Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39C-15-2009.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39C/15/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci navrhovateľky A. U., nar. XX. X.. XXXX, bytom U., U. XX, zast. právnym zástupcom JUDr. Jánom Čisárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti odporcom : 1/ H. E. E. U., B. P., U., 2/ K. E. v U., H. P., v konaní o náhradu škody, spôsobenej porušením ústavného práva, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala návrh 6. 2. 2009, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil odporcovi zmeniť zákony o nemocenskom poistení a systém informácie pre ľudí, ktorí sa stali nezamestnanými, systém zarátavania dôb poistenia a vyše vymeriavacích základov pre nemocenské poistenie, ako aj ochrannú lehotu v nezamestnanosti, systém dobrovoľného nemocenského poistenia a systém hodnotenia hmotnej núdze. Navrhovateľka taktiež žiadala, aby jej odporca za dlhodobú zlú sociálnu situáciu, psychické trápenia, poškodenie zdravia stresom zaplatil odškodné, vo výške 331 939,19 € s prísl. Navrhovateľka vo svojom podaní citovala viaceré články Ústavy Slovenskej republiky, ktoré mali byť činnosťou odporcu porušené, ale túto činnosť odporcu nekonkretizovala. Taktiež z podaného návrhu nevyplývalo, ako navrhovateľka vyčíslila požadovanú výšku škody, t. j. ktoré skutočnosti navrhovateľka vzala na zreteľ pri vyčíslenej výške škody. Uznesením č. k. XXW.X/XXXX, zo dňa 7. 4. 2009, súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránila vady svojho návrhu a to konkrétne, aby uviedla, najmä akým konkrétnym rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom odporcu, v akom konkrétnom konaní mala byť navrhovateľke spôsobená škoda.
Keďže navrhovateľka v požadovanej lehote tieto vady návrhu neodstránila, súd 13. 5. 2009 podanie navrhovateľky, zo dňa 6. 2. 2009, odmietol. Voči tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré Krajský súd uznesením, zo dňa 31. 7. 2009, č. k. K.X/XXXX-XX, potvrdil.
Navrhovateľka podaním, zo dňa 29. 9. 2009, podala dovolanie proti Uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. XW. XXX/XXXX-XX, zo dňa 31. 7. 2009. Najvyšší súd
- 2 -
XXW.X/XXXX
dňa 27. 1. 2010 zrušil Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. 7. 2009, č. k. XW.XX/XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Uznesením XW.X/XXXX-XX Krajský súd v Košiciach dňa 30. 4. 2010 zrušil Uznesenie Okresného súdu Košice II, zo dňa 13. 5. 2009, č. k. XXW.X/XXXX-XX a vrátil vec na ďalšie konanie.
V zmysle zrušujúcich uznesení súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky na doplnenie návrhu na začatie konania.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu Mgr. Vladimíra Nováka doplnila návrh na začatie konania podaním, zo dňa 14. 7. 2010, v ktorom žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu v zmysle ust. § 92, ods. 4 OSP, zámenu odporcu, tak, že doterajší odporca D. E. H. Z. vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpia do konania ako odporca v 1. rade H.. U., B. P.XX XX U. a odporca v 2. rade K. E. v U., H. P. XXX XX U..
Súd Uznesením, zo dňa 4. 11. 2010, túto zámenu účastníkov pod č. k. XXW.XXX-XX pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2010.
Odporca v 1. rade ( H. E. ) sa k uvedenému návrhu vyjadrila, s tým, že k opisu diskriminácie práceneschopných osôb, namietanej začiatkom pôvodného návrhu navrhovateľky, sociálna poisťovňa netvorí zákony, ale pri svojej činnosti postupuje v zmysle schválených zákonov.
Pokiaľ išlo o namietanie navrhovateľkou druhej hlavy, III. oddiely čl. č. 26, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, právo na informácie navrhovateľky nebolo porušené, ani obmedzené - navrhovateľka nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorú by jej sociálna poisťovňa odmietla poskytnúť informácie.
V II Hlave V, Oddiely čl. č. 35, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky - občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. V prípade navrhovateľky sa postupovalo v súlade s platným a účinným zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ďalej len Zákon o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.
