Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-23T-24-2021.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-23T/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 28.11.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom S., Z.Ť. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností E. I., Š. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistenom čase od 15.11.2019 do 01:00 hodiny dňa 25.11.2019 v Z., v blízkosti ulice D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode nezisteným spôsobom prekonali oplotenie záhradkárskej osady S.Ň., prišli k záhradke s parcelným číslom XXXXX/XX, patriacej O. Š., kde na jej oplotení vysokom 180 cm pri vstupnej bránke rozstrihli pletivo, vošli dnu a na záhradnej chatke, ktorá je vybavená a slúži na bývanie, páčili a rozbili okno, cez ktoré vošli dnu a odcudzili z nej 4 ks pneumatík zn. Continental s hliníkovými diskami zn. Suzuki, balenie keksov, pieskovú filtráciu, televízor, a na náraďovni stojacej samostatne od chatky, sa nezisteným predmetom pokúsili vylomiť drevené dvere, vedľa nich vypáčili zo steny tri drevené dosky, cez vzniknutý otvor vošli dnu, poškodili vnútorné zasúvacie dvere a odcudzili elektrické čerpadlo na vodu, vodáreň, ručnú a stolovú kotúčovú pílu, elektrickú vŕtačku, aku - skrutkovač, sadu vrtákov, kufrík so skrutkovačmi, karbobrúsku, stojan ku karbobrúske, krovinorez, 5 ks vidlicových kľúčov, 16 ks nadstavcov z golasady, kombinačky, 2 ks kliešte, 4 ks kľúčov, čím krádežou pneumatík s diskami spôsobili X. W. I. z A. P. škodu 200 eur, krádežou ostatných vecí O.E. Š. z Z. škodu krádežou 564,89 eur a škodu poškodením 212,95 eur, a A. B. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že dňa 16.07.2019 v Z. mu bola príslušníkom Obvodného oddelenia PZ v Z.Š. uložená bloková pokuta 30 eur nezaplatená na mieste, číslo bloku 12076032, za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
t e d a
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, pričom za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á ch a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a), písmeno g) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona sa ukladá zhabanie vecí:
- pánska pracovná rukavica zn. Cerva, bledobéžovozelená,
- železný sekáč s čiernou plastovou rúčkou.
Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení O. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., A.. I. XXXX/ XX a W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. P. XXX odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 97/21/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 16.09.2021 obžalobu na obvinených Z. G., W. B., A. B., A. A. a Z. B. pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2 Trestného zákona a iné na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
V danej veci bolo už rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 16.03.2022, sp. zn. 23T/24/2021, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pričom mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Súd zároveň uložil ochranné opatrenie zhabanie veci. Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona súd zrušil výrok o vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce v trestnom rozkaze Okresného súdu Piešťany z 01.06.2020, sp. zn. 0T/20/2020, právoplatnom 01.06.2020.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného podal prokurátor odvolanie čo do výroku o vine a treste, a to v prospech obžalovaného. Krajský súd v Trnave uznesením z 22.122022, sp. zn. 5To/95/2022 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa§ 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou prvostupňového súdu má byť opätovne sa zaoberať rozhodnutím o vine vo vzťahu k obžalovanému, pričom je povinný rešpektovať právny názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v súvislosti s otázkou zbiehania sa, resp. pokračovania trestnej činnosti obžalovaného, a aj na základe toho opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy a znovu rozhodnúť o vine obžalovaného a následne aj o treste.
Podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a čin spácha závažnejším spôsobom konania - vlámaním, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno g) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vo vzťahu ku skutku V. teda, že je vinný zo spáchania tohto skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany zo 16.09.2021 č. Pv 97/21/2204.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný A. B., súd podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a vykonať len dokazovanie o treste. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného A. B., že je vinný zo spáchania skutku V. tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, nakoľko tomuto vyhláseniu zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (vlámanie sa do záhradnej chatky) a najmä jeho následku (odcudzenie väčšieho množstva vecí), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Súd nariadil na deň 28.11.2023 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisu, a to zápisnice z 22.12.2022, oboznámením rozhodnutia krajského súdu, ako aj posudkov a relácií na obžalovaného, pričom oboznámil aj aktuálny odpis registra trestov a register priestupkov. Obžalovaný súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Obžalovaný spáchanie skutku v tejto veci priznal a oľutoval. V registri trestov má tri záznamy. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 22.11.2019, sp. zn. 0T/52/2019, právoplatným 22.11.2019 mu bol uložený podmienečný trest vo výmere 4 (štyri) mesiace so skúšobnou dobou na 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bola nariadený, pričom z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 12.02.2021 Okresným súdom Trnava sp. zn. 6Pp/150/2020 so skúšobnou dobou na 2 (dva) roky. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 01.06.2020, sp. zn. 0T/20/2020, právoplatným 01.06.2020 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napokon mu bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 18.10.2022, sp. zn. 3T/58/2021, právoplatným 03.11.2022, upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/52/2019.
K možnosti ukladania spoločného trestu je potrebné poznamenať, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že skutok z 25.11.2019, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť a skutok z 29.05.2020, za ktorého spáchanie bol odsúdený v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/20/2020, sú čiastkovými útokmi jedného pokračovacieho trestného činu, nakoľko z dokazovania nevyplynul jednotiaci zámer páchateľa spáchať od skutku 25.11.2019 jeho ďalšie čiastkové útoky. Z vykonaného dokazovania rovnako nebola preukázaná objektívna súvislosť čiastkových útokov v čase (medzi skutkami je časový odstup viac ako 6 mesiacov), mieste spáchania (obchodný dom, záhradná chatka) a spôsobe spáchania (vloženie veci pod odev, rozbitie okna na chatke, páčenie), ktorých rozdielnosti sa nakoniec odrazili aj v ich rôznej právnej kvalifikácií. S poukazom na uvedené skutočnosti súd obžalovanému neuložil spoločný trest vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu.
Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, že sa ku skutkom priznal a oľutoval ich a že urobil vyhlásenie o vine, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov (krádež a porušovanie domovej slobody). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižovala horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov, pričom dolná hranica trestnej sadzby vo výmere 1 rok zostala zachovaná.
Súd obžalovanému uložil trest vo výmere štrnásť mesiacov, ktorý považuje za primeraný s ohľadom na okolnosti skutku, ako aj osobu obžalovaného, pričom jeho výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na tridsaťšesť mesiacov.
Takto uložený trest je dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Keďže v predmetnom konaní poškodení alebo svedkovia vydali veci, ktoré boli použité alebo určené na spáchanie trestného činu, resp. boli výnosom z trestnej činnosti, tak súd v zmysle § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona rozhodol o zhabaní vecí, a to bledobéžovozelenej pánskej pracovnej rukavice a železného sekáča s čiernou plastovou rúčkou, nakoľko si to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku. Vlastníkom zhabaných vecí sa stáva Slovenská republika.
Vzhľadom na to, že vo vzťahu k poškodeným O. Š. a W. I. súd nemal podľa výsledku dokazovania podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, súd odkázal týchto poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.