Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3677-2008.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3677/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného R. B., M.. M..L..T.., V. XX, XXX XX Y., R.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti povinnej K. Č., I.. XX.X.XXXX, R. XX, XXX XX N. vedenej na Exekútorskom úrade v Lučenci u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Jiráskova 12, 984 01 Lučenec pod spis. zn. Ex 4804/2008 o vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 Eur s prísl. takto
rozhodol:
návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.9.2008 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 41,49 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 1Ro/1669/1997-2 zo dňa 5.8.1997.
Dňa 5.11.2008 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/064492 zo dňa 6.11.2008.
Dňa 21.11.2011 postúpil súdny exekútor súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu uviedla, že exekučné konanie sa voči jej osobe vedie na základe platobného rozkazu spis. zn. 1Ro/1669/1997 vydaného dňa 5.8.1997 Okresným súdom Košice II, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.10.1998, ktorý je titulom na výkon rozhodnutia a ktorým bola povinnej uložená povinnosť uhradiť sumu 41,49 Eur a jej príslušenstvo /17,6%-ný úrok z omeškania od 16.3.1996 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 59,70 Eur, trovy súdneho konania vo výške 31,20 Eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 Eur a trovy za zriadenie exekučného záložného práva 19,84 Eur/. Dňom 9.10.1998 však začala plynúť lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorá sa skončila dňa 10.10.2008 jej márnym uplynutím. Podľa § 101 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.") ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčí sa za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Na základe uvedeného teda povinná navrhla súdu, aby zastavil akýkoľvek výkon exekúcie a zároveň, aby došlo k zrušeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinnej z dôvodu neadekvátneho zabezpečenia pohľadávky.
Podľa ust. § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2, ak sú iné dôvody, ako sú uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba odlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie v celosti alebo iba čiastočne /§ 57 ods. 3/.
V danom prípade povinná vzniesla námietku premlčania.
Podľa ust. § 110 ods. 1 O. z. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č. 1Ro/1669/1997-2 zo dňa 5.8.1997 (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.1998 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.9.2008, teda v lehote 10 rokov od kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. K premlčaniu práva oprávneného teda nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania nároku oprávneného z exekučného titulu nie je dôvodný.
Povinná však zároveň žiadala o zrušenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v jej vlastníctve s odôvodnením, že ide o neadekvátne zabezpečenie pohľadávky vzhľadom na jej výšku.
Podľa ust. § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ust. § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.
Podľa ust. § 61b Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva
predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Citované ustanovenia Exekučného poriadku premietajú do zákonnej úrovne ústavný princíp legality vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tohto ústavného princípu vyplýva, že aj keby Exekučný poriadok neobsahoval § 62, aj v takom prípade by boli exekučný súd a súdny exekútor oprávnení vykonávať exekúcie len spôsobmi, ktoré sú výslovne uvedené v Exekučnom poriadku. Ustanovenie o tom, že exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone, je teda vyjadrením ochrany povinného v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom.
Spôsob vykonania exekúcie je oprávnený určiť výlučne exekútor. Návrhom oprávneného na spôsob vykonania exekúcie exekútor nie je viazaný. Zo znenia § 64 Exekučného poriadku teda vyplýva, že ide o kogentnú normu. Výnimkou je zriadenie exekučného záložného práva, ktoré možno zriadiť výlučne na návrh oprávneného. To je však opodstatnené osobitnou povahou tohto exekučno-právneho prostriedku, ktorý nie je v pravom zmysle slova spôsobom vykonávania exekúcie.
Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu - v rozpore s poverením súdu - je dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu.