V II Hlave, V Oddiely čl. č. 36 Ústavy Slovenskej republiky - zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky - tieto H. nevie a nevedela ovplyvniť, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nebola zamestnankyňou sociálnej poisťovne.
Doplnením podania právnym zástupcom navrhovateľky namietané, že H.epostupovala v súlade so zásadou správneho konania, uvedenom v poslednej vete § 3, ods. 2, zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorej účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, sociálna poisťovňa v zmysle § 172, ods. 1 Zákona
- 3 -
XXW.X/XXXX
o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 172, ods. 3 Zákona o sociálnom poistení je konanie vo veciach podľa ods. 1a/ konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia ( dávkové konanie ), b/ iné konanie ( nedávkové konanie ).
Navrhovateľka dňa 19. 12. 2007 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Dávka jej bola priznaná Rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX-XXX, zo dňa 27. 12. 2007, na obdobie 6 mesiacov. Počas poberania dávky v nezamestnanosti vznikol navrhovateľke nárok na nemocenské od 17. 3. 2008 do 30. 6. 2008. V súlade s § 106 Zákona o sociálnom poistení bola jej zastavená výplata dávky
v nezamestnanosti Rozhodnutím č. XXX-XXX/XXXX-XXX s odôvodnením a poučením. Po ukončení pracovnej neschopnosti boli vyplatené dávky v nezamestnanosti do vyčerpania podpornej doby.
Odporca v 1. rade poukazuje, že navrhovateľka bola oboznámená o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, čoho dôkazom je poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, ktoré prevzala už pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti 19. 12. 2007. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že pri požiadaní o dávku v nezamestnanosti nebola informovaná o tom, ako má postupovať, sa nezakladá na pravde, nakoľko jej rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2007 a v ten istý deň aj prevzala uvedené rozhodnutie. Následne dňa 19. 12. 2007 žiadala H. E. U. o dávku v nezamestnanosti.
Rozhodnutia sociálnej poisťovne boli vydané v súlade s § 209 Zákona o sociálnom poistení, teda okrem iných náležitostí najmä s obsahom výroku odôvodnenia, aj poučenia, čím si odporca v 1. rade povinnosť informovať splnil. Navrhovateľka sa ani proti jednému rozhodnutiu sociálnej poisťovne neodvolala.
Podľa § 15, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade žiadosti o náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať požiadavku na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľka si vznik škody, ani nemajetkovej ujmy u sociálnej poisťovne v zmysle ust. § 15, ods. 1 cit. zákona doteraz neuplatnila, v dôsledku čoho je návrh navrhovateľky podaný na súd predčasný.
Odporca v 1. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie v dôsledku skutočností, že v predmetnom návrhu je označená ako odporca v 1. rade, pričom podľa § 3, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom, štát, teda Slovenská republika. V tomto prípade je sociálna poisťovňa podľa § 4, ods. 1, pís. h, zák. č. 514/2003 Z. z. iba orgánom, konajúcim v jej mene, v dôsledku čoho označený odporca v 1. rade H. E. nie je vo
- 4 -
XK. XX/XXXX
veci vecne pasívne legitimovaný, vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom zodpovednosti v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie 31. 3. 2011, kedy zástupca navrhovateľky bol vyzvaný vysporiadať sa s pasívnou legitimáciou a preukázať skutočnosť, či svoj nárok náhrady škody bol prejednaný a prerokovaný s príslušnými orgánmi pred podaním žaloby.
Podaním, zo dňa 2. 5. 2011, zástupca JUDr. Vladimír Novák žiadal o zrušenie ustanovenia zastupovať navrhovateľku, nakoľko pri porade s ňou po pojednávaní 31. 3. 2011, informoval navrhovateľku, že podľa jeho názoru považuje nárok za nedôvodný a bez možnosti úspechu v konaní. Navrhovateľka s jeho názorom sa nestotožnila a žiadala, aby bolo pokračované v súdnom konaní. V spojení s ust. § 22, ods. 2, zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.
Podľa § 31a, ods. 2 OSP súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka alebo advokáta, ak na ich strane existujú dôvody, nezlučiteľné s ich ustanovením.
