Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-91-2011.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Ro/204/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: S.-D. G., a.s., so sídlom K. O. X, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: B. R., bytom E. X, Košice, nar. X.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie 449,- Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 13.5.2011, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 449,- Eur spolu s 9%-nými ročnými úrokmi z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnená suma v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré navrhovateľ ako poisťovateľ vyplatil za odporcu ako poisteného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Q. I., EČV KE XXX N.. Navrhovateľ tvrdil, že uplatnený nárok mu vznikol v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov následkom toho, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 10 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona tým, že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa neoznámil navrhovateľovi vznik škodovej udalosti ku ktorej došlo dňa 2.9.2010 v stanovenej 15 dňovej lehote, ale až neskôr. Pri tejto škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla Q. I., EČV KE 320 N. k poškodeniu čelného skla motorového vozidla C. G., EČV T. XXX V., náklady na opravu ktorého v celkovej sume 449,- Eur (bez DPH) ako náhradu škody navrhovateľ poukázal za odporcu poškodenému - spoločnosti T., s.r.o. dňa 2.11.2010. Navrhovateľ v návrhu poukázal tiež na to, že listom zo dňa 29.10.2010 si u odporcu uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia, že odporca v reakcii na túto výzvu telefonicky oznámil, že pri uvedení dátumu vzniku škodovej udalosti v hlásení došlo k omylu, pričom správny dátum vzniku škodovej udalosti je 2.10.2010 (teda nie 2.9.2010) a že odporca svoj záväzok na peňažné plnenie dobrovoľne nesplnil.
Na základe návrhu na začatie konania navrhovateľa súd vydal vo veci dňa 26.5.2011 pod sp. zn. 39Ro/204/2011 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Proti platobnému rozkazu podal odporca na tunajšom súde dňa 15.6.2011 odpor, v ktorom namietal dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa, tvrdiac, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 2.10.2010 a že dátum 2.9.2010 uviedol v hlásení omylom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkov P. T., C. S. a W. D. a oboznámením s podstatným obsahom listín predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom, tvoriacich obsahovú súčasť súdneho spisu. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a ustálil skutkový stav takto:
V konaní nebola medzi účastníkmi spornou a ako z takej súd vyšiel zo skutočnosti, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Q. I., EČV T. XXX N. (ďalej tiež len "MV Q.") podľa zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, bola v rozhodnom čase poistená u navrhovateľa. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. tiež skutkovo osvojil, že prevádzkou MV Q., ktoré viedol odporca, bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Mitsubishi Pajero, EČV KE 787 FV (ďalej tiež len "MV Mitsubishi") a to tak, že na ulici Palackého v Košiciach kamienok, ktorý odskočil spod kolies MV Citroen poškodil čelné sklo MV C. (ďalej tiež len "škodová udalosť"). Medzi účastníkmi nebol sporný ani rozsah takto spôsobenej škody, ktorá, vychádzajúc z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.10.2010 (čl. 10) dodávateľa R.-S. KE, s.r.o. zodpovedala nákladom vynaloženým poškodeným - spoločnosťou T. spol. s r.o. Košice na výmenu poškodeného čelného skla MV C. za nové, v sume 449,- Eur bez DPH. Poistné plnenie v tejto výške, vychádzajúc z obsahu oznámenia o poukázaní náhrady škody navrhovateľa zo dňa 28.10.2010 (čl. 11), oznámenia o platbe navrhovateľa zo dňa 28.10.2010 (čl. 12), výpisu z bankového účtu navrhovateľa zo dňa 2.11.2010 (čl. 19) a zo svedeckej výpovede svedka P. T. - konateľa spoločnosti T. spol. s r.o. Košice, navrhovateľ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV Citroen za odporcu vyplatil poškodenému - spoločnosti KOVMETAL spol. s r.o. Košice. Nakoniec medzi účastníkmi nebola spornou ani skutočnosť, ktorú mal súd i za preukázanú z Hlásenia škodovej udalosti (čl. 6), že odporca písomne oznámil navrhovateľovi vznik škodovej udalosti dňa 14.10.2010, kedy doručil navrhovateľovi (poverenej osobe) vyplnený a podpísaný formulár "Hlásenie škodovej udalosti pre poisteného". Medzi účastníkmi bola spornou a pre rozhodnutie kľúčovou skutková otázka, kedy k vzniku škodovej udalosti došlo, keďže táto skutočnosť mala ďalej bezprostredný význam pre posúdenie, či odporca oznámil navrhovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonom určenej 15 dňovej lehote. Navrhovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010, tak, ako to uviedol v hlásení škodovej udalosti odporca (čl. 6) a tiež poškodený - spoločnosť T. spol. s r.o. Košice (čl. 8). Odporca naproti tomu tvrdil, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 2.10.2010 a že deň 2.9.2010 uviedol hlásení škodovej udalosti ako deň vzniku škodovej udalosti len omylom; v tomto zmysle ďalej tvrdil, že ako on, tak aj svedok P. T. - konateľ spoločnosti T. spol. s r.o. Košice, vypisovali hlásenie škodovej udalosti spoločne dňa 14.10.2010 v priestoroch pobočky navrhovateľa (pozn. ohliadkové stredisko v prevádzke spoločnosti P. - ďalej tiež len "ohliadkové stredisko P." ) na O. A.. v Košiciach, že svedok P. T. v hlásení uviedol a odporcovi povedal (mýliac sa v údaji o aktuálnom mesiaci), že k dopravnej nehode došlo dňa 2.9.2010, pričom prejavom omylu svedka ohľadne aktuálneho mesiaca malo byť tiež, že svedok napriek tomu, že hlásenie vypĺňal a podpisoval dňa 14.10.2010 dátumoval ho dňom 14.9.2010 a že vychádzajúc z týchto údajov vypísal hlásenie tiež odporca, pričom následne pôvodný údaj o dátume vyplnenia a podpísania hlásenia "14.9.2010" prepísal na "14.10.2010", z akého dôvodu a za akých okolností však už vysvetliť nevedel.
