Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/117/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/110/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpený Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom D. B. XXA, F., proti odporcom: v rade 1/ I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Y. XXX, v rade 2/ N. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, v konaní o zaplatenie 143,20 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/117/2011-44 zo dňa 10.1. 2012, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach, v ktorej súd vo zvyšku návrh voči odporkyni v 1/ rade zamietol, ďalej v časti, v ktorej súd voči odporcovi v 2/ rade celý návrh zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . V ostatnej časti, nenapadnutej odvolaním, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom Veľká Okružná 26A, Žilina, proti odporcom v 1. rade I.M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Y. XXX, v 2. rade N. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, v konaní o zaplatenie 143,20 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 68,75 eura s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 12. 10. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh voči odporkyni v 1. rade z a m i e t a .

V časti o zaplatenie istiny 87,15 eura sa konanie voči odporcovi v 2. rade

z a s t a v u j e .

Voči odporcovi v 2. rade sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 5,61 eura a náhrada trov právneho zastúpenia 39,18 eura, spolu 44,79 eura, ktoré je odporkyňa v 1. rade

p o v i n n á zaplatiť advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Voči odporcovi v 2. rade sa navrhovateľovi náhrada trov konania

n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 29. 09. 2011, navrhovateľ uplatnil pohľadávku 275,01 eura voči piatim odporcom a to voči odporkyni v 1. rade I. H. istinu 70,07 eura a príslušenstvom, voči odporkyni v 2. rade Z. C. 70,07 eura s príslušenstvom, voči odporcovi v 3. rade N. Š. 73,13 eura s príslušenstvom, voči odporkyni v 4. rade J. Y. 29,70 eura s príslušenstvom a voči odporkyni v 5. rade M. Š. istinu 17,99 eura s príslušenstvom a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V priebehu konania navrhovateľ zobral voči odporkyni v 2. rade Z. C. a odporkyni v 5. rade M. Š. návrh v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu dňa 20. 10. 2011 z dôvodu, že odporkyňa v 5. rade uplatnenú pohľadávku zaplatila dňa 03. 10. 2011 a odporkyňa v 2. rade dňa 10. 10. 2011. Podaním, doručeným súdu dňa 31. 10. 2011, navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť aj voči odporkyni v 4. rade J. Y. z dôvodu, že táto 14. 10. 2011 uhradila dlžnú sumu a to na ňu pripadajúci podiel. V dôsledku tohto späťvzatia zo strany navrhovateľa, súd uznesením

-20 zo dňa 08. 11. 2011, zastavil konanie voči odporkyni v 2. rade Z. C., odporkyni v 4. rade J. Y. a odporkyni v 5. rade M. Š.. Vzhľadom k tomu, že tieto odporkyne si náhradu trov konania neuplatnili, súd im nepriznal právo na náhradu trov. Súčasne týmto uznesením súd pripustil zmenu návrhu v zmysle čoho predmetom konania zostala pohľadávka navrhovateľa voči I. H. na zaplatenie 70,07 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,80 eura od 30. 10. 2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,52 eura od 17. 02. 2010 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2,75 eura od 16. 02. 2010 do zaplatenia (v písomnom vyhotovení uznesenia je uvedený zrejme nesprávny dátum 16. 02. 201). Vo vzťahu k odporcovi N. Š. zostala predmetom konania pohľadávka 87,15 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 73,13 eura od 30. 10. 2009 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,60 eura od 17. 02. 2010 do zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,42 eura od 16. 02. 2010 do zaplatenia (v uznesení je uvedený zrejme nesprávny dátum 16. 02. 201). Predmetom konania v zmysle zmeneného návrhu navrhovateľa, zostala ním uplatnená náhrada trov konania voči odporkyni I. H. vo výške 8,25 eura a trovy právneho zastúpenia 55,36 eura a také isté trovy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi N. Š.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2011.

