Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Antona Hanudeľa a Petra Troščáka na hlavnom pojednávaní dňa 9. januára 2012 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. I. K. M. M., nar. XX.X.XXXX H. D., trvale bytom D., H. X, t.č. vo výkone väzby v Ú. D. od 2.3.2011,

j e v i n n ý , ž e

v období od októbra 2010 až do 2.3.2011 v byte na ulici H. Č.. X v D. spôsoboval svojej bývalej manželke O. I. psychické a fyzické utrpenie tým, že opakovane pod vplyvom alkoholu svoju bývajú manželku slovne napádal, strkal do nej, denne jej vulgárne nadával a ponižoval ju tým, že ju opľúval, vyhrážal sa jej zabitím, čím takto svojím konaním spôsoboval svojej bývalej manželke O. I., nar. XX.X.XXXX strach a stres,

t e d a

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 20.6.2011 obžalobu na obžalovaného H. I. pre skutok, ktorý kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G.. G. I., O.I. I., Y. I., znalcov G.. G., D.. D. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že s manželkou normálne žili a väčšinu života strávil v zahraničí a problémy nastali po rozvode a potom začali problémy s alkoholom. Robil v Nemecku a následne v Čechách a vždy sa vracal domov na 3-4 dni. V roku 2007 mal ťažký úraz, kde bol práceneschopný skoro rok a potom nastúpil do zamestnania a bol prepustený. Od júna roku 2009 nemohol si nájsť stále zamestnanie a rozvod bol koncom roku 2009. Aj po rozvode manželstva normálne fungovali a občas si vypil, keď mal finančné prostriedky a mali spolu aj pohlavný styk. Hádky sa začali, keď sa začal deliť majetok, kde žena sa zriekla majetku za niekoľko stotisíc korún a nechcela mu vydať tri jeho vkladné knižky. Po tom čo mu prišiel návrh na rozdelenie majetku, napľul žene do tváre. Boli aj hádky, ale nikdy ju neudrel, maximálne ju potľapkal po pleci a on skôr dostal facku a po hádke stále volala policajtov. Policajti prišli stále po určitej dobe a prvýkrát sedel a pozeral televízor a druhýkrát sa to dozvedel až na mestskom úrade. Nikdy nemanipuloval so žiadnym nožom a zvyčajne sa zvykli rozprávať v kuchyni. Dcéry nikdy nenapadol, raz odsotil staršiu dcéru a neboli svedkami hádok a staršia bola v Bratislave a bola dohoda, že pokiaľ bude doma, nebudú žiadne hádky a zdravotné problémy vyplývali z toho, že sa sama stresovala, zmenila školu a našla si prácu a nestíhala a zdravotné problémy vyplývali zo stresu. Dcéry si žili vlastný život, nikdy ich neobmedzoval. Staršiu dcéru sotil, ale nie tak, aby ju hodil o stenu a mladšia bola svedkom hádok o majetok. V podstate sa s ním hádala manželka, lebo mal vypité a nechodil za ňou. Raz jej povedal, že ju zabije a to vtedy, keď prišiel na rozdelenie majetku a tieto problémy boli nárazové, stresové kvôli majetku a rozvodu. Staršia dcéra chcela, aby odišiel bývať do Š., kde je spoluvlastníkom rodinného domu. Ohľadne alkoholu uviedol, že mesiac až dva pil a potom išiel na zastavenie ťahu a potom bol mesiac dva pokoj. Keď má, si vypije, ale chodieval na zastavenie ťahu. Po vypití sa s nikým nebavil, ľahol si a spal. Manželka antidepresíva užíva dlhšiu dobu, lebo bola psychicky deptaná svojou kolegyňou a tieto lieky dávala aj jemu. Pri hádkach manželka vie pekne nadávať a po chrbte ju nebil, iba ju priateľsky potľapkal, ale niky ju neudrel. Príčinou rozvodu bol alkohol z jeho strany, lebo bol na liečení a potom sedem rokov nepil a po liečení v roku 2008 nepil desať mesiacov a potom mu povedala, keď začne piť, tak sa s ním rozvedie. Hádky kvôli alkoholu boli také ako v každej rodine a nedá sa povedať, čo bolo spúšťačom hádok, lebo sa začali rozprávať o práčke a už sa hádali a pred rozvodom bolo dôvodom hádok to, že pil. V domácnosti vždy upratoval, robil nákupy a umýval okná a v roku 2008 dali 150.000,-Sk do opravy bytu a keby manželka bola týraná, tak v roku 2007 by sa nezriekla majetku a teraz nemá, kde ísť bývať.

