Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/33/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu – sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa – A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného AK VAVRINČÍK, s.r.o, so sídlom Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, proti manželke – C. B., D. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom B. XXX, občan Slovenskej republiky, právne zastúpenej Mgr. Pavol Dudík, advokát, so sídlom A. X, E., o rozvod manželstva, na základe odvolania manželky C. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -19 zo dňa 16. februára 2023, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (s účinnosťou od 01.06.2023 Okresný súd Trenčín pracovisko v Novom Meste nad Váhom) ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) v odvolaním napadnutom rozsudku: v jeho výroku I. rozviedol manželstvo C. B., D. C., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.05.1987 F. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X a vo výroku II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami, sobášneho listu zistil, že v prípade oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, ktoré uzatvorili XX.XX.XXXX v B., z ktorého pochádzajú dve t.č. už plnoleté deti. Po 20-tich rokoch manželstva začali medzi manželmi nezhody, ktoré viedli k tomu, že manžel si našiel priateľku, s ktorou plánujú spoločnú domácnosť. Manželia spolu nežijú ako manželia, intímne sa nestýkajú dlhšiu dobu. Manžel nemá záujem na zachovaní manželstva, manželka s rozvodom manželstva nesúhlasí.

3. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 zákona o rodine.

4. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že manželia nežijú spolu ako manželia, neplnia svoje povinnosti stanovené zákonom o rodine. Manželia spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas a vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Rozvrat manželských vzťahov je dostatočne trvalý a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie je otázka osobného (vrátane intímneho) ale aj majetkového spoločenstva manželov, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Obaja manželia sú natoľko rozdielni, napr. čo manželka považuje za žartovné jej manžel považuje za obťažujúce. Neochota manžela zotrvať v manželstve, strata jeho citovej náklonnosti, chýbajúca vzájomná úcta a klasický manželský život, neriešenie spoločných vecí sú príčinou rozpadu manželstva. V prípade manželov sa nejedná o harmonické trvalé životné spoločenstvo, skôr len o formálny zväzok dvoch dospelých ľudí, rozvrat ich vzťahu má charakter trvalý. Výchovná funkcia manželstva bola

ukončená tým, že deti narodené v manželstve účastníkov sú plnoleté. Strata citovej náklonnosti zo strany manžela viedla k vzájomnému odcudzeniu sa manželov. Záujem manželky zotrvať v manželstve nemôže byť samo o sebe dôvodom pre to, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, ktorý on považuje za neperspektívny, nefunkčný, kde necíti úctu. Pre naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie, ktoré pociťujú obaja, uvedené vlastnosti v prípade manželov úplne absentujú. Prezentovali v priebehu konania odlišný pohľad na ich súčasné spolužitie, spôsob zabezpečenia potrieb domácnosti, vzájomnú komunikáciu. Ak sa aj manželka domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, rozhodujúcim faktorom podľa súdu je citové ochladenie navrhovateľa voči nej a jeho pevné rozhodnutie nezotrvať v manželskom zväzku. Zo žiadnej okolnosti prípadu nevyplynulo, že od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolunažívania, keď túto možnosť navrhovateľ v návrhu, či v ďalšom priebehu konania vôbec nepripustil. Pokiaľ manželka navrhovateľa tvrdila, že v ich vzťahu je náprava možná, vzájomné spolužitie sa v poslednom čase výrazne zlepšilo, navrhovateľ toto v konaní poprel s tým, že manželka nepochopila skutočný stav. To, že spolu dobre v poslednom čase vychádzali totiž neznamená, že obnovili manželské spolužitie. Naviac on/navrhovateľ plánuje spoločný život so svojou priateľkou čo len potvrdzuje jeho citové odcudzenie s manželkou.

5. Okresný súd hodnotením vykonaného dokazovania uzavrel, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov. Ak jeden z manželov je presvedčený o tom, že v manželskom zväzku nechce zotrvať, ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva, pričom nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v prakticky nefunkčnom zväzku. Napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa s rozvodom ako i ňou deklarovaného záujmu o obnovu manželského spolužitia, manželstvo účastníkov okresný súd rozviedol, konštatujúc naplnenie podmienok ustanovených zákonom o rodine.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s (ďalej iba „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko žiadny z nich si predmetný procesný nárok neuplatnil.

