Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-55-2011.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Subarea
15C/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne G. L., H.. XX.X.XXXX, C. G.. C.. F. XXX/X, XXX XX Z., v súčasnosti prechodný pobyt na adrese R. Č.. XX, Z., proti žalovanému Ľ. C., H.. XX.X.XXXX, C. H. X, XXX XX H. za účasti maloletého dieťaťa Kiary Chudějovej, nar. 14.2.2008, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v konaní o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že žalovaný Ľ. C., H.. XX.X.XXXX je otcom maloletej E. L., H.. XX.X.XXXX z matky G. L..
II. Schvaľuje sa dohoda žalobkyne a žalovaného o úprave práv a povinností k maloletej E. L., v tomto znení:
a) Maloletá E. sa zveruje odo osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
b) Žalovaný sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. sumou 90 eur mesačne od 1.7.2011, splatnou k rukám žalobkyne vopred, vždy do 20. dňa v mesiaci.
c) Nedoplatok výživného za čas od 1.7.2011 do 31.12.2011 u maloletej E. v sume 540 eur sa žalovaný zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Žalovanému sa priznáva oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 29.6.2011 domáhala vo vzťahu k žalovanému určenia otcovstva k jej maloletému dieťaťu E. L. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa XX.X.XXXX sa jej narodila dcéra E. L., ku ktorej žalovaný neuznal otcovstvo. Po celú dobu známosti, a teda aj v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, sa pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom, len so žalovaným, preto nemôže byť otcom maloletej dcéry E. L. nikto iný, než žalovaný. Zákonná domnienka otcovstva nasvedčuje tomu, že otcom dieťaťa je žalovaný, pretože v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní sa žalobkyňa pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom, len s ním. V súčasnosti žalobkyňa ukončila materskú dovolenku a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur a prídavok na dieťa vo výške 21,25 eur mesačne. Žalovaný pracuje ako stavbár u súkromného podnikateľa, ale výšku platu žalovaného nepozná. Zároveň
žiadala, aby súd určil, že žalovaný je otcom maloletej E. L., aby bola maloletá zverená do jej výchovy a opatery a žalovaný, ako otec aby bol povinný prispievať na výživu maloletej mesčne sumou 180 eur od narodenia maloletej, a to vopred vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky.
Podľa § 113 ods. 2 OSP (ďalej len „OSP“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Ide teda o spojenie sporového a nesporového konania.
Podľa § 94 ods. 1 OSP účastníkom tohto konania je aj maloletá E. L., nakoľko sa má konať o právach a povinnostiach vo vzťahu k nej.
Na základe uvedeného súd ustanovil uznesením č. k. 15C/55/2011-17 zo dňa X.X.XXXXmaloletej E. L. opatrovníka v tomto konaní, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Martin.
Žalovaný podaním doručeným súdu 5.10.2011 ( č.l. 21 súdneho spisu) zaslal vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že maloletá E. L.A. je jeho dcérou. Túto skutočnosť nikdy nepopieral. So žalobkyňou bol spolu od narodenia maloletej dva a pol roka, počas ktorých na maloletú pravidelne finančne prispieval. Bývali spolu. Momentálne býva žalovaný s otcom v prenajatom byte v T., je nezamestnaný, bol sa evidovať na Úrade práce, ale vzhľadom na to, že jeho posledný zamestnávateľ neposlal zápočtový list, odmietli ho zaevidovať. Chodí si privyrábať na brigády, no z týchto peňazí sa snaží platiť výživné na maloletú. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. Prispieval žalobkyni sumou od 50 do 100 eur podľa výšky jeho príjmov. Okrem toho kupuje maloletej oblečenie, čo stojí tiež peniaze. O maloletú sa stará, berie si ju na víkendy, občas aj na dlhšie. Nesúhlasí s tým, aby žalobkyni doplatil výživné od narodenia maloletej vzhľadom na to, že výživné poctivo, pravidelne od narodenia platí, na čo dozerá jeho mama. Nemá však o tom doklad, pretože do decembra 2010 žil spolu so žalobkyňu a ich maloletým dieťaťom a zvyšné obdobie dostávala žalobkyňa peniaze osobne do vlastných rúk, nemá však žiadne písomné potvrdenia..
Podaním doručeným súdu 5.1.2012 ( č.l. 46 súdneho spisu) kolízny opatrovník maloletej E. L. zaslal správu, v ktorej uviedol, že bol požiadaný o prešetrenie rodinných pomerov na strane matky maloletého dieťaťa a bolo zistené, že na adrese trvalého bydliska, ktorú matka maloletého dieťaťa uvádza v návrhu o určenie otcovstva bola opakovane robená návšteva za účelom poskytnutia správy k predmetnému pojednávaniu. Avšak matka s maloletým dieťaťom sa na tejto adrese nenachádza a ani opýtaní obyvatelia bytovky nevedeli podať informácie, či sa pani L. s dcéru nachádzajú na tejto adrese.
Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 11.1.2012 za prítomnosti žalobcu, žalobkyne a v neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletej dcéry E. L.. Kolízny opatrovník maloletej E. L. podaním doručeným súdu e-mailovou správou zo dňa 10.1.2012 ospravedlnil neúčasť. V tomto ospravedlnení uviedol, že správu o nezastihnuteľnosti matky bola zaslaná na Okresný súd Martin a zároveň dal súhlas k tomu, aby bola vec prejednaná a v prípade dokončeného dokazovania bolo vo veci rozhodnuté aj v jeho neprítomnosti.
Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom.
Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanom návrhu s tým, že mala za to, že žalovaný je otcom jej maloletej dcéry a teda zákonná domnienka otcovstva nasvedčuje, že je otcom, pretože v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní sa pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom, len so žalovaným. Zároveň na pojednávaní uviedla, že netrvá na tom, aby prispieval žalovaný na výživu jej maloletého dieťaťa sumou 180 eur. Po zvážení možnosti žiadala, aby jej prispieval na výživu 90 eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že so žalovaným v čase tehotenstva spolu žili. Dva mesiace pred narodením dieťaťa ho opustila, išla bývať ku svojej mame. Dcéra sa narodila, keď mala rok a pol dali sa so žalovaným opätovne dokopy, spolu bývali, ale niekoľkokrát sa rozišli, a
to trvalo až do dvoch rokov maloletej dcéry. V súčasnosti už spolu nežijú. Potvrdila, že žalovaný sa o maloletú stará, bráva si ju dvakrát, až trikrát do mesiace, kupoval jej veci, ošatenie, dokonca jej dával aj výživné vo výške 50 eur mesačne niekoľkokrát v roku 2011. Zároveň na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že keďže návrh podávala 29.6.2011, tak žiada, aby jej žalovaný doplatil v prípade, že bude priznané výživné vo výške 90 eur nedoplatok na výživnom až od 1.7.2011 a nie od narodenia dieťaťa. Čo sa týka styku otca s dieťaťom, tak tento nežiadala upraviť, nakoľko podľa nej bola možná dohoda so žalovaným ako otcom dieťaťa. Čo sa týka žalovaného, tento potvrdil, že je otcom maloletej E. L., nakoľko sa pohlavne stýkal so žalobkyňou v rozhodnom období. Súhlasil aj s výškou výživného 90 eur mesačne, vzhľadom na jeho príjem súhlasil, že zameškané výživné zaplatí od 1.7.2011 až do rozhodnutia súdu. Záverom obidvaja žalobkyňa a žalovaný zhodne navrhli, aby súd schválil dohodu v súvislosti s rodičovskými právami a povinnosťami k maloletému dieťaťu, v tom znení, že maloletá E. bude zverená do výchovy a opatery matke, teda žalobkyne a žalovaný ako otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou mesačne 90 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci, zameškané výživné od 1.7.2011 až do rozhodnutia súdu zaplatí žalovaný v splátkach spolu s bežným výživným. Zároveň žalovaný požiadal o oslobodenie od platenia od súdneho poplatku za návrh, vzhľadom na to, že nemá v súčasnosti príjem, nie je evidovaný na úrade práce.
Podľa § 84 Zákona 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonom (ďalej len „ Zákon o rodine“ ) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ods. 2 citovaného ust. za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Z dôvodu, že bolo v konaní preukázané, že žalovaný so žalobkyňou, ako matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní a jeho otcovstvo nevylúčili závažné okolnosti súd určil podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, že žalovaný je otcom maloletej E. L.A.. Intímny styk žalovaný nepopieral so žalobkyňou.
Nakoľko s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletej a rodičia maloletého dieťaťa E. L., bolo potrebné rozhodnúť komu bude dieťa zverené do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. V súlade s ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je možné nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená, inak je nevykonateľná. V súlade s citovaným ustanovením súd schválil medzi účastníkmi dohodu ohľadne rodičovských práv a povinností tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku. Súd zveril maloletú E. L. do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a žalovaný sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 90 eur mesčne od 1.7.2011, spratnou k rukám žalobkyne vopred, vždy do 20. dňa v mesiaci . Zároveň sa zaviazal žalovaný nedoplatok výživného za čas od 1.7.2011 do 31.12.2011 u maloletej E. splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, kde žalobkyňa mala plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli , a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobkyňa bola v konaní o určenie otcovstva a o výchove a výžive k maloletej E. L. X.slobodená od platenia súdneho poplatku za podaný návrh v celom rozsahu, a to uznesením č. k. 15C/55/2011 zo dňa 7.9.2011 ( č.l. 12 súdneho spisu).
Žalovaný súd požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh, súd jeho žiadosti v súlade s ust. § 138 OSP vyhovel v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela o spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela o spoločné priezvisko, a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.