Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/117/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci navrhovateľky C., trvale bytom E., prechodne R.. 42, proti odporcovi Františkovi G., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 15.7.2011 domáhala proti odporcovi určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky. Návrh odôvodnila tým, že toho času je nezamestnaná, vedená v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, a od 10.12.2010 je dlhodobo práceneschopná. Poberala dávky v hmotnej núdzi od 1.3.2011 do 31.5.2011 v sume 97,19 Eur, od 1.6.2011 má dávky zastavené pre návrh o výživné. Mesačne spláca dlhy po 10,00 Eur a výživné na deti, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené tunajším súdom a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2006. Keďže toho času nemá ani dávky v hmotnej núdzi a spláca dlhy, preto žiada, aby súd o jej návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela rozhodol tak, že tento je povinný prispievať jej mesačne po 20,00 Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že od rozvodu manželstva ubehlo viac ako päť rokov, pričom maloleté deti Janka a Martin boli v čase rozvodu manželstva zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Žalovaný sa pojednávaní vytýčených súdom nezúčastňoval. Svoju neúčasť ospravedlňoval pobytom v zahraničí, preto súd o veci rozhodol aj bez jeho prítomnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. mája 2006, č.k. 7V. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. júna 2006. V tom čase maloletú Janku a maloletého Martina súd zveril do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľku zaviazal prispievať na ich výživu po 21,41 Eur mesačne.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce súd zistil, že navrhovateľka bola evidovaná nezamestnaná s menšími prestávkami pracovného pomeru od 6.8.1997 do 26.8.2008.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 31.3.2011 súd zistil, že navrhovateľke bola priznaná preddavkovo dávka v hmotnej núdzi 97,19Eur mesačne od 1.3.2011, pretože je občanom v hmotnej núdzi.

Rozhodnutím zo dňa 21.6.2011 tento preddavok bol navrhovateľke odňatý a bola zaviazaná vrátiť príspevky zo obdobie od 1.3.2011 do 31.5.2011 v sume 291,57 Eur z toho dôvodu, že nepokračovala riadne v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Navrhovateľka pri svojom výsluchu na pojednávaní pred súdom uviedla, že nie je schopná sa postarať o svoju výživu, pretože je od 10.12.2010 dlhodobo chorá, má vážne zdravotné problémy s pečeňou, je anemická a tak isto má problémy so žalúdkom. Uviedla, že býva v obci Oreské u svojho súčasného priateľa, ktorý poberá invalidný dôchodok okolo 9 000,00 Sk mesačne. K výdavkom na domácnosť uviedla, že neplatia nič, pretože priateľ má vypnutú elektrinu, tak isto vodu a kúrenie si zabezpečujú spaľovaním dreva v peci. Večer si svietia sviečkami. Uviedla, že dlh ktorý má na dávkach v hmotnej núdzi, a ktorý je povinná vrátiť Úradu práce spláca po 10,00 Eur mesačne a po 20,00 či 30,00 Eur tak isto uhrádza dlh na výživnom, ktoré namiesto nej uhrádzal Úrad práce na maloletú Martinu. K maloletej Martine, ktorá sa narodila z mimomanželského zväzku navrhovateľka uviedla, že táto bola zverená do pestúnskej starostlivosti p. Žalobínovi , ktorému mesačne posiela tak isto výživné 23,30 Eur prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedla, že zdravotný stav sa jej zhoršil od októbra roku 2010 a nevie, z čoho vznikli jej problémy s pečeňou a s trávením. Uviedla, že zamestnaná bola od roku 1985 do 1987 ako ošetrovateľka na operačných sálach, potom od roku 1991-1997 bola na materskej dovolenke a potom si príležitostne našla prácu. Po 26.8.2008 sa na tri mesiace zamestnala v syrárni Bell ako brigádnička, potom sa nahlásila na Úrade práce ako evidovaná nezamestnaná. Z evidencie však bola vyradená, pretože sa nebola v stanovenom termíne hlásiť na Úrade práce, pretože nemala dostatok finančných prostriedkov na cestu do Michaloviec. Od 13.10.2010 je znovu evidovaná nezamestnaná o čom predložila aj potvrdenie. Uviedla, že na svoju liečbu mesačne dopláca asi 20,00 Eur.

Zo správy obvodnej lekárky navrhovateľky bolo zistené, že práceneschopnosť navrhovateľky doposiaľ trvá. Môže byť maximálne do jedného roka, pričom u navrhovateľky ide o trvalé poškodenie zdravia a bude prejednaná v posudkovej komisii Sociálnej poisťovne na invalidizáciu pacientky.

Zo spisu XXP/XXX/XXXX . bolo zistené, že dcéra navrhovateľky Martina bola zverená do pestúnskej starostlivosti inej osoby potom, ako bola umiestnená v detskom domove v Michalovciach, pretože matka nemala vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o dcéru.

