Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoEk-3-2023.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoEk/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a z členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: A.R.S. spol. s.r.o., Medený Hámor 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 560 270, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793 proti povinným: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., zastúpený opatrovníkom C. E. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX D., vedenej na Exekútorskom úrade v Michalovciach u súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej, Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod. spis. zn. Ex 537/2014, o vymoženie pohľadávky vo výške 334,13 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/2880/2014-37 zo dňa 02.09.2015, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/2880/2014-37 zo dňa 02.09.2015.
II. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II Uznesením č. k. 38Er/2880/2014 – 37 zo dňa 02.09.2015 námietkam proti exekúcii vyhovel.
2. V prejednávanom prípade sa oprávnený domáhal u súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D., vo výške 334,13 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bolo rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012-60 zo dňa 27.02.2014 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom predmetným rozhodnutím bola žaloba zamietnutá a navrhovateľovi (v pozícii povinného v exekučnom konaní) bolo uložené nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 334,13 eur titulom trov právneho zastúpenia a to na účet právneho zástupcu odporcu. Poverenie bolo menovanej exekútorke príslušným súdom vydané dňa 21.08.2014.
3. Dňa 01.12.2014 boli na Okresný súd Košice II zo strany poverenej exekútorky doručené námietky povinného k rozhodnutiu. Námietky boli podané JUDr. Petrom Jonecom, ktorý uviedol, že dňa 13.11.2014 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie a je súdom ustanoveným opatrovníkom povinného. Ďalej uviedol, že povinný bol rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 23Ps/22/2013-77 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Povinný bol od novembra 2013 hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike FNsP L. Pasteura v Košiciach a následne dňa 17.02.2014 prevezený do psychiatrickej liečebne S. Bluma v Plešivci, kde sa nachádza doteraz. Vzhľadom na uvedené mu rozsudok Okresného súdu Žilina nemohol byť doručený a nemohol sa ani stať právoplatným a vykonateľným. Exekúciu navrhol zastaviť ako neprípustnú.
4. Oprávnený sa k námietkam vyjadril podaním doručeným na Okresný súd Košice II dňa 29.12.2014. Navrhol konajúcemu súdu vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie osoby, ktorá podala námietky, nakoľko podľa jeho názoru nebolo hodnoverne preukázané, že námietky boli podané oprávneným subjektom. V prípade, ak by uvedené mal súd za preukázané, navrhuje námietky zamietnuť. Podľa jeho názoru nejde o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, t.j. nejedná sa o skutočnosti prezumované § 50 Exekučného poriadku ako dôvodné na podanie námietok. Dotknutý právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Žilina bol exekučným súdom posúdený ako súladný s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia a so zákonom.
5. Okresný súd Košice II rozhodol o námietkach proti exekúcii a Uznesením č. k. 38Er/2880/2014 – 37 zo dňa 02.09.2015 námietkam vyhovel. Okresný súd Košice II pri rozhodovaní rozhodol aj na základe podkladov, ktoré si zabezpečil z Okresného súdu Žilina. Dňa 11.5.2015 exekučný súd obdržal od Okresného súdu Žilina odpoveď na výzvu, v zmysle ktorej Rozsudok č. k. 13C/400/2012-60 zo dňa 27.02.2014 bol doručovaný na adresu Hlavná 19, Košice. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 5.5.2014 a preto ju Okresný súd Žilina považoval v zmysle zákona za doručenú. Exekučnému súdu boli doručené kópie doručeniek a predmetného rozhodnutia. Exekučný súd si za účelom rozhodnutia zabezpečil aj Rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 23Ps/22/2013-77 zo dňa 4.7.2014 (právoplatnosť nadobudnutá dňa 29.07.2017), ktorým bol A. B. C., nar. XX.X.