Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/215/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloletého O. M., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: N. H., bytom J. L., N.. E. I. XX a Z. M., bytom J. L., K.. G. XX o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého O. M., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke od 1.9.2011, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 1.9.2011.

Zročné výživné na maloletého za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2011 v sume 104,- eur otec je p o v i n n ý splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom podaným dňa 30.8.2011 domáhala, aby maloletý O. M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného aspoň v minimálnej výške od 1.9.2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý má bežné potreby primerané k veku na oblečenie, stravu, obuv a náklady v súvislosti s návštevou materskej školy.

Podľa súd pojednával v neprítomnosti otca.

Súd vypočul v konaní ako svedkyňu starú matku otca maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že otec maloletého sa doma nezdržuje, ale v V., kde však nepracuje a ona nevedela uviesť jeho adresu pobytu.

Kolízna opatrovníčka navrhla dieťa zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného v minimálnej výške.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, výsluchom svedkyne Z. G., potvrdeniami o príjme matky, potvrdením o platení materskej školy, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú spolu od 1.9.2011, o dieťa sa stará výlučne matka, otec na jeho výživu ničím neprispieva.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, ako aj s poukazom na výpovede účastníkov konania a výpoveď svedkyne Z. G., súd zveril maloletého O. M. do osobnej starostlivosti matke, ktorá je schopná sa o neho riadne postarať a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, bez ohľadu na jeho príjem, pričom toto životné minimum činí od 1.7.2011 86,65 eur mesačne podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov a výživné z tejto sumy predstavuje 26,- eur mesačne.

Určením výživného od 1.9.2011 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2011 v sume 104,- eur, ktorý súd povolil otcovi splácať po 20,-- eur mesačne podľa .

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa písmeno a) , pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.