Svedkyňa G.. G. I. uviedla, že problémy začali po rozvode, kedy sa to začalo stupňovať a bolo to neznesiteľné a mala pocit, že nemá domov, nakoľko žije v R.. Pri ceste domov stále prežívala strach a stres. Príčinou stresu bolo, že otec pil a pod vplyvom alkoholu bolo jeho správanie strašné, bol agresívny a vulgárny, najprv iba voči matke a potom aj voči nim. Sotil aj do nej, ale nebolo to cielené. Pod vplyvom alkoholu mu stačila akákoľvek zámienka a po rozvode všetko obracal voči mame a im. Keď mal vypité, prosili ho, aby ľahol a spal a mama v tom čase spala v obývačke a stále nadával a na vyplatenie z bytu nemajú prostriedky. Žili v strese, kedy sa vráti a či príde triezvy a obžalovaný stále nadával mame a otca stále ľúbi a v poslednej dobe dní keď bol triezvy, bolo málo. Na alkohol mal prostriedky z predaja vecí, ktoré mal v dielni a domov sa v poslednej dobe prichádzal iba najesť. Sama mala zdravotné problémy a to tráviaceho rázu a keď otec odišiel, problémy prestali a na vyšetreniach na nič neprišli. Keď bola hádka a otec pichal nožom mame do ruky až išla krv a nikdy sme nevedeli, ako sa zachová a boli u nich aj policajti, možno dvakrát. Od augusta pred dvoma rokmi je v R. a domov chodieva každý druhý piatok a s mamou si často telefonovali, možno aj päťkrát denne. Bola svedkom toho, ako do mamy sácal a raz sotil aj do nej a keď sa prebral, nič si nepamätal, ale nikdy nevidela, aby mame dal napr. facku. Nebola

nútená opúšťať byt a to skôr otec buchol dverami a išiel sa napiť. Do rozvodu to nebolo normálne, ale dalo sa to vydržať a otec, t.j. obžalovaný aj jej vulgárne nadával.

Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po absolvovaní liečenia nepil sedem rokov, ale potom začal opätovne piť a po úraze, keď mal zlomené nohy sa rozpil ešte viac. Mal kvôli alkoholu problémy v práci. Keď bol triezvy, bolo to v poriadku a keď bol opitý, bol agresívnejší, nadával jej a začínal hádky. Po rozvode to bolo ešte horšie a podľa jej názoru dve tretiny z toho čo vystrájal, si nepamätá. Po rozvode sa to vystupňovalo, ale nikdy ju nebil, ale bolo to slovné napádanie, strkanie a facka. Dcéry nebil a keď sa dcéry jej zastávali, nadával jej aj im. Poslednýkrát dostal výplatu v júli 2009 a odvtedy už nebol zamestnaný a neprispieval ničím na fungovanie domácnosti a deti to zle znášali a boli vystresované. Deti nebil a nemôže povedať, že bil ju, iba raz dostala facku a raz ju chytil pod krk a hodil o stenu a bola zároveň aj na ošetrení. Berie lieky V. na spanie a berie ich asi tri roky a keď ju prepustili z O., bola štyri mesiace nezamestnaná a vtedy mala stres, od roku 2008 pracuje až doposiaľ. Udrel ju iba raz po rozvode a to jej dal facku a aj päsťou do nosa.