Z hlásenia škodovej udalosti (čl. 6), ktoré vlastnoručne vypísal a podpísal odporca súd zistil, že v časti určenej pre údaj o dátume vzniku škodovej udalosti je uvedené "2.9.2010", v časti určenej pre údaj o dátume vyplnenia a podpísania hlásenia je uvedené "14.10.2010" s tým, že v označení mesiaca ("10") je celkom zrejme prepísané číslo 9 na číslo 1 a že v časti určenej pre podpis osoby preberajúcej hlásenie je otlačená denná pečiatka s menom preberajúceho - svedka C. S. s dátumom 14.10.2010. Z hlásenia škodovej udalosti (čl. 8), ktoré vlastnoručne vypísal a podpísal svedok P. T. za spoločnosť T. spol. s r.o. Košice súd zistil, že v časti určenej pre údaj o dátume vzniku škodovej udalosti je uvedené "02.09.2010", v časti určenej pre údaj o dátume vyplnenia a podpísania hlásenia je uvedené "14.09.2010" a v časti určenej pre podpis a pečiatku osoby preberajúcej hlásenie je otlačená pečiatka obsahujúca identifikačné údaje R.-S. KE, s.r.o., poznačené meno zamestnankyne tejto obchodnej spoločnosti - svedkyne W. D. s jej podpisom. Svedok P. T. k spornému dňu vzniku škodovej udalosti vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.9.2011 uviedol, že k dopravnej nehode nedošlo dňa 2.9.2010, tak ako je to uvedené v hlásení škodovej udalosti, ale s určitosťou ("na milión percent") dňa 2.10.2010, v tejto súvislosti tvrdil, že dňa 14.10.2010 spoločne s odporcom vypisovali hlásenia o škodovej udalosti, že pri vypisovaní hlásenia bol pomýlený o jeden mesiac, a preto ako poškodený vo svojom hlásení nesprávne uviedol ako deň vzniku škodovej udalosti deň 2.9.2010 a zároveň tiež ako deň vyplnenia hlásenia deň 14.9.2010 a že následkom tohto jeho omylu, keďže s odporcom pri vypisovaní jednotlivých častí ("kolóniek") hlásení
komunikovali, uviedol i odporca ako poistený vo svojom hlásení nesprávny údaj o dni vzniku škodovej udalosti. Svedok C. S. (zamestnanec navrhovateľa) k spornému dňu vzniku škodovej udalosti vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 31.10.2011 uviedol, že i keď si pre odstup času a mnohosť obdobných prípadov nie je úplne istý, myslí si, že odporca a svedok P. T. sa dostavili do ohliadkového strediska Tempus, že obom odovzdal nevyplnené tlačivá hlásení o škodovej udalosti, ktoré následne išli vyplniť k osobitnému stolu, že vyplnené tlačivo od odporcu prevzal a svedka P. T. s vyplneným tlačivom odkázal na zmluvného partnera - spoločnosť R.-S. T., s.r.o., že na čas (ani len mesiac), kedy k uvedenému došlo si presne nepamätá a že prevzaté hlásenia vo všeobecnosti kontroluje len z hľadiska úplnosti ("či všetky údaje resp. kolónky na pretlači hlásenia sú vyplnené") a nie z hľadiska obsahu, teda správnosti vyplnených údajov. Svedkyňa W. D. (zamestnankyňa spoločnosti R.-S. T., s.r.o.) k spornému dňu vzniku škodovej udalosti vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 5.12.2011 potvrdila, že od svedka P. T. prevzala hlásenie škodovej udalosti, uviedla v tejto súvislosti, že si nepamätá, či k odovzdaniu hlásenia došlo v ten istý deň, v ktorý bolo MV C. prevzaté na opravu (21.10.2010), uviedla, že osobne dňa 21.10.2010 vykonala ohliadku MV C. a spísala zápis o poškodení (čl. 54), s tým, že pri vypĺňaní jednotlivých údajov vychádzala z ohliadky, dokladov motorového vozidla a z hlásenia o škodovej udalosti. V tejto súvislosti súd zo zápisu o poškodení vozidla (čl. 54) zistil, že v časti určenej pre údaj o dátume vzniku škodovej udalosti je uvedené "02.09.2010". Svedkyňa W. D. sa vo svojej svedeckej výpovedi z vlastnej skúsenosti vyjadrila tiež k predpokladanému času vzniku praskliny čelného skla na MV C.; uviedla v tejto súvislosti, že prasklina rozhodne nebola staršia ako 2 mesiace, keďže ešte nedošlo k oddeľovaniu stredovej fólie, že vzhľadom na rozsah zanesenia nečistotami prasklina zodpovedala údaju o vzniku škodovej udalosti (teda že prasklina mohla byť mesiac stará) a dodala, že špinu staršiu a novšiu s istotou rozlíšiť nevie a že teda mohla bezpečne rozlíšiť jedine to, či prasklina z hľadiska vzniku bola staršia alebo mladšia ako 2 mesiace. Zo zákazkového listu (čl. 57) súd zistil, že dňa 21.10.2010 spoločnosť R.