Zo spisu 14D., zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce bolo zistené, že navrhovateľka so svojou dcérou Martinou odišla zo spoločnej domácnosti v Sennom v roku 2005, následne sa však vrátila a bývala u svojho príbuzného, avšak v roku 2006 sa navrhovateľka s dcérou ocitli bez prístrešia, prespávali u rehoľných sestier v kláštore. Navrhovateľka s dcérou odmietla umiestnenie maloletej v detskom domove, pričom dcéra pre neustále menenie pobytu opakovala druhý ročník základnej školy, a v roku 2007 sa ocitli na ulici, a preto boli umiestnené v Azylovom zariadení Červeného kríža v Michalovciach. Zo zariadenia však boli prepustené pre požívanie alkoholických nápojov navrhovateľky. Po opustení Azylového zariadenia sa zdržiavali v obci Oreské, kde mala matka opätovne požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. V roku 2007 sa na Úrade práce dostavila sama maloletá Martina s tým, že žiadala o umiestnenie v krízovom stredisku, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú starostlivosť o ňu z dôvodu požívania alkoholu matkou. Od marca 2007 nechodila do školy, nemala sa kde pripravovať na vyučovanie a nemala zabezpečené základné životné potreby. Úrad práce vzhľadom na túto situáciu dohodol s navrhovateľkou podmienky sanácie rodinného prostredia, ktoré mala navrhovateľka plniť, avšak navrhovateľka spočiatku dodržiavala odporúčania, avšak postupne znovu pre požívanie alkoholu ani jedno z odporúčaní nevykonávala. Odborného lekára v súvislosti s požívaním alkoholom navštívila len raz a liečbu vôbec nezačala. Nesnažila sa ani o iné zamestnanie, ani sa o zamestnanie neuchádzala. Úrad práce ďalej uvádza, že pri opakovaných šetreniach v domácnosti, kde matka bývala ju našli vždy pod vplyvom alkoholu a aj pri návštevách na Úrade práce v Michalovciach bývala pod vplyvom alkoholu.

V konaní 1XP/XXX/XXX6 navrhovateľka uviedla, že sa chcela liečiť zo závislosti na alkohole, lekárka jej aj predpísala nejaké lieky, ktoré však nevybrala, pretože nemala peniaze a odvtedy na liečení nebola. Tak isto uviedla, že mala nastúpiť do práce na oddelení úrazovej chirurgie v Michalovciach, avšak prijali tam niekoho iného. Uviedla aj to, že je ochotná podrobiť sa liečeniu zo závislosti na alkohol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky nie je dôvodný a právne ho posúdil takto:

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že nárok na príspevok má iba bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť a súčasne povinná osoba je schopná vzhľadom na svoje možnosti a majetkové pomery príspevok platiť. Zároveň musí byť splnená podmienka maximálnej doby, po ktorú je možné príspevok priznať, a to je doba piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené právoplatne ku dňu 19.6.2006. Navrhovateľka návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podala 15.7.2011, teda po piatich rokoch odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zákon síce umožňuje predĺžiť dobu, po ktorú je možné priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, vyžaduje sa však splnenie niekoľkých podmienok. V prvom rade muselo byť o príspevku na výživu rozvedeného manžela rozhodnuté v dobe do piatich rokov od rozvodu manželstva a museli byť splnené podmienky uvedené v ustanovení § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Tieto podmienky u navrhovateľky zistené neboli. Zákon za objektívne dôvody predĺženia 5-ročnej lehoty uznáva starostlivosť oprávnenej osoby o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo sám oprávnený musí mať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť. Navrhovateľka síce preukázala, že má trvalo poškodené zdravie, avšak je mobilná a jej stav si nevyžaduje sústavnú opateru inej osoby. Nestará sa ani o deti pochádzajúce z manželstva, pretože tieto boli zverené do osobnej starostlivosti jej bývalého manžela a nestará sa ani o maloletú Martinu narodenú mimo manželského zväzku, pretože táto rozhodnutím súdu bola zverená do pestúnskej starostlivosti.

Súd ďalej poukazuje aj na okolnosti rozpadu manželstva účastníkov, okolnosti týkajúce sa starostlivosti navrhovateľky o deti ako aj na to, že navrhovateľka žije v neformálnom zväzku s iným mužom, preto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi výživné priznať (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Navrhovateľka vo zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje, napriek tomu sa nepodrobovala liečeniu a odporúčaniam sociálnych pracovníkov. Z toho dôvodu sa nedokázala o deti riadne postarať, zanedbávala výchovu maloletej Martiny, keď sa s ňou dlhodobo túlala, o čom svedčia aj rozhodnutia tunajšieho súdu a správy kolíznych opatrovníkov o šetrení pomerov matky. Preto sociálna situácia, a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj zdravotný stav navrhovateľky, je v prevažnej miere spôsobený správaním sa samotnej navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že napriek úspechu ich žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli a ani ich nepožadoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)