Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-22C/112/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobkyne T.. Q. T. I., F. XX.XX.XXXX, T. H. W.U. XX/A, XXX XX T., zastúpená: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, proti žalovanému 1: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a žalovanému 2: P. U., F. XX.XX.XXXX, T. Za U. XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Alexander Endrödy, advokát, Mostná 42, 949 01 Nitra, o zaplatenie 28.845,52 EUR s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému 2 zastavuje.

II. Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 28.845,52 EUR od 26.09.2006 do 02.10.2006 zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalovanému 2 priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 28.11.2006 sa pôvodní žalobcovia H.. O. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, a O.. O. A., narodená dňa XX.XX.XXXX domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 28.845,52 EUR (869.000,- Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), resp. z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Pôvodní žalobcovia v žalobe uviedli, že nesprávny úradný postup vidia v konaní pracovníka príslušného štátneho orgánu v nedostatočnom preverení dokladov od motorového vozidla značky F. X-Q. X.XDI s L.: T., ktoré kúpili za kúpnu cenu 869.000,- Sk od žalovaného 2 dňa 18.08.2004, a to pri prihlasovaní tohto vozidla do evidencie. Dňa 06.12.2005 potom bola na základe výzvy Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV žalobkyňa v 2 nútená odovzdať motorové vozidlo tomuto orgánu. Následne listom zo dňa 16.03.2006 oznámilo OR PZ Bratislava IV žalobcom, že predmetné motorové vozidlo bolo dňa 19.06.2003 odcudzené vo Francúzsku. V čase podania žaloby nebolo predmetné vozidlo žalobcom vrátené. Žalobcovia uviedli, že v prípade, ak bolo vozidlo skutočne kradnuté, pracovník príslušného štátneho orgánu nedostatočne preveril doklady od uvedeného motorového vozidla a identifikačné znaky vozidla a nezistil, že tieto sú sfalšované, a motorové vozidlo je kradnuté. Zároveň rovnako s hrubou nedbanlivosťou konal pri zapisovaní pôvodnej žalobkyne 2 ako vlastníčky motorového vozidla. Príslušný štátny orgán takto vydal neplatné technické osvedčenie ( ), ktoré slúžilo žalovanému 2 na to, aby mohol motorové vozidlo ihneď predať žalobcom. V dôsledku konania pracovníka príslušného štátneho orgánu žalobcovia zaplatili za vozidlo kúpnu cenu vo výške 869.000,- Sk (28.845,52 EUR), pričom žalovaný 2 im kúpnu cenu nevrátil. Žalobcovia tak nemali ani motorové vozidlo, ani peniaze, čím im bola spôsobená škoda. Od žalovaného 2 tak požadovali sumu 869.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Nakoľko sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. riešil spor o určenie vlastníckeho práva, ktorého predmetom bola otázka vlastníckeho práva žalobcov k predmetnému motorovému vozidlu, súd konanie uznesením č.k. -125 zo dňa 18.04.2011 prerušil až do právoplatného skončenia predmetného konania. Toto konanie bolo skončené rozsudkom č. k. -524 zo dňa 09.09.2014, ktorým Okresný súd Bratislava III určil, že výlučnou vlastníčkou motorového vozidla je žalobkyňa v 1. rade (O.. O. A., narodená XX.XX.XXXX, t.j. pôvodná žalobkyňa 2 v konaní pred tunajším súdom).

4. Po skončení uvedeného konania tunajší súd uznesením č.k. -202 zo dňa 12.08.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní. Týmto uznesením zároveň rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi po žalobcovi 1, a to Q.. Toto rozhodnutie prijal v súlade s , nakoľko pôvodný žalobca 1 aj jeho syn zomreli.

5. Následne súd uznesením č.k. -216 zo dňa 17.12.2019 konanie voči žalobkyniam uvedeným v odseku 4 vyššie zastavil, a to z toho dôvodu, že obe na výzvu súdu uviedli, že na podanej žalobe netrvajú. Jedinou žalobkyňou v konaní tak ostala pôvodná žalobkyňa 2 O.. O. A., narodená dňa XX.XX.XXXX.