Podaním, doručeným súdu dňa 04. 01. 2012, navrhovateľ zobral návrh späť voči odporcovi N. Š. v časti o priznanie istiny 87,15 eura. Navrhovateľ však zotrval na návrhu v časti, pokiaľ uplatnil úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 73,13 eura od 30. 10. 2009 do 25. 10. 2011, 9 % ročne zo sumy 10,60 eura od 17. 02. 2010 do 25. 10. 2011 a zo sumy 3,42 eura od 16. 02. 2010 do 25. 10. 2011. Čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca N. Š. zaplatil dňa 25. 10. 2011 na neho pripadajúcu istinu 87,15 eura.

Pojednávania, ktoré bolo určené súdom na deň 10. 01. 2012, sa nezúčastnili navrhovateľ ani odporkyňa v 1. rade, pričom navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby vec bola prejednaná aj v jeho neprítomnosti. Odporkyňa v 1. rade svoju neprítomnosť neospravedlnila napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná. V zmysle preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne v 1. rade; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ evidoval pohľadávku voči Z. Š. za dodanú elektrinu na odberné miesto Východná 445/2. Nedoplatok za odobratú energiu vo fakturačnom období od 14. 10. 2008 do 12. 10. 2009 vo výške 230,78 eura, bol Z. Š. vyfakturovaný faktúrou, splatnou 29. 10. 2009. Faktúrou, splatnou dňa 16. 02. 2010, bol Z. Š. vyfakturovaný nedoplatok za dodanú elektrinu v období od 13. 10. 2009 do 29. 01. 2010 vo výške 33,45 eura a faktúrou, splatnou 15. 02. 2010, navrhovateľ vyfakturoval Z. Š. nedoplatok za práce a služby vo výške 30,70 eura (odpojenie odberného zariadenia NN). Z tejto poslednej faktúry bola podľa tvrdenia navrhovateľa uhradená čiastka 19,92 eura, takže navrhovateľ uplatnil v tomto konaní neuhradený zostatok 10,78 eura. Spolu potom navrhovateľ evidoval voči Z. Š. pohľadávku 275,01 eura. Z. Š. zomrela dňa 12. 12. 2009, pričom navrhovateľ si v dedičskom konaní po nej neuplatnil pohľadávku v súvislosti s dodávkou elektriny do rodinného domu vo D., číslo súpisné XXX/X.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že po poručiteľke Z. Š. zostalo 5 dedičov zo zákona v prvej dedičskej skupine a to deti I. H., Z. C., N. Š. a vnučky (deti po neb. dcére poručiteľky J. Y., ktorá zomrela 09. 03. 1994) J. Y. a M.U. Š.. Všetci uvedení dedičia dedičstvo prijali. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Milenou Geškovou dňa 27. 04. 2011 vyplýva, že po poručiteľke Z. Š. bol zistený majetok 20 538,64 eura (aktíva celkom). Do dedičského konania bola prihlásená iba pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 390,94 eura, ktorú prevzala dedička J. Y., a potom čistá hodnota dedičstva bola zistená 20 147,70 eura. Dedičia uzavreli v dedičskom konaní po poručiteľke Z. Š.B. dedičskú dohodu, na základe ktorej I. H. nadobudla majetok v hodnote 5 134,53 eura (čo z aktív dedičstva je 25 %), Z. C. nadobudla majetok v hodnote 5 134,53 eura (25 % z aktív dedičstva), N. Š. nadobudol majetok v hodnote 6 385,04 eura (31,09 % z aktív dedičstva), J. Y. nadobudla majetok v hodnote 2 567,27 eura (12,50 % z aktív dedičstva) a M. Š. nadobudla majetok v hodnote 1 317,27 eura, čo je 6,41 % z aktív dedičstva. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu uvádzal iné dedičské podiely, prepočtom bolo zistené, že nesprávne vychádzal z tzv. čistej hodnoty dedičstva a nie z aktív dedičstva.

