preukázané, že túto nájomnú zmluvu uzatvorila iba ona sama. Existenciu potreby rozšírenia priestorov z dôvodu nárastu pracovníkov súd nemal za preukázanú. Tieto priestory reálne užívala iba žalobkyňa. V danom prípade nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá akákoľvek dohoda o tom, že žalovaný sa bude spolupodieľať na financovaní priestorov prenajatých žalobkyňou. Taktiež súd nemal za preukázané, že zo strany žalovaného boli tieto priestory reálne užívané a teda v tejto súvislosti zo strany žalovaného nemohlo dôjsť ani k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenia, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Bezdôvodné obohatenie v takomto prípade nespočíva v zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento okamih nastáva vtedy, keď veriteľ príjme plnenie.
Sú vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom jej uplatneného nároku, teda že súd nemal za preukázané uzatvorenie akejkoľvek dohody medzi ňou a žalovaným a spolupodieľaní sa na financovaní nákladov v súvislosti s priestormi ňou prenajatými, nemal za preukázané reálne užívanie týchto priestorov žalovaným a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.