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a C. E. C., nar. XX.X.XXXX bol ustanovený za jeho opatrovníka v rozsahu zastupovania nesvojprávneho a spravovania jeho majetku v bežných záležitostiach. Vzhľadom na uvedené exekučný súd vyhodnotil, že opatrovníka možno považovať v tomto štádiu exekučného konania za aktívne legitimovaného na podanie námietok proti exekúcii. Súd však zistil, že predmetný rozsudok nebol povinnému doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu (Jantárová 8, Košice), ako ani na adresu Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci, kde je podľa vyjadrenia tejto liečebne zo dňa 09.7.2015 hospitalizovaný od 17.02.2014 až doposiaľ. Uvedené vyjadrenie liečebne bolo súdu predložené zo strany opatrovníka povinného na základe výzvy súdu zo dňa 20.5.2015. Z fotokópie doručenky k rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012-60 zo dňa 27.02.2014 je zrejmé, že konajúci zaslal predmetný rozsudok na adresu G. XX, XXX XX D. (zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote), pričom povinný má od 29.09.1993 prihlásený trvalý pobyt na adrese Jantárová 8, Košice. Súd teda z vykonaného dokazovania mal za to, že nedoručením predmetného rozsudok ako exekučného titulu povinnému v súlade s § 47 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, nemohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
6. Proti Uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/2880/2014 – 37 zo dňa 02.09.2015 vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré oprávnený prevzal dňa 23.09.2015, podal oprávnený odvolanie, ktoré bolo na poštovú prepravu podané dňa 05.10.2015 a Okresnému súdu Košice II doručené dňa 08.10.2015. Odvolanie odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), b), d a f) O.s.p. Má za to, že exekučný súd sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami Okresného súdu Žilina ohľadom doručovania rozsudku a tieto nepreveril. Povinný bol podľa oprávneného počas konania o vylúčení veci z exekúcie zastúpený právnym zástupcom JUDr. Viliamom Valcerom, advokátom, pričom dané právne zastúpenie bolo ukončené ešte pred nariadením pojednávania (čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktorej kópiu oprávnený predložil v prílohe odvolania), t. j. pred dátumom 27.2.2014. Má teda za to, že právne zastúpenie povinného bolo ukončené v čase, keď povinný bol údajne hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci. Okresný súd Žilina navyše informoval oprávneného, že právne zastúpenie povinného bolo ukončené odvolaním plnej moci advokáta povinnému. Toto odvolanie zaslal advokát povinného na Okresný súd Žilina, pričom oprávnený má vedomosť, že k tejto skutočnosti sa povinný vyjadril na súd a teda podľa oprávneného má tvoriť súčasť súdneho spisu na Okresnom súd Žilina, sp. zn. 13C/400/2012. Oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd uvedené preskúmal a zistil, či písomné vyjadrenie povinného na súd k odvolaniu plnej moci advokáta vypracoval a podpísal povinný alebo jeho opatrovník alebo iná osoba a či v tomto vyjadrení nie je prípadne uvedená adresa na doručovanie zásielok povinnému, ktorá by bola zhodná s adresou, na ktorú Okresný súd Žilina doručoval predmetný rozsudok. Oprávnený má za to, že každý súd pred doručovaním zásielok účastníkovi zisťuje jeho pobyt. Odvolateľ sa domnieva, že je nevyhnutné dožiadať si z Okresného súdu Žilina doplnenie vyjadrenia, za účelom zistenia, prečo bol rozsudok zasielaný na danú adresu a či táto adresa nebola nahlásená súdu ako adresa na doručovanie zásielok (napr. vo vyjadrení povinného k odvolaniu plnej moci zo strany advokáta). Exekučný súd podľa názoru odvolateľa neskúmal, či opatrovník, prípadne liečebňa
v Plešivci nahlásili aktuálny prechodný pobyt povinného a to obci (podľa zákona o hlásení pobytu, poštovému úradu, prípadne aj Okresnému súdu Žilina. Ak povinný zmenil miesto pobytu, bol povinný túto zmenu nahlásiť príslušným orgánom alebo inštitúciám, pričom má odvolateľ za to, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov povinného. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 105/2010 zo dňa 09.03.2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 22CoE/82/2014 zo dňa 13.08.2014. Z uvedeného a z analogického použitia uvedených právnych názorov podľa neho vyplýva, že ak ohlasovacia povinnosť nebola splnená, takúto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu povinného. Z napadnutého rozhodnutia podľa odvolateľa nevyplýva, akým spôsobom bola zistená adresa: G. XX, XXX XX D. zistená a prečo bola použitá na doručovanie. Z tohto dôvodu podľa neho exekučný súd týmto nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci a odňal možnosť oprávnenému konať pred súdom. Odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, námietky povinného zamietnuť a priznať mu trovy právneho zastúpenia v námietkovom a odvolacom konaní.