Odporcovia v konaní nespochybnili tvrdenie navrhovateľa, že sa jedná o dlh poručiteľky Z. Š., aj keď tento bol čiastočne vyfakturovaný po jej smrti. Je nesporné, že navrhovateľ vyfakturoval za odber elektriny v rodinnom dome užívanom poručiteľkou sumu 33,45 eura ku dňu odpisovania hodnoty elektromera, t. j. 29. 01. 2010 a nie ku dňu smrti poručiteľky, teda k 12. 12. 2009. Nebolo však spochybnené, že sa jedná o elektrickú energiu spotrebovanú ešte poručiteľkou. Takisto odporcovia nespochybnili faktúru na sumu 30,70 eura, z čoho bola pred začatím pojednávania uhradená suma 19,92 eura, pričom sa jedná o faktúru za odpojenie odberného zariadenia, ktoré slúžilo na meranie dodanej elektriny do rodinného domu užívaného výlučne poručiteľkou.

Podľa , (ďalej len „Obč. zák“)

(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Listinnými dôkazmi bol preukázaný dlh 275,01 eura v súvislosti s dodávkou elektriny do rodinného domu užívaného poručiteľkou. V zmysle citovanej právnej úpravy za tento dlh zodpovedajú dedičia poručiteľky Z. Š. podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, odporkyňa v 1. rade I. H. zodpovedala za dlh poručiteľky v rozsahu 25 %, čo vo finančnom vyjadrení je 69,75 eura. V rovnakom rozsahu za dlh poručiteľky zodpovedala aj pôvodne označená odporkyňa v 2. rade Z. C.. N. Š. zodpovedá za dlh poručiteľky v rozsahu 31,09 %, čo vo finančnom vyjadrení je 85,50 eura. J. Y., vzhľadom na hodnotu nadobudnutého dedičského podielu, zodpovedala za tento dlh poručiteľky v rozsahu 12,50 %, čo vo finančnom vyjadrení je 34,38 eura a M. Š. v rozsahu 6,41 %, čo je 17,63 eura.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, keď odporkyňu v 1. rade zaviazal zaplatiť na ňu pripadajúci podiel z dlhu Z. Š. vo výške 68,75 eura. Pokiaľ navrhovateľ voči odporkyni v 1. rade uplatnil vyššiu sumu - 70,07 eura, v časti 1,32 eura návrh nebol dôvodný. Navrhovateľ totiž pri výpočte podielov jednotlivých dedičov vychádzal z čistej hodnoty dedičstva a nie z aktív dedičstva. V časti, pokiaľ navrhovateľ voči odporkyni uplatňoval sumu 1,32 eura, súd návrh zamietol.

Voči odporcovi v 2. rade navrhovateľ uplatnil pohľadávku 87,15 eura keď vychádzal z toho, že jeho podiel na dedičstve predstavoval 31,69 %. Odporca v 2. rade však z aktív dedičstva zisteného vo výške 20 538,64 eura nadobudol majetok v hodnote 6 385,04 eura, čo je 31,09 %. Vzhľadom na tento podiel z dedičstva, odporca v 2. rade zodpovedá za poručiteľkine dlhy uplatnené v tomto konaní v rozsahu 85,50 eura a nie 87,15 eura. Navrhovateľ však v priebehu konania zobral návrh voči odporcovi v 2. rade späť z dôvodu, že odporca v 2. rade zaplatil dňa 25. 10. 2011 ním uplatnenú pohľadávku 87,15 eura. Odporca so späťvzatím návrhu ohľadne istiny súhlasil, a potom súd v zmysle v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ si okrem istiny uplatnil voči odporcom úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorými bol vyfakturovaný dlh poručiteľke Z. Š..

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.

Navrhovateľ si v tomto konaní neuplatnil pohľadávku, ktorú mal voči odporcom v 1. a 2. rade, ale si uplatnil pohľadávku, za ktorú odporcovia zodpovedajú z titulu dedenia po poručiteľke Z. Š.. Potom nie je právne významný dátum splatnosti jednotlivých faktúr, pretože týmito faktúrami nebola odporcom v 1. a 2. rade uložená žiadna povinnosť. O tom, že odporcovia v 1. a 2. rade zodpovedajú za dlh Z. Š. a v akom rozsahu, sa mohli prvýkrát dozvedieť až z listu navrhovateľa zo dňa 23. 09. 2011. Podľa dokladov

