Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-18C-190-2018.pdf
PDF · 109.93 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-18C/190/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice – okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., 2/ D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F., 3/ G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., 4/ I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2/ B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 3/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, všetci žalovaní právne zastúpení advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o. so sídlom Kmeťova 24, Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia D. B., nar. XXXX a L. B., nar. XXXX sa žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2018 domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Košice – okolie, katastrálny odbor, k.ú. B. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 187 vo výmere 615 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 188 vo výmere 1301 m2, orná pôda a M. F. N. 149 na parcele č. 187 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – pôvodných žalobcov.
2. Žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou uzavretou 23.8.1996 medzi pôvodnými žalobcami v zmluvnom postavení darcov a ich synom K. B. a jeho vtedajšou manželkou D. B. (žalovanou 1/) v zmluvnom postavení obdarovaných, darovali obdarovaným nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu do ich podielového spoluvlastníctva po 1/2 k celku. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 1234/1996. Na základe dedičského konania sp. zn. 10D/174/2018 po poručiteľovi K. B., zomrelom 19.2.2018 bol jeho spoluvlastnícky podiel prededený jeho dedičmi B. B. a J. K.. Darovanie sa uskutočnilo na základe dohody zmluvných strán, rešpektujúc, že darcovia ostanú bývať v nehnuteľnostiach a zo strany obdarovaných bude prejavená náležitá vďačnosť, ktorá je štandardne spájaná s poskytovaním starostlivosti, opatery a potrebnej pomoci v starobe. Vo februári 2009 žalovaná opustila darované nehnuteľnosti, odvtedy sa o ne nestará, nevkladá do nich žiadne investície, nevykonáva opravy, údržbu, najmä nijakým spôsobom neposkytuje darcom starostlivosť, opateru a pomoc, ktoré vzhľadom na ich vek 88 a 85 rokov sú dlhodobo nevyhnutné a potrebné. Rovnako ich ani nenavštevuje, nezaujíma sa o ich zdravotný stav, nestará sa o ich potreby, hoci býva v tej istej obci. Správanie sa žalovanej 1/ je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ide o veľký nevďak a konanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Pôvodní žalobcovia si ako darcovia listom z 6.4.2018 uplatnili voči žalovanej 1/ vrátenie daru, čím sa obnovil pôvodný právny stav a žalovanej 1/ vznikla právna povinnosť vydať predmet daru v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná 1/ v písomnej odpovedi z 19.4.2018 oznámila,
že nevidí opodstatnený dôvod k vráteniu daru. Žalobu právne odôvodnili ustanovením Občianskeho zákonníka § 630. K žalobe pripojili listinné dôkazy, a to Zmluvu darovaciu a o zriadení vecného bremena z 23.8.1996, výpis z LV č. XXX z 5.6.2018 a z 12.9.2018, uplatnenie práva darcov na vrátenie daru z 6.4.2018, odpoveď obdarovanej z 19.4.2018.
3. Žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Uviedla, že voči pôvodným žalobcom sa nikdy nedopustila žiadneho konania, ktoré by spočívalo v akomkoľvek porušení dobrých mravov, a preto vyjadruje závažné pochybnosti o tom, že list z 6.4.2018 vyjadruje vôľu darcov, tento list obsahuje nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti. K darcom sa vždy správala s náležitou úctou a vďakou. O darované nehnuteľnosti sa na vlastné náklady starala, maľovala a vďaka jej činnosti boli usporiadané aj zápisom do katastra nehnuteľností. Odsťahovanie žalovanej z predmetných nehnuteľností nebolo samoúčelné a bezdôvodné, ale dôvodom bolo, že bola dlhodobo obeťou psychického a fyzického týrania manželom, synom darcov, ktorého správanie už bolo nevydržateľné a viedlo aj k rozpadu ich manželstva. Teda z objektívnych dôvodov došlo k nižšej frekvencii realizácie spoločenských vzťahov a stretnutí s darcami, naďalej však s darcami vychádzala normálne, v maximálnej miere rešpektovala ich právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností, prejavovala im úctu, zaujímala sa o ich stav, nikdy im žiadnu žiadosť o pomoc neodmietla. Okrem uvedeného žalovaná vzniesla námietku premlčania práva na vrátenie daru, nakoľko od opustenia darovaných nehnuteľností v roku 2009 je toto právo premlčané.