7. Súdom ustanovený opatrovník povinného sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril. Súdna exekútorka sa k doručenému odvolaniu oprávneného vyjadrila, že sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedol oprávnený.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len“ CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Nakoľko je napadnuté uznesenie vo výroku vecne správne, odvolací súd ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom do 31.12.2015, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 42 ods. 1 Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
15. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015), námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
16. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015), rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
17. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
18. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
19. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku (v platnom znení), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. V prejednávanej veci boli povinným, resp. opatrovníkom povinného proti Upovedomeniu o začatí exekúcie vydaného Exekútorským úradom Michalovce A. A. H., súdnej exekútorky, sp. zn. 537/2014 - 12 zo dňa 10.09.2014, podané dňa 27.11.2014 námietky v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom k danému dátumu). O námietkach rozhodol Okresný súd Košice I Uznesením č. k. 38Er/2880/2014 – 37 zo dňa 02.09.2015 tak, že námietkam proti exekúcii vyhovel. V súlade s § 50 ods. 4 Exekučného poriadku a poučením uvedeným v napadnutom uznesení, podal oprávnený voči uvedenému uzneseniu včas odvolanie.
21. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
22. Odvolací súd preveril tvrdenia uvádzané odvolateľom týkajúce sa odvolania plnej moci zo strany právneho zástupcu povinného, ako aj vyjadrenia povinného k tejto skutočnosti na Okresný súd Žilina a rovnako aj skutočnosti týkajúce sa uvedenia prípadnej inej adresy na doručovanie povinnému (adresy zhodnej s adresou, na ktorú Okresný súd Žilina doručoval rozsudok, ktorý predstavuje exekučný titul). Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/400/2012 vyplýva, že v žalobe zo dňa 12.12.2012 a v dohode o plnomocenstve medzi povinným a právnym zástupcom JUDr. Viliamom Valcerom zo dňa 9.7.2012, bol údaj o bydlisku povinného uvádzaný vždy takto: Jantárova 8, Košice. Oznámenie o ukončení právneho zastupovania zo strany JUDr. Viliama Valcera zo dňa 20.5.2013, adresovaného Okresnému súdu Žilina, bolo Okresnému súdu Žilina doručené 22.5.2013 a rovnako obsahuje údaj o trvalom bydlisku povinného Jantárova 8, Košice. Podaním povinného A. B. C. zo dňa 05.06.2013, doručeného Okresnému súdu Žilina dňa 07.06.2013, oznámil uvedenú skutočnosť týkajúcu sa odvolania plnej moci advokátovi JUDr. Valcerovi aj samotný povinný. Rovnako je v predmetnom podaní uvedená adresa Jantárova 8, Košice. Z uvedeného tiež vyplýva, že k odvolaniu plnej moci došlo skôr, než bol povinný umiestnený v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci a skôr, ako došlo k pozbaveniu jeho spôsobilosti na právne úkony zo strany príslušného súdu. V spise Okresného súdu Žilina sa nachádza aj odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov dňa 26.11.2013, z ktorej vyplýva, že povinný mal v období od 29.09.1993 trvalý pobyt prihlásený na adrese Jantárová 8, Košice. Z rovnakého dňa sa v spise nachádza lustrácia v Sociálnej poisťovni, z ktorej rovnako vyplýva bydlisko menovaného na adrese Jantárová 8, Košice. Odvolací súd však zo spisu Okresného súdu Žilina zistil, že konajúcemu súdu sa pri doručovaní predvolania na pojednávanie zo dňa 14.11.2013 na deň 27.02.2014, nepodarilo doručiť predvolanie na adresu navrhovateľa Jantárova 8, Košice. Zásielka sa súdu vrátila s poznámkou: adresát neznámy. Následne po vykonaní vyššie uvedenej lustrácie zo dňa 26.11.2013, ktorá evidentne bola dôsledkom nedoručenia uvedeného predvolania na pojednávanie, konajúci súd sa ešte pokúsil doručiť predvolanie na adresu Jantárova 8, Košice, opätovne však s výsledkom: adresát neznámy. Dňa 12.12.2013 sa súd pokúsil doručiť zásielku s predvolaním na adresu G. XX, D., pričom uvedená adresa ako adresa kupujúceho bola popri adrese C. XXXX/X, D. uvedená ako adresa korešpondenčná v záhlaví kúpnej zmluvy, ktorá tvorila prílohu žaloby o vylúčenie veci (podanej povinným v pozícii v navrhovateľa). Táto zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd má teda za to, že rovnaké myšlienkové postupy viedli Okresný súd Žilina k doručovaniu zásielky s rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012-60 zo dňa 27.02.2014 na adresu G. XX, D. a to napriek skutočnosti, že v registri obyvateľov táto adresa ako adresa bydliska navrhovateľa nefigurovala.
23. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 31.5.2014, t. j. v čase doručovania predmetného rozsudku Okresného súdu Žilina), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
24. Z doručenky k Rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/400/2012 – 60 zo dňa 27.02.2014 vyplýva, že zásielka bola adresátovi (povinnému v exekučnom konaní) dňa 03.04.2014 odoslaná na adresu G. XX, XXX XX D.. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 07.04.2014, opakované doručenie dňa 08.04.2014 a rovnakého dňa 08.04.2014 bola zásielka uložená. Dňa 05.05.2014 sa zásielka vrátila späť Okresnému súdu Žilina s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
25. Odvolací súd má za to, že doručenie Rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012 – 60 zo dňa 27.02.2014 navrhovateľovi (ako povinnému v exekučnom konaní) na adresu G. XX, XXX XX D. nemožno považovať za účinné v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa doručovania účinných v rozhodnom čase.
26. Z predmetnej doručenky, ale ani zo žiadnych iných dôkazov, rovnako nevyplýva, že by v jej prípade bola splnená zákonná podmienka, že sa adresát na adrese G. XX, D., zdržiaval.
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 6MCdo/3/2011 zo dňa 28.3.2012 v obdobnej právnej veci vyslovil, že „pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa.“
28. Odvolací súd podotýka, že z dôkazov navyše vyplýva, že v čase doručovania Rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012 – 60 zo dňa 27.02.2014 (neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie vykonané dňa 07.04.2014) sa povinný už nachádzal v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci (od 17.02.2014) a teda v žiadnom prípade sa nemohol ani len zdržiavať na adrese G. XX, D..
29. Odvolací súd uvádza, že okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré exekúcia nie je prípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Medzi takéto dôvody patrí aj nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok týkajúci sa doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnej nevykonateľnosti, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie tejto okolnosti. Túto zásadu možno vyvodiť zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania. Exekučný súd pritom nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Ide pritom o skúmanie formálnej vykonateľnosti, nie obsahovej správnosti rozhodnutia. Takýto záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7EMCdo/3/2013 zo dňa 26.02.2014, rovnako aj v Uznesení sp. zn. 6MCdo/3/2011 zo dňa 28.3.2012.
30. Exekučné konanie je vedené a smeruje k tomu, aby nútene bolo vymožené to, o čom bolo rozhodnuté v nachádzacom konaní. Nastupuje najprv vtedy, ak je v nachádzacom konaní rozhodnuté, čo je právom, čo má byť plnené, a až vtedy, ak nie je plnené dobrovoľne, nastupuje donútenie prostredníctvom exekúcie. Predpokladom exekučného konania potom je, že toto právo, resp. povinnosť stále trvá. Nakoľko však po vydaní exekučného titulu môžu nastať okolnosti, ktoré znamenajú zánik exekučným titulom stanoveného hmotného práva, musí aj exekučný súd na ne prihliadať. Aj v exekučnom konaní môže byť uplatňované len právo skutočne existujúce.
31. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
32. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
33. Súdom ustanovený opatrovník zastupuje v danom prípade v konaní pred súdom fyzickú osobu ako zákonný zástupca v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (obligatórny zástupca).
34. Odvolací súd sa stotožnil s názorom Okresného súdu Košice II, že súdom ustanovený opatrovník (Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 23Ps/22/2013-77 zo dňa 4.7.2014) JUDr. Peter Jonec, nar. XX.X.XXXX, ktorý bol ustanovený za opatrovníka povinného (z dôvodu pozbavenia jeho spôsobilosti v celom rozsahu) v rozsahu zastupovania nesvojprávneho a spravovania jeho majetku v bežných záležitostiach, bol spôsobilým subjektom na podanie námietok proti exekúcii. Rovnako sa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s názorom Okresného súdu Košice II, že v prejednávanom prípade boli splnené podmienky stanovené v § 50 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku na vyhovenie námietkam vzneseným povinným proti exekúcii.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolací súd poukaz oprávneného na povinnosti osôb vyplývajúce zo zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 105/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 22CoE/82/2014, ako irelevantné. Ani prípadné porušenie povinností fyzických osôb (povinného alebo jeho rodinných príslušníkov) v súvislosti s citovaným zákonom, nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá konvalidovať (ne)správnosť a (ne)účinnosť doručenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/400/2012 – 60 zo dňa 27.02.2014 povinnému.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté Uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/2880/2014 – 37 zo dňa 02.09.2015 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a oprávnený nemal v tomto konaní úspech.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).