-S. KE, s.r.o. prevzala MV C. na výmenu čelného skla. V tejto súvislosti z faxovej objednávky zo dňa 15.10.2010 (čl. 80) a zo dňa 19.10.2010 (čl. 81) v spojení s vyjadrením spoločnosti R.-S. KE, s.r.o. (čl. 79) podľa zistenia súdu vyplýva, že spoločnosť R.-S. KE, s.r.o. dňa 15.10.2010 objednala čelné sklo určené na výmenu na MV C. z centrálneho skladu v Bratislave a dňa 19.10.2010 z firmy G. v Rakúsku. Objednané čelné sklo bolo spoločnosti R.-S. KE, s.r.o. dodané dňa 20.10.2010 o čom svedčí podľa zistenia súdu nákupná príjemka č. NPXXXXXXX zo dňa 20.10.2010 (čl. 82).
Pri hodnotení uvedených dôkazov v jednotlivosti súd vyšiel z toho, že žiaden z týchto dôkazov priamo nepreukazoval, aby k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010, tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ a že ani hlásenie škodovej udalosti odporcom (čl. 6) a ani hlásenie škodovej udalosti poškodeným (čl. 8) nemajú povahu listiny o obsahu ktorej z hľadiska hodnotenia dôkazov platí vyvrátiteľná domnienka pravdivosti (§ 134 O.s.p). Údaj o dátume vzniku škodovej udalosti v hlásení škodovej udalosti odporcom (čl. 6) a údaj o dátume vzniku škodovej udalosti v hlásení škodovej udalosti poškodeným (čl. 8), tak ako i ostatné údaje v týchto písomnostiach, majú z dôkazného hľadiska povahu len nepriamych dôkazov, spôsobilých preukázať určitú skutočnosť len v úzkej vzájomnej súvislosti, miestnej a časovej nadväznosti alebo logickej spätosti s inými nepriamymi dôkazmi alebo s dôkazom priamym. Praktickým vyjadrením takejto povahy údajov obsiahnutých v hlásení o škodovej udalosti, vychádzajúc zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, je tiež, že poisťovňa, ktorej je hlásenie určené, z údajov uvedených v hlásení vychádza len pokiaľ ich považuje za nesporné; v opačnom prípade pre poskytnutie poistného plnenia vyžaduje ich preukázanie či už poškodeným alebo poisteným. Preto podľa názoru súdu len z toho, že odporca i svedok P. T. v hláseniach škodovej udalosti, ktoré vypisovali spolu, v ten istý čas a na tom istom mieste, označili za deň vzniku škodovej udalosti deň 2.9.2010, za situácie, keď obaja následne zhodne uvedenie tohto dňa označili za mylné a za deň vzniku škodovej udalosti označili iný deň, nemožno bez ďalšieho bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti vyvodiť, aby k škodovej udalosti došlo práve dňa 2.9.2010. Ostatné v konaní vykonané dôkazy (mimo hlásenia škodovej udalosti odporcom a hlásenia škodovej udalosti poškodeným) nemali priamu výpovednú hodnotu k preukázaniu, že k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010, ale mali priamo len vyvrátiť pravdivosť tvrdenia odporcu, že k škodovej udalosti došlo až dňa 2.10.2010, a tým ako nepriame dôkazy preukázať pravdivosť navrhovateľovej verzie udalosti, podľa ktorej k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010. Žiadnym z týchto dôkazov, či už sa jednalo o dôkazy listinné alebo výpovede svedkov, však nebolo v konaní preukázané, ani aby k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010, ani aby k škodovej udalosti nedošlo dňa 2.10.2010 ani aby k škodovej udalosti došlo v iný deň ako 2.9.2010 alebo 2.10.2010. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení účastníci neoznačili a ani súd vykonanie iných dôkazov pre rozhodnutie nepovažoval za potrebné. Za tohto stavu