7. Proti rozsudku sa odvolala v zákonnej lehote manželka, nesúhlasila s rozhodnutím, naďalej zotrvala na zachovaní manželstva s navrhovateľom. Vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( , ďalej iba „CSP“), resp. neúplne zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ( ) pretože nesprávne aplikoval ust. Zákona o rodine.

8. Uviedla, že návrh manžela o rozvod manželstva je založený na účelových klamstvách v snahe dosiahnuť čo najjednoduchší rozvod a materiálny zisk. Zabúda na viaceré dôležité skutočnosti a zároveň uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia iba z dôvodu, aby v súdnom konaní dosiahol úspech, ona naopak je presvedčená o tom, že manžel sám nie je týmto rozvodovým konaním stotožnený a návrh podal iba v dôsledku nátlaku svojej priateľky. Pripustila možnosť skvalitnenia manželských vzťahov. Vytýkala súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal dôkazy potrebné pre objektívne prijatie záveru. Ona chce zotrvať naďalej v manželskom zväzku s navrhovateľom a podľa jej názoru je takáto možnosť aj daná. Rozsiahlejšie rozoberala aj udalosti v súvislosti s oslavou vianočných sviatkov, dokonca za účasti detí. Tvrdila, že rozhodnutie navrhovateľa o rozvod manželstva je práve a primárne z dôvodu, že nadviazal známosť počas trvania manželstva s inou ženou, ktorá o navrhovateľa má záujem ako muža rozvedeného. Manžel nepravdivo v návrhu uvádza, že sa spoznali v roku 1986, spoznali sa už XX.XX.XXXX. Spätne si uvedomuje dokonca, že už ju pred manželstvom oklamal, keď tvrdil, že uzavretím manželstva získajú byt na novovznikajúcom sídlisku v H. C. H. F., všetko sa ale zmenilo keď mu dedko daroval dom so záhradou v ktorom bývajú dodnes. Napriek tomu do manželstva vstupovala s láskou a dúfala, že ich vzťah bude krásny, plný lásky a porozumenia. Odvolateľka poukazuje na to, že ich vzťah sa výrazným spôsobom zmenil po narodení detí. Podrobne opisuje a charakterizuje spôsob vedenia manželského a rodinného života, napr. či už v súvislosti s riešením bývania, výstavbou nového domu (rozhodli sa vziať aj pôžičku) - poznamenáva, že uvedené obdobie bolo náročné, žili skromne, práce bolo veľa ale všetko spoločne zvládli. Tiež poukazuje na spôsob vedenia spoločnej

domácnosti, ako sa ona starala o deti, o rodinu, záhradu a pod. Všetko podriaďovala záujmom, želaniam a záľubám manžela, mala nádej, že navrhovateľ po výstavbe domu svoje správanie zmení a začne sa venovať nie riešeniu problémov svojich bratov (bol pod ich silným vplyvom) ale sa začne venovať rodine. Nikdy sa tak nestalo a dokonca začal byť agresívny po požití alkoholu, fyzickým násilím sa vyznačovalo správanie celej jeho rodiny a časom aj manžela. Napriek všetkým týmto skutočnostiam ona o rozvode manželstva nikdy neuvažovala. V súčasnosti už vie, že keby manžel nebol pod takým silným vplyvom svojej rodiny, jeho správanie by bolo úplne odlišné. V súčasnosti je manžel pod silným vplyvom svojej priateľky, keby nebolo jej, manžel by návrh o rozvod nepodával. Je s ním možné len veľmi ťažko a zložito sa normálne rozprávať, neuvažuje racionálne, opakuje klamstvá, ktorými ho nakazila jeho priateľka. V súdnom konaní dokonca manžel klamal o tom, ako často k nej chodí iba z dôvodu, aby mal dôvod na rozvod manželstva. Opak je ale pravdou, manžel ku svojej priateľke chodí čoraz menej a menej. Dodáva, že až do druhého pojednávania aj pre manžela varila, prala, upratovala domácnosť, po tomto druhom pojednávaní manžel začal tieto veci odmietať, odmieta jej jedlo, varí si iba polotovary a nezdravé jedlá, tiež keď mu operie špinavé oblečenie a čisté nachystá v skrini, dostáva sa do záchvatu. Manžel popiera aj zjavnú skutočnosť, že ona pre rodinu urobila všetko, čo bolo v jej silách, tvrdí lož, že za všetko čo sa zlé jemu udialo, môže iba ona, prekrúca všetky jej slová a činy podľa svojej potreby, svedomie ho netrápi a vinu zrejme necíti. Len nedávne jej povedal vo vzťahu ku svojej milenke, že sa namotal a tá ho chce rozvedeného. Na manželovi bolo badať, že akonáhle bolo niečo zlé v jeho vzťahu s milenkou, doma sa správal diametrálne odlišne. Bol milý, prívetivý, dokonca sa k nej aj vášnivo správal. Manžela naďalej miluje a vie, cíti, že keby sa len o trošku manžel zmenil a oprostil sa od svojej milenky, ich vzťah by bol ako predtým. XX.XX. v roku podania odvolania uplynie 36 rokov manželstva, ona prisahala pred všemocným Bohom, že bude vernou manželkou a manžela nikdy neopustí, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, že ho bude milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Jej vzťah s manželom nie je tak vážne narušený a rozvrátený, aby sa nedal spoločným úsilím obnoviť. Môže sa zdať, že výchovou detí jedna z hlavných funkcií manželstva zanikla, avšak iba z toho dôvodu nie je možné podľa jej názoru význam manželstva a zväzok dvoch ľudí zľahčovať. Aj v ich veku má manželstvo svoje nenahraditeľné miesto v živote oboch a jeho záchrana musí byť prioritou v súlade s ochrannou politiky štátu vo vzťahu k manželstvám. Ona manželovi vždy odpustila, zlyhal tentokrát len ako nevyrovnaný muž. Za pomoci rodiny a odborníkov je ochotná s manželom nadviazať ukradnuté puto a pekne žiť. Synovia a vnučka nepocítia zlé následky rozvodu a všetko môže byť čo najlepšie pre ich budúcnosť. Odvolaciemu súdu navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť, v rámci tejto zmeny zamietnuť návrh na rozvod manželstva.