4. V replike žalobkyňa 2/ uviedla, že trvá na obsahu žaloby, vyjadrenia žalovanej 1/ sú účelové a zavádzajúce, nepreukázateľne sa vyviňuje s nemorálneho a dobré mravy hrubo porušujúceho konania, ktorého intenzita, dlhodobosť, sústavnosť a nepretržitosť vyústili až do uplatnenia si práva na vrátenie daru zo strany žalobkyne a jej nebohého manžela. Tvrdenia žalovanej o dlhodobej neschopnosti žalobkyne rozpoznávať osoby sú nepravdivé, obaja žalobcovia boli v čase prejavenia právneho úkonu uplatnenia si práva na vrátenie daru osobami plne spôsobilými na všetky právne úkony. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú, pretože od roku 2009 až do uplatnenia práva na vrátenie daru sústavne dochádzalo k hrubému porušovaniu dobrých mravov zo strany žalovanej.
5. Počas konania zomrel pôvodný žalobca D. B. a súd pokračoval s jeho dedičmi, žalobcami 1/ až 4/ a do konania pribral žalovaných 2/ a 3/, nakoľko ako dedičia pôvodných žalobcov nesúhlasili so vstupom do konania na strane žalobcov. Na návrh žalobcov súd pripustil zmenu žaloby tak, že žiadali určiť, že spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Košice – okolie, katastrálny odbor, k.ú. B. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 187 vo výmere 615 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 188 vo výmere 1301 m2, orná pôda a dom súpisné číslo XXX na parcele č. 187 patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. B., nar. XXXX a L. B. nar. XXXX.
6. Žalovaní v duplike zotrvali na dôvodoch uvedených vo vyjadrení, zdôraznili, že žalovaná 1/ sa nikdy nedopustila voči pôvodným žalobcom žiadneho konania, ktoré by spočívalo v akomkoľvek porušení dobrých mravov, vždy sa správala k nim s náležitou úctou. Ohradila sa voči tvrdeniam o dešpekte a neúcte a zotrvala na námietke premlčania.
7. Vo vyjadrení k duplike pôvodná žalobkyňa L. B. zotrvala na predchádzajúcich stanoviskách. Následne žalobkyňa zomrela a jej dedičmi boli žalobcovia 1/ až 4/ a žalovaní 2/ a 3/.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň A. B., I. B., žalovanej D. E., svedkov: L. B., O. K., P. G. a H. E., oboznámením pripojených listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
9. Žalobkyňa A. B. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že ju oslovili rodičia, teda otec, že sa nemá kto o nich postarať, oprať im a navariť. Ona mu vytkla, že ich vydedil, žiadala žalovanú 1/, aby na nich prepísala pol domu, s čím nesúhlasila, že ona do neho investovala. Tak ju žiadala, aby sa starala o jej rodičov, čo žalovaná 1/ odmietla. Keď sa to dozvedel otec, povedal, že to dá na súd. Žalovaná 1/ bola manželkou ich brata, rozviedla sa s ním, lebo pil a odsťahovala sa. Brat ostal bývať s rodičmi, ale sa o nich nestaral. O rodičov sa starala ona a jej sestra I.. Mama už potrebovala celodennú starostlivosť, otec bol aktívnejší, ale mal problémy so srdcom a cukrovku, bolo treba ich nosiť k lekárovi. Žalovaná 1/ sa o nich nezaujímala ani sa nestarala. Otec zomrel a matku si vzala k sebe I.. Vo všeobecnosti boli vzťahy medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou 1/ štandardné.