na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd skutkovo uzavrel, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa že k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 2 písm. e), f), g), h) a j) zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. g) a ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa ako nedôvodný. Vo svojom závere o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že predpoklady vzniku nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného alebo poistníka vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, sú taxatívne vymedzené v ust. § 12 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, a že jedným z týchto predpokladov je i nesplnenie povinnosti poisteného bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Podľa posúdenia súdu ťarcha preukázania splnenia predpokladov pre vznik nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, a teda že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ust. § 12 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, spočíva na poisťovateľovi. V danom prípade preto zaťažovala povinnosť preukázania skutočnosti, že odporca oznámil navrhovateľovi vznik škodovej udalosti až po uplynutí 15 dní po jej vzniku, navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním však v konaní nebolo bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti preukázané aby k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010, tak ako to tvrdil navrhovateľ. V nadväznosti na to, nebola v konaní nevyhnutne preukázaná ani skutočnosť, aby oznámenie škodovej udalosti, v písomnej forme doručené navrhovateľovi dňa 14.10.2010, bolo urobené odporcom po uplynutí doby 15 dní. Skutočnosť, že ako odporca, tak aj svedok P. T. označili v hláseniach škodovej udalosti za deň vzniku škodovej udalosti deň 2.9.2010 a že k oznámeniu nesprávnosti tohto údaja odporcom navrhovateľovi (telefonicky dňa 30.11.2010 - čl. 14) došlo až po uplatnení nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia u odporcu, prirodzene vyvolalo pochybnosť o pravdivosti tvrdenia odporcu, že k škodovej udalosti došlo dňa 2.10.2010, pričom táto pochybnosť bola naviac umocnená tiež rozporným tvrdením odporcu, že k škodovej udalosti došlo pri ceste z pobočky D. D., a.s. na Š. ulici v Košiciach domov, za situácie, že deň 2.10.2010 pripadal na sobotu, pričom z vlastnej činnosti je súdu známa skutočnosť, že táto pobočka bola v tento deň zatvorená. Táto pochybnosť však sama o sebe bez ďalšieho nepredstavuje jednoznačný dôkaz o tom, že k vzniku škodovej udalosti došlo práve dňa 2.9.2010, zvlášť pokiaľ ostatné dôkazy v rozpore s tvrdením odporcu neboli. Na druhej strane vykonaným dokazovaním zistený časový vývoj udalostí od hlásenia škodovej udalosti dňa 14.10.2010, cez prvú objednávku čelného skla spoločnosťou R.-S. KE, s.r.o. dňa 15.10.2010 až po výmenu čelného skla dňa 21.10.2010, nijak nenasvedčuje tomu, aby k škodovej udalosti nemohlo dôjsť v čase tvrdenom odporcom a nevylučuje, aby sa skutočne odporca i svedok P. T. pri spoločnom vyplňovaní hlásení nepomýlili. Tvrdenie odporu o pomýlení sa v kalendárnom mesiaci podľa názoru súdu nepriamo podporuje tá skutočnosť, že svedok P. T., napriek tomu, že hlásenie škodovej udalosti preukázateľne vyplnil a podpísal dňa 14.10.2010, uviedol v ňom dátum 14.9.2010, čo nasvedčuje tomu, že v omyle ohľadne aktuálneho kalendárneho mesiaca skutočne byť mohol. Keďže hlásenia škodovej udalosti preukázateľne vypĺňali odporca a svedok P. T. spoločne a pri vypisovaní jednotlivých ich častí o ich obsahu komunikovali, ani uvedenie rovnakého údaja o čase vzniku škodovej udalosti v oboch písomnostiach o jeho správnosti nesvedčí. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že čas vzniku škodovej udalosti nebol vzhľadom na odlišné tvrdenia účastníkov v konaní bezpečne ustálený, pričom nakoľko dôkazné bremeno jednoznačného preukázania tohto času zaťažovalo v konaní navrhovateľa, súd ako nepreukázaný a teda nedôvodný nemohol navrhovateľovi uplatnený nárok priznať. Preto súd návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol.
Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal. Nakoľko sa odporca náhrady trov konania zriekol (na pojednávaní dňa 5.12.2011), súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).