Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/139/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

P.H. O., nar. X.X.XXXX,

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky X. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, S., právne zast. Advokátskou kanceláriou U.. X. S., s.r.o., so sídlom B.. W.. D. X, P. a otca P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, S., právne zast. U.. Q. Č., advokátkou, Y. M. X, P., mal. dieťa bytom u matky, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec P. O., nar. XX.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého syna P. O., nar. X.X.XXXX, a to vo výške 80,-Eur mesačne počínajúc od 14.9.2011, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky X. D., nar. X.X.XXXX.

Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 14.9.2011 do 31.12.2011 vo výške 192,60,-Eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 8,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -41 zo dňa 8.3.2010, a to v časti výšky výživného na maloletého P. O., nar. X.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa P. O., nar. X.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.9.2011 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 25,36,-Eur mesačne ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -41 zo dňa 8.3.2010, právoplatného dňom 16.4.2010 ) na 150,-Eur mesačne od 1.9.2011, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.

Matka sa na pojednávaní pred súdom pridržiavala písomne podaného návrhu ako i stanoviska svojej právnej zástupkyne. Navrhovanú výšku výživného po zohľadnení príjmov otca a ním uvádzaných

skutočností upravila na 120,-Eur mesačne. Ďalej vypovedala, že od obdobia rozhodovania o rozvode manželstva došlo u nej k tej zmene, že uzavrela nové manželstvo a narodila sa jej dňa 23.10.2010 dcéra Y.. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 190,10,-Eur mesačne + prídavky na dve deti. Manžel je zamestnaný v X. B., Y..X.., má vyživovaciu povinnosť k synovi P., vo výške 150,-Eur mesačne. Syn nastúpil na strednú školu - X. E. J. P. - U.Í.. Učí sa za čašníka, t.č. je v druhom ročníku. Okrem štúdia má zvýšené náklady napr. na cestovné jednak do školy ako aj do Banskej Bystrice, kde má priateľku. K zmene došlo aj čo sa týka bývania, odkedy sa vydala tak bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí manželovi na ul. I. Q. S..

Otec sa pred súdom pridržiaval písomne podaného vyjadrenia zo dňa 3.11.2011 ako i stanoviska svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí len čiastočne. Je pravdou, že v čase rozvodu manželstva poberal ČID len vo výške 164,-Eur, v súčasnosti má priznaný plný ID. Na druhej strane sa však zvýšili aj jeho výdavky napr. na lieky okolo 40,-Eur mesačne, prispievanie na inkaso - elektrinu, plyn, vodu a stravovanie sumou 170,-Eur mesačne. Výživné doposiaľ platil k rukám matky po 26,-Eur a synovi dáva vreckové po 10,-Eur týždenne. Bol by schopný platiť zvýšené výživné maximálne 70,-Eur mesačne. V dome, v ktorom žije býva 5 dospelých osôb, teda okrem neho i jeho rodičia, sestra a jej manžel. Rodičia sú dôchodcovia, sestra s manželom sú zamestnaní.

Kolízna opatrovníčka súdu predložila písomnú správu z prešetrenia sociálnych pomerov mal. dieťaťa. Uviedla, že doposiaľ určené výživné bolo podľa jej názoru nedostatočné na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa a preto navrhuje, aby súd výživné zvýšil s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery rodičov a preukázané potreby mal. dieťaťa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov; prešetrením pomerov mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :

Rodičia mal. dieťaťa sú bývalí manželia a spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu v Martine č. k. -41 zo dňa 8.3.2010, právoplatným dňom 16.4.2010 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom mal. P., nar. X.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 25,36,-Eur. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná ako predavačka vo firme J., X..H..E.., kde dosahovala príjem na úrovni minimálnej mzdy. Otec poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 164,-Eur mesačne. Počas manželstva bývali spolu v RD na adrese O. XX v S.. Mal. P. navštevoval 9. ročník Základnej školy v S..

