Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/130/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu FINANCREAL s.r.o., so sídlom Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO 36339334, zastúpeného W. N., bytom G., O. XXXX/X proti žalovanému R.. V. L., bytom G., K. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníčkou Monikou Mituníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica o zaplatenie 600,36 Eur takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250,36 Eur s 0,5% úrokom denne, s 9% úrokom z omeškania od 21.1.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 600,36 Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 250,36 Eur od 21.1.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 250,36 Eur od 21.1.2011 do zaplatenia. Poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 340 Eur s dohodnutým navýšením úroku 375,54 Eur. Uviedol, že žalovaný na poskytnutom úvere zaplatil iba jednu splátku 125,18 Eur. Napriek tomu, že si v zmluve so žalovaným dohodol úrok 0,3% denne, požadoval od žalovaného iba úrok vo výške 0,05% denne a náhradu za upomienky zaslané žalovanému v súvislosti s neplnením peňažného záväzku. Zároveň žiadal , aby mu žalovaný zaplatil aj zmluvnú pokutu 300 Eur, ktorá je určená na úhradu nákladov spojených so vstupom pohľadávky do vymáhania, prípadne zabezpečenia dlhu dlžníka.

Žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil, k veci sa nevyjadril, jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť. Preto mu súd ustanovil opatrovníka v zmysle .

Po vykonanom dokazovaní oboznámením zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že účastníci dňa 8.9.2010 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 102902. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 340 Eur s navýšením úroku v celkovej výške 375,54 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver s dohodnutým úrokom v 3 mesačných splátkach.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účastníci si dohodli okrem iného, aj to, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy. Podľa článku 7 týchto všeobecných zmluvných podmienok v prípade omeškania s úhradou

mesačných splátok by mal byť žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,3% denne zo sumy každej dlžnej splátky.

V bode 12 Všeobecných zmluvných podmienok je uvedená sankcia za porušenie zmluvných povinností spočívajúca v zmluvnej pokute 300 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov spojených so vstupom pohľadávky do vymáhania, prípadne zabezpečenia dlhu dlžníka.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

V zmysle spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podstatou zmluvy o úvere v zmysle citovaného zákona je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti úver vo výške 340 Eur. Z tejto sumy žalovaný podľa dohodnutých podmienok uhradil iba čiastku 125,18 Eur. V tejto časti mal teda súd za preukázané, že žaloba o zaplatenie časti nesplateného úveru bola podaná dôvodne.

Na základe predtým uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Podľa -4 (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje . Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj

dohoda uzavretá podľa o spotrebiteľských úveroch platného v čase vzniku konkrétnej zmluvy) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom (aj v zmysle ) je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.9.2010 (ktorá bezpochyby v danom prípade je zmluvou spotrebiteľkou), neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

V konkrétnom prípade žalobca, ako dodávateľ, zmluvné podmienky úveru so žalovaným, ako spotrebiteľom, osobitne nevyjednával, nemajú teda charakter individuálne dojednaných podmienok.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu, je účastník , ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť , aj keď účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Citované zákonné ustanovenie upravuje osobitný zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorým je zmluvná (konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, pretože by išlo o dohodu absolútne neplatnú podľa , čo vylučuje možnosť úspešného uplatnenia práva na jej zaplatenie.

Zmluvné strany by mali dojednať takú výšku pokuty, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v zmysle .

Dohodnutá zmluvná pokuta medzi účastníkmi predstavovala podľa všeobecných zmluvných podmienok 0,3% denne z dlžnej sumy. Žalobca však uplatnil túto dohodnutú sankciu iba do výšky 0,05% denne z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu ide v predmetnej veci o primeranú sankciu (v uplatnenej výške), ktorá zodpovedá hodnote a významu zabezpečovaného záväzku. Preto súd žalobcovi vyhovel aj v tejto časti a zaviazal žalovaného k zaplateniu 0,05% úroku denne ako zmluvnú pokutu. Ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur, určenú na úhradu nákladov spojených so vstupom pohľadávky do vymáhania, považoval súd za neplatný právny úkon odporujúci dobrým mravom. So „vstupom pohľadávky do vymáhania “ sa totiž nespájajú žiadne náklady v požadovanej výške. Súdne poplatky, prípadne poplatky spojené s exekúciou sú trovami konania, ktoré je možné uplatňovať pri vymáhaní pohľadávky zákonnou cestou. Náklady na iné ako súdne vymáhanie nie je možné považovať za prijateľné a už vôbec ich nemožno považovať za súčasť zmluvnej pokuty ako to v danom prípade urobil žalobca. Preto súd žalobu v tejto časti tiež zamietol.

Keďže sa žalovaný s plnením uvedeného dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je , podľa ktorého je výška úrokov z omeškania 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti , bola základná úroková sadzba európskej banky 1% . Preto súd žalobcovi priznal právo na úrok vo výške 9%, teda o 8 percentuálnych bodov viac.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, rozhodoval súd o trovách konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a ani jednému z nich náhradu nepriznal.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie (okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prípadne lehoty splatnosti).