10. Žalobkyňa I. B. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so sestrou sa starali o rodičov, nevedela, že otec podal žalobu, ona bola chorá. Išli so sestrou za žalovanou 1/ aby im vrátila dom, keď nesúhlasila, povedali jej, že sa má starať o ich rodičov, načo povedala, že môže zabezpečiť jedlo, na čo jej povedali, že to nestačí. Otec fungoval do konca takmer bez problémov, ale obracal sa na ňu s prosbou, aby im navarila, mama sa po rozvode žalovanej 1/ a ich syna opustila. Žalovanej 1/ otec nadával v obchode, že ako to s ním urobili, keď teraz mu nemá ani kto polievku navariť, vznikol spor, na čo žalovaná 1/ povedala, že zavolá políciu. Ona sa nemohla starať o mamu, lebo už sa starala o nevládnu svokru. Vlastne boli vydedení z rodičovského domu. O prepise domu na žalovanú 1/ a jej manžela sa dozvedela od sestry B., ktorá bola pri tom, keď sa dohadovali o prepise. Po smrti otca vzala mamu k sebe.
11. Výsluch pôvodnej žalobkyne L. B. sa nepodarilo vykonať pre jej nepriaznivý zdravotný stav.
12. Žalovaná D. E. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so svokrovcami – pôvodnými žalobcami vychádzala dobre do poslednej chvíle. Svokor ku nej chodil nakupovať, hoci neďaleko je aj iný obchod, do ich krčmy chodil na pivo, radil sa s jej terajším manželom, ktorý mu tiež pomáhal. Chodila by aj navštevovať svokrovcov, ale bála sa bývalého manžela. Keď bol na služobnej ceste, tak ich navštívila, lebo ju žiadali, aby ich ostrihala. Svokor ju mal radšej ako svoje dcéry. Keď sa nasťahovala do sporného domu, postupne tam zaviedli vodu, ústredné kúrenie, vymenili okná, urobili kúpeľňu, všetky peniaze čo za 22 rokov zarobila investovala do nehnuteľnosti. Svokor od nej nikdy nežiadal späť dom a pozemky. Po jeho smrti chcela riešiť poskytovanie stravy bývalej svokre formou donášky a opatrovateľskú službu, chcela sa stretnúť so švagrinami na neutrálnej pôde, požiadala o spoluprácu starostku, švagriné však odmietli prísť. Poprela, že by svokra prehovárali s fľaškou, aby prepísal na nich dom, oni sa dohodli, že ho zrekonštruujú, ale najprv bolo treba vôbec napísať nehnuteľnosti na svokrovcov, čo vybavovala ona a trvalo to dva roky. Počas 22 rokov sa o všetko starala a švagriné na rodičov ani dvere neotvorili.
13. Svedok L. B. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je manželom žalobkyne A. B.. K veci uviedol, že keď žalovaná 1/ odišla, prestala sa starať o svokrovcov, svokor volal jemu, keď potreboval ísť k lekárovi. Svokor mu spomínal, že dom prepísal, lebo každý večer za ním chodili s fľaškou a teraz tak dopadol, že mu nemá ani kto polievku podať. Svokor mu spomínal, že bol v obchode u žalovanej 1/, asi tam robil bordel, tak mu povedala, že zavolá políciu. Bol svedkom, kedy žalovaná 1/ a jej bývalý manžel vyplatili z domu sumou 15.000,-Sk švagrinú L. B., manželku po synovi pôvodných žalobcov D., bolo to 7.7.1999, je o tom aj písomný doklad, ktorý predkladá súdu. Svokor mu tento písomný doklad dal, keď bola podaná táto žaloba, keď sa ho pýtali, prečo A. a I. nedostali nič z domu.
14. Svedok H. E. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je manželom žalovanej 1/. K veci uviedol, že nemá vedomosť o zlom vzťahu medzi žalovanou 1/ a jej bývalými svokrovcami, do poslednej chvíle chodili na nákup do ich obchodu, oni im pomáhali, objednali im zákusky na sviatky aj im ich doviezli, pomohol im s odnesením vreca zemiakov. Dokonca povedali, že radšej by boli, keby žalovaná 1/ bývala s nimi, aby sa vrátila a nech sa ich syn odsťahuje. Nemá vedomosť, že by svokrovci žiadali od jeho manželky späť nehnuteľnosti a nebol svedkom žiadneho incidentu. On bol za starostkou spolu s manželkou, chceli dohodnúť starostlivosť o svokru, ale p. B. povedala, že nemá s nimi čo riešiť a neprišla.