Z kontextu tohto ustanovenia vyplýva aj vyjadrenie určitej postupnosti exekvovania majetku povinného, a to napriek tomu, že podstatou exekúcie je, že za vynútenie judikovanej pohľadávky ručí povinný celým svojím majetkom. Postupnosť sa prejavuje v tom, že exekútor má predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Len vtedy, ak takýto majetok nie je alebo nie je exekútorom zistený, prípadne iný majetok nestačí na uspokojenie nárokov oprávneného, možno postupovať postihnutím aj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Výnimkou z týchto pravidiel je iba prípad, keď sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti, ktorej hodnota môže byť podstatne vyššia ako výška vymáhanej pohľadávky. Aj v tomto prípade však treba dodržať pravidlo, podľa ktorého povinný zrejme nemá iný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Ak má povinný aj iný majetok, ktorý podlieha exekúcii, je v jeho záujme, aby túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi a aby tak zabránil exekúcii predajom na dražbe. Povinný môže zabrániť predaju hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti na dražbe aj zaplatením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Vychádzajúc z uvedeného súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora č. Ex 4804/2008 a listinných dôkazov založených v spise a zistil, že po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a vydaní upovedomenia o začatí exekúcie požiadal súdny exekútor o súčinnosť Okresné riaditeľstvo PZ Košice II za účelom preverenia, či je povinná vlastníčkou, resp. držiteľkou motorového vozidla, ktorého zexekvovaním by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Zároveň súdny exekútor dňa 18.12.2008 vyzval oprávneného na vyjadrenie k spôsobu vykonania exekúcie a oznámenie skutočností nevyhnutných na vykonanie exekúcie. Dňa 12.12.2008 Okresné riaditeľstvo PZ Košice II súdnemu exekútorovi oznámilo, že povinná nie je držiteľkou ani vlastníčkou žiadneho motorového vozidla. Lustráciou v kataster portály na internete súdny exekútor zistil, že povinná je spolu so svojím manželom vlastníčku nehnuteľností zapísaných na LV č. 13104. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, ústredie súdny exekútor zistil, že povinná bola zamestnaná v spoločnosti Universal Agency, s.r.o. od 9.7.2009 do 30.9.2009. Dňa 8.9.2011 oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil, že navrhuje vykonať exekúciu zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej. Súdny exekútor
preto dňa 14.9.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a dňa 24.10.2011 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Dňa 24.10.2011 vydal súdny exekútor zároveň upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Dňa 26.9.2011 povinná požiadala o možnosť splatenia svojho dlhu v splátkach. Podaním zo dňa 24.10.2011 súdny exekútor informoval povinnú, že oprávnený sa k jej žiadosti o splátkový kalendár riadne nevyjadril, čo znamená, že s postupným splatením dlhu v splátkach nesúhlasil. Zároveň však navrhol zabezpečenie svojej pohľadávky exekučným záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej a keďže súdny exekútor je v zmysle § 64 Exekučného poriadku týmto osobitným návrhom viazaný, musí najskôr ukončiť proces zriadenia exekučného záložného práva. Ak povinná skutočne nemá inú možnosť splatenia dlhu, môže ho splatiť aj postupne podľa svojich možností, pričom dĺžka doby splácania závisí potom už len od nej. Doba trvania exekučného záložného práva je viazaná na dobu splácania dlhu. Dňa 3.11.2011 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Spoločnosť Universal Agency s.r.o. však súdnemu exekútorovi dňa 10.11.2011 oznámila, že uvedené príkazy nie je možné zrealizovať, pretože povinná už nie je jej zamestnancom.
Z hľadiska primeranosti spôsobu vykonávania exekúcie súd zistil, že súdny exekútor sa pokúsil vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy, pričom tento spôsob vykonania exekúcie nebol úspešný. Z exekučného spisu súdneho exekútora ďalej nezistil, že by súdny exekútor zisťoval účty povinnej v bankách, prípadne či povinná nie je spoločníčkou alebo konateľkou nejakej obchodnej spoločnosti, nevlastní cenné papiere a pod.. Je teda zrejmé, že nevyužil všetky možnosti overenia majetkových pomerov povinnej.
Na druhej strane však súd vychádzal z toho, že súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, pričom tento inštitút má osobitnú povahu v tom zmysle, že takýto postup súdneho exekútora nie je v pravom zmysle slova spôsobom vykonávania exekúcie.
Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom, ktorý má len zabezpečovaciu funkciu. Zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti. Tento exekučný prostriedok je spôsobilý na zabezpečenie vymáhaného nároku len v prípade, keď exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Predpokladmi zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach sú: návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností; pred upovedomením o začatí exekúcie sa musí preukázať, že exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného; ďalším predpokladom je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, ktorého najpodstatnejšou časťou je označenie nehnuteľnosti, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo; vydanie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností a zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z hľadiska úspešného ukončenia exekúcie a uspokojenia pohľadávky oprávneného má zásadný význam najmä zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného totiž súdny exekútor získava poradie pre prihlásenie pohľadávky oprávneného do rozdeľovania podstaty z dražby predmetných nehnuteľností.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, keď na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej zriadil ako zabezpečovací inštitút exekučné záložné právo, a teda návrh povinnej na zrušenie zriadenia exekučného záložného práva nie je dôvodný. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.