Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/321/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa O.. D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, zastúpeného Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 44 250 029, proti odporcovi MPL TRADING spol. s r. o., so sídlom Galvániho 8, Bratislava, IČO: 31 38 86 39, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s. r. o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o určenie neplatnosti rozsudku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 11. 2011, č. k. - 55, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 477,76 € , p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,09 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia Advokátskej kancelárii JUDr. Ján Majling, s. r. o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 477,76 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že návrh berie späť v celom rozsahu.

Súd podľa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa prvej vety , keď priznal náhradu trov odporcovi, keďže navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ voči časti výroku o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti konanie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmenil a odporcovi trovy konania nepriznal.

Nesúhlasil so spôsobom výpočtu odmeny, predovšetkým s tým, že by išlo o úkon, ktorého hodnotu nie je možné určiť a teda sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by bola v súlade s Vyhlášky 1/13 výpočtového základu, teda čiastka 57,- €. Hodnota sporu je v rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 03. 2011 sp. zn. SR 098/2011 jasne daná, teda istinou vo výške 584,77 €. V súlade s , základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom konaní za jeden úkon právnej služby z hodnoty sporu 584,77 € je 38,18 €.

Tak isto nesúhlasil so spôsobom výpočtu spočívajúcom vo výpočte DPH. Poukázal na stanovisko NS SR a zjednotenie výkladu § 18 ods. 3 a § 9 až 17 Vyhlášky v súvislosti s určením položiek, na ktoré sa DPH vzťahuje sp. zn. TPJ 42/2007 zo dňa 20. 05. 2008, v zmysle ktorého advokátovi, ktorý je platiteľom DPH, sa tarifná odmeny zvyšuje o DPH, avšak náhrada hotových výdavkov, ako napr. režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času tomuto zvýšeniu nepodlieha. Preto nie je možné z náhrady hotových výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty.

Aj v prípade, že by nebola priznaná DPH z náhrady hotových výdavkov, náhrada trov konania je neprimerane vysoká. Predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bola náhrada 584,77 €. Odporca si k tejto dlžnej istine pripočítal zmluvnú pokutu vo výške 35,09 €, úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 584,77 € odo dňa 20. 11. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 220,62 €. Celková čiastka, ktorú navrhovateľ odporcovi vrátane trov exekúcie uhradil dňa 18. 11. 2011, je 1.211,42 €. Zdôraznil, že napriek tomu, že jeho právo domáhať sa určenia neplatnosti rozhodcovského rozhodnutia bolo zmeškané len o jeden deň, odporca uplatňuje navýšenie primerane vysoké trovy vo výške 477,76 €. Navrhovateľ už tak uhradil čiastku vo výške viac než dvojnásobku údajne dlžnej istiny a ak by uhradil aj túto čiastku alebo čiastku navrhovateľom vyššie vypočítanú, celková čiastka na úhradu by bola vo výške 1.689,18 €. Náhrada trov právneho zastúpenia by činila 698,38 € (220,62 € + 477,76 €), teda 120 % hodnoty sporu. Bolo by proti dobrým mravom a vo výraznom nepomere k údajnej pohľadávke navrhovateľa voči odporcovi. Preto žiada aplikovať a náhradu trov nepriznať.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu celkom vo výške 43,09 € (1/2 x 57,- € + 7,41 € režijný paušál + DPH).

Vo vyjadrení uviedol, že na náhradu trov konania má právo s poukazom na prvej vety , pričom poukázal na súdnu prax, kde z procesného hľadiska zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhej vety, platí, že zavinil zastavenie konania. Na strane navrhovateľa zavinenie spočíva v tom, že podal návrh nedôvodný, petitu nebolo možné vyhovieť a návrh bol zrejme oneskorený, ktoré dôvody odporca presne špecifikoval a podložil dôkazmi vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2011. Vyslovil domnienku, že navrhovateľ pod ťarchou odôvodnených námietok odporcu, ktoré vyplynuli z vyššie uvedeného vyjadrenia, vzal bez uvedenia svoj návrh späť. Navrhovateľ sám v podanom odvolaní priznáva, že zmeškal lehotu na podanie žaloby o jeden deň. Navrhovateľ spôsobil navýšenie trov konania aj tým, že sa v čas pred pojednávaním konaným dňa 24. 10. 2011 neospravedlnil, čím spôsobil, že právny zástupca odporcu cestoval na pojednávanie z Bratislavy a tým sa navýšili trovy právneho zastúpenia o cestovné a náhradu straty času advokáta. Navrhovateľ nemal ani snahu upovedomiť odporcu o svojich zámeroch nezúčastniť sa vytýčeného pojednávania a tým eliminovať vznik ďalších trov. Nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby mu nebola priznaná náhrada trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil.

To, že právny zástupca navrhovateľa zmeškal lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže mať dopad na nárok procesne úspešného účastníka na náhradu trov konania.

Taktiež je irelevantné sa odvolávať na to, že náhrada trov konania je v porovnaní s predmetom sporu enormne vysoká poukazujúc na sumu, ktorú musel navrhovateľ z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku uhradiť odporcovi. Odporca považoval tieto tvrdenia navrhovateľa za scestné, lebo práve navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť v lehote na plnenie, ktorá mu bola uložená rozhodcovským rozsudkom. Navrhovateľ mohol zabrániť vzniku nákladov, keby dbal na dodržiavanie zmluvných záväzkov a keby v lehote splatnosti dlh uhradil. Navrhovateľ sám zavinil, že musel odporcovi sumu navýšenú o príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, trovy rozhodcovského a exekučného konania.