9. K odvolaniu doručil písomné vyjadrenie navrhovateľ. Poprel, že by jeho návrh mal byť založený na klamstvách, on vždy uvádzal pravdu. Návrh nepodal na ničí nátlak, ale dobrovoľne, o rozvode manželstva už dlhý čas zvažoval a preberal to aj so svojimi deťmi, keďže sám už nevidel iné riešenie nezhôd. Úmysel rozviesť sa s manželkou už mal dávno predtým ako spoznal svoju terajšiu priateľku, v manželstve totiž nežili usporiadaným manželským životom dávno pred tým. Priateľka do jeho rozhodnutia rozviesť sa nezasahovala, rozhodol sa sám a po uváženom rozhodnutí, dokonca vlastná rodina mu radila, aby sa rozviedli, keď spolu nevedia žiť a pretrvávajú stále nezhody a nedorozumenia, ktoré silno ovplyvnili aj ich okolie. Navrhovateľka mala sama záujem rozviesť sa už dávno. Kedy sa zoznámili nepovažuje vzhľadom na časový odstup za podstatný údaj, uviedol v návrhu tak ako si to pamätal. Bývanie v byte bola len manželkina predstava, na ktorej sa nedohodli – v tomto smere jej vyjadrenie je zavádzajúce. O malé deti sa starala manželka, vôbec nepomáhala pri výstavbe domu, pomáhala mu rodina. Súhlasí, že nasledujúce roky boli náročné, pretože chodil do práce aj staval dom, nechápe prečo mu manželka vytýka nejaké záľuby, keď prakticky celý svoj voľný čas venoval výstavbe domu aj za pomoci svojich bratov – im sa venoval počas výstavby, iba vďaka nim výstavbu rodinného domu mohol dokončiť a do domu sa s rodinou nasťahovať. Takže celou jeho záľubou v tom čase bolo dokončenie domu, presťahovanie sa tam, staranie sa o záhradu, dom a zvieratá, ktoré chovali. Všetko mal na starosti on, veľakrát ani navarené nebolo, svokra im nosila jedlo, nie je pravda, že sa manželka musela prispôsobovať jeho požiadavkám. Finančne im veľmi pomohli jeho rodičia, prispeli na nákup materiálu i stavbu, zariadenie a pod. Do rodinných záležitostí jeho bratov sa snažila pliecť najmä manželka, on sa do nich nestaral, na manželku nikdy nebol agresívny, alkohol nepije, takisto ju nikdy fyzicky nenapadol ani on a nikto z jeho rodiny.

