Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/23/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu : D&J Design s.r.o., sídlom Mikušovská cesta 5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44 561 504, právne zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, konajúci Mgr. Slavomír Slávik, advokát a konateľ, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 357, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného o výsledku inšpekcie práce č. IBB-05-75-2.3/P-A22,A24,A25-23 zo dňa 9.5.2023 a dodatku č. 1 k protokolu č. IBB-05-75-2.3/P-A22, A24, A25-23 zo dňa 26.5.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 26.07.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-05-75-2.3/P-A22,A24,A25-23 výsledku inšpekcie práce zo dňa 9.5.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) a dodatku č. 1 k protokolu č. IBB-05-75-2.3/ P-A22, A24, A25-23 zo dňa 26.5.2023 (ďalej len „dodatok č. 1 k napadnutému opatreniu“). Žalovaný napadnutým opatrením uložil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky pri výkone kontroly dodržiavania ustanovení (ďalej len „“), a to najneskôr do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie, a zároveň v súlade s ustanovením o inšpekcii práce (ďalej len „“) a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, uložil povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránení nedostatkov, v lehote 35 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

2. Žalobca podanou správnou žalobou, zároveň navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, ktorou sa navrhuje zrušenie opatrenia žalovaného a dodatku č. 1 k opatreniu žalovaného.

3. Dôvodom pre priznanie odkladného účinku žaloby je, že žalovaný v napadnutom opatrení uložil opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a nariadil odstrániť zistené nedostatky, ktoré má žalobca splniť v stanovenej lehote 30 dní od ukončenia inšpekcie práce, a taktiež možnosť uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením v zmysle – i) , a to vo výške od 300,- do 100 000,- Eur. Žalobca zároveň uvádza, že v prípade nepriznania odkladného účinku podanie správnej žalobe mu hrozí začatie správneho konania voči jeho osobe, ktorého predmetom bude uloženie pokuty ako trestu za správny delikt.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 19.10.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení na výzvu správneho súdu uviedol, že vzhľadom na absenciu dôkazov sa nevie kvalifikovane vyjadriť k opodstatnenosti hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, ktorá by hrozila žalobcovi v dôsledku právnych následkov napadnutého opatrenia žalovaného, tak ako má na mysli , a preto ponecháva rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní odkladného účinku správnej žalobne na zvážení súdu.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Je preto legitímne očakávať od žalobcu, aby v návrhu uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku). Žalobca vo svojom návrhu uviedol len všeobecné tvrdenia, pričom žiadne z uvedených tvrdení nekonkretizoval a na ich preukázanie správnemu súdu nepredložil žiadne dôkazy. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

13. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V záveroch uznesenia sp. zn. zo dňa 30.05.2018 zase Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).