Svedkyňa Y. I. uviedla, že otec - obžalovaný začal piť a potom sa rozviedli a dôvodom rozvodu bol alkohol a nasledovali hádky a to na mamu a to vulgárne a sem tam aj na nich. Mamu sa snažili chrániť a keď ju obžalovaný chcel sotiť a reakcia bola, že sa otočil a odišiel preč. Nemala žiadne problémy a snažila sa byť doma čo najmenej a na liečení bol 2 alebo 3-krát. Videla, že raz sestru hodil o stenu a mal vtedy zlomené nohy a mamu sácal o opľúval a príčinou hádok bol hlavne alkohol. Nemala zdravotné problémy zapríčinené jeho správaním a nikdy ju fyzicky nenapadol. Odišla z domu iba raz, keď doniesol domov psa, ktorý začal skuvíňať a preto odišla preč.

Znalec G.. G. uviedol, že obžalovaný netrpí závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy a ani v dobe skutku netrpel závažnou poruchou, ktorá by mohla narušovať úroveň jeho rozpoznávacích schopností. Ide uňho o syndróm závislosti od alkoholu, pre ktorý bol v minulosti liečený na psychiatrickom oddelení. Nemal narušené rozpoznávacie schopnosti, schopnosti ovládacie mal znížené čiastočne, nepodstatne, keďže inkriminovaného správania sa mal dopúšťať v stavoch alkoholovej opitosti. V zmysle uvedeného navrhujú uložiť protialkoholické liečenie ústavnou formou a pokiaľ ide o prognózu trestnej činnosti, tá je závislá od abstinovania od alkoholu a keď bude abstinovať, prognóza je priaznivá. Jeho konanie hodnotíme ako určité nevhodné správanie určitej manželskej disharmónie, ktoré je alkoholom negatívne potencované. Toxický účinok alkoholu spočíva v utlmení racionálnej kontroly správania a jednania. Obžalovaný nie je stotožnený s ich výpoveďami a sám to hodnotí ako bežné konflikty a v posledných štádiách keď došlo k hlbšiemu rozvratu v rodine, vníma to ako pomstu zo strany manželky a dcér, ktorí ho chcú dostať z bytu. Jeho verbálne útoky je možné považovať ako v obvyklé v období konfliktoch. Podľa toho nejde o psychopatickú osobnosť, ktorej črtami sú vystupňovaná agresivita, ale je to banálna hádka v opitosti. Pokiaľ ide o formu jeho liečenia, náplň protialkoholickej liečby je rovnaká a rovnaké formy psychoterapie. Pokiaľ jedinec dokáže abstinovať, je možné úspešne absolvovať protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Doba vynútenej abstinencie, ktorá je skoro osem mesiacov, preto sa dá odporučiť zmena formy liečby, pretože liečba je rovnaká.

Znalkyňa D.. D., ktorá vypracovala znalecké posudky na obžalovaného a na poškodené, ohľadne obžalovaného H. I. uviedla, že sa prezentoval ako intelektovo výkonný bez nejakých závažnejších pamäťových deficitov a jeho osobnosť je jednoduchšia s konvenčnými postojmi a hodnotami, s menej vyzretou emocialitou, prejavoval sa ako menej empatický. Napriek jeho bagatelizácii možno usúdiť, že nadmieru a dlhodobo zneužíva alkohol a pravdepodobne došlo k zmene osobnosti pod týmto vplyvom a bol dráždivý, podozrievavý, ľahko popudlivý a verbálne agresívny. Osobnosť sa javila ako menej vierohodná, z dôvodu bagatelizujúceho postoja k správaniu sa pod vplyvom opitosti. Ide o jednoduchšiu nenápadnú osobnosť a pitie sa rozvíjalo a nastávala manželská disharmónia a 99 % zlého čo sa odohrávalo, je z pitia obžalovaného a bolo tam aj dlhodobejšie odlúčenie.

Poškodená G. I. je dominantná cieľavedomá osobnosť v podstate s úspešným spôsobom života. Nedá sa u nej hovoriť o nejakej ujme na zdraví, ani o nejakých prejavoch týranej osoby. Menovaná žije dlhodobo od primárnej rodiny a mala silný pozitívny vzťah k otcovi a v čase vyšetrenia vyjadrovala svoje sklamanie, takú ambivalenciu. Je to bežné v prípade rozpadávajúceho sa manželstva, lebo dospelé deti sa ťažko v tom orientujú a ako sa sama vyjadrila, nenávidí ho, ale ho aj ľutuje. Nezistila u nej žiadne znaky domáceho násilia.

Ohľadne poškodenej Y. I. uviedla, že v tom čase išlo o adolescentku a dali sa pozorovať prejavy neurotizácie, narušenej sebadôvery a hanby za otca. Je to hodnoverná osoba bez známok skresľovania. Je tam citová zmätenosť, v čase vyšetrenia prekrytý strachom a hanbou za otca. Takisto sa nedá hovoriť, aby vykazovala znaky týranej osoby, skôr ide u nej o to, že žila v strachu a obávala sa o svoju matku a bolelo ju, že sa jej rozpadla jej primárna rodina.

Poškodená O. I. je uzavretejšia osoba, prispôsobivá, priemerne emočne vybavená so zmyslom pre rodinu a pre stabilné vzťahy. Zároveň boli prítomné prejavy smútku, bezútešnosti a obáv z budúcnosti. V čase vyšetrenia bola už dva roky v liečbe psychiatra a medikovaná antidepresívami, z čoho by sa dalo konštatovať, že vplyv manžela na jej psychickom stave je nepopierateľný a mohli by predurčovať znaky týranej osoby. Vierohodnosť sa javila ako dostatočná. Z vyjadrení poškodenej je zrejmé, že je tam príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a uvedenou diagnózou. Bola na psychiatrii liečená dva roky z dôvodu depresií a v čase vyšetrenia nebola na tom tak zle. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že poškodená bola po ťažkej operácii a s nie najlepšou diagnózou a aký to malo to vplyv na stav poškodenej.

Z oboznámených listinných vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX V. XXX/XX zo dňa 19.10.2009 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej O. I. rozvedené. Rozhodnutím Obvodného úradu D., odbor všeobecnej vnútornej správy č. D..XXXXX/XXXX/XXXX/Gč zo dňa 15.7.2010 bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 6.5.2010 proti svojej manželke. Ďalším rozhodnutím Obvodného úradu D. D..XXXXX/XXXX/XXXX/ Gč, D..XXXXX/XXXX/XXXX/Gč zo dňa 18.11.2010 bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej O. I., ktorého sa dopustil dňa 23.9.2010, kde napadol poškodenú, udrel ju dlaňou po chrbte a chytil ju pod krk, zdvihol do vzduchu a hodil ju do vchodových dverí a bola mu uložená sankcia vo výške 30 €.

Obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.7.2009 doposiaľ, opakovane bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP D., nedopustil sa žiadnych iných priestupkov a podľa odpisu z registra trestov bol v minulosti dvakrát súdne trestaný a to naposledy rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XT XXX/XX a v oboch prípadoch sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd zistil nasledovné:

Obžalovaný H. I. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel, že išlo o bežné hádky, ktoré sa vystupňovali po rozvode a po tom čo bol podaný návrh na vyporiadanie BSM a našili to naňho, lebo ho chceli pripraviť o byt. Naopak zo skutku je usvedčovaný výpoveďami poškodených O. I., ktorá uviedla, že pod vplyvom alkoholu bol obžalovaný agresívny, vulgárne jej nadával a aj ju napadol a dal jej facku, sotil ju a musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Obdobne vypovedali aj ďalšie svedkyne a to G.. G. I. a Y. I., ktoré zhodne uviedli, že obžalovaný útočil na ich matku, ale ich nikdy nenapadol.

Znalkyňa D.. D. uviedla, že obžalovaný je priemerne intelektovo vybavený, ktorý nadmieru zneužíval alkohol, pod vplyvom ktorého bol agresívny a popudlivý a svoj postoj k trestnej činnosti bagatelizuje a u poškodených G. I. a Y. I. nezistila príznaky týranej osoby a zistila určitú ambivalenciu voči obžalovanému. Poškodená O. I. vykazuje znaky týranej osoby a toto je v príčinnej súvislosti so správaním sa obžalovaného a vplyv obžalovaného na jej stav je nepopierateľný. Aj tieto skutočnosti usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku.

Obžalovaný H. I. je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, lebo aj ako vyplýva zo znaleckého posudku G.. G. vyplýva, že obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou psychiatrickou chorobou, ide uňho iba o závislosť od alkoholu a mohol rozpoznať nebezpečnosť konania pre spoločnosť a mohol ovládať aj svoje konanie, ale navrhol uloženie protialkoholického ochranného liečenia ambulantnou formou.

Obžalovaný konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, teda záujem chránený týmto zákonom a to právo ničím nerušené rodinné spolužitie.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, súd na základe vykonaného dokazovania sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe okresného prokurátora. V obžalobe bol skutok kvalifikovaný ako spáchaný závažnejším spôsobom konania a to, že bol skutok páchaný po dlhšiu a na viacerých osobách.

Z vykonaného dokazovania však súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou, lebo z dôkazov a najmä výsluchu znalkyne D.. D. vyplynulo, že dcéry obžalovaného G. I. a Y. I. nepreukazujú znaky syndrómu týranej osoby a preto súd uzavrel, že skutok nebol spáchaný na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona.

Takisto pokiaľ ide o ďalšiu okolnosť podmieňujúci právnu kvalifikáciu a to závažnejším spôsobom konania a to, že sa mal skutku dopúšťať po dlhšiu dobu, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mal týrať manželku od roku 2005 doposiaľ, táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym spôsobom, lebo aj z výpovede poškodenej O. I., je zrejmé, že vzťahy sa vyhrotili až po rozvode manželstva, kde manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX V. XXX/XX zo dňa 19.10.2009, teda ťažko možno hovoriť, že dochádzalo k týraniu aj počas tejto doby. Pokiaľ sa dopustil nejakých protiprávnych konaní počas doby po rozvode, je potrebné poukázať na vyššie uvedené priestupkové spisy, kde bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre skutky, ktorých sa dopustil dňa 6.5.2010 a dňa 23.9.2010, kde napadol poškodenú O. I. a preto vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno postihnúť dvakrát za to isté konanie, preto z dôvodu, že obžalovaný bol právoplatne postihnutý za to konanie, súd ohraničil dobu páchania skutku od októbra 2010 do dňa 2.3.2011, keď bol obžalovaný vzatý do väzby, teda skutok nebol páchaný počas dlhšej doby.

Na základe uvedeného súd upravil skutok, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, že obžalovaný sa dopúšťal skutku iba voči svojej manželke O. I. a to tak, že pod vplyvom alkoholu poškodenú slovne napádal, strkal do nej a denne jej vulgárne nadával, ponižoval ju, strkal do nej a vyhrážal sa jej zabitím a za fyzický atak chytenie pod krk a hodenie o stenu už bol priestupkovo postihnutý, preto túto časť skutku vypustil a ohraničil dobu od októbra 2010 do dňa vzatia do väzby, preto skutok posúdil iba ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri uznaní viny za skutok upravený na základe vykonaného dokazovania pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby v rozmedzí tri až osem rokov. Súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním viedol riadny život, čo posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.

Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, ktorú považoval za primeranú. Súčasne mu uložil zákaz požívania alkoholických a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Znalec z odboru psychiatrie G.. G. v znaleckom posudku uviedol, že obžalovanému navrhujú uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, kde na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na nútenú abstinenciu v trvaní osem mesiacov a vzhľadom na skutočnosť, že programy u oboch druhov liečby sú totožné, uviedol, že na dosiahnutie účelu je postačujúce aj ochranné liečenie ambulantnou formou. Na základe toho súd obžalovanému súčasne uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.