6. Uznesením č.k. -300 zo dňa 11.10.2023 súd pripustil zmenu na strane žalobkyne tak, že namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila do konania žalobkyňa uvedená v záhlaví tohto rozsudku. Dôvodom tohto uznesenia bolo postúpenie pohľadávky zo strany pôvodnej žalobkyne na žalobkyňu, pričom táto v zmysle vyjadrila so vstupom do konania súhlas.

7. Po všetkých procesných zmenách uvedených v odsekoch 3 až 6 vyššie ostali v konaní procesné strany tak, ako sú uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

8. V podaní zo dňa 05.08.2023 žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému 2 späť, a žiadala, aby mu neboli priznané trovy konania v súlade s . Žalobkyňa späťvzatím žaloby vo vzťahu k žalovanému 2 v zmysle realizovala svoje procesné právo disponovať žalobou. Keďže žalobu vzala späť skôr ako bolo vo veci otvorené pojednávanie, súhlas žalovaného 2 so zastavením konania nebol s poukazom na potrebný, a súd konanie postupom podľa prvým výrokom tohto rozsudku zastavil. K výroku o náhrade trov konania sa súd vyjadruje v odsekoch 32 a 33 nižšie. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný 2 žiadal žalobu podaním doručeným súdu dňa 16.04.2010 zamietnuť, nakoľko tvrdil, že sa nemohol na úkor žalobcov bezdôvodne obohatiť. Taktiež žiadal nahradiť trovy konania.

9. Žalobkyňa ďalej v uvedenom podaní zmenila žalobný návrh. Naďalej požadovala zaplatenie sumy 28.845,52 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5%, avšak už nie odo dňa 26.09.2006, ale až odo dňa 03.10.2006. Súd tak podľa obsahu vyhodnotil jej podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby. V zmysle súd pri čiastočnom späťvzatí žaloby konanie zastaví, pričom tak urobí v rozhodnutí vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov súd druhým výrokom tohto rozsudku zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 28.845,52 EUR od 26.09.2006 do 02.10.2006.

10. Vo vzťahu k žalovanému 1 žalobkyňa naďalej na žalobe trvala. Uviedla, že nesprávny úradný postup žalovaného 1 vyplýva zo skutočnosti, že Obvodný úrad Nitra nemal vydať žalovanému 2 osvedčenie o evidencii vozidla, nakoľko mal postupovať podľa , a to najmä jeho ustanovení , a , a . ods. 4. Podľa týchto ustanovení bolo povinnosťou okresného úradu vykonať tzv. kontrolu originality, pri ktorej mal podľa žalobkyne zistiť, že vozidlo je kradnuté a v dôsledku toho osvedčenie o evidencii vozidla nevydať. Tieto povinnosti podľa žalobkyne Obvodný úrad Nitra zanedbal, čo viedlo k vzniku žalovanej škody. Táto bola podľa žalobkyne v cene auta, nakoľko jej bolo vozidlo odňaté v dôsledku zaistenia zo strany OR PZ Bratislava IV dňa 06.12.2005 a bolo jej vrátené až dňa 13.07.2017. Vozidlo jej bolo vrátené úplne znehodnotené a nepojazdné, v jeho kabíne bolo dokonca osie hniezdo. Vozidlo prevzala z parkoviska SOŠ Pezinok, ktorého správca ponúkol pôvodnej žalobkyni 1, že sa postará o jeho zošrotovanie.

11. Žalobkyňa taktiež uviedla, že čo sa týka úradného postupu polície, za ktorý nesie žalovaný 1 zodpovednosť, žalobkyňa mu vytkla, že nepostupovala v súlade so zákonom, keď vyšetrovanie neviedla bez zbytočných prieťahov a vozidlo zadržiavala neprimerane dlhú dobu, čím O. spôsobila škodu. Ďalej uviedla, nepostupovala v súlade so zákonom, keď v rozpore s platnými právnymi predpismi a vlastnou evidenciou a osvedčením o vozidle, nerešpektovala vlastnícke právo O.. O. A. a namiesto poisťovne, ktorej právo bolo slabšie a ničím nepreukázané, odkázal O.. O. A. na súdne konanie o preukázanie vlastníckeho práva. Nakoniec žalovanému vytkla, že aj po právoplatnom skončení súdneho sporu dňa 19.02.2015 sa musela O.. O. A. opakovane domáhať vydania vozidla a pátrať, kde sa toto nachádza. Po oznámení zo dňa 17.08.2016 sa O.. A. vážne zhoršil zdravotný stav, keďže mala už mala 71 rokov, a preto vedela vozidlo vyzdvihnúť až dňa 17.07.2017.