10. Dodáva, že rozvod chcela sama manželka, neustále opakovala,, že keď deti odrastú, tak sa s ním rozvedie, neskoršie to preniesla na neho, že nech podá návrh o rozvod on, čo neustále opakovala. Keď to nakoniec urobil, lebo si našiel medzitým priateľku, tak všetko otočila a snaží sa pokaziť ten vzťah ktorý s priateľkou buduje, plánuje s ňou budúcnosť a má ju rád. Stretával by sa s ňou aj častejšie, nemá ale

toľko voľného času, pretože sa musí doma o všetko postarať sám (o domácnosť, dom, opravy, údržbu, záhradu) manželka mu totiž v ničom nepomôže. Tiež pomáha aj svojim dvom synom stavebnými prácami aj finančne- títo totiž si budujú svoje domácnosti. Návrh by podal určite aj keby priateľku nemal, keďže manželstvo už dlhší čas nefunguje, už dlhú dobu sa s manželkou hádajú, žijú oddelene, dokonca sa musí už dlhý čas zamykať pred ňou. Je názoru, že aj zo samotného odvolania manželky je zrejmé, že ich vzťahy sú trvalo rozvrátené, narušené a nie je možné zlepšiť si spolužitie. Ani synovia nemajú s manželkou dobrý vzťah, on sa im snaží pomáhať, čo mu manželka vytýka – že si ich vraj takto kupuje, čo vôbec nie je pravda. Manželka uvádza, že sa starala o domácnosť, no skutočnosť je taká, že to nerobila v minulosti a nerobí to doteraz, nevarí, neperie mu, nežehlí, neumýva riad, on si robí všetko sám, žijú v oddelených izbách. Veľmi sa ťažko s manželkou komunikuje, nevie nič iné iba mu nadávať, osočovať ho, haniť, neskutočne ho uráža, podkopáva jeho dôstojnosť, snaží sa ho zneistiť, vysmieva sa mu a robí peklo v celej domácnosti. Deti k nim prestávajú chodiť, cítia medzi nimi napätie, nie je možná normálna komunikácia bez toho, aby ho manželka neurážala. Za týchto okolností s ňou odmieta komunikovať a sa jej radšej vyhýba. Manželka úmyselne prekrúca všetky fakty, pravdu si prispôsobuje podľa svojej potreby, obťažuje svojimi rečami kamarátky, susedov, farára, aj svoju celú rodinu a tiež jeho. Všetci ju vypočujú, nikto sa s ňou nechce dostať do konfliktu, pritom ju všetci poznajú ako lajdácky a znevažujúco sa vždy k nemu chovala. Dokonca sa uchýlila k bezohľadnému činu, ktorým chcela dosiahnuť svoje, pretože nevedela nájsť iný spôsob a oznámila synovi, že skočí pod vlak. Vtedy postavila do pozoru celú rodinu a chcela z toho vyťažiť maximum pre seba. Rozvod chcel on, nie jeho priateľka. Nenamotal sa na priateľku, majú spolu pekný úprimný vzťah, rozumejú si, sú spolu šťastný. S manželkou už viac nedokáže žiť, neustále sa dlhší čas hádajú, majú samé konflikty a nie je s ňou šťastný. S priateľkou nemá nezhody, majú krásny a úprimný vzťah, ktorý prežívajú šťastne a spokojne.

11. Navrhovateľ poprel, že by zmenil svoje správanie a vyhľadával manželkinu spoločnosť alebo sa k nej vášnivo správal. Uviedol, že necíti k nej žiadnu náklonnosť, ani vášeň, je mu ľahostajná, ich vzťah už dávno ochladol, k nej návrat z jeho strany nie je možný, neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by spôsobila, že by sa k nej vrátil, nie je možné manželské spolužitie obnoviť, žijú oddelene. Je názoru, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, viac zotrvať v manželstve s manželkou nechce, sú splnené podmienky na rozvod manželstva.

12. Ďalšie písomné reakcie v štádiu odvolacieho konania účastníci už nedoručili.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“) v spojení s a (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie uplatnila v zákonom stanovenej lehote na to oprávnená účastníčka konania, pritom jej odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorému je predmetný opravný prostriedok prípustný, odvolací súd vychádzajúc aj z dôvodov odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa , a podľa vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Podľa čl. 1 Základných zásad Zákona rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. (ďalej „“) manželstvo je zväzok muža a ženy, spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni, napomáha jeho dobru, preto podľa k zrušeniu manželstva možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch. Hmotnoprávne podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom upravuje v .

15. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa prvá veta, súd zisťuje príčiny ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

17. Podľa súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a .

18. Rozhodovacia prax súdov už ustálila, že pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, u starších manželov tiež skúma mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, materiálnu pomoc. Zákonnou povinnosťou súdu je nielen podrobne zistiť príčiny rozvratu vzťahu medzi manželmi, ale ich i správne vyhodnotiť a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadať. Súd pri svojom rozhodovaní komplexne analyzuje všetky príčiny rozvratu a nielen príčinu, ktorá rozvrat manželstva dovŕšila, tzv. poslednú príčinu (viď z rozhodnutia R IV/ 1966 aplikovateľné i v súčasnosti v súdenej veci). Po stránke procesnej pre konanie o rozvod platí, že účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Súd je však povinný v takomto type konania zistiť skutočný stav veci a k tomu je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako účastníci navrhli ( a 36 ). Súd síce môže si v súlade s osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, avšak len ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a nie sú v rozpore s už vykonaným dokazovaním.

19. V súdenom prípade ide o dlhoročné manželstvo uzatvorené v roku XXXX, návrh o rozvod manželstva uplatnil manžel až v roku 2022 tvrdiac, že po uplynutí približne 20 rokov trvajúceho manželstva sa vzťahy s manželkou natoľko zhoršili, že v manželstve s ňou už nechce vôbec zotrvať, navyše, nadviazal známosť s inou ženou – má priateľku s ktorou si plánuje svoju budúcnosť. Z obsahu návrhu a výsluchu navrhovateľa možno vyvodiť jeho nespokojnosť so správaním sa manželky voči nemu, k spoločnému manželskému a rodinnému životu, vo svojej podstate navrhovateľ poukazujúc na vyvolané spornosti, negatívne správanie sa manželky voči nemu dlhodobého charakteru, ktorá podľa tvrdení navrhovateľa prestala rešpektovať jeho dôstojnosť, pomáhať mu, starať sa o spoločnú domácnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Na druhej strane manželka takéto výhrady smerované voči nej navrhovateľom odmieta, tvrdí opak, že sa starala ako o potreby rodiny tak aj navrhovateľa, o spoločnú domácnosť, že to bol navrhovateľ ktorý sa ku nej nesprával tak ako mal, cez ťažkosti sa ale vedela preniesť, odpustiť mu a nikdy na rozvod ani nepomyslela. V odvolaní opakovane tvrdila, že s navrhovateľom chce v manželstve naďalej zostať, miluje ho, vyslovila nádej, že je možné vzťahy medzi nimi napraviť a nebyť priateľky navrhovateľa ktorá ho chce rozvedeného, navrhovateľ by ani návrh o rozvod manželstva nepodal.

20. Odvolací súd hodnotí za výraznú spornosť v tvrdeniach účastníkov/manželov ktorú okresný súd vôbec neodstránil, dotýkajúcich sa vo svojej podstate plnenia tých povinností, dodržiavania ktorých vyžaduje od manželov v ust. „ manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie a aj ust. „ o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pritom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Navrhovateľ akoby sa usiloval presvedčiť súd o tom, že to bolo práve a iba správanie sa manželky, ktoré zapríčinilo rozvrat manželských vzťahov a napokon viedlo k strate jeho citovej náklonnosti k nej a k tomu, že on nadviazal známosť s inou ženou a spolužitie s manželkou úplne vylučuje. Svoj podiel na rozvrate manželských vzťahov odvolateľka/ manželka rozhodne odmieta a popiera. To čo je nesporné – vyplývajúce zo zhodného tvrdenia manželov je, že navrhovateľ počas trvania manželstva nadviazal známosť s inou ženou, má priateľku - teda je jednoznačné, že navrhovateľ porušil svoju manželskú povinnosť byť si verný – totiž dodržiavanie manželskej vernosti zákon vyžaduje od manželov počas celého trvania manželstva. Napriek uvedenému odvolateľka trvá na zachovaní manželstva, podľa nej je možné vzťahy napraviť, v manželstve s navrhovateľom chce zotrvať, mu odpúšťa, poukázala aj na prechodné zlepšenie vzťahu/ prístupu manžela k nej a mala za to, že jediné čo navrhovateľa viedlo k podaniu návrhu o rozvod manželstva je skutočnosť, že má priateľku, ktorá ho chce rozvedeného.