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa je v časti dôvodný. Súd mal preukázané, že od obdobia predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného v rámci konania o rozvode manželstva rodičov došlo k zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Matka nastúpila na materskú dovolenku a pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. dcére Y., nar. XX.XX.XXXX. Jej súčasný príjem pozostáva z rodičovského príspevku 190,10,-Eur mesačne a prídavkov na dve deti po 44,02,-Eur mesačne. Matka dňa 9.7.2010 uzavrela nové manželstvo s U. D., s ktorým bývajú v rodinnom dome. Manžel matky má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi P., nar. XX.X.XXXX, určenú súdom vo výške 150,-Eur mesačne k rukám matky G.. P. D. ( rozsudok o rozvode manželstva OS Martin sp. zn. ). Zamestnaný je v X. B., Y..X.., kde v roku 2011 dosahoval priemerný čistý príjem cca. 1.044,-Eur mesačne. Ich priemerné mesačné náklady na bývanie predstavujú po prepočítaní cca. 157,50,-Eur ( elektrina, plyn, TV - 138,17,-Eur/ mesačne; voda 77,97,-Eur/polročne, daň z nehnuteľností 23,31,-Eur/ročne; poistenie nehnuteľnosti a domácnosti 53,-Eur/ročne ). U mal. P. nastala najmä tá zmena, že nastúpil na strednú školu - X.Ú. Š. E. Y. X. Q. P. - U., odbor kuchár - čašník. Cestovné do školy MHD predstavuje mesačne cca. 23,30,- Eur, strava počas praxe 8,-Eur/mesačne, mobilný telefón 20,-Eur/mesačne, vreckové 20,-Eur/mesačne. Nejaké osobitné zvýšené výdavky spojené napr. so záujmovou činnosťou, zdravotným stavom a pod. mal. dieťa nemá. Čo sa týka otca, tento je poberateľom invalidného dôchodku, v roku 2011 mal vyplácaný ID vo výške 328,40,-Eur, od januára 2012 mu bol tento zvýšený na 339,30,-Eur. Doposiaľ platil výživné v sumách po 26,-Eur mesačne. Býva v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorí sú na dôchodku ( matka poberá dôchodok 319,60,-Eur a otec 342,10,-Eur ). Náklady na bývanie uhrádzajú vo výške 201,-Eur/ mesačne za plyn a elektrinu a do 175,-Eur/polročne za vodu ( po prepočte cca. 230,-Eur mesačne ). K predmetným nákladom otec vypovedal, že v RD bývajú okrem neho a rodičov aj sestra s manželom, ktorí sú zamestnaní. On sa pritom na výdavkoch podieľa čiastkou okolo 170,-Eur mesačne ( 90,-Eur na inkaso a 80,-Eur na stravovanie ), na lieky a výživové doplnky vynaloží do 30 až 40,-Eur mesačne.

Vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov a mal. dieťaťa súd rozhodol o zvýšení výživného na 80,- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Pokiaľ sa jedná o matku, tejto sa znížili príjmy, keďže predtým bola zamestnaná a v súčasnosti je na MD, pričom poberá rodičovský príspevok. Zároveň jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu. Na druhej strane uzavrela nové manželstvo, jej manžel má voči nej taktiež zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú vzhľadom na výšku svojho zárobku je bezpochyby schopný na primeranej úrovni zabezpečovať. Maloletý P. nastúpil na strednú školu, náklady na jeho výživu objektívne vzrástli v súvislosti so stredoškolskou dochádzkou i vyšším vekom. Výživné v doposiaľ stanovenej výške, ktoré zodpovedalo iba minimálnemu zákonnému výživnému nebolo postačujúce na pokrytie čo i len základných životných potrieb dieťaťa. Je preto potrebné

poukázať, že podstatnú časť vyživovacej povinnosti v predchádzajúcom období znášala matka. Otec okrem platenia výživného k rukám matky prispieval synovi potom ako mu bol priznaný plný invalidný dôchodok vreckovým po cca. 10,-Eur týždenne. Hoci matkou navrhovaná výška výživného by bola na prospech mal. dieťaťa, v zmysle ustanovení Zákona o rodine súd musí pri určovaní výživného vychádzať aj z reálnych a objektívnych možností a schopností povinného rodiča. Otec má obmedzené možnosti vykonávania zárobkovej činnosti, keďže je invalidný. Z invalidného dôchodku si hradí doplatky za lieky, pri jeho zdravotných problémoch sú značné náklady i na diétne stravovanie či doplnky výživy. Ako neprimerane vysoké však súd hodnotí uvádzané prispievanie na náklady bývania - 90,-Eur/mesačne, keďže v rodinnom dome býva vrátane otca 5 dospelých osôb, čo pri výdavkoch na inkaso zodpovedá príspevku 46,-Eur/osobu mesačne. Súd pritom uvádza, že v zmysle sa osoby žijúce v spoločnej domácnosti majú podieľať na spoločných nákladoch. Zvýšené výživné v sume 80,-Eur mesačne súd preto považoval za primerané a zodpovedajúce preukázaným pomerom oboch rodičov i mal. dieťaťa ( suma 80,-Eur pritom predstavuje cca. 23,50 % zo súčasného príjmu otca ).

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od 14.9.2011, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Súd zamietol návrh v časti zvýšenia výživného od 1.9.2011, nakoľko zákon síce pripúšťa i zvýšenie výživného na mal. dieťa za obdobie pred začatím konania, avšak iba v prípade ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto osobitné dôvody však matka nepreukázala, ani ich súd nezistil. Otcovi potom vznikol za obdobie do 31.12.2011 nedoplatok na výživnom vo výške 192,60,-Eur [ 3 mesiace x ( 80,-Eur/mesačne - 26,-Eur/ mesačne ) + pomerná časť za 17 dní v mesiaci september 2011 - 30,60,-Eur ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle ust. veta druhá povolil zaplatiť v splátkach po 8,-Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v tzn.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) tzn.

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

V Martine, dňa 9.1.2012