12. Žalovaný 1 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok na priznanie náhrady škody, ktorými sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa schválenia technickej spôsobilosti zo strany Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre, resp. vydania osvedčenia o evidencii vozidla zo strany Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre uviedol, že v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup, nakoľko v rozhodnom čase ešte nebol platný a účinný o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, na ktorý odkazovala žalobkyňa. Tento zákon sa stal účinným až dňa 01.03.2005, v dôsledku čoho ustanovenia tohto zákona týkajúce sa povinnej kontroly originality neboli v roku 2004 účinné. V danom čase bol platný a účinný len o premávke na pozemných komunikáciách, pričom z tohto zákona v až 106 nevyplývali pri schvaľovaní technickej spôsobilosti žiadne povinnosti štátnych orgánov preverovať originalitu vozidla, t.j. ani skutočnosť, či vozidlo nebolo v zahraničí ukradnuté.

13. Žalovaný 1 taktiež uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Na pojednávaní dňa 28.11.2023 doplnil, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalovaným uvádzaný nesprávny úradný postup skončil vydaním rozhodnutia, a keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť, nie je v zmysle ustálenej judikatúry možné ani domáhať sa náhrady škody vyplývajúcej z prípadného nesprávneho úradného postupu, ktorý takémuto rozhodnutiu predchádzal; bolo by možné domáhať sa náhrady škody výlučne na základe nezákonného rozhodnutia, ktorého nezákonnosť by ale musela byť konštatovaná príslušným orgánom. Žalovaný 1 nakoniec uviedol, že pokiaľ ide o výhrady žalobkyne k nesprávnosti úradného postupu pri zaistení vozidla, tieto nie sú relevantné, nakoľko prípadná škoda vyplývajúca z tohto postupu štátnych orgánov nebola so žalovaným 1 predbežne prerokovaná v zmysle príslušných ustanovení a preto nie je predmetom tohto konania.