Na základe uvedeného, súd Uznesením, zo dňa 3. 6. 2011, č. k. XXW./XXXX-XXX, zrušil Uznesenie tunajšieho súdu č. k. XXW.X/XXXX-XX, zo dňa 16. 6. 2009 a navrhovateľke ustanovil za zástupcu Centrum právnej pomoci, Moyzesova 18, Košice.
Centrum právnej pomoci sa podaním, zo dňa 29.6. 2011, odvolalo voči citovanému uzneseniu a poukázalo, že je organizáciou, zriadenou zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov, pričom tento zákon upravuje rozsah činnosti a pôsobnosť centra právnej pomoci.
Podľa ust. § 3, ods. 1, zák. č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, v pracovnoprávnych veciach, v rodinnoprávnych veciach a v azylových veciach. Centrum právnej pomoci, ktoré bolo zriadené týmto zákonom, nech poskytuje právnu pomoc vo vnútroštátnych sporoch vo veciach, týkajúcich sa iných oblastí práva, teda ani vo veciach porušenia práv, zaručených Ústavou Slovenskej republiky, ani v správnom súdnictve.
Preto súd Uznesením, zo dňa 21. 9. 2011, č. k. XXW. XX/XXXX-XXX, zrušil Uznesenie Okresného súdu Košice II, č. k. XXW. XX/XXXX-XXX, zo dňa 3. 6. 2011 a navrhovateľke ustanovil právneho zástupcu JUDr. Jána Čisára. Následne súd vytýčil termín pojednávania na deň 5. 1. 2012. Podaním, zo dňa 19. 12. 2011, JUDr. Ján Čisár doručil súdu svoju výzvu, adresovanú navrhovateľke, v ktorej v zmysle predchádzajúceho dojednania urgoval vyčíslenie náhrady škody, ktorú v danom konaní požaduje. Poučil navrhovateľku, že v prípade zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je potrebné preukázať : existenciu nesprávneho úradného postupu tých, ktorí plnili úlohy štátnych orgánov, vznik škody
- 5 -
XXW.X/XXXX
- reálne vyčíslenie vzniknutej škody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zároveň ju poučil, že pre vznik zodpovednosti zákonná oprava vyžaduje špecifikovať presné porušenie príslušného ustanovenia právneho predpisu. Pre vyčíslenie škody žiadal podklady, aby mohol špecifikovať požiadavky navrhovateľky. Tieto náležitosti zástupca urgoval obratom. Do pojednávania sa navrhovateľka k požadovaným skutočnostiam nevyjadrila a nevykonala žiaden úkon na spresnenie požadovaných údajov.
Aj odporca v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko podľa zák. č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy ústredný orgán, teda D. E. H. Z. Taktiež poukázali, že na úrad práce nikdy nebola doručená žiadosť zo strany navrhovateľky, súvisiaca s predbežným prejednaním jej nárokov o náhradu škody a z týchto dôvodov žiada návrh zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že navrhovateľka nespolupracuje, nezúčastňuje sa súdnych pojednávaní. Nepreukázala výšku škody, ani príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom úradu odporcu napriek zmene právnych zástupcov. V priebehu dvoch rokov nedokázala špecifikovať svoje požiadavky.
Podľa § 90 OSP účastníci konania sú navrhovateľ ( žalobca ) a odporca ( žalovaný ) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Navrhovateľka označila v návrhu subjekty, ktoré nemôžu byť povinnými z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania o náhradu škody v zmysle ust. § 15, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho ide o nedostatok pasívnej legitimácie odporcov v 1. a 2. rade.
V zmysle cit. ust. § 15, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. navrhovateľka nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, že vstúpila do konania s odporcami v 1. a 2. rade a predbežne prerokovala svoje požiadavky. Obidvaja odporcovia v 1. a 2. rade vyhlásili, že doteraz neevidujú žiadne podanie v súvislosti s návrhom.
Túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca navrhovateľky, ktorý svojou výzvou ju žiadal aj na doplnenie týchto skutočností.
Občianske súdne konanie, ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v § 101, ods. 1 OSP vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120, ods. 1, veta prvá OSP následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
- 6 -
XXW.X/XXXX
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150, ods. 1 OSP a trovy konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, proti ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( § 205, ods. 1 OSP ).