15. Svedkyňa O. K. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je poštovou doručovateľkou v obci Kalša a nemá vedomosť o zlých vzťahoch medzi žalovanou 1/ a jej bývalými svokrovcami, svokra nikdy nepovedala zlé slovo na nevestu alebo jej deti. Bola v obchode u žalovanej 1/ a videla ako prišiel p. D. B., podal zoznam nákupu žalovanej 1/ a ona mu ochotne nákup pripravila a podala, správali sa k sebe normálne. Má vedomosť, že posledné štyri roky sa o pôvodných žalobcov starala žalobkyňa B. a nosila im jedlo.
16. Svedkyňa P. G. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že bola susedou pôvodných žalobcov, nikdy nepočula, že by nadávali na nevestu, ani žalovaná 1/ nepovedala škaredé slovo na svokrovcov. Vzťahy medzi nimi boli dobré aj potom, čo sa žalovaná 1/ odsťahovala od nich, chodili k nej do obchodu a rozprávali sa spolu, mali ju radšej ako kohokoľvek iného. Nevie, že by žiadali od nej späť dom, ani o tom, že by žalovaná 1/ volala na svokra políciu.
17. Zmluvou darovacou a o zriadení vecného bremena z 23.8.1996, pôvodní žalovaní D. B., nar. XXXX a L. B. nar. XXXX ako darcovia darovali K. B., nar. XXXX a jeho manželke D. B. (žalovanej 1/) nehnuteľnosti zapísané na katastri nehnuteľností, k.ú. B. na LV č. XXX ako parcela č. 187 vo výmere 615 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 188 vo výmere 1301 m2, orná pôda a dom súpisné číslo 149 v celosti do ich podielového spoluvlastníctva, každému v jednej polovici. Obdarovaní súčasne zriadili v prospech darcov vecné bremeno – bezplatné doživotné právo užívania 1 izby, kuchyne, kúpeľne, predsiene v zadnej časti a spoluužívanie spoločných zariadení a spoločných častí domu a príslušenstva, dvora, studne a parcely č. 188.
18. Podľa výpisu z LV č. XXX z 5.6.2018, k.ú. B., boli obdarovaní K. B. a D. B. bezpodielovými spoluvlastníkmi darovaných nehnuteľností a podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. B. z 12.9.2018, boli spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností pod B1 B. B. (žalovaný 2/) v podiele 1/4 k celku, pod B2 D. B. (žalovaná 1/) v podiele 1/2 k celku titulom darovacej zmluvy - V1234/96 a pod B3 J. K. (žalovaná 3) v podiele 1/4 k celku, pričom J. K. a B. B. spoluvlastnícke podiely nadobudli titulom dedenia – uznesenie sp. zn. 10D/174/2018.
19. Uplatnením práva darcov na vrátenie daru z 6.4.2018 si pôvodní žalobcovia uplatnili voči žalovanej 1/ vrátenia darovaných nehnuteľností v podiele 1/2 k celku, vytýkali jej, že vo februári 2009 opustila darovanú nehnuteľnosť, nestará sa o ňu, najmä im neposkytuje žiadnu starostlivosť, opateru a pomoc, nenavštevuje ich, nezaujíma sa o ich zdravotný stav, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
20. Žalovaná 1/ v odpovedi z 19.4.2018 uviedla, že skutočnosti uvedené v liste darcov sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Vedia z akých príčin opustila nehnuteľnosti, teda kvôli agresívnemu správaniu sa manžela a jeho alkoholizmu. Predtým aj potom darcom prejavovala úctu a rešpekt. Po odchode im už nemohla poskytovať starostlivosť ani sa podieľať na zveľaďovaní nehnuteľností, pretože jej bývalý manžel tam bývať ostal. Nikdy neomietla ich žiadosť o pomoc a radu, vždy im pomohla. Je presvedčená o tom, že jej správanie nemožno charakterizovať ako porušujúce dobré mravy, preto nevidí dôvod na vrátenie požadovaného podielu na darovaných nehnuteľnostiach.
