Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/83/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : H. G., narodený XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, dieťa matky : U. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. G., S. XX, toho času bytom XXX XX N.-C. C., S. X T. F. a otca : M. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom W.. M. Z. XX, P. D., XXXX-Q. C., o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa zo dňa 24.10.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania -29 zo dňa 30.09.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie s poukazom na ustanovenia a 104 ods. 1 , v nadväznosti na čl. 8 ods. 1 a čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej nariadenie) a čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z dôvodu takého nedostatku podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a to nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie veci. Súd v odôvodnení konštatoval, že mal z písomných podaní, ako aj z výsluchu matky preukázané, že maloleté dieťa v priebehu konania nemalo na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, ale obvyklý pobyt má v C. u otca, kde sa až doposiaľ zdržuje a navštevuje od septembra školu. Z toho dôvodu preto podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 a čl. 5 Nariadenia č. 44/2001 nie je daná právomoc slovenských súdov, pričom súd si svoju právomoc nemôže založiť ani na žiadnom z iných princípov uvedených v nariadeniach Rady.

Proti uzneseniu okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta nesprávnosť záveru okresného súdu ohľadom nedostatku právomoci. Okresný súd už vo veci začal konať, bola aj vypočutá matka dieťaťa dožiadaným súdom. Otec dieťaťa v odvolaní zdôraznil, že v čase podania návrhu bol jeho syn na území Slovenskej republiky. Je pravdou, že jeho syn má obvyklý pobyt v C., ale iba od 07.09.2011, do tej doby bol na Slovensku. Domnieva sa, že sudca JUDr. Vladovič a vyšší súdny úradník JUDr. Janák sú voči nemu zaujatí, pretože majú „enormný záujem mu v konaní spôsobiť nepríjemnosti svojou ležérnosťou“. Otec maloletého dieťaťa považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne a navrhuje ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Dodatočne však súdu zaslala notársky overenú dohodu rodičov o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a dohodu o určení výživného, ktorú spísali obaja rodičia, v ktorej je taktiež obsiahnuté, že maloletý H. si plní povinnú školskú dochádzku v mieste trvalého bydliska otca v C. a to od 15. septembra 2011.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením

uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( veta prvá ).

Návrhom podaným na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 03.06.2011 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného. V návrhu uviedol, že dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -17 zo dňa 21.11.2002 zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne starala do roku 2009. Dieťa bolo po konzultácii s riaditeľkou školy a psychologičkou umiestnené do U.-S. Z. D.-G.. Po dohode s matkou dieťaťa dospeli k spoločnému záveru, že je v záujme dieťaťa, aby žilo v harmonickom rodinnom prostredí, ktoré dokáže zabezpečiť otec dieťaťa, ktorý žije so svojou družkou a ich spoločným maloletým dieťaťom v C., kde má aj trvalý pobyt. Otec v návrhu uviedol, že matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v T. F. v N..

Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať of offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia , zastaví.

Okresný súd, vychádzajúc z článku 7 ods. 2 SR, správne aplikoval na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Odvolací súd však konštatuje nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ súd skúmal svoju právomoc podľa uvedeného nariadenia len pokiaľ ide o časť nároku týkajúceho sa úpravy styku s maloletým dieťaťom, avšak pokiaľ ide o časť uplatneného nároku vo veci určenia výživného, vychádzal už z článkov Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Takéto právne posúdenie je však nesprávne a v rozpore s bodom (11) úvodných ustanovení, resp. všeobecných zásad Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady č. 44/2001. Rozhodovanie výlučne len o vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu by prináležalo súdu s právomocou podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady č. 44/2001, avšak súd, ktorý má právomoc podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a uplatnený nárok sa týka tak úpravy styku, ako aj určenia vyživovacej povinnosti, bude mať právomoc konať o otázke rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodovania o vyživovacej povinnosti, pokiaľ je rozhodnutie o tejto otázke spojené s rozhodovaním v otázke rodičovských práv a povinností. Okresný súd preto mal skúmať svoju právomoc výlučne len v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a to aj napriek tomu, že sa otec domáhal okrem úpravy styku s maloletým aj určenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