14. Vo svojom poslednom podaní zo dňa 20.11.2023 žalobkyňa uviedla, že je pravda, že nebol v rozhodnom čase ešte účinný, avšak bol účinný , v zmysle ktorého je osvedčenie o evidencii vozidla neplatné, ak bolo vozidlo ukradnuté. Žalobkyňa tvrdila, že práve od neplatnosti tohto osvedčenia o evidencii vozidla žalobkyňa a jej právni predchodcovia odvodzovali zodpovednosť správneho orgánu za škodu. Žalobkyňa potvrdila, že postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci so zaistením motorového vozidla, resp. škody vzniknuté z neho nie sú predmetom konania; na tieto skutočnosti poukázala len s cieľom širšieho objasnenia skutkového stavu v období po podaní žaloby.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: kúpna zmluva o kúpe motorového vozidla zo dňa 18.08.2004 s dokladmi o zaplatení kúpnej ceny (č.l. 5 až 6), protokol o kontrole vozidla pred schválením technickej spôsobilosti zo dňa 26.07.2004 s potvrdením o odstránení závad zo dňa 04.08.2004 (č.l. 7 až 10), technický preukaz vozidla (č.l. 11), rezervačná zmluva zo dňa 12.08.2004 (č.l. 12), úradný záznam o zaistení motorového vozidla zo strany OR PZ Bratislava IV zo dňa 06.12.2005 (č.l. 13), rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -524 zo dňa 09.09.2014 (č.l. 146 až 152), úmrtný list H.. O. A., narodený XX.XX.XXXX (č.l. 160), osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi H.. O. A. zo dňa 30.01.2014 (č.l. 163 až 182), uznesenie o dedičstve po poručiteľovi O. A., narodený XX.XX.XXXX, zo dňa 11.04.2016 (č.l. 196 až 199), zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.07.2023 (č.l. 239), súhlas so vstupom do konania zo dňa 26.07.2023 (č.l. 241), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 242 až 243), titulná strana odpovede žalovaného 1 na uvedenú žiadosť zo dňa 22.01.2007 (č.l. 244), uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Senci o vrátení veci (motorového vozidla) zo dňa 04.11.2016 (č.l. 247), zápisnica o vrátení veci zo dňa 13.07.2017 (č.l. 247) a rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre zo dňa 04.08.2004 (č.l. 284). Súd okrem toho vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise týkajúcimi sa zadržania vozidla štátnymi orgánmi po dátume 06.12.2005. Tieto listiny však súd osobitne neuvádza, nakoľko z dôvodov uvedených nižšie neboli pre rozhodovanie súdu podstatné.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodná žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.08.2004 nadobudla od žalovaného 2 (za ktorého podpísal kúpnu zmluvu na základe plnej moci E. B. - Automarket, IČO: 30890381, čo však nebolo v konaní podstatné) motorové vozidlo Nissan X-Q. X.XDI s EVČ: T Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, resp. vlastníctvo motorového vozidla pôvodnou žalobkyňou potvrdil Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -524 zo dňa 09.09.2014. Súd taktiež z dokladov o úhrade kúpnej ceny (č.l. 6) pokladal za dostatočne preukázané, že pôvodná žalobkyňa kúpnu cenu zaplatila. V konaní taktiež nebolo sporné, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre schválil rozhodnutím v konaní 2004/06751/KF1 dňa 04.08.2004 technickú spôsobilosť predmetného vozidla a v rovnaký deň bolo Okresným dopravným inšpektorátom v Nitre vydané osvedčenie o evidencii vozidla. Taktiež nebolo sporné, že predmetné vozidlo bolo pôvodnej žalobkyni zaistené zo strany OR PZ Bratislava IV dňa 06.12.2005 a vydané pôvodnej žalobkyni dňa 13.07.2017 na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Senci o vrátení motorového vozidla zo dňa 04.11.2016. Nakoniec v konaní nebolo sporné, že pôvodná žalobkyňa požiadala žalovaného 1 o predbežné prerokovanie svojho nároku v zmysle podaním doručeným žalovanému 1 dňa 02.10.2006, pričom tento na žiadosť odpovedal negatívne dňa 22.01.2007. Predmetom prerokovania boli nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu súvisiaceho s vydaním neplatného osvedčenia o evidencii vozidla, pričom zároveň výlučne tieto nároky boli predmetom žaloby.

17. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy, a to najmä a právne predpisy týkajúce sa evidencie motorových vozidiel, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

18. Keďže žalobkyňa si splnila povinnosť v zmysle , súd sa zaoberal splnením ďalších podmienok na priznanie náhrady škody podľa tohto zákona. Súd v prvom rade konštatuje, že pri konaní štátnych orgánov nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V čase prihlasovania vozidla do evidencie bol v tejto oblasti účinný , ktorého podstatné ustanovenia účinné v období od 01.07.2004 do 31.12.2004 uvádza súd v odsekoch 19 až 22 nižšie.

19. Podľa § 93 ods. 1 zákona „Osvedčenie vydáva a zápisy v ňom vykonáva len okresný dopravný inšpektorát, kde je vozidlo evidované. Osvedčenie je verejná listina.“ Podľa § 93 ods. 7 písm. f) zákona „Osvedčenie je neplatné, ak bolo vozidlo ukradnuté.“

20. Podľa § 89 ods. 2 zákona „Vlastník vozidla je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností ustanovených osobitným predpisom.34) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315/20040701.html> Na základe týchto dokladov okresný dopravný inšpektorát zapíše vlastníka do dokladov vozidla.“

21. Podľa § 106 ods. 4 zákona „Príslušný obvodný úrad dopravy schváli technickú spôsobilosť jednotlivo vyrobeného (stavba) alebo jednotlivo dovezeného vozidla a jeho súčastí, výstroja a výbavy, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 104 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315/20040701.html>, 5 a 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1996/315/20040701.html> a v § 105 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1996/315/20040701.html>.“

