Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Saz-1-2023.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
18Saz/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07 Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave n a r i a ď u j e , aby bol žalobca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2023 sa žalobca domáha bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7626-015/2023-AV zo dňa 02.10.2023 (ďalej len „Rozhodnutie o zaistení“). Uplatnil si taktiež náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodnutím o zaistení podľa § 88 ods. 4, 5 zákon o pobyte cudzincov žalobcu na účel administratívneho vyhostenia zaistil, najviac do 02.01.2024. Žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. Nesúhlasí s postupom a rozhodnutiami žalovaného nakoľko žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci keď sa v konaní a následne odôvodnení rozhodnutí absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciou na území Irackej republiky z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Uvádza, že voči rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7626-010/2023-AV o administratívnom vyhostení podal odvolanie o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Namieta, že rozhodnutie o zaistení je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 90 ods. 1 písm. d/, § 81 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov - zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti, reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Irackej republike. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie znamená
porušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Ďalej uvádza, že v krajine pôvodu, v Irackej republike je zlá bezpečnostná situácia a poukazuje na informácie uverejnené na internetovom portály Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky publikovaných dňa 17.10.2023. V tomto smere dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. novembra 2016, sp. zn. 10 Sza 25/2015) nakoľko správny orgán má povinnosť skúmať pri vydaní rozhodnutia aj podmienky v krajine, do ktorej má byť cudzinec vrátený z pohľadu dodržiavania základných ľudských práv. Na základe uvedeného má za to, že za súčasnej bezpečnostnej situácie v Iraku by vyhostenie Žalobcu do Iraku znamenalo jednoznačné porušenie čl. 3 Európskeho Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pričom žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine žalobcu a aké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny. Žalovaný bol povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady ktoré mu poskytnú účastníci konania. V tomto smere žalobca poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn. lSza/8/2015. Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie opatrenia. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezisťoval alternatívne možnosti k zaisteniu Žalobcu, vo svojom odôvodnení uvádza, že vychádzal iba zo zápisnice, čím prezumuje len správnosť vydaného rozhodnutia. Žalobca je taktiež toho názoru, že rozhodnutie o zaistení Žalovaného je nepreskúmateľné nakoľko žalovaný neuvádza aké ďalšie úkony bude realizovať za účelom realizácie vyhostenia. Žalovaný iba popísal aké úkony je potrebné spraviť, avšak nepopísal aké úkony do vydania rozhodnutia boli k výkonu rozhodnutia už realizované. Ďalej namieta, že existujú prekážky vyhostenia do Iraku a neexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať, keďže žalobca nemal v inej krajine oprávnenie na pobyt a ani sa takýto odsun nezačal. Vyhostenie na územie Iraku nie je prípustné pre jeho rozpor s čl. 3 Európskeho Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať zaistenie žalobcu za nezákonné a v rozpore s Cl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Žalobca poukazuje tiež, že v konaní nie je zohľadnené ani právo žalobcu na súkromný a rodinný život, nakoľko v napadnutom rozhodnutí žalobca uvádza, že má manželku vo B.. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia Žalobcu vzhľadom na existujúce prekážky vyhostenia - bezpečnostná situácia v Iraku. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu žalovaného ohľadom viacerých závažných skutkových okolností v predmetnej veci, ako to bolo uvedené vyššie. Zistené prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o vyhostení v zmysle § 84 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov alebo udelenie povolenia na zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61 a zákona o pobyte cudzincov, a teda majú za následok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasí. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto je nepreskúmateľné.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiada o zamietnutie žaloby súdom a potvrdenie rozhodnutia o zaistení. Uvádza, že z odôvodnenia o zaistení vyplýva, že žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ďalej že žalobcu vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu tranzitu ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Na základe čoho je rozhodnutie o zaistení plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.10.2023 hliadka OO PZ Šahy v meste Šahy zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol, že rozumie prítomnému tlmočníkovi, jeho meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, jeho cieľovou krajinou nie je
SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky.
5. Žalovaný dňa 02.10.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA12-7626-010/2023-AV. Následne vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA12-7626-015/2023-AV zo dňa 02.10.2023 o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 02.01.2024.
6. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7626-015/2023-AV zo dňa 02.10.2023 žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a podľa § 88 ods. 4 zákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 02.01.2024. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania.
7. Rozhodnutie o zaistení žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Z vyjadrení žalobcu mal žalovaný za to, že nie je možné konať v zmysle § 89 ods. 1 písm. a/ a /b zákona o pobyte cudzincov, teda nemôže namiesto jeho zaistenia uložiť mu povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky - žalobca nevie a nechce preukázať zabezpečenie ubytovania a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území SR. Dĺžku doby zaistenia odôvodnil tým, že tá sa môže skrátiť, ale aj predĺžiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako je zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickej realizácii výkonu administratívneho vyhostenia. Tvrdil, že každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní nie je možné postupy nijako urýchliť, respektíve naliehať na autority dožiadanej krajiny a taktiež bude záležať na spolupráci žalobcu. Dobu zaistenia považuje za priamo úmernú dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí reálneho fyzického vyhostenia žalobcu z územia SR. Ako úkony ktoré bude treba vykonať žalovaný uviedol: 1/ overenie totožnosti žalobcu prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí SR na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobca. Pričom proces môže trvať aj 8 týždňov. 2/ ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza žalobca nachádza mimo územia SR a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor s žalobcom mala byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza na účel vykonania pohovoru. 3/ po vykonaní týchto úkonov odovzdať žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcu prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza. 4/ následne pristúpiť k vybavovaniu leteniek.
8. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, alebo štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
10. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny je stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
11. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
12. Podľa § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný zabezpečiť poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne po jeho zaistení v jazyku, ktorému rozumie, o dôvodoch zaistenia, o možnosti oznámiť jeho zaistenie zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym občanom, o možnosti vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu a o možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o oznámenie svojho zaistenia zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym občanom, bezodkladne vyrozumieť tento zastupiteľský úrad; ak zastupiteľský úrad tohto štátu nemá sídlo na území Slovenskej republiky, policajný útvar o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny vyrozumie ministerstvo zahraničných vecí, ak štátny príslušník tretej krajiny o to požiada, bezodkladne mu umožniť vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu, skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia, poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat, o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať, aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.
13. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1
14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a/ SSP) na prejednanie a rozhodnutie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
15. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 28.11.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnili.
16. Žalobca sa domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého mu rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7626-015/2023-AV zo dňa 02.10.2023. Jednou z námietok žalobcu v konaní bolo, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení iba popísal úkony aké je potrebné spraviť, avšak nepopísal aké úkony boli už od vydania rozhodnutia realizované.
17. Žalovaný v rámci rozhodnutia o zaistení poukazuje na 4 úkony ktoré bude potrebné vo veci realizovať smerujúce ku konečnému vyhosteniu žalobcu. A to: 1/ overenie totožnosti žalobcu prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí SR na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobca. Pričom proces môže trvať aj 8 týždňov. 2/ ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza žalobca nachádza mimo územia SR a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor s žalobcom mala byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza na účel vykonania pohovoru. 3/ po vykonaní týchto úkonov odovzdať žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcu prostredníctvom KO MZVaEZ SR
zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza. 4/ následne pristúpiť k vybavovaniu leteniek. Vzhľadom na predložený obsah administratívneho spisu súd konštatuje, že žalovaný od rozhodnutia o zaistení žalobcu zo dňa 02.10.2023, do predloženia prejednávanej správnej žaloby súdu dňa 16.11.2023 nevykonal vo veci ani jeden jediný úkon za účelom výkonu administratívneho vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Pričom v rozhodnutí o zaistení žalobcu, to bol práve dôvod § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý žalovaný uviedol ako dôvod pre ktorý žalobcu zaisťuje.
18. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.3.2016 podľa ktorého: „Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.“
19. V zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Jedná sa o kumulatívne podmienky a preto musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Požiadavky účelnosti a efektívnosti pri zaistení cudzincov, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného vyjadrená v § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Ak teda žalovaný zaistil žalobcu a toto zaistenie odôvodnil § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, teda účelom jeho zaistenia na výkon administratívneho vyhostenia, bolo povinnosťou žalovaného aj vykonať konkrétne úkony za účelom následného výkonu administratívneho vyhostenia. Pričom sám žalovaný v jeho rozhodnutí uvádza úkony, ktoré tvrdí že je potrebné vykonať (vyššie citované 4/ úkony), avšak z obsahu administratívneho spisu, ktorého fotokópiu žalovaný súdu predložil nevyplýva, že by bol realizovaný hoc len jeden úkon. V tomto smere súd naviac zdôrazňuje, že žalobca je stále v zaistení, teda obmedzený na osobnej slobody, pričom jediný dôvod na základe ktorého je žalobca takto obmedzený na osobnej slobody žalovaným, je vykonanie úkonov na jeho administratívne vyhostenie. Pokiaľ teda je žalovaný vyše 7 týždňov úplne nečinný a nevykonáva žiadne úkony na účel vyhostenia žalobcu zo SR, nie je možné takéto zaistenie považovať za účelné, pričom žalovaný je povinný v zmysle zákona o pobyte cudzincov a to § § 90 ods. 1 písm. d/ zákona, skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Vo svojom vyjadrení k žalobe zároveň žalovaný žiadnym spôsobom túto nečinnosť nevysvetlil, resp. ani len neuviedol aké úkony vo veci ďalej vykoná.
20. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Sak/7/2023 zo dňa 01. júna 2023, „pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nie je podstatným to, či rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade so zákonom, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd SR uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov). Úlohou krajského súdu v danej veci teda nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha krajského súdu
posudzujúceho veci z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia sťažovateľa zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe. Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady (za také nemožno považovať vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti), na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia sťažovateľa, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podania správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej. Identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu vyhostenia, čo je dôvodom jeho držania v zaistení) poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v prejednávanej veci sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia v čase, keď bol v zaistení už viac ako dva mesiace. V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu (úspešný výkon vyhostenia), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné.“
21. Taktiež poukazujem na dĺžku zaistenia, ktorú žalovaný vo svojom rozhodnutí o zaistení nariaďuje – „najviac do 02.01.2024“ (4 mesiace zaistenia). Teda po uplynutí viac ako polovice maximálnej možnej doby zaistenia stanovenej žalovaným je možné uzavrieť, že žalovaný nevykonal vo veci žiaden úkon. Pričom žalovaný je vo svojom rozhodnutí povinný zdôvodniť prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14. marca 2011). Ak teda viac ako polovicu doby zaistenia je správny orgán nečinný, je potom možné uzavrieť, že doba zaistenia žalobcu až na 4 mesiac nie je nevyhnutná ale je neúčelná, arbitrárna a zbytočne pridlhá.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu za súčasného skutkového stavu je zrejme neúčelné. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil dôvodnosť podanej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku toho rozsudku.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 SSP s poukazom na výsledok konania a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.