Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/465/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS, spol. s r.o., so sídlom 831 03 Bratislava, Hattalova 12/C, IČO : 45 869 464, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX G., M. XX, proti povinnému : L. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E., O. J. XXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 709,40 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Exekútorský úrad 949 01 Nitra, Kmeťkova 30, pod spisovou značkou Ex 794/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 06.07.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -59 zo dňa 02.06.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 794/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami a o rozhodcovskom konaní, v nadväznosti na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a a a v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2006 posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci (C- 240/98 až C-244/98), vo veci (C-76/10), vo veci (C-243/08) a (C-168/05). Exekučný súd konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa platného a účinného v čase podpísania úverovej zmluvy. Súd pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral do úvah kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení a nemal pri podpise zmluvy možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú doložku exekučný súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia . V

dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko aplikoval správny právny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Pokiaľ exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na Smernicu 93/13/EHS, oprávnený je zdôraznil, že nie je dôvod na extenzívny výklad čl. 3 ods. 3 písm. q/, nakoľko táto podmienka od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Navyše oprávnený je toho názoru, že slovenská verzia prílohy 3 ods. 3 písm. q, ktorá definuje, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je zavádzajúca. Citoval pritom anglický, český a nemecký preklad tohto ustanovenia, s porovnaním k slovenskej verzii. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom, no všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Rozhodcovské konanie je však upravené o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej namieta, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je upravená v , ktorý bol doplnený novelou účinným od 01.01.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 28.07.2006, ustanovenie , ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008, nie je možné na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Navyše, okresný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením o bankách, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editorial C-240/98-C-244/98, vo veci Pohotovosť C-76/01 a vo veci C-243/98, oprávnený argumentuje, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v daných rozhodnutiach, bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom a aplikácia daných rozhodnutí tak bola nesprávna. Oprávnený ďalej argumentuje, že právoplatné rozhodcovské rozhodnutie nebolo vydané bez účasti spotrebiteľa. Rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 03.05.2010, povinný si písomne zásielku prevzal dňa 10.05.2010. Povinný vyjadril vôľu splatiť svoj dlh a požiadal o umožnenie splácania dlhu v splátkach. Rozhodcovský súd s odbornou starostlivosťou preskúmal žalobnú odpoveď a vo výroku rozhodcovského rozsudku ako reakcia na jeho žalobnú odpoveď mu bola daná možnosť uhradiť celú dlžnú sumu formou splátok. Prvostupňový súd taktiež nezohľadnil starostlivosť, s akou rozhodcovský súd posúdil situáciu, pričom došlo k výraznému zníženiu nároku oprávneného, keď rozhodcovský súd z požadovaného úroku 23% ročne po zvážení priznal 15,68 % úrok ročne. Rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver, je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za podmienku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a to tak veriteľovi, ako aj spotrebiteľovi. Oprávnený taktiež poukázal na to že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a O. K., ktorá je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska. NBS vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov. Zamietavým rozhodnutím súdu došlo reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora v súlade s pôvodným nárokom uplatneným v návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného nepoprela, že si vzala od O. K. dve pôžičky a uvedomuje si chybu, ktorú spravila, keď si nespočítala poriadne, koľko má ešte banke splatiť. Má záujem sa s firmou PRO CIVITAS, ktorá od O. K. jej pohľadávku odkúpila, dohodnúť sa na splátkach a takto si svoj záväzok voči nej splniť. Nemyslí si, že je správne vymáhať od nej nesplatenú čiastku z pôžičky cestou exekútora skôr, ako s ňou táto firma vôbec na danú tému hovorila. Je pripravená dohodnúť sa na splátkovom kalendári.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania ( ), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Návrhom datovaným dňa 17.03.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : IBA0310019 zo dňa 24.09.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2006, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2006). Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Obchodných podmienok, obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení , v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/ EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Smernice Rady EÚ nemožno v zásade aplikovať priamo, nakoľko nemajú horizontálny (súkromnoprávny) účinok pre členské štáty (na rozdiel od nariadení), ale majú skôr odporúčací a usmerňujúci charakter, avšak všetky smernice, ktoré boli riadne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky sa stávajú súčasťou vnútroštátnej legislatívy. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/ EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ ES a 98/7/ES) a v rámci prístupového procesu do EÚ bol u nás prijatý Z.z o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom a Smernica 93/13/EHS bola riadne transponovaná do nášho právneho poriadku. Na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom terajšieho oprávneného a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2006 je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj ustanovenia zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa. Argument poukazujúci na „zavádzajúcu“ verziu slovenského prekladu smernice nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu dotýkajúcu sa

spotrebiteľského práva a len podporne poukázal na znenie článkov Smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, v nadväznosti na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Neobstojí ani odvolacia námietka spochybňujúca záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s odkazom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv upravených v v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Oprávnený namieta, že rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné považovať vzhľadom na ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2008, len ak vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý bol uzavretý po nadobudnutí účinnosti , ako novely . Retroaktívna aplikácia hmotného práva je v zásade neprípustná, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak. Avšak aj napriek tomuto záveru, uvedená skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť úvahy prvostupňového súdu a na správnosť odvolaním napadnutého uznesenia.

Podľa ustanovenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). len exemplifikatívne (vychádzajúc zo slovného a gramatického výkladu slovíčka „najmä“) v ustanovení ustanovoval, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. Pokiaľ súd považoval za neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, vyžadujúcu v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je bez právnej relevancie, že výslovne takáto formulácia neprijateľnej podmienky bola do zákonnej úpravy ustanovenia vnesená až neskoršou novelou (konkrétne ), a to najmä vzhľadom na už konštatovaný len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení . Takéto dojednanie, obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nutné posudzovať ako neprijateľnú podmienku a to s poukazom na ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Je nevyhnutné pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah mať na pamäti zásadu vyjadrenú v ustanovení a to, že v pochybnostiach o obsahu upotrebiteľných zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 9 bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006), podľa ktorej v prípade vzniku sporu a nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešiť v rozhodcovskom konaní, navyše s vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom s dovetkom, že strany sa dohodli, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre nich konečné a záväzné, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom popred individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd sa navyše domnieva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so

zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.