21. pri rozvode manželstva vyžaduje určitý kvalifikovaný rozvrat, ktorý sa posudzuje z objektívneho hľadiska, pričom sa musí jednať o vážny rozvrat manželstva. K záveru, či vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, môže súd dospieť len na základe starostlivého skúmania a zistenia existencie príčin, ktoré vzniknutý rozvrat spôsobili, hodnotenia príčin, ktoré k rozvratu manželstva viedli a svoje zistenia je povinný uviesť v odôvodnení rozsudku.

22. Účel ust. nie je dosiahnutý vtedy, ak súd zisťuje len príčinu dovŕšenia rozvratu vzťahov medzi manželmi (poslednú príčinu) resp. príčinu, ktorá vzhľadom k svojej povahe najvýraznejšie charakterizuje vážnosť rozvratu manželstva (základnú príčinu). Vážny rozvrat manželstva je totiž len výnimočne následkom jednej príčiny. Zvyčajne vznik a prehlbovanie vážneho rozvratu

vzájomných vzťahov medzi manželmi vyvolávajú viaceré príčiny, ktoré môžu byť objektívneho charakteru (napr. zásahy príbuzných ...,) alebo subjektívneho charakteru, ktoré spočívajú vo vedomom konaní jedného manžela alebo oboch manželov (napr. nevera, neplnenie základných manželských povinností).

23. V súdenom prípade okresný súd nemal na základe dokazovania ktorý vykonal (iba výsluchom účastníkov) nesporne zistené, či k navrhovateľom tvrdenému rozvratu manželských vzťahov viedlo neprimerané, dlhodobé správanie sa manželky voči nemu v dôsledku čoho manželstvo prestalo plniť svoje funkcie. Uvedené zistenia sú dôležité, pretože navrhovateľ tvrdí v návrhu, že nezhody v manželstve začali po 20 rokoch trvania manželstva, avšak napriek tvrdenému problematickému manželskému spolužitiu pre neprimerané správanie sa manželky, navrhovateľ zotrval v manželstve ďalších približne 15 rokov, keďže návrh o rozvod manželstva podal cca po uplynutí 35 rokov od jeho uzavretia. V súdenom prípade ide o starších manželov, preto okrem konštatovanej skutočnosti o neplnení výchovnej funkcie manželstva (vzhľadom na okolnosť, že obaja synovia účastníkov už sú dospelí) okresný súd mal zistiť aj približné časové obdobie – kedy manželstvo prestalo plniť ekonomickú funkciu, v rovine konkrétnej zistiť ako manželia počas trvania manželstva hospodárili, do ktorej doby hospodárili spoločne a ak riešia bývanie v oddelených miestnostiach (ako to tvrdí navrhovateľ) avšak naďalej v jednom dome – približne od ktorej doby je tomu tak a pod., tiež treba skúmať aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, materiálnu pomoc. Napokon v súdenej veci v záujme odstránenia spornosti v tvrdeniach účastníkov, aj riadneho zistenia skutočného stavu veci bolo náležité vykonať dokazovanie aj výsluchom dospelých synov manželov (napokon obaja účastníci poukazujú aj na ich názor aj záujem) so zameraním na tú skutočnosť ako oni počas spolužitia s rodičmi v jednej domácnosti ponímali ich vzájomné vzťahy, ich spolužitie, aký bol ich prístup k starostlivosti o rodinu, spôsob hospodárenia a pod., či vnímali zhoršenie vzťahov medzi nimi a od ktorej doby a ako hodnotia vzťahy svojich rodičov napr. v súčasnosti. Odvolací súd má za to, že až na základe konkrétnych zistení v naznačenom smere bude možné nesporne a objektívne ustáliť príčiny rozvratu vzťahu medzi manželmi, či ide na ich základe o stav dlhodobo vážny a naďalej pretrvávajúci a až následne bude možné posúdiť, či sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov.

24. V súhrne konštatovaných súvislostí odvolací súd nemohol rozhodnutie okresného súdu ani potvrdiť, ani zmeniť ale ho musel zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd v ďalšom štádiu konania je viazaný v predchádzajúcich bodoch uvádzanými pripomienkami odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).