K námietke ohľadom výpočtu trov poukázal na to, že predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie konanie o zaplatenie. Hodnotu zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je možné oceniť peniazmi.

Pokiaľ ide o námietku ohľadom priznania dane z pridanej hodnoty, odporca argumenty uvedené v odvolaní poprel s poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky, z ktorej vyplýva, že ak advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov a na náhradu straty času.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa , uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa , .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu pokiaľ ide o výrok ako aj o jeho odôvodnenie. Preto poukazuje na ust. podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K námietkam navrhovateľa uvedeným v odvolaní sa podrobne vyjadril odporca, s ktorého argumentami odvolací súd sa plne stotožňuje.

K námietke navrhovateľa ohľadom správnosti výpočtu, pokiaľ ide o výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby, treba uviesť, že v danom prípade prvostupňový súd správne vychádzal z ods.l vyhlášky č. , podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-tina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

Predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade bolo určenie neplatnosti rozsudku, teda výrok korešpondujúci s ustanovením . V takomto prípade nie je žiadny dôvod pre to, aby pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z .

Pokiaľ ide o námietku ohľadom priznania DPH, nie je zrejmé odvolaciemu súdu, ako k svojím záverom v odvolaní navrhovateľ došiel, avšak je nepochybné, že konanie začalo dňa 09.05.2011 a jednotlivé úkony boli vykonané od tohto dátumu.

V zmysle § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 platí, že ak platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

To znamená, že v zmysle citovaného ustanovenia sa nezvyšuje o DPH len odmena, ale aj náhrady podľa danej vyhlášky, kedy v zmysle § 15 advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov, najmä na cestovné, telekomunikačné výdavky a pod., ako aj na náhradu za stratu času.

K námietke odvolací súd dodáva, že jeho názor korešponduje právnym problémom s výkladom, ktoré sa riešili do novely, ktorou bola zavedená v § 18 aj DPH na náhrady. V minulosti tomu tak nebolo. Preto jeho názor, že nie je možné z náhrady hotových výdavkov platiť DPH, nie je správny a nezodpovedá platnému zneniu vyhlášky.

Podobne odvolací súd nemôže akceptovať matematické prepočty ohľadom násobku z pôvodnej istiny, ktorú musí navrhovateľ zaplatiť a námietku, že trovy sú neprimerane vysoké. Pokiaľ by navrhovateľ plnil svoje povinnosti zo záväzku, ku ktorému sa zaviazal, žiadne trovy by mu nevznikli. Tieto trovy sám

vyvolal, sú účtovné v súlade s vyhláškou a zákonom. Niet žiaden dôvod pre aplikáciu , ktorý je možné priznať, resp. aplikovať len vo výnimočných prípadoch, čo v danom prípade nie je.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ods.l a ods.l v spojení s , keď v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu odporca, preto mu priznal súd náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s návrhom na priznanie týchto trov.

V danom prípade si však odvolací súd dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pri výpočte trov odvolacieho konania nepostupoval v súlade s vyúčtovaním odporcu, ktorý účtoval polovicu hodnoty úkonu, teda zo sumy 57 eur v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky, keď odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny patrí v zmysle písm.b/ za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade rozhodovania len o trovách konania v odvolacom konaní, nie je spravodlivé priznávať náhradu trov, resp. vychádzať zo sadzby tarifnej odmeny, akoby predmetom odvolacieho konania bola vec samá. Súd zastáva principiálny názor, že v takomto prípade predmetom odvolacieho konania je len výška priznaných trov, ktorú odvolací súd považuje za hodnotu sporu v odvolacom konaní, resp. výška namietaných trov. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že opakovane sa môže stať, že výška trov je nesprávne pred prvostupňovým súdom vypočítaná, či už z dôvodu pisárskej chyby, alebo matematickej nepresnosti, kedy môže dôjsť k odvolaniu v danej veci. Pokiaľ by došlo k nepresnosti, čo aj v rozsahu 1 eura, v takomto prípade by účastník účtoval polovicu z hodnoty úkonu vo veci samej, čo v prípade sporov s vysokou hodnotou predstavuje neprimeranú výšku náhrady, a to aj s prihliadnutím na potrebné vedomosti a prácu, ktorú by advokát vynaložil na vypracovanie takéhoto podania. Z tohto dôvodu aj odvolací súd pri výpočte odmeny vychádzal v zmysle § 9 ods.l vyhlášky z hodnoty sporu, ktorá predstavovala v danom prípade výšku priznaných trov konania 477,76 eur. V takomto prípade výška odmeny patrí v rozsahu 33,20 eur + 7,41 eur režijný paušál, spolu 40,61 eur + 20 % DPH 8,122, spolu by trovy právneho zastúpenia predstavovali 48,73 eur. Keďže odporca žiadal priznať nižšiu sumu, t. j. 43,09 eur, v súlade s ustanovením ods.l odvolací súd priznal náhradu v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.