Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-713-2008.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/713/2008
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, proti povinnému: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX I., o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 4832/2008, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Topoľčany číslo AA 2516067 zo dňa 24.2.2008, pre vymoženie sumy 33,19 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 28.10.2008.
Súdny exekútor podaním zo dňa 22.9.2011 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.8.2008. Následne podaním zo dňa 31.10.2011 žiadal, aby súd na jeho podnet neprihliadal, pretože na vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení od 1.9.2008, keďže aj keď bol exekučný titul vydaný pred 1.9.2008 trojročná prekluzívna lehota uplynula až po 1.9.2008.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Z ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdnych výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo domáhať sa vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia a rozhodnutie sa stalo neúčinným. Novelou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. bola z ustanovenia § 88 prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí vypustená a to s účinnosťou od 1.9.2008.
Rozhodnutie, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť vymáhanú pohľadávku, sa stalo vykonateľným dňa 11.3.2008. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 vykonať, sa potom skončila dňom 11.3.2011, teda v čase, kedy už uvedené ustanovenie prekluzívnu lehotu neupravovalo. Vyvstáva tu preto otázka, či sa na vykonanie rozhodnutia, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, má aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinné do 31.8.2008 alebo účinné od 1.9.2008. Vyriešenie tejto otázky má rozhodujúci význam pre ďalšie pokračovanie v exekúcii.
K základným kategóriám časovej pôsobnosti právnych noriem patrí okrem platnosti a účinnosti aj aretroaktivita/retroaktivita právnych noriem. Normatívne právne akty obsahujú aj spoločné, záverečné a prechodné (intertemporálne) ustanovenia, ktorých súčasťou sú aj ustanovenia, ktoré deklarujú aretroaktivitu alebo vymedzujú retroaktivitu. Retroaktivita je spätným spôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V podmienkach demokratického štátu platí zásada, že právne normy pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, čo vyjadruje princíp aretroaktivity, teda zákazu spätnej pôsobnosti právnej normy. Na tomto princípe je založená ochrana občianskej slobody jednotlivca, ochrana jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto konania aj smerom k prítomnosti a budúcnosti. Aj v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť) - Ústava Slovenskej republiky explicitne stanovuje (čl. 50 ods. 6): „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“. Táto zásada určená Ústavou Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty v oblasti verejného práva. Pokrýva preto tak pôsobnosť Trestného zákona, ako aj zákona o priestupkoch, vrátane osobitných zákonov, ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Ústava upravuje zásadu aretroaktivity v čl. 50 ods. 6 nielen pre oblasť trestného práva. Extenzívnym výkladom ústavy možno dôjsť k zákazu retroaktivity aj pokiaľ ide o protiprávne úkony v súkromnom práve. Právna teória rozoznáva pravú a nepravú retroaktivitu. Pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona (nový zákon pôsobí aj pre minulú dobu). Pri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, no právna úprava mení alebo zavádza nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita teda spočíva v tom, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti starého práva, sa spravujú starým právom až do doby účinnosti nového práva a po nadobudnutí účinnosti nového práva sa spravujú už týmto novým právom. Teória teda každý vplyv pôsobenia neskoršieho zákona do minulosti nepovažuje za spätné pôsobenie, a preto hovorí aj o nepravej retroaktivite. Výnimku z princípu aretroaktivity však musí stanoviť právny predpis, inak sa treba spravovať princípom aretroaktivity. Zákon č. 298/2008 Z. z. ustanovenie k § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré by upravovalo výnimku zo zásady aretroaktivity neobsahuje. Novú právnu úpravu zákona o priestupkoch účinnú od 1.9.2008, ktorá vypustila z ustanovenia § 88 ods. 1 prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutí, tak na právne vzťahy založené staršou právnou úpravou účinnou do 31.8.2008 nemožno aplikovať.
Z uvedeného treba vyvodiť záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t. j. účinnej do 31.8.2008. Preto, aj keď lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula až v čase, keď ju už novšia právna úprava neupravovala, na právny vzťah účastníkov je potrebné túto prekluzívnu lehotu aplikovať. Exekučný titul sa tak stal po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty neúčinným a súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor náhradu trov exekúcie nežiadal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.