predložených navrhovateľom, tento list bol odporcom v 1. a 2. rade zaslaný doporučenou poštovou zásielkou odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2011. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal dátum, kedy boli zásielky doručené odporcom v 1. a 2. rade, súd vychádzal z fikcie, že tieto zásielky si odporcovia prevzali tretí deň po ich odoslaní, t. j. 01. 10. 2011. Navrhovateľ vo výzve na zaplatenie určil 10-dňovú lehotu na plnenie, takže odporcovia v 1. a 2. rade mali povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na nich pripadajúci podiel z dlhu Z. Š. najneskôr do 11. 10. 2011.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba J. X. H., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 12. 10. 2011 bola určená J. X. H. základná úroková sadzba 1,50 %, a potom by bolo možné priznať navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,50 %. Navrhovateľ však uplatnil úroky z omeškania 9 % ročne, pričom súd je v zmysle týmto návrhom viazaný.

Odporkyňa v 1. rade nezaplatila na ňu pripadajúci dlh na základe výzvy navrhovateľa, a preto ju súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v rozsahu 9 % ročne zo sumy 68,75 eura od 12. 10. 2011 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať voči odporkyni v 1. rade úroky z omeškania zo sumy vyššej ako 68,75 eura a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania za dlhšiu dobu, ako od 12. 10. 2011, jeho návrh nebol dôvodný, a preto v tejto časti ho súd zamietol.

Odporca v 2. rade takisto nezaplatil navrhovateľovi požadovanú sumu v lehote určenej vo výzve na zaplatenie, ale túto povinnosť si splnil až dňa 25. 10. 2011. Za obdobie od 12. 10. 2011 do 25. 10. 2011, by odporca v 2. rade bol povinný zaplatiť úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 85,50 eura, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 0,29 eura. Odporca v 2. rade však navrhovateľovi zaplatil požadovanú sumu 87,15 eura, teda zaplatil viac, ako bol jeho podiel spolu s úrokom z omeškania. Súd preto návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade v časti, pokiaľ konanie nebolo zastavené, zamietol.

Navrhovateľ požadoval trovy konania od obidvoch odporcov a to od každého polovicu hodnoty zaplateného súdneho poplatku, t. j. 8,25 eura a polovicu trov vzniknutých právnym zastúpením po 55,36 eura. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade však súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal za použitia ustanovenia Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval správanie sa navrhovateľa, ktorý podal návrh na súd skôr, ako uplynula odporcom lehota na plnenie. Ako je uvedené vyššie, odporcovia nemohli vedieť o pohľadávke navrhovateľa voči ich právnej predchodkyni Z. Š., nakoľko navrhovateľ si túto neuplatnil v dedičskom konaní a prvýkrát sa o existencii dlhu mohli dozvedieť až z výzvy navrhovateľa zo dňa 23. 09. 2011. Navrhovateľ však nevyčkal ani na uplynutie lehoty, ktorú si sám stanovil a v ten istý deň (23. 09. 2011) vypracoval jeho právny zástupca žalobu, ktorou na súde uplatnil svoju pohľadávku voči všetkým dedičom po poručiteľke Z. Š.. Je pravdepodobné, že odporca v 2. rade nesplnil povinnosť v 10-dňovej lehote určenej navrhovateľom (navrhovateľ nepreukázal dátum, kedy táto výzva bola odporcovi v 2. rade skutočne doručená), ale dobrovoľne plnil práve na základe tejto výzvy, keď dňa 25. 10. 2011 poukázal navrhovateľovi požadovanú sumu. Odporca v 2. rade teda neplnil až na základe návrhu na začatie súdneho konania, pretože tento mu bol doručený až 16. 11. 2011 spolu s uznesením -20 zo dňa 08. 11. 2011. Pokiaľ by bol navrhovateľ poskytol dedičom po poručiteľke Z. Š. primeranú lehotu, nebol by dôvod na podanie návrhu voči odporcom v 2., 3., 4. a 5. rade, pretože títo plnili na základe jeho výzvy. Pokiaľ by sa navrhovateľ bol správal spôsobom upraveným v

, nebol by dôvod na podanie návrhu voči odporcovi v 2. rade. Súd preto navrhovateľovi voči odporcovi v 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania.