21. Podľa dohody o vyplatení z 7.7.1999 D. B. a K. B. vyplatili sumu 15.000,-Sk L. B., Q. R. ako čiastku z rodinného domu.
22. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k.ú. B. z 28.11.2023 sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností pod B2 D. B. v podiele 3/4 k celku titulom darovacej zmluvy - V1234/96 a darovacej zmluvy – V 406/19 a pod B3 J. K. v podiele 1/4 k celku titulom dedenia – uznesenie sp. zn. 10D/174/2018.
23. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
25. V konaní o vrátenie daru ide o navrátenie stavu do času pred darovaním a darca ako pôvodný vlastník daru má možnosť využiť na svoju ochranu všetky druhy žalôb, ktoré zákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho práva účinne priznáva po tom, ako došlo k zániku darovacieho vzťahu, t.j. k obnove vlastníctva darcu k veci na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému smerujúcemu k vráteniu daru. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, neposkytnutie potrebnej pomoci a negatívne správanie sa obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje subjektívny pocit darcu. Toto konanie môže, ale nemusí dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. Ide napríklad o prípady fyzického napádania darcu obdarovaným, hrubých urážok na cti darcu, neposkytnutia potrebnej pomoci, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý bol darovaný, sústavné odmietanie poskytovania výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný. Pod pojmom dobré mravy je možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pri posudzovaní, či určité správanie
sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nesprával k obdarovanému aj on v rozpore s dobrými mravmi. Zachovávanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov. Správanie sa jedného z účastníkov k druhému ťažko považovať za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním priamo spôsobil uvedený stav. Odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru a obdarovaný je povinný vydať dar darcovi. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať, darca sa musí domáhať práva na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným odborom katastra. Súd v prípade uplatnenia takéhoto nároku rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodní žalobcovia, D. B. a L. B. darovali sporné nehnuteľnosti svojmu synovi K. a jeho manželke D. – žalovanej 1/, ktorí darcom zriadili bezplatné právo užívania sporných nehnuteľností. Počas 22 rokov spolužitia, obdarovaní sa o sporné nehnuteľnosti starali, zveľaďovali ich a vypomáhali darcom a vzťahy medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou 1/ boli veľmi dobré. Po rozpade manželstva žalovanej 1/ so K. B., žalovaná 1/ v roku 2009 opustila sporné nehnuteľnosti. Výpoveďou strán sporu a svedkov bolo preukázané, že medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou 1/ aj následne boli vzťahy dobré, žalovaná 1/ im bola nápomocná, ak o niečo žiadali. Z dôvodu fyzických útokov bývalého manžela žalovanej 1/, ktorý ostal bývať v sporných nehnuteľnostiach bolo vylúčené, aby žalovaná 1/ naďalej poskytovala darcom starostlivosť, resp. aby ich navštevovala. Pôvodní žalobcovia neostali bez pomoci, býval s nimi syn K., ktorý zomrel v roku 2018 a mali dve dcéry (žalobkyne 1/ a 4/). Keď žalobca D. B. požiadal o pomoc dcéry, tieto sa dotazovali, prečo prepísal dom na žalovanú 1/. Podľa výpovedí strán sporu a svedkov pôvodný žalobca D. B. bol takmer do smrti sebestačný, ak potreboval ísť k lekárovi, žiadal zaťov resp. vnukov o pomoc, ktorí mu ju poskytli, dcéry rodičom navarili. Po jeho smrti, žalobkyne 1/ a 4/ žiadali žalovanú 1/, aby sa starala o ich matku. Žalovaná 1/ najprv navrhla, že jej bude poskytovať stravu, na čo žalobkyne uviedli, že to nestačí. Následne žalovaná 1/ prostredníctvom starostky volala žalovanú 4/ na stretnutie, aby dohodli donášku stravy a opatrovateľskú službu pre pôvodnú žalobkyňu, na čo žalobkyňa 4/ nereagovala a prevzala starostlivosť o matku sama. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalovanou 1/ a pôvodnými žalobcami došlo k incidentu. Svedok L. B. a žalobkyňa I. B. tvrdili, že žalovaná 1/ chcela zavolať na D. B. políciu, obaja však ako dôvod takejto reakcie žalovanej 1/ uviedli nevhodné správanie sa D. B. v obchode žalovanej 1/. Hrubé porušenie dobrých mravov musí byť nasmerované priamo voči darcovi alebo členom jeho rodiny, nemožno ho hodnotiť vo vzťahu k darovaným nehnuteľnostiam, preto nie je dôvodom na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná 1/ opustila sporné nehnuteľnosti, viac sa o ne nestarala, nevykonáva opravy, údržbu a nezveľadovala ich. Tvrdenie pôvodných žalobcov, že s poskytnutím daru je spojené prejavovanie náležitej vďačnosti, ktorá je štandardne spájaná s poskytovaním starostlivosti, opatery a potrebnej pomoci v starobe je nepresné. Bolo by tomu tak, ak by darcovia boli skutočne odkázaní na túto pomoc, nebolo by žiadnej osoby, ktorá by im ju mohla poskytnúť a hlavne, keby o ňu žiadali žalovanú 1/ a táto by im ju odmietla poskytnúť, čím by im vznikla závažná ujma. Dokazovaním bolo preukázané, že pôvodní žalobcovia žiadali od žalovanej 1/ drobné služby, výpomoci, ktoré im ona poskytla, ale nebolo preukázané, že by od nej žiadali poskytovanie starostlivosti, ani to, že by boli odkázaní výlučne na starostlivosť žalovanej 1/. Je všeobecne uznávanou morálnou povinnosťou detí postarať sa o svojich rodičov a dokonca v zákone o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z.) je zakotvená aj zákonná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom. Žalovaná 1/ nebola s pôvodnými žalobcami už v žiadnom príbuzenskom vzťahu, jej povinnosti voči pôvodným žalobcom už determinoval len poskytnutý dar.
27. V danom spore mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že obdarovaná, žalovaná 1/ sa voči darcom, pôvodným žalobcom, nedopustila takého konania, ktoré bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd dospel komplexným vyhodnotením skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania skutočností, ktoré by boli dôvodom pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, a to na základe jednostranného právneho úkonu darcov, uplatnenia práva na vrátenie daru zo dňa 6.4.2018, pretože žalovaná 1/ sa voči darcom nedopustila žiadneho konania hrubo porušujúceho dobré mravy, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Uplatnenie práva na vrátenie daru je majetkovým právom, preto sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie od okamihu, kedy došlo k splneniu podmienok vo vyššie citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba, v ktorej je potrebné uplatniť právo na vrátenie daru, začína plynúť až okamihom, kedy správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Osobitnou situáciou začiatku plynutia premlčacej doby je, pokiaľ správanie obdarovaného predstavuje určitú sústavnú činnosť (napr. neposkytovanie potrebnej pomoci). V takom prípade v zmysle rozhodovacej činnosti súdov začne plynúť premlčacia doba až okamihom, kedy došlo k odstráneniu závadného stavu obdarovaným a nie jeho začiatkom.
30. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ sa voči darcom - pôvodným žalobcom nedopustila takého konania, ktoré bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, nie je potrebné ďalej skúmať a hodnotiť námietku premlčania vznesenú žalovanými, keďže k začatiu plynutia premlčacej lehoty ani nedošlo.
31. Pre úplnosť súd uvádza, že po prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ na žalovanú 1/ na sporných nehnuteľnostiach sa posledná zmena žalobného návrhu stala neurčitou, na čo však žalobcovia nereagovali.
32. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí úspešní neboli. Súd preto priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Súd nezistil dôvody pre použitie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.