Vychádzajúc z článku 8 bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa odseku 2 uvedeného článku Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Okresný súd skúmal podmienky svojej právomoci a to jednak na základe údajov obsiahnutých v návrhu ohľadom aktuálneho miesta pobytu rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj dožiadaniami, účelom ktorých bolo verifikovanie doby, od ktorej sa maloleté dieťa na základe dohody rodičov už na území Slovenskej republiky nezdržiava. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, odkedy dieťa spolu s otcom vycestovalo do C.. Z obsahu spisu je zjavné - a nespochybnené ani matkou dieťaťa, že maloletý sa v čase podania návrhu na súd, teda v čase začatia konania zdržiaval dlhodobo a mal teda obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V U.- S. Z. v D. - G. bol umiestnený do konca školského roka t.j. do 30.06.2011. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov, maloletý je od augusta 2011 v domácnosti otca v C., pričom na

základe dohody rodičov je predpoklad, že sa na území C. bude zdržiavať a trvalo žiť aj naďalej. Tomuto úmyslu nasvedčuje aj skutočnosť, že maloletý od 15. septembra 2011 aj navštevuje školu v C..

Právomoc súdu členského štátu podľa článku 8 odseku 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt“ dieťaťa, pričom však tento pojem v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápu vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko, pričom je možné prisvedčiť výkladu tohto pojmu obsiahnutému v rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C- 523/07 zo dňa 02.04.2009, že pôjde o miesto, v ktorom sa dieťa zdržuje trvalejšie, zabezpečujúce určité zázemie, pričom sa prihliada na mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dieťa na základe právoplatného súdneho rozhodnutia bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a malo aj svoj obvyklý pobyt a to až do septembra 2011 na území Slovenskej republiky. Pre kritérium obvyklého pobytu dieťaťa a tým určenie právomoci súdu je smerodajný stav v čase začatia konania (čl. 8 nariadenia). Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie ( ). Nesporné je tak, že v čase začatia konania sa dieťa zdržiavalo dlhodobo a stabilne na území Slovenskej republiky, kde si aj plnilo povinnú školskú dochádzku. Hoci je možné konštatovať, že už v čase rozhodovania súdu o právomoci bolo a doposiaľ aj je miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa tak, ako je chápaný medzinárodnými dohovormi, na území C., kde dieťa je po dohode rodičov vycestované, kde žije v domácnosti otca, ktorý tam má trvalý pobyt a kde si bude plniť aj školskú dochádzku, avšak táto skutočnosť už nemá vplyv na založenú právomoc súdu v zmysle čl. 8 nariadenia. Všetky tieto okolnosti nič nemenia na skutočnosti, že v rozhodnom čase z hľadiska posudzovania právomoci súdu vo veci konať- v čase podania návrhu na súd - a to dňa 03.06.2011 - dieťa ešte na území iného členského štátu obvyklý pobyt nadobudnúť nemohlo a tak v čase podania návrhu pretrvával obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v štáte jeho pôvodu- teda na území Slovenskej republiky. Na raz založenej právomoci súdu v čase podania návrhu už potom nič nemenia ďalšie okolnosti, ktoré nastali až v čase po začatí konania na príslušnom súde členského štátu (zásada perpetiatio fori), teda po začatí konania si súd v zásade zachováva svoju právomoc, aj keď dieťa počas konania nadobudlo legálne nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe neznamená zmenu alebo zánik právomoci.

Vychádzajúc zo znenia článku 8 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, je v predmetnej veci daná právomoc súdu Slovenskej republiky, ako členského štátu, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt.

Okresný súd Veľký Krtíš je tak vecne i miestne príslušným súdom z hľadiska vnútroštátneho i komunitárneho práva vec prejednať a rozhodnúť. Odvolací súd tak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnuté uznesenie podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.