Návrh bol dôvodný iba voči odporkyni v 1. rade, ktorá ani do pojednávania, ktoré bolo určené súdom dňa 10. 01. 2012, si nesplnila povinnosť, na ktorú ju navrhovateľ vyzval listom zo dňa 23. 09. 2011.

Navrhovateľ mal vo vzťahu k odporkyni v 1. rade čiastočný úspech, a preto súd v zmysle ust. pomerne rozdelil náhradu trov konania. Navrhovateľ uplatnil voči odporkyni v 1. rade istinu 70,07 eura a úroky z omeškania

9 % ročne zo sumy 58,80 eura od 30. 10. 2009 do zaplatenia (ku dňu pojednávania 10. 01. 2012 by predstavovali tieto úroky 11,64 eura), úroky z omeškania 9b % ročne zo sumy 8,52 eura od 17. 02. 2010 do zaplatenia (ku dňu 10. 01. 2012 uplatnené úroky predstavovali 1,45 eura) a z 2,75 eura predstavujú od 16. 02. 2010 ku dňu 10. 01. 2012 úroky z omeškania 9 % ročne sumu 0,47 eura. Navrhovateľ si preto voči odporkyni v 1. rade uplatnil v tomto konaní istinu 70,07 eura a úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu ( ) vo výške 13, eura, spolu 83, eura. Navrhovateľovi však v konaní bola priznaná pohľadávka iba vo výške 68,5 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12. 10. 2011, ktoré ku dňu rozhodovania súdu, t. j. 10. 01. 2012 predstavovali 1,54 eura, spolu bolo priznaných 70,29 eura. Úspech navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v 1. rade potom predstavuje 84 % a neúspech

16 %. Po vzájomnom započítaní súd priznal navrhovateľovi voči odporkyni v 1. rade náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 68 %. V súvislosti s uplatnením návrhu voči všetkým piatim odporcom, navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 16,50 eura s tým, že voči odporkyni v 1. rade si uplatnil polovicu, t. j. 8,25 eura. Vzhľadom na výsledok konania, súd priznal navrhovateľovi z titulu zaplateného súdneho poplatku 5,61 eura.

Pri určovaní výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa nebolo možné vychádzať z ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pretože navrhovateľ si vo vzťahu k pôvodným odporkyniam Z. C., J. Y. a M. Š. neuplatnil právo na náhradu trov konania - tohto sa vyslovene vzdal, takže je neprípustné, aby tieto trovy presúval navrhovateľ na zostávajúcich odporcov. Ako je odôvodnené vyššie, návrh navrhovateľa bol dôvodný iba voči odporkyni v 1. rade, takže súd advokátovi priznal odmenu len za zastupovanie jednej osoby, čo je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty 70,07 eura 16,60 eura za jeden úkon. Advokátovi pritom patrí odmena za dva úkony právnej služby. Právny zástupca navrhovateľa predložil splnomocnenie na zastupovanie zo dňa 15. 11. 2004, teda z obdobia, kedy neexistoval nárok navrhovateľa voči Z. Š. a už vôbec nie voči označeným odporcom. Potom k prevzatiu zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní mohlo dôjsť až dňa 23. 09. 2011 a ďalším úkonom právnej služby je vypracovanie písomného návrhu. Za 2 úkony právnej služby potom patrí odmena 33,20 eura. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky popri odmene za každý úkon patrí advokátovi paušálna náhrada po 7,41 eura, čo je za 2 úkony 14,82 %. Spolu odmena advokáta po pripočítaní paušálnej náhrady, predstavuje 48,02 eura. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, a potom sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky táto suma zvyšuje o DPH 9,60 eura, na sumu 57,62 eura. 68 % z tejto sumy predstavuje 39,18 eura. Spolu potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania 43,79 eura, z čoho náhrada za zaplatený súdny poplatok predstavuje 5,61 eura a náhrada trov právneho zastúpenia 39,18 eura.

Podľa je odporkyňa v 1. rade povinná zaplatil navrhovateľovi priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a advokátovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 2 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).