22. Podľa § 104 ods. 1 zákona „Technickú spôsobilosť vozidla, jeho súčasti, výstroja a výbavy schváli príslušný orgán štátnej správy, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“ Podľa § 104 ods. 5 zákona „Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla sa vyžaduje overenie zhodnosti (homologizácia) vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy. Overenie zhodnosti môžu vykonávať len poverené právnické osoby, a to na náklady výrobcu, dovozcu alebo držiteľa vozidla.“ Podľa § 104 ods. 6 zákona „Príslušný orgán štátnej správy pri schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidla rozhodne, či sa vozidlo vzhľadom na svoju konštrukciu a jazdné vlastnosti zaeviduje a opatrí evidenčným číslom alebo či sa uvedie do premávky bez evidenčného čísla. Ak to vyžaduje konštrukcia a spôsob použitia vozidla, určí ďalšie podmienky.“ Podľa § 105 písm. b) zákona „Výrobca alebo dovozca typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy je povinný umožniť použitie prototypu, funkčnej vzorky alebo konečného vyhotovenia vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy na skúšky poverenej právnickej osobe oprávnenej vykonávať skúšky alebo overenie zhodnosti vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy“

23. Na základe citovaných ustanovení je súd v prvom rade toho názoru, že vydané osvedčenie o evidencii vozidla nebolo neplatné. S ohľadom aj na ostatné písmená citovaného možno podľa súdu vyvodiť záver, že osvedčenie o evidencii vozidla nie je neplatné, ak bolo vozidlo ukradnuté kedykoľvek v minulosti pred jeho vydaním, ale sa len stane neplatným, ak bude vozidlo ukradnuté po jeho vydaní, t.j. neplatným sa v dôsledku krádeže stane konkrétne už vydané osvedčenie. Tento záver možno vyvodiť okrem iného z ostatných ustanovení , nakoľko tieto sa rovnako vzťahujú na situácie, ktoré môže nastať po vydaní osvedčenia - skončenie jeho platnosti, neoprávnené zmeny osvedčenia, poškodenie osvedčenia a pod. Zároveň podľa názoru súdu platí, že ak by bolo potrebné zákon vykladať tak, že neplatné je aj osvedčenie o evidencii vozidla, ktoré bolo ukradnuté v minulosti, nebolo by k takémuto vozidlu po jeho krádeži už možné v zmysle zákona nikdy vydať osvedčenie o evidencii.

24. Túto skutočnosť však súd nepokladal za rozhodujúcu, lebo aj v prípade, ak by bol výklad predmetného ustanovenia iný, nedošlo by pri vydávaní osvedčenia o evidencii vozidla k nesprávnemu úradnému postupu. Z ustanovení citovaných v odsekoch 19 až 22 vyššie je zrejmé, že v čase evidencie vozidla právne predpisy nevyžadovali od príslušných štátnych orgánov povinnosť zistiť, či nebolo vozidlo v minulosti v zahraničí kradnuté. V zmysle bol vlastník vozidla akurát povinný hodnoverným spôsobom preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla, na základe čoho bol následne dopravný inšpektorát povinný takéhoto vlastníka zapísať do dokladov vozidla. Súd nemal pochybnosti, že takúto povinnosť si žalovaný 2 ako predchádzajúci vlastník vozidla splnil, keďže v opačnom prípade by ho Okresný dopravný inšpektorátom v Nitre ako vlastníka vozidla nezapísal. Skutočnosť, že žalovaný 2 vedel svoje vlastníctvo hodnoverne preukázať okrem iného vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -524 zo dňa 09.09.2014, v ktorom sa okrem iného na str. 9 a 10 uvádza: „Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-54/OJP-SC-2010 mal súd preukázané predovšetkým výpoveďou na výsluchu predávajúceho P. U. dňa 01.12.2005 (č.l. 32 - 34), že motorové vozidlo riadne kúpil od predávajúceho pána E. za kúpnu cenu 700.000,- Sk, uzatvoril s ním zmluvu, ktorú obaja riadne podpísali... Navrhovateľka pred súdom preukázala, že nemohla mať vedomosť, že vozidlo kupuje od nevlastníka, nakoľko v trestnom konaní výsluchmi P. U. mal súd preukázané, že aj predávajúci P. U. nadobúdal vlastníctvo k motorovému vozidlu na základe platnej kúpnej zmluvy a taktiež nemohol mať pochybnosť o tom, že ani on nie je vlastníkom predmetného vozidla, pretože toto bolo riadne zdokumentované a malo potrebné vybavenie nefalšovanými dokladmi.“ Z citovaných záverov je zrejmé, že už Okresný súd Bratislava III v citovanom konaní dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalovaný 2 bol hodnoverne schopný preukázať svoje vlastnícke právo, a to kúpnou zmluvou uzatvorenou s predchádzajúcim vlastníkom. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný 2 splnil svoju povinnosť v zmysle a dopravný inšpektorát nemal inú možnosť, ako zapísať ho ako vlastníka vozidla, resp. vydať mu osvedčenie o evidencii. Postupom dopravného inšpektorátu tak nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Z vyššie uvedených dôvodov súd taktiež nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, ktorým mal by obsah celého administratívneho spisu Okresného úradu Nitra č. 2004/06751/KFI, v ktorom sa malo rozhodovať o vydaní osvedčenia o evidencii vozidla. Odhliadnuc od skutočnosti, že tento návrh na vykonanie dôkazu bol zo strany žalobkyne predložený neskoro (až v podaní zo dňa 20.11.2023), resp. skutočnosti, že osvedčenie o evidencii vozidla nevydával okresný úrad, ale dopravný inšpektorát, súd tento dôkaz nevykonal aj preto, že nemal pochybnosti, že žalovaný 2 svoje vlastníctvo preukázal dopravnému inšpektorátu hodnoverným spôsobom (hoci sa napokon ukázalo, že jeho právny predchodca vlastníkom vozidla nebol).

25. Súd navyše konštatuje, že aj keby bolo osvedčenie o evidencii vozidla neplatné, resp. ak by bolo postup štátnych orgánov pri jeho vydávaní nesprávny, žaloba by rovnako nebola dôvodná, nakoľko samotná neplatnosť osvedčenia celkom zjavne nemohla viesť k žalobkyňou tvrdenej škode, keďže žalobkyňa sa bez ohľadu na tieto skutočnosti stala vlastníčkou vozidla. Žalobkyni mohla škoda potenciálne vzniknúť až konaním štátnych orgánov pri zaistení vozidla, avšak ako súd uvádza vyššie, tento postup orgánov, resp. prípadná škoda z neho vyplývajúca, nebola predmetom tohto konania.

26. Pre úplnosť súd konštatuje, že úlohou Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre bolo v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s príslušnými ustanoveniami a 105 uvedeného zákona rozhodnúť o technickej spôsobilosti vozidla, pričom ani počas tohto rozhodovania nebolo jeho úlohou v zmysle zákonných ustanovení preverovať, či vozidlo nebolo kradnuté. Ani v konaní obvodného úradu tak nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Povinnosť vykonať tzv. kontrolu originality, cieľom ktorej bolo práve zabrániť v evidencii vozidiel, na ktorých boli vykonané neoprávnené zásahy, alebo ktoré boli kradnuté, bola do slovenského právneho poriadku zavedená až v ustanoveniach a nasl. a a nasl. , ktorého relevantná časť nadobudla účinnosť až dňa 01.03.2005, a teda sa na evidenciu predmetného vozidla nevzťahovala.

27. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v odseku 25 vyššie tiež súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní taktiež nepreukázala vznik škody, ktorá by mohla byť v príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom pri vydávaní osvedčenia o evidencii vozidla. Škoda, ktorá prípadne mohla postupom štátnych orgánov pri zaistení vozidla, ale najmä pri prieťahoch pri tomto zaistení žalobkyni vzniknúť, nevznikla a nemohla vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s vydaním osvedčenia o evidencii vozidla, nakoľko žalobkyňa sa na základe kúpnej zmluvy reálne stala vlastníčkou vozidla; akákoľvek prípadná škoda tak nemohla vzniknúť ako následok neplatného osvedčenia o evidencii vozidla. Takáto škoda by bola až v príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním štátnych orgánov pri zaisťovaní vozidla, resp. jeho následnom nevydaní.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd tretím výrokom tohto rozsudku žalobu v rozsahu, ktorý nebol dotknutý späťvzatím žaloby, zamietol. Keďže súd žalobu zamietol, ostatnými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany oboch strán sa v konaní nezaoberal.

29. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou uvedené v bode 19 jej posledného podania zo dňa 20.11.2023. Dôkaz navrhovaný pod písm. (i) zamietol z dôvodov uvedených v odseku 24 vyššie. Dôkaz úplným znením odpovede žalovaného 1 na žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedený pod písm. (ii) súd nevykonal, nakoľko to pokladal za nehospodárne, keďže v konaní nebolo podanie žiadosti o predbežné prerokovanie ani jej obsah sporné. Ostatné dôkazy uvedené pod písm. (iii) až (ix) súd nevykonal, nakoľko všetky tieto dôkazy súviseli s konaním štátnych orgánov po zaistení vozidla dňa 06.12.2005, pričom toto konanie štátnych orgánov nebolo pre rozhodovanie súdu v tomto konaní relevantné. Súd pritom zdôrazňuje, že zadržiavanie vozidla štátnymi orgánmi bez ohľadu na dôvody tohto postupu viac ako 10 rokov, podobne ako rozhodovanie samotného súdu v tejto veci viac ako 15 rokov pokladá za ťažko obhájiteľné, avšak toto konštatovanie súdu nie je z právneho hľadiska podstatné a nemohlo mať vplyv na rozhodovanie súdu o podanej žalobe.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v súlade s v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom postupoval podľa a nasl. . V časti konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1 bol úspešný žalovaný 1, súd by tak v súlade so zásadou úspechu v konaní vyjadrenou v priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 1. Keďže však žalovanému 1 trovy v konaní nevznikli, súd štvrtým výrokom tohto rozsudku rozhodol, že nárok na náhradu trov konania žalovanému 1 nepriznáva.

31. V časti konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2 došlo k zastaveniu konania, súd tak postupoval v zmysle a zisťoval procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Keďže k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobkyne a na základe jej späťvzatia žaloby, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 2. Súd v tejto súvislosti zvažoval aplikáciu , ktorú navrhovala žalobkyňa v podaní zo dňa 05.08.2023. Žalobkyňa uviedla, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému 2 je skutočnosť, že späťvzatie žaloby procesne nezavinila, nakoľko v čase keď žalobu podala sa javilo, že žalovaný 2 sa mohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Podľa žalobkyne žalobca, hoc aj nevedomky, priviezol na územie SR motorové vozidlo pochádzajúce z krádeže, a pritom mu na rozdiel od žalobkyne žiadna škoda nevznikla.

32. Súd však dospel k záveru, že postup podľa nie je dôvodný. Súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že čiastočne existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, a to z toho dôvodu, že v čase podania žaloby sa táto skutočne mohla javiť dôvodná. Na druhej strane ale súd musel zohľadniť aj postavenie žalovaného 2, ktorý bol v konečnom dôsledku žalovaný nedôvodne, a keďže mu v dôsledku žaloby vznikli trovy konania, mal právo na ich náhradu. Súd by tak s ohľadom na obe strany konania zvažoval pri použití priznanie nároku žalovanému 2 na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50%. Súd však od tejto možnosti upustil, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni, ktorá bola navyše v konaní zastúpená advokátkou, muselo byť už odo dňa právoplatnosti rozsudku č.k. -524 v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III zrejmé, že keďže sa na základe kúpnej zmluvy stala vlastníčkou predmetného motorového vozidla, nemohol sa žalovaný 2 na jej úkor obohatiť, a žaloba voči nemu je nedôvodná. Tento rozsudok sa stal právoplatným už dňa 15.02.2015, pričom žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému 2 späť až dňa 05.08.2023, a to až po výzve súdu. Súd tak dospel k záveru, že prípadný dôvod na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa týmto (ne)konaním žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 2 zanikol.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).