Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2011-2011.pdf
PDF · 85.27 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2011/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného W. A. O. G., V. Z., N. X, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Garbiarska 5, 040 01 Košice proti povinnej W. G., D.. XX.XX.XXXX, M. H. XX, XXX XX G. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, Štúrova 17, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 2365/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 33,76 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.7.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 33,76 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 30Ro/207/2008-10 zo dňa 16.7.2008.
Dňa 29.7.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/119589 zo dňa 3.8.2011.
Dňa 27.10.2011 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že spochybňuje pravosť pohľadávky vyplývajúcej z priestupku, ktorého sa mala dopustiť dňa 15.12.2007, ako aj ďalších dvoch pohľadávok, ktoré sú predmetom ďalších exekučných konaní, keďže jej nie sú známe dôkazy, ktoré by ju vo veci usvedčovali. V roku 2007 mestskú hromadnú dopravu takmer nepoužívala lebo do školy chodievala pešo a ak áno, tak s platným cestovným lístkom. Dosiaľ sa s prepravnou kontrolou nestretla ani trikrát do roka, nieto ešte trikrát v priebehu štyroch mesiacov a dokonca pri jazde „načierno". Preto je jej nanajvýš podozrivý pôvod obvinení voči jej osobe. Ak by sa vo veci preukázal nárok oprávneného ako správny, povinná ďalej namietala, že v súčasnosti študuje na vysokej škole a ako študentka nemá pracovný pomer, teda ani finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávky. Rovnako povinná nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom a už vôbec nie majetkom, ktorý by sa vynímal z § 115 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"). Rodina povinnej sa nachádza v hmotnej núdzi, mama aj brat sú nezamestnaní, otec má upravenú vyživovaciu povinnosť, na jej osobu navyše existuje úverová ťarcha, a teda výdavky rodiny už teraz presahujú príjmy. Preto v zmysle zachovania základných ľudských práv a slobôd považovala povinná akýkoľvek spôsob vykonania exekúcie za neprípustný a žiadala o jej zastavenie. Povinná zároveň vzniesla aj námietky proti trovám exekúcie s odôvodnením, že ako nepracujúca študentka z rodiny bez finančného zázemia, nedisponuje majetkom, ktorý by stačil na ich úhradu.
Oprávnený sa k námietkam povinnej napriek výzve zo dňa 7.11.2011 nevyjadril.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o vlastných námietkach povinnej proti exekúcii sa súd zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnej doručené upovedomenie o začatí exekúcie /20.9.2011/. Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 21.9.2011 a skončila sa dňa 4.10.2011. Povinná doručila svoje námietky Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 23.9.2011 v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinnej súd nahliadol do spisu pôvodného konania spis. zn. 30Ro/207/2008 a zistil, že oprávnený sa ako navrhovateľ v pôvodnom konaní domáhal na Okresnom súde Košice II vydania platobného rozkazu voči povinnej ako odporkyni v pôvodnom konaní na vymoženie istiny vo výške 33,76 Eur spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 15.12.2007 do zaplatenia a trovami konania. To všetko z titulu neuhradenia pokuty za cestovanie bez platného cestovného lístka hromadným dopravným prostriedkom oprávneného dňa 14.12.2007. Súčasťou návrhu oprávneného bolo aj hlásenie prepravného kontrolóra o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 14.12.2007, z ktorého súd zistil, že povinná dňa 14.12.2007 cca o 11:35 hod. cestovala hromadným dopravným prostriedkom /linka 4/ v úseku zastávok Dom umenia - Námestie osloboditeľov, pričom pri kontrole nepredložila platný cestovný lístok. Oprávnený následne výzvou zo dňa 20.12.2007 vyzýval povinnú, aby požadovanú sumu obratom zaplatila, inak pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky, čím sa viacnásobne zvýšia aj náklady, ktoré bude povinná hradiť. Táto výzva bola povinnej riadne doručovaná, o čom svedčí fotokópia poštového podacieho hárka založená v spise. Na základe uvedeného následne súd vydal platobný rozkaz spis. zn. 30Ro/207/2008-10 zo dňa 16.7.2008, ktorý bol povinnej riadne doručený dňa 24.7.2008, o čom svedčí fotokópia poštovej doručenky založená v spise. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2008 a stal sa vykonateľným. Pretože povinná si dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozhodnutia nesplnila, oprávnený podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra dňa 19.7.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie dlžnej sumy.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého
sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovať nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, ako ani posudzovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdov, prípadne iných príslušných orgánov vydaných v pôvodnom konaní.
Pokiaľ sa teda povinná domnievala, že rozhodnutie súdu vo veci neuhradenia pokuty za cestovanie bez platného cestovného lístka je nesprávne, resp. že sa žiadneho priestupku nedopustila, mohla sa po doručení predmetného platobného rozkazu voči nemu brániť podaním riadneho opravného prostriedku v podobe odporu a dosiahnuť tak jeho zrušenie. Keďže tak neurobila, súd považuje predmetný platobný rozkaz za právoplatný a vykonateľný exekučný titul plne spôsobilý byť podkladom tohto exekučného konania. Okrem toho, povinná vo svojich námietkach neuviedla žiadne také skutočnosti, resp. nepredložila súdu žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali, že v danom čase hromadným dopravným prostriedkom bez platného cestovného lístka necestovala, pričom na druhej strane, pri rozhodovaní o povinnosti povinnej zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu s príslušenstvom, mal súd k dispozícii listinné dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že povinná identifikovaná rodným číslom, ako aj adresou trvalého pobytu, sa uvedeného priestupku skutočne dopustila.
Povinná zároveň vo svojich námietkach poukázala na to, že je študentka bez príjmu a finančná situácia jej rodiny je taká, že ich mesačné výdavky už teraz prevyšujú príjmy, a teda v zmysle zachovania ľudských práv a slobôd považuje akýkoľvek spôsob vykonania exekúcie za neprípustný.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinnej vyhovieť a exekúciu zastaviť, resp. inak povedané, konkrétne určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť. Súd teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než sú uvedené v § 50 Exekučného poriadku. Skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom, pre ktorý súd námietkam povinnej vyhovie, musia navyše nastať po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania a pred začatím samotného exekučného konania. Insolventnosť dlžníka /jeho neschopnosť plniť pre nedostatok finančných prostriedkov/ však nespôsobuje zánik dlhu. Zákon síce pozná zánik záväzku pre nemožnosť plnenia, no takýto spôsob zániku záväzku sa aplikuje len za predpokladu objektívnej nemožnosti plnenia. K zániku tejto povinnosti nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že je insolventný.
Ak však v priebehu exekučného konania nastane taká situácia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ ukladá exekučnému súdu povinnosť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastaviť. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je pritom nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Pokiaľ ten v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd sa ním bude zaoberať.
V tomto štádiu exekučného konania súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto rozhodol tak, že námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Povinná zároveň vzniesla aj námietky proti trovám exekúcie s odôvodnením, že ako nepracujúca študentka z rodiny bez finančného zázemia nedisponuje majetkom, ktorý by stačil na ich úhradu.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd najskôr zisťoval, či boli námietky proti trovám exekúcie podané povinnou v zákonnej lehote. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 20.9.2011 a námietky proti trovám exekúcie doručila spolu s námietkami proti exekúcii Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 23.9.2011, teda v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote.
K predbežným trovám exekúcie vyčísleným súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú stanovené len predbežne, to znamená, že ich výška sa v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania spravidla mení. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinnej proti